Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617214672
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617214672.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne R. L., V.. XX.X.XXXX, P. C.. T.
XXX, Y., zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, so sídlom Urbánkova 6 v Košiciach, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 o ochranu
spotrebiteľa o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.2.2018

č.k. 8Csp/304/2017- 51

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 702800911 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
31.10.2012 je bezúročná a bez poplatkov a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

„zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2018 upravuje právo spotrebiteľa
dovolávať sa v súdnom konaní rozhodnutia o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pristúpil k
preskúmaniu podstatných náležitosti zmluvy. Právne vec posudzoval podľa ustanovení § 9, § 11 zákona
o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej
„OZ“), § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Po konštatovaní obsahu záväzkového vzťahu,
podľa ktorého bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 500 € zvýšený o príslušný poplatok 486 €, na

základe čoho bola povinná zaplatiť celkovú čiastku 984 € v 12-tich mesačných splátkach v hodnote 82 €,
počnúc dňom 26.12.2012, prijal záver, že posudzovaná zmluva majúca povahu zmluvy spotrebiteľskej
je bezúročná a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodov, že v nej
nie je uvedená ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a náležitosti zmluvy
vyžadované § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov vymedzených § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ CSP, uvádzajúc, že z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia došlo k odňatiu
možnosti žalovanému konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní argumentoval podmienkami konania o

určovacích žalobách podľa § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého predmetom konania môže byť len
rozhodovanie o určení práva, či tu je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý sanepreukazuje len v prípade, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom spore neexistuje naliehavý
právny záujem na požadovanom rozhodnutí, pretože sa definitívne nevyrieši otázka, či bolo plnené
na existujúci alebo neexistujúci záväzok a samotné konštatovanie, že úver poskytnutý žalobkyni je

bezúročný a bez poplatkov nemá pre žalobkyňu žiaden praktický význam. Namietal možnosť aplikácie
§11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch z ktorého vyplýva právo spotrebiteľa na podanie takej
žaloby dôvodiac, že je tým porušený princíp zákazu retroaktivity, keďže uvedené ustanovenie nadobudlo
účinnosť dňa 1.1.2018, pričom žaloba bola podaná 15.8.2017. Ku súdom konštatovanej absencii
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ o výške, počte a termíne splátok istiny úrokov

a iných poplatkov zdôraznil, že priamo z obsahu zmluvy vyplýva povinnosť žalobkyne uhradiť celkovú
čiastku984€v12-tichsplátkachpo82€,počnúcdňom26.12.2012. Ostatnénáležitostispotrebiteľského
úveru boli vyjadrené v listine „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, ktoré tvorili
prílohu a neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V tejto listine je jasne uvedený termín konečnej splatnosti
dňa 26.10.2013, ročná úroková sadzba 32 %, priemerná hodnota RPMN 36,73 %. K obsahovým
náležitostiam zmluvy žalovaný tiež poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci

HomeCreditSlovakiaa.s.protiQ.P.C-42/15(ďalejSDEÚC-42/15),ktorýokreminéhokonštatoval,žesa
nevyžaduje členenie splátky na jednotlivé zložky a zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa, má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách a proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa, a spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany tohto práva na súde. Na určení bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru má žalobkyňa naliehavý záujem, pretože žalovaný započítal neexistujúcu
pohľadávku voči žalobkyni, žalobkyňa nevie, aký je jej skutočný dlh voči žalovanému a na základe

rozhodnutia súdu bude mať žalobkyňa právnu istotu, že nemá voči žalovanému žiadne ďalšie záväzky
zo zmluvy. Vo vzťahu k obsahovým nedostatkom zmluvy zdôraznila, že v zmluve nie je uvedená
RPMN, ani priemerná RPMN, zo zmluvy nevyplýva špecifikácia splátky, teda aká časť splátky má
pripadnúť na istinu, aká na úroky, aká na ďalšie poplatky, čo je vyžadované § 9 ods.2 písm.k/ zákona
o spotrebiteľských úveroch a rozhodnutie SDEÚ C-42/2015 nemá vplyv na náležitosti spotrebiteľských

zmlúv vyžadované vnútroštátnou úpravou ako vyplývajú zo zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Žalovaný v odvolacej replike len všeobecne konštatoval, že zmluva uzavretá so žalobkyňou obsahuje
všetky náležitosti stanovené zákonom.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany sporu nedoručili.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. 7. 2018 o 10.15 hod., pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 6. 7. 2018 na úradnej tabuli a

webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP, § 385
ods. 1 CSP a contrario.

9. Odvolací súd sa prvotne zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby o určenie, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo podľa § 137 písm. d/
CSP možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Žalobkyňa uvádzala, že žalobou sa v podstate dovoláva rozhodnutia o existencii resp.
neexistencii práva žalovaného na plnenie zo zmluvy, čo súčasne považovala aj za rozhodujúce pre

posúdenie naliehavého právneho záujmu argumentujúc, že jej právna pozícia je neistá.

10. S účinnosťou od 1.1.2018 sa spotrebitelia môžu podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch
domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia jej bezúročnostia bezpoplatkovosti. V zmysle podzákonného odkazu k uvedenému ustanoveniu, zákonodarca za takú
žalobu považuje žalobu podľa § 137 písm. c/ a d/ CSP. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vyhlásenia
preskúmavanéhorozsudku(5.2.2018)bolisplnenépredpokladyvyžadovanéprocesnoprávnouúpravou

na konanie o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, keď priamo z osobitného právneho
predpisu vyplýva oprávnenie žalobkyne žiadať o ochranu žalobou uplatneného práva. Námietky
žalobcu týkajúce sa retroaktivity právnej úpravy nie sú namieste. V tomto odvolací súd odkazuje aj
na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít (Nález Ústavného súdu SR PL ÚS 16/1995, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 98/2010). Aj keď zákaz retroaktivity právnych noriem je významnou

zárukou ochrany práv a právnej istoty, nie každá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je
budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita)
právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá
retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa
akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti

založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr
ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré
vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou
úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a

meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti
nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus
(procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy
priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí
nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy,

tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.

11. Aj v uvedenom prípade nová právna úprava nezasahuje do právneho postavenia strán sporu,
ktoré vzniklo za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, iba tento stav rieši v časti týkajúcej sa ochrany
práv zo zmluvy vyplývajúcich bez toho, aby menila obsah práv a povinností zo zmluvy vyplývajúcich.

Rozhodnutie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti zmluvy reflektuje novú právnu úpravu poskytujúcu
ochranu spotrebiteľovi, no nezasahuje do práv, ktoré žalovanému zo zmluvy ako veriteľovi vyplývajú.
Nemožno preto ani len uvažovať o tom, aby uplatnením § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských
úverochdochádzalokretroaktívnemuzásahudonadobudnutýchpráv.Súdnerozhodnutielenkonštatuje
skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa mohla dovolávať ochrany

svojich nárokov bez ohľadu na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Uvedené rozhodnutie
nepredvídateľne neoslabuje postavenie žalovaného ako veriteľa, ale naopak vytvára priestor aj pre
mimosúdnu dohodu strán, v ktorej si tieto samy vymedzia rozsah medzi nimi sporných záväzkov.
Potrebné je tiež prihliadnuť na to, že úprava § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch má tiež
procesnoprávne účinky, keď vymedzuje ktoré ďalšie nároky sú s účinnosťou od 1. 1.2018 uplatniteľné v

súdnom konaní žalobou podľa § 137 písm. c/, d/ CSP. Jedným z princípov procesných noriem je princíp
ich okamžitej aplikovateľnosti, ak nie je vylúčený intertemporálnymi ustanoveniami, čomu tak v tomto
prípade nie je. Z uvedeného plynie, že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu bol žalobkyňou požadovaný
petit výroku súdneho rozhodnutia procesne prípustný, a je bez právneho významu, či tomu tak bola aj v
čase začatie súdneho konania. Uplatnenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, neznamená

preto žiaden zásah do ústavných práv žalobcu na súdnu ochranu, ani porušenie zásady rovnosti strán
sporu v súdnom konaní so spotrebiteľom, založenom na ochrane slabšej strany sporu.

12. Majúc za splnené podmienky pre konanie o určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, odvolací
súd preskúmal správnosť záverov súdu prvej inštancie o absencii podstatných náležitostí zmluvy.

Odvolací súd zistil, že aj keď je rozhodnutie súdu nesprávne v otázke absencie obsahových náležitosti
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku prvej inštancie, keď rozhodnutie o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. 702800911 je bezúročná a bez poplatkov z dôvodov absencie údajov o úrokovej sadzbe, RPMNa priemernej RPMN zodpovedá skutkovým zisteniam založených na správnom vyhodnotení dôkazov
a správnom právnom posúdení veci, ktoré závery sú aj zrozumiteľne a obsahovo preskúmateľným
spôsobom uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

13. Pokiaľ ide o pochybenia súdu prvej inštancie pri hodnotení toho, či posudzovaná zmluva obsahuje
náležitosť vymedzenú § 9 ods.2 písm.f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a § 9 ods.2 písm. k/
citovaného zákona tj. výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie,

v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, tak z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie nevyplývajú žiadne argumenty, na ktorých založil svoje konštatovanie, že tieto náležitosti v
zmluve chýbajú. Podľa obsahu zmluvy, tak ako je uvedený aj v rozhodnutí súdu prvej inštancie, je
zrejmé, že bol dohodnutý konkrétny počet splátok 12 vo výške 82 € so splatnosťou prvej splátky dňa
26.11.2012, pričom súčasne žalovaná priložila aj splátkový kalendár s rozpisom konkrétneho termínu

splatnosti každej zo splátok, kde posledná splátka je splatná 26.10.2013. I bez uvedeného splátkového
kalendára, je tak možné bez akýchkoľvek pochybností určiť počiatok i koniec splácania dlhu ako aj výšku
mesačnej splátky. Zo znenia § 9 ods.2 písm.k/ zákona o spotrebiteľských úveroch výslovne nevyplýva
požiadavka, aby zmluva obsahovala aj rozčlenenie splátky na jednotlivé zložky a takýto záver nemožno
vyvodiť ani v spojitosti s obsahom dôvodovej správy k uvedenému zákonu, ktorý je svojim obsahom

úplnou transpozíciou Smernice Rady Európskeho parlamentu 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej „Smernica“). Dôvodová správa
len konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a poplatkov tak, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný, v akej výške a ako dlho je
povinný si plniť svoje povinnosti. Nemožno tiež vyhodnotiť ako absentujúci termín konečnej splatnosti

úveru, ak tento je z obsahu zmluvy bez všetkých pochybností jednoznačne identifikovateľný a to počtom
splátokasplatnosťouprvejsplátky.KuvedenémusajednoznačnevyjadrilajSDEÚvosvojomrozhodnutí
C-42/2015, keď prijal stanovisko že čl. 10 ods.2 písm.h/ Smernice (ktorá je predmetom inkorporácie
Zákona o spotrebiteľských úveroch) sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby sa
uvádzala splatnosť každej splátky odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú

spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou dátumy splátok identifikovať. K ďalšej argumentácii týkajúcej
sa náležitosti zmlúv, čo do splatnosti členenia splátok a termínov splatnosti odvolací súd odkazuje na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.2.2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017 a sp.zn.
3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018.

14. Nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v otázke absencie náležitosti splátok a uvedenia termínu
splatnosti splátok a celkového dlhu, nemala v konečnom dôsledku vplyv na správny záver súdu prvej
inštancie, pokiaľ konštatoval existenciu ďalších dôvodov, pre ktorý je spotrebiteľský úver považovaný
za bezúročný a bez poplatkov.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 pím. i/, j/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16.Podľa§11ods.1citovanéhozákona,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17.Vychádzajúczobsahuzmluvy,ktorájesúčasťousúdnehospisu(č.l.4),tátoneobsahuježiadneúdaje
o uplatňovanej úrokovej sadzbe ani údaje RPMN, či priemernej RPMN, vymedzená je len povinnosť
žalobkyne v postavení dlžníčky vrátiť úver 500 € zvýšený o príslušný poplatok 484 €. To predstavuje na
obdobie 12 mesiacov takmer 97%-tné navýšenie požičanej finančnej čiastky. Skutkové zistenia súdu,
že v zmluve chýbajú povinné náležitosti vyžadované v písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa

§ 9 ods.2 písm. i./, j/ sú správne, z ktorých dôvodov sa takýto úver považoval už v čase uzavretia
zmluvy za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
Tak zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj Smernica, ktorej obsah bol transponovaný vnútroštátneho
práva, vytvorili legislatívny rámec, ktorý mal zabezpečiť prehľadné podnikanie na finančnom trhu
a dodržiavanie ustanovení na ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti podnikania tak, aby nedošlo k
zneužívaniu neznalosti, dobromyseľnosti, či konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva predložená

žalobkyňou však svedčí o opaku a nasvedčuje nepoctivým zámerom žalovaného. Napriek tomu, že
dohoda o odplate pri finančných pôžičkách je založená predovšetkým na súkromnej dohode dodávateľa
a spotrebiteľa, nesmie jej obsah už na prvý pohľad vzbudzovať dojem, že jediným zámerom veriteľa
bola snaha o obchádzanie zákona a zneužitie jeho dominantného postavenia vyplývajúceho z pozície
subjektu, ktorý disponuje finančnými prostriedkami požadovaných druhou zmluvnou stranou. Suma

odplaty vyplývajúca z preskúmavanej zmluvy, ktorá predstavuje takmer 100% navýšenie požičaných
finančných prostriedkov, je zjavne odporujúca princípom dobrých mravov i poctivého obchodného styku,
keď neprimerane vybočuje z obvyklých úrokových sadzieb na finančnom trhu. Fakt, že v zmluve nie
sú výslovne uvedené údaje o úrokovej sadzbe a RPMN, len posilňuje dojem, že snahou veriteľa bolo
zneužiť nedostatok finančnej a právnej gramotnosti na strane žalobkyne-spotrebiteľky.

18. Na konštatovaní, že tieto údaje v zmluve skutočne absentujú, nič nemení ani obrana žalovaného v
odvolaní, že údaje o úrokovej sadzbe mali byť obsahom listiny „Štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere“. Uvedený listinný dôkaz žalobca predložil až v odvolacom konaní, pričom neboli splnené
podmienky vyžadované § 366 CSP o tzv. novotách v odvolacom konaní. V odvolacom konaní možno

uplatňovať nové prostriedky procesného útoku alebo obrany, len v prípade, ak odvolateľ bez svojej
viny nemohol tento dôkazný prostriedok uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný
ako odvolateľ ani netvrdil, ani nepreukázal, že exitovali objektívne okolnosti brániace mu predložiť
tento listinný dôkaz. Žaloba bola od počiatku založená na tvrdeniach o absencii náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskomúvereakotútozmluvužalobkyňaajdoložiladokonania.Žalovanýnepredložilsúduprvej

inštancie žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Na listinný dôkaz „Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere“, preto nebolo možné prihliadať ani v odvolacom konaní. Pre úplnosť
však odvolací súd dodáva, že aj pre prípad zohľadnenia tohto listinného dôkazu, by nedošlo k zmene
právneho posúdenia veci. Z dôvodu absencie podpisu zmluvných strán sporu na uvedenej listine, by
neboli splnené podmienky písomnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a súčasne takýmto spôsobom

formulovanú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej podstatná náležitosť právneho úkonu sa nachádza na
samostatnej od zmluvy oddelenej listine, by nebolo možné vyhodnotiť inak ako neplatný úkon z dôvodu
snahy o obchádzanie zákona. Súčasne je nevyhnutné konštatovať, že uvedená listina „Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ nanajvýš dokumentuje plnenie povinností veriteľa o
poskytovaní informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere § 4 zákona o spotrebiteľských

úveroch, nenahrádza však samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

19. V časti, v ktorej súd prvej inštancie konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy uzavretej
so žalobkyňou vychádzajúc z absencie úrokovej sadzby a RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

tak nemožno súdu prvej inštancie vytknúť existenciu odvolacích dôvodov vytýkaných odvolateľom.
Rozhodnutie súdu vychádza zo správneho vyhodnotenia dôkazov v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 191 a § 192 CSP, skutkové zistenia vyplývajúce z dôkazov boli podradené pod príslušné právne
normy, ktoré súd správne interpretoval a jeho myšlienkové postupy a z neho vyvodené závery sú
v dostatočnom rozsahu rozvedené a spôsobilé byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní. Nie

sú tak zadané dôvody pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a v konaní nebolo zistené ani nesplnenie
procesných podmienok či inej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonu
zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré v zhode s § 255 CSP zohľadňujeprocesný úspech žalobkyne v konaní. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne
správny z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania a žalobkyni nevznikli žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania, o výške
ktorýchbybolopotrebnérozhodovať,zktorýchdôvodovsúdvyslovil,žestranámsporunároknanáhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

17.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).