Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112233953
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112233953.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.EvouFarkašovouvprávnejvecinavrhovateľaB.P.,nar.X.X.XXXX,

bytom O., O. H. I. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove,
Hlavná 137, proti odporcovi A. I.Q., nar. XX. X.XXXX, bytom O., O. C. K. Č.. XX, v konaní o zaplatenie
313,60 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 213,60 Eur s 9 % úrokom z omeškania od
14.3.2012 do zaplatenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 17.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
istiny 313,60 Eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, priestupkovým

spisom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ svoj návrh oprel o skutočnosť, že je vlastníkom psa, na ktorého dňa 25.12.2011 v čase
11.36 hod. zaútočil odporcov pes, čím mu vznikla škoda, ktorú musel hradiť za ošetrenie svojho psa
vo výške 213,60 Eur, ako aj cestovné náklady a ušlý zisk vo výške 100 Eur. K návrhu v roku 2012
navrhovateľ predložil aj neprávoplatné rozhodnutie o priestupku, ktorým sa odporca uznal vinným z
priestupku opísaným navrhovateľom.

Navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že 25.12.2011 išiel na prechádzku s dcérou aj so psom, ktorého
dostala od svojho priateľa. Ten pes bol malá čivava. Išli z miesta bydliska O. H. I. na cintorín na C., takže
išli po ceste O. C. K.Ň.. Tam je v každom dome pes, čo je bežné. Išli po ulici, ale keď išli okolo plotu
odporcu, tak pobehovalo tam viac psov. Je tam veľká záhrada. Keď išli okolo s čivavou, psy začali veľmi
štekať, ovešali sa o plot. Vlčiak potom preskočil plot, resp. ho preliezol a napadol ich psa zozadu, začal s
ním lomcovať. Jeho dcéra aj manželka začali kričať. On prekonal strach, skričal na psa. Následne vyšiel

z domu pán I., ktorý povedal, že pes nie je jeho, zavolal na neho, uvoľnil mu bránu a pustil ho do vnútra
naspäť na pozemok s tým, že pes je jeho svokra pána I.. Medzitým zavolali mestskú políciu. Keď vyšiel
pán I., tak sa mu ospravedlňoval, čo jeho pes spôsobil, pýtal sa, či ho nemá odviezť do nemocnice a
podobne, ale on to odmietol. Mal škrabance na ruke. Potom následne bol na ošetrení. Čo sa týka týchzranení, tak tie vznikli tak, že pri napadnutí chytil psa do jednej ruky a druhou rukou sa snažil odtláčať
vlčiaka. Vlčiak ho nepohrýzol, ale boli tam škrabance od láb psa. Jeho dcéra potom išla k veterinárovi,
keďže tie poranenia psa boli vážne. Predložil súdu kópie z veterinárnych ošetrení, ktoré absolvovali

postupne do 20.1., následne bol vydaný platobný výmer na 213,60 Eur a to je časť z tej náhrady škody,
ktorú si uplatňuje. Ďalšia časť je v súvislosti s cestovnými nákladmi, ktoré mali k veterinárovi a ušlý
zisk, ktorý uviedol navrhovateľ, že špecifikuje. To, že chodili k veterinárovi je zrejmé zo správy, ktorú
taktiež predložil. Navrhovateľ uviedol, že odporca menil svoje výpovede v priestupkovom konaní. Najprv
vinu nepopieral, ale potom sa to zmenilo. Keď mu v januári dal platobný výmer z veteriny, tak s tým

zásadne nesúhlasil. Následne za ním prišla jeho manželka s tým, že mu dá 100 Eur, keďže tam malo
byť spoluzavinenie ich čivavy, ale provokácia zo strany čivavy tam nebola, takže to odmietol.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že spochybňuje všetky dôkazy, na základe ktorých navrhovateľ
podložil svoju žalobu. V prvom rade uviedol, že žiadne rozhodnutie o priestupku sa nestalo
právoplatným, naopak právoplatné je zastavenie konania zo strany mesta. Doklad, ktorý je o pohryzení

navrhovateľa psom, ktorý sa nachádza na č.l. 6, tak má tam uvedené drobné ranky, čo ale podľa neho
nemohol jeho vlčiak spôsobiť, pretože to je veľký pes. Tretí dôkaz, ktorý spochybňuje je platobný výmer z
veterinárnej nemocnice č.l. 7, pretože tam nie je uvedený platca, teda nie je možné stotožniť, že toto platil
navrhovateľ, ktorý je tam uvedený ako „O.“, nie je tam uvedené jeho meno. Odporca ďalej poukazoval
na to, že celú udalosť vníma len sprostredkovane. Poukázal na to, že mu švagor doniesol psa, že jeho

pes mal niečo urobiť. Vyšiel vonku, chcel sa dohodnúť ako slušný človek. Vôbec neskúmal, či jeho pes
ho pohrýzol, alebo nepohrýzol, chcel ísť s nimi na vyšetrenie, ale to odmietli. Pán P. skrýval pre ním
svojho psa, takže to podľa neho vnáša ďalšie pochybnosti. Policajti napísali do správy, že bola poranená
noha psa, ale to by určite nestálo 214 Eur liečenie. Nie je tam bloček z pokladne veterinára, takže to
nie je verifikovateľná platba.

Odporca uviedol, že jeho vlčiak bol cvičený, avšak nechodil nikde do kynologického klubu. Psov však
mal od mala, takže ich vie vycvičiť. Podľa neho nemohol preskočiť plot, ako to uvádza poškodený. Ďalej
poukazoval na to, že pán P. nie je ani vlastníkom psa, ale jeho dcéra.

Navrhovateľ na to uviedol, že on vynaložil na liečbu finančné prostriedky na liečbu psa, keďže dcéra
je študentka, preto žaluje on. Ďalej čo sa týka svojho zranenia, tak nikdy netvrdil, že ho pes pohrýzol,
zranenia mu boli spôsobené, keď bránil svojho psa, a keď sa ho snažil oddeliť. Čo sa týka poranenia
samotnej čivavy, navrhovateľ uviedol, že pes mal poranenia vnútorných orgánov, to znamená, že to
nebolo hneď viditeľné od počiatku, mal aj poranenú nohu. Je pravdou, že psa držal na rukách, pretože

kňučal, bol prestrašený a je to 2,5 kg pes.

Odporca ešte k vzniku škodovej udalosti uviedol, že pes je uviazaný pri koterci, bolo to 25.12., zišiel do
pivnice, bola to minútka a pes tam zrazu nebol, zapískal na neho, ale priviedol mu ho až švagor. Pri
samotnej udalosti nebol. Uviedol, že ich pes nikdy v živote nikoho nenapadol, ani zviera ani človeka.

Vo veci sa konalo aj priestupkové konanie, správnym orgánom bolo M. O.. Vo veci bolo vydaných
viacero rozhodnutí a vec bola aj na Krajskom súde v Prešove, Nakoniec bolo priestupkové konanie
zastavenéatozdôvoduuplynutiaprekluzívnejlehotynaprejednaniepriestupku(3roky).Vpriestupkovej
veci existuje celý raz neprávoplatných rozhodnutí. Prvé z 10.4.2012, kedy sa odporca uznal vinným z

predmetného priestupku. Ďalšie rozhodnutie Mesta O. je z 19.1.2015, kedy opätovne odporcu uznal
vinného z predmetného priestupku, za čo sa mu uložila pokuta 30 Eur. Následne však bolo konanie
o priestupku zastavené, keďže uplynula trojročná prekluzívna lehota. Takže ani jedno rozhodnutie v
priestupkovom konaní sa nestalo právoplatným, až do zastavenia konania.

Odporca predložil súdu na potvrdenie svojich tvrdení o škodovej udalosti kópie zápisníc mestského
úradu o vypočúvaní svedkov a to z roku 2012, ako aj z roku 2014.

Svedkyňa M. P. a L. P.Á. opisovali predmetnú udalosť tak ako navrhovateľ. Pred mestom O. ako
správnym orgánom bol vypočutý 11.12.2012 aj svedok A. I., ktorý uviedol: „Keďže moje psy štekali, tak

išiel som sa pozrieť k plotu a videl som tam pána so psom a ďalšie osoby. Niekto z nich povedal, aby
som zavolal policajtov, že pes zaútočil na ich psa. Ukázal smerom, kde bol pes, ktorý stál pri svokrovej
bráne. Tak som tam išiel k nej a psa som pustil dnu do dvora. Potom som išiel pre svokra.“ (čl. 158).Navrhovateľ predložil súdu aj zápisnicu z pojednávania na krajskom súde zo dňa 17.10.2012, kde v tom
konaní navrhovateľ - A. I.Š. uviedol (čl. 162) nasledovné:
„Chcem podotknúť, že pes nepreskočil cez môj plot, ale cez plot susedného pozemku, ktorý je síce

vlastníctvom môjho syna, ale nie je mojim oplotením.“ Ďalej predložil vyjadrenie odporcu vo veci
priestupku z mestského úradu z mája 2012, kde odporca uvádza, že príčinou napadnutia bolo správanie
poškodených. Predpokladá, že z nedbanlivosti preto, že umožnili svojmu psovi priblížiť sa tesne k plotu,
čím vydráždili fenu zaťa, to vyprovokovalo jeho psa k teritoriálnej obrane, ktorú urobil bez toho, aby
vedel, kto sa za plotom nachádza. Skokom preskočil plot a uchytil votrelca za zadok. To potvrdzuje, že

bol psík pri plote a jeho pes ho napadol smerom z cesty k plotu. Uviedol, že takémuto správaniu psa
nemohol zabrániť (čl. 163). Týmito predloženými zápisnicami a výpoveďami chcel navrhovateľ potvrdiť
samotný priebeh škodovej udalosti, ktorú s odstupom času odporca spochybňoval.

Navrhovateľ predložil potvrdenie z fakultnej nemocnice zo dňa 25.12.2011, na ktorom je uvedené, že
bol navrhovateľ pohryznutý cudzím psom. Na oboch rukách na dlani aj dorze drobné hryzne ranky a

odreniny do 2 mm dĺžky, nekrvácajú, mierny opuch oboch rúk.

Navrhovateľ predložil platobný výmer z veterinárnej nemocnice V., A..P..U.. na 213,60 Eur, kde je
uvedené ošetrenie psa bez identifikácie platcu. Ďalej predložil záznam z veterinárnej nemocnice V.
A..P..U.. o liečbe psa v dôsledku rozsiahleho poškodenia brušnej steny a pohmoždenia vnútorných

orgánov, kedy bol pes liečený od 21.12.2011 do 20.1.2012 (č.l. 44). Ďalej navrhovateľ predložil (č.l. 69
a nasl.) jednotlivé ošetrenia psa.

Navrhovateľ predložil potvrdenie o svojom čistom hodinovom zárobku v decembri 2011 - 2,98 Eur, v
januári 2012 - 3,40 Eur, predložil aj technický preukaz motorového vozidla Y. Y., s ktorým mal chodiť

na ošetrenie so psom.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

Podľa § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,
priestupku sa dopustí držiteľ psa ak nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Odporca počas tohto konania spochybňoval všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a tým
zdôvodňoval to, že žaloba má byť ako nedôvodná zamietnutá.

Odporca spochybňoval aj samotnú existenciu škody, teda skutočnosť, že pes bol poranený tak, ako
uvádzal navrhovateľ. Túto okolnosť však súd mal za preukázanú nielen výpoveďami navrhovateľa
a svedkov v priestupkovom konaní, ale aj listinnými dôkazmi, správami z veterinárnej nemocnice o
zdravotnom stave psa a poraneniach psa, ktoré sa stali 25.12., a teda časová súvislosť je jednoznačná.

Samotnú výšku uplatnenej škody však navrhovateľ nepreukázal v celej uplatňovanej výške. Čo sa týka
sumy 100 Eur, do ktorých si zahrnul náklady na jeho liečbu, ako aj na jazdu motorovým vozidlom
na veterinárne ošetrenia, ako aj ušlý zisk, tak tieto okolnosti neboli súdu preukázané. Ušlý zisk súdu
nepreukázal, navrhovateľ nebol práceneschopný, samotné predloženie dokladu o hodinovej mzde v
tejto súvislosti nič neznamená a nič nepreukazuje. Taktiež aj liečebné náklady samotného navrhovateľa

neboli súdu preukázané. Je pravdou, že navrhovateľ a toto je podľa súdu nespochybniteľné, mal
zranenia z daného incidentu. Tie však neboli vážne. Navrhovateľ nebol ani zašívaný, nepodstúpil
nijakú chirurgickú liečbu a najmä nepreukázal náklady na liečenie, ktoré mu bolo ako liečba drobných
zranení odporúčané. Treťou zložkou, ktorú súd nemal preukázanú pri výške náhrady škody bola jazdamotorovým vozidlom. Nebol preukázaný počet kilometrov, spotreba, ale najmä ani to, že toto motorové
vozidlo bolo použité na jazdu k veterinárnemu lekárovi s poraneným psom. Tieto tri zložky náhrady
škody, ktorú si bez nejakej bližšej špecifikácie navrhovateľ vyčíslil na 100 Eur, súd preukázané nemal,

preto v tejto časti návrh zamietol.

Odporca spochybňoval aj výšku uplatnenej škody za liečenie psa po zranení. Poukazoval na to,
že platobný výmer, ktorý navrhovateľ predložil zo dňa 20.1.2012 nemá uvedeného presne platcu a
teda nie je možné ho identifikovať. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením odporcu a považuje nárok

navrhovateľa v tomto smere za preukázaný. Samotná správa (č.l. 44), ktorú predložil odporca, ktorú si
vyžiadal z veterinárnej nemocnice, hovorí o tom, že pes navrhovateľa čivava v dôsledku rozsiahleho
poškodeniabrušnejdutinyapohmoždeniavnútornýchorgánovbolaliečenáod21.12.2011do20.1.2011,
čo korešponduje s tvrdením samotného navrhovateľa. Navrhovateľ následne potom predložil aj denné
záznamy z veterinárnej nemocnice, ktoré preukazujú zranenia a pravidelné návštevy u veterinárneho
lekára. Je pravdou, že na platobnom výmere je uvádzaná suma, ktorú žaloval navrhovateľ a nie je

uvedený platca, avšak z ďalších predložených dôkazov najmä nespochybniteľného konca liečby -
20.1.2012 je možné identifikovať túto platbu ako platbu navrhovateľa za liečbu poškodeného psa čivavy.

Odporcaspochybňovalajskutočnosťvznikuškodyprávejehopsom,atedapríčinnúsúvislosť,porušenie
právnej povinnosti a zavinenie samotného odporcu.

Na záver dokonca samotný tvrdil, že nebol to jeho pes, ktorý čivavu zranil, ak bola vôbec zranená.
Toto spochybňovanie celej škodovej udalosti zo strany odporcu však nie je dôveryhodné. Samotný
odporca od začiatku priestupkového konania nespochybňoval vznik škodovej udalosti. Je pravdou,
že priestupkové konanie nebolo právoplatne ukončené nijakým rozhodnutím vo veci, pretože bolo

zastavené z dôvodu preklúzie priestupku. Avšak bolo v ňom vykonávané dokazovanie. Spochybňovanie
škodovej udalosti zo strany odporcu nepôsobí dôveryhodne, pretože z predložených priestupkových
spisov zo zápisníc, ktoré boli pripojené do samotného konania vyplýva, že odporca nespochybňoval
vznik škodovej udalosti a zavinenie svojim vlastným psom. Treba tu podotknúť, že existujú predsa
výpovede nielen samotného navrhovateľa, ale aj svedkov, ktorí pri vzniku škodovej udalosti boli (dcéra

a manželka navrhovateľa), ale aj samotného rodinného príslušníka a suseda odporcu, ktorý síce nebol
pri napadnutí psa, ale na štekot vyšiel von a videl psa odporcu za bránou, za pozemkom odporcu. Ako
sám uviedol, následne ho pustil dnu. Teda je nepochybné, že vlčiak odporcu sa dostal z ohradeného
pozemku a bol pri škodovej udalosti, čo potvrdil svedok I.. To, že pes navrhovateľa bol napadnutý a došlo
tam k zraneniam, mal súd preukázané a celé opisy tejto situácie v priestupkovom konaní, zavolanie

mestskej polície a tak ďalej, sú podľa súdu nespochybniteľným dôkazom, že vlčiak odporcu napadol
čivavu navrhovateľa a spôsobil jej zranenia uvedené vo veterinárnej správe. Práve porušenie právnej
povinnosti citovaných ustanovení zákona, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, súd
považoval za preukázané a zavinenie odporcu - nedbanlivostné za nespochybniteľné.

Z tohto dôvodu súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti uplatnenej škody za liečbu čivavy. V
prevyšujúcej časti tak, ako bolo uvedené vyššie, návrh zamietol.

Na záver súd mal za preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie právnej
povinnosti zo strany odporcu v zmysle citovaného ustanovenia zákona, ktorým sa upravujú niektoré

podmienky držania psov, túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpovedi účastníkov a svedkov v tomto,
ako aj v priestupkovom konaní. Existenciu škody - priznanú časť vo výške škody za liečenie psa mal
súd za preukázanú z viacerých listinných dôkazov z veterinárnej nemocnice, ako aj príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie, ktoré je nedbanlivostné.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd
braldoúvahytúskutočnosť,žeodporcajedôchodca,vysokéhovekuaodôvodňujútoajjehopreukázané
majetkové pomery.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.