Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415200346
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415200346.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Obec Maňa, so sídlom Nám. M. R.
Štefánika 1, 941 45 Maňa, IČO: 00 309 061, zastúpený: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r. o., so
sídlom Pri parku 8, 941 45 Maňa, IČO: 50 528 874, proti žalovanému: S. F. H., s.r.o., so sídlom Gúgska
13 B, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 526 002, zastúpený: JUDr. Martin Kanás, advokát, so sídlom Školská
3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 50.122,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/5/2015-215 zo dňa 13.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/5/2015-215 zo dňa 13.04.2017 p o

t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 50.122,94
eura s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania od 09.01.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (I. výrok) a súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške
100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 489, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 300, § 369 ods. 1, ods. 2, § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 552 ods. 1, § 563 ods. 1, ods. 2
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, ods. 2 zákona Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli Zmluvu č. 39/2005 na uskutočnenie práce

podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej žalobca vystupoval na strane objednávateľa a
žalovaný na strane zhotoviteľa. V konaní nebolo sporné, že k protokolárnemu odovzdaniu dokončeného
diela došlo dňa 07.09.2007. Od uvedeného dátumu začala plynúť (podľa článku VIII. bod 8.4) záručná
doba 60 mesiacov, s výnimkou záručnej doby na stroje a elektrododávky, ktorá bola 24 mesiacov. Z
listu žalobcu zo dňa 11.02.2010, ktorý bol žalovanému doručený dňa 15.02.2010 súd považoval za
zistené, že po dvoch rokoch a piatich mesiacoch (počas plynutia dohodnutej záručnej doby) žalobca
reklamoval u žalovaného, okrem iného, aj dopraskanú fasádu na oboch bytových domoch. Ani táto

skutočnosť v konaní nebola sporná. Sporným v konaní nebol ani fakt, že žalovaný v zmluve dohodnutým
spôsobom (článok VIII. bod 8.6) reklamované vady diela neodstránil. Žalovaný reklamáciu neuznal
a túto skutočnosť oznámil žalobcovi listom zo dňa 06.07.2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa
10.07.2012. Zo záverov odborného stanoviska č. 40-09/2013 vypracovaného Technickým a skúšobnýmústavom stavebným, n. o. (Znalecká organizácia č. 900191) súd zistil, že hlavnou príčinou reklamovanej
dopraskanej fasády oboch bytových domov bolo nedodržanie predpísaného technologického postupu
omietania, ktorý žalovaný realizoval v rozpore s návodom na použitie výrobku v nadväznosti na

technické normy. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný zodpovedá za vzniknuté vady diela, ktoré žalobca
reklamoval. Z listu žalovaného zo dňa 19.09.2012 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaný
nespochybňoval vznik trhlín na oboch bytových domoch a prejavil v ňom ochotu spolupodieľať sa na ich
odstránení. Z jeho následného konania, najmä listu zo dňa 10.01.2015 súd zistil, že žalovaný navrhoval
žalobcovi alternatívy riešenia vzniknutých a reklamovaných vád diela. Skutočnosť, že žalovaný uznal

žalobcom reklamované vady diela súd považoval za preukázanú aj z jeho listu zo dňa 09.03.2017
adresovaného žalobcovi, v ktorom oznamuje žalobcovi, že opravu reklamovaného diela vykoná tak,
aby spĺňala všetky parametre vyplývajúce z projektovej dokumentácie. Z uvedeného súd prvej inštancie
považoval ďalej za zistené a preukázané, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy (čl. VIII bod
8.2). Nesplnenie takéhoto záväzku žalovaným bolo sankcionované jeho povinnosťou uhradiť žalobcovi
zmluvnú pokutu podľa článku X bod 10.4 zmluvy, a to vo výške 331,94 eura za každý deň omeškania.

V prejednávanej veci súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali, aby v prípade dohodnutej zmluvnej
pokuty súd využitím moderačného práva zasahoval do zmluvnej voľnosti strán sporu, ktorú prejavili
uzavretím vyššie špecifikovanej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaným nárokom je aj povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu a úprava zmluvnej pokuty nie je v Obchodnom zákonníku obsiahnutá komplexne,
bolo v danom prípade nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobcom

požadovanú a v článku X bod 10.4 zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu (s poukazom na jej denný
percentuálny prepočet k zabezpečenej pohľadávke, ktorý možno zistiť pomerom výšky dennej zmluvnej
pokuty k hodnote zabezpečenej pohľadávky) možno hodnotiť z hľadiska dobrých mravov za všeobecne
akceptovateľnú.
Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil za obdobie, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní s odstránením

reklamovaných vád diela (od 09.01.2011 do 09.06.2011), v dôsledku čoho súd považoval jeho nárok za
dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania
s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška
úrokov z omeškania dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške
určenej zákonom. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a preto mu súd takto

uplatnenú výšku úrokov z omeškania priznal od dátumu podania žaloby na súd až do zaplatenia.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. d), e), f) g) a h) CSP. Konštatoval, že právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je
premlčané, vzniesol námietku premlčania a žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd
žalobu zamietne. Poukázal na to, že Obchodný zákonník obsahuje osobitnú úpravu začiatku plynutia

premlčacej doby pri právach, ktoré vznikli z porušenia zmluvy, ktorým je aj právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. Žalobca v žalobe uviedol,
že k vytknutiu vád došlo 15.02.2010, pričom prvý deň omeškania žalovaného s odstránením vád nastal
dňa 02.03.2010. Pri takto určenej zmluvnej pokute premlčacia doba začala plynúť odo dňa porušenia
povinnosti, teda 02.03.2010. Žaloba bola súdu doručená dňa 09.01.2015, teda po uplynutí premlčacej

doby. Vzhľadom na jej oneskorené podanie súd nemôže priznať vynútiteľnosť tomuto právu. V zmysle §
391ods.1a§397Obchodnéhozákonníkasaprávožalobcupremlčalopo14dňochododňa15.02.2014.
Pri nárokoch zo záruky za akosť začína premlčacia doba plynúť vždy odo dňa včasného oznámenia -
reklamácie počas záručnej doby. Osoba oprávnená zo záruky musí vady včas zistiť a aj ich oznámiť.
Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom skutočností, kedy sa vady diela prejavili a

či uplatnenie záruky za akosť bolo vykonané včas. Pri záruke za akosť je s poukazom na § 393 ods.
2 Obchodného zákonníka podstatná náležitosť, a to uplatnenie reklamácie v záručnej dobe. Dohoda o
zmluvnej pokute má pri svojom vzniku vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti akcesorický zabezpečovací
charakter, a preto je závislá od hlavného záväzku. Až v dôsledku porušenia zabezpečenej povinnosti,
ktorá musí byť preukázaná, vznikne spolu so záväzkovým subjektívnym právom aj nárok na zmluvnú

pokutu. V prejednávanej veci bola pre žalovaného ako zhotoviteľa záväzná projektová dokumentácia
a nemal inú možnosť ako zhotoviť dielo podľa nej. Stavebný dozor a aj zadávateľ pri preberaní diela
potvrdili, že dielo je vyhotovené v zmysle projektovej dokumentácie a technických požiadaviek.Žalovaný ďalej poukázal na bod 8.3 zmluvy, podľa ktorého zhotoviteľ nezodpovedá za vady, ktoré boli
spôsobené použitím podkladov prevzatých od objednávateľa a zhotoviteľ ani po vynaložení všetkej
odbornej starostlivosti nemohol zistiť ich nevhodnosť, prípadne na ňu upozornil objednávateľa a ten na

ich použití trval. Žalovaný s poukazom na § 46b stavebného zákona konštatoval, že bolo úlohou osoby,
ktorá vykonávala stavebný dozor, dohliadať aj na dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek
na výstavbu, pod ktoré možno podradiť nielen technologický postup daný projektovou dokumentáciou
(ktorá takisto musela spĺňať všetky technické normy), ale aj samotné technické prevedenie. Pod
kontrolu stavebného technického prevedenia možno zaradiť aj vyhotovovanie jednotlivých vrstiev

pri nanášaní povrchovej omietky, ako aj jej požadovanú hrúbku. Odborné stanovisko vypracované
znaleckou organizáciou je neobjektívne, keďže odborne bola skúmaná len jedna z dvoch stavieb a
osoby, ktoré ho vypracovávali, nemali k dispozícii stavebný denník. Tvrdenia svedka N.. I. R. sú len
v pozícii dohadov, nakoľko pri vypracovaní odborného stanoviska nemal k dispozícii stavebný denník.
Bez stavebného denníka nemohla odborne spôsobilá osoba zaujať odborné stanovisko k vykonaným
prácam. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie, súd však jeho návrhu

nevyhovel. Žalovaný v odvolaní opätovne navrhol vykonanie tohto dôkazu s tým, aby bol znalcovi
predložený aj stavebný denník. Znaleckým dokazovaním navrhol preukázať dodržanie technologického
postupu v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaný má za to, že liberačné dôvody uvedené v
časti 8.3 zmluvy sú splnené, lebo ako zhotoviteľ nemal možnosť navrhnúť žiadne variantné riešenie
realizácie výstavby. Žalovaný postupoval pri výstavbe s odbornou starostlivosťou, na základe ktorej

vykonal dielo takým spôsobom, že projektovú dokumentáciu považoval za spracovanú v súlade s
technickými normami a vyhotovenie diela bez použitia mriežky považoval za postačujúce, nakoľko nie
vždy sa uvedená mriežka aplikuje pod omietku. Žalovaný vychádzal aj zo skúseností, ktoré nadobudol
vykonaním iných diel, pri ktorých vady nevznikli. Záujem žalovaného riešiť vzniknutú situáciu a odstrániť
vady nemožno považovať za uznanie jeho zodpovednosti. Za písomné trvanie na použití pokynom

v zmysle § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka je nutné považovať aj samotnú zmluvu, v ktorej boli
konkretizované požiadavky na dielo v súlade s projektovou dokumentáciou.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu z dôvodu premlčania zamietol, alebo ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na doplnenie dokazovania.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovanému nebránila žiadna prekážka
uplatniť námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany skôr ako v odvolacom konaní. Vo
vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným ďalej uviedol, že nie je daný žiadny z taxatívne
vymenovaných dôvodov prípustnosti novôt. Žalovaný v odvolaní odvádza pozornosť od skutočnosti,

že sporové strany písomne dojednali zmluvnú pokutu ako právnu povinnosť žalovaného (zhotoviteľa)
zaplatiť žalobcovi (objednávateľovi) fixnú sumu za každý jeden kalendárny deň, v ktorom je žalovaný
v omeškaní. Zmluvná pokuta nebola dojednaná ako právna povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi
jednorazovú sumu určenú buď fixnou sumou alebo určenú percentuálne z ceny diela. Žalobca poukázal
nato,žeprizmluvnejpokutetrvádlžníkovzáväzokajpozaplatenípokuty,aknebolodojednanéniečoiné.

Každým ďalším dňom po dobu, čo trvá omeškanie dlžníka s plnením záväzku, dlžník opätovne porušuje
povinnosť plniť riadne a včas a z tohto dôvodu za každý ďalší deň omeškania vzniká veriteľovi právo na
zmluvnú pokutu. Pri zmluvnej pokute dojednanej fixnou sadzbou za jeden kalendárny deň omeškania
začína plynúť premlčacia doba nielen prvým dňom omeškania, ale každým ďalším dňom omeškania,
za ktorý vzniká veriteľovi právo na zmluvnú pokutu. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za

každý deň omeškania od 09.01.2011 do 09.06.2011, pričom žaloba bola podaná 09.01.2015, z čoho je
zrejmé, že všeobecná 4-ročná premlčacia doba bola zachovaná a uplatnený nárok nie je premlčaný.
Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadom skutočností, kedy sa vady
diela prejavili a či uplatnenie záruky bolo vykonané včas, hoci takéto dokazovanie žalovaný nenavrhol.
Žalovaný spája dva rozličné právne inštitúty - nárok zo zmluvnej pokuty (ktorý žalobca uplatňuje),

s nárokom zo záruky za akosť. Obvyklou vlastnosťou stavby je aj to, že externá omietka nepraská,
nelúpe sa a neopadáva. Písomné vytknutia záručných vád žalobca vykonal pred skončením záručnej
doby. Omeškanie žalovaného trvá odo dňa 02.03.2010. Každý deň omeškania je postihnutý zmluvnou
pokutou, ktorá je predmetom sporu.
Žalobca ďalej uviedol, že záručná zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, ktorá zaväzuje

poskytovateľa záruky bez ohľadu na zavinenie. Na vznik zodpovednosti postačuje, keď vyjdú najavo
záručné vady. Na objektívnom princípe je založená aj povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu.
Žalovaný vo svojej argumentácii opomína, že konkrétne technologické postupy a konkrétne materiálové
riešenia nebývajú súčasťou projektovej dokumentácie. Ak sa na stavebné práce vzťahujú technickénormy a návody výrobcu, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi. Ak aj žalobca vyhlásil
prostredníctvom poverených osôb v protokole zo dňa 07.09.2007, že dielo zodpovedá projektovej
dokumentácii a technickým normám, v konaní bol preukázaný opak. Vada na realizovaných stavbách

sa vizuálne prejavila až po prevzatí diela počas záručnej doby. V čase prevzatia diela nebolo možné
vytýkané vady voľným okom identifikovať. Neobstojí ani námietka, že žalovaný sa riadil chybnou
projektovou dokumentáciou. Ak mal za to, že to tak je, mal zákonnú notifikačnú povinnosť prerušiť
vykonávané práce a notifikovať žalobcu. Uvedený postup však nedodržal. Liberačné dôvody podľa bodu
8.3. zmluvy o dielo nie sú dané, nakoľko žalovaný nedodržal odbornú starostlivosť, čo bolo v konaní

preukázané aj písomným odborným stanoviskom znaleckého ústavu a svedeckou výpoveďou jedného z
autorov odborného stanoviska. Bolo na žalovanom vybrať také postupy a riešenia, aby boli realizované
stavby bez technických a estetických vád. K námietkam žalovaného voči odbornému vyjadreniu uviedol,
že žalovanému nič nebránilo predložiť do spisu kontrolný znalecký posudok alebo kontrolné odborné
vyjadrenie,ktorébypreukázalovecnúaleboodbornúnesprávnosťzáverovznaleckéhoústavu.Žalovaný
až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že sa totožné

záručné vady nachádzali na obidvoch bytových domoch. Sondáž do omietky bola uskutočnená len na
jednej stavbe z dôvodu zachovania rozumnej miery invazívnych metód, s ktorými je sondáž spojená.
Sondáž nebola ani jednou z aplikovaných znaleckých metód. Pracovníci znaleckej organizácie aplikovali
vo vzťahu k omietkam obidvoch bytových domov aj iné metódy technického posudzovania opísané
v odbornom vyjadrení. Úlohou odborného vyjadrenia bolo posúdiť technický stav omietok, ich vady a

príčiny vád. Na túto úlohu nebolo potrebné skúmať stavebný denník. V súdnom konaní bol významný
totiž len technický výsledok a zistenie príčiny vád.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa bráni aj písomnou správou od N.. arch. Y. H., avšak aj táto
potvrdzuje značnú mieru poškodenia externých omietok. Ak sa v správe uvádza, že boli nesprávne
navrhnuté technológie zhotovenia omietok, tak žalovaný bol povinný notifikovať o tom žalobcu. Správa

explicitne vytýka, že nesprávne navrhnutie technológie ušlo pozornosti žalovaného, čo potvrdzuje
zanedbanie odbornej starostlivosti žalovaného. Žalovaný výslovne priznal, že mal vedomosť o existencii
záručných vád. Napriek tomu ani po začatí súdneho konania nerešpektoval povinnosť bezplatného
odstránenia vád. Neskoršiu iniciatívu žalovaného je treba bez pochybností interpretovať ako uznanie
povinnosti odstrániť vady. Omeškanie tejto povinnosti je postihnuté zmluvnou pokutou, ktorú si žalobca

v konaní uplatňuje. Zmluvná pokuta sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Súd vykonal všetky dôkazy,
z ktorých bezpečne vyplynulo, že záručné vady existovali a žalovaný ich doposiaľ neodstránil.
Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalovaným (§ 379,

§ 380 CSP) a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.04.2018.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.12. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

13. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na § 387

ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov
bez toho, aby ich opakoval. K námietke premlčania vznesenej žalovaným až v podanom odvolaní
odvolací súd uvádza, že je z hľadiska hmotného práva právnym úkonom spôsobujúcim oslabenie práva
protistrany, ktoré spočíva v zániku súdnej vymáhateľnosti a vynútiteľnosti práva. Námietka premlčania
je jednou z hmotnoprávnych námietok normatívne upravených v § 152 CSP. Tieto námietky sú v § 149

CSP zaradené medzi prostriedky procesného útoku (uplatňované žalobcom) a prostriedky procesnej
obrany (uplatňované žalovaným) a súvisia so zásadou koncentrácie konania. Odvolanie je procesný
úkon, ktorý sám o sebe nie je prostriedkom procesného útoku ani prostriedkom procesnej obrany. V
prejednávanej veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného obsahuje okrem iného aj prostriedok
procesnej obrany - hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ktorú

žalovaný pred súdom prvej inštancie neuplatnil. Za týchto okolností odvolací súd posudzoval, či možno
žalovaným použitý prostriedok procesnej obrany použiť v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho
súdu v posudzovanej veci nie je splnený žiadny zo štyroch taxatívne vymedzených prípadov uvedených
v § 366 CSP, ktoré by uplatnenie prostriedku procesnej obrany v odvolacom konaní pripúšťali. Keďže
námietka premlčania bola žalovaným po prvýkrát uplatnená až v odvolacom konaní, odvolací súd na ňu

neprihliadol a ani sa ňou vecne nezaoberal.

15. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom
skutočností, kedy sa vady diela prejavili a či uplatnenie záruky za akosť bolo vykonané včas,
odvolací súd konštatuje, že takéto dokazovanie žalovaný na súde prvej inštancie nenavrhol. Doplnenie

dokazovania o vypracovanie odborného stanoviska so zapracovanými údajmi zo stavebného denníka
a o vykonanie výsluchu zástupcu Krajského stavebného úradu v Nitre (bez označenia konkrétnej
osoby), bolo žalovaným navrhované len čo do existencie a rozsahu vád. Tieto skutočnosti však už boli
dostatočne preukázané inými vykonanými dôkazmi a produkovanie ďalších by bolo zjavne neúčelné a
nehospodárne. Naviac, žalovanému nič nebránilo v tom, aby dal vypracovať ďalšie odborné stanovisko

alebo znalecký posudok inému subjektu, ak sa napriek viditeľným obdobným vadám na oboch ním
realizovaných stavbách domnieval, že tieto sa nachádzajú len na jednej stavbe.

16.Rovnakožalovanývkonanípredsúdomprvejinštancienenamietal,žebysažalobcomvytýkanévady
vyskytovali len na jednej z dvoch realizovaných stavieb. Samotný žalovaný neskôr navrhoval žalobcovi

odstránenievádnaobochstavbáchvrôznychalternatívachspôsobovodstraňovaniavád,pričomnajskôr
bol len pri jednej alternatíve, a to najmenej nákladnej, ochotný znášať náklady odstránenia vád. Popretie
skutkových tvrdení je s poukazom na § 149 CSP jedným z prostriedkov procesnej obrany žalovaného,
a preto o jeho použití v odvolacom konaní platia v plnom rozsahu vyššie uvedené závery týkajúce sa
možnosti uplatnenia námietky premlčania. Keďže žalovaný mohol tento prostriedok procesnej obrany

uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil, odvolací súd na jeho námietku v
odvolacom konaní neprihliadal.

17. Odvolací súd zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že neobstojí ani námietka
žalovaného, že žalobcovi nevzniklo právo na bezplatné odstránenie vád s poukazom na bod 8.3

zmluvy o dielo a § 551 Obchodného zákonníka, a preto žalovaný nemohol porušiť svoju povinnosť v
stanovenej lehote bezplatne odstrániť vady, ktorej porušenie bolo sankcionované zmluvnou pokutou.
Z ustanovenia § 551 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ktoré bolo v plnom rozsahu prevzaté
do bodu 8.3. zmluvy o dielo, explicitne vyplýva povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednávateľa bezzbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných
mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení
odbornej starostlivosti. Žalovaný ako podnikateľ v oblasti realizácie stavieb v konaní nepreukázal, že

by na nevhodnosť projektovej dokumentácie, ktorej použitie by malo za následok, že realizované dielo
nebude vykonané riadne, žalobcu ako objednávateľa upozornil. Nepochybne pritom bolo v možnostiach
žalovaného s odbornou starostlivosťou posúdiť projektovú dokumentáciu, na podklade ktorej boli stavby
pre žalobcu realizované. V tejto súvislosti neobstojí ani výklad žalovaného týkajúci sa bodu 8.3 zmluvy
o dielo a § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za písomné trvanie na použití pokynov

v zmysle § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka je nutné považovať aj samotnú zmluvu, v ktorej boli
konkretizované požiadavky na dielo v súlade s projektovou dokumentáciou. Takýto výklad je v rozpore
s účelom sledovaným v § 551 Obchodného zákonníka.

18. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich

náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).