Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/120/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201829
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava,
katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: H. Z.C., bytom O. XX, X. - Z. X., o
opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 18.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu č. V-25501/14 zo dňa
10.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-25501/14 zo dňa
10.3.2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-25501/14 zo dňa 10.3.2015 odporca zamietol návrh na
vklad záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z. X., zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, rozostavaný rodinný dom na pozemku parc. č. 1484/7, parc. č. 1484/7 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 138 m2, parc. č. 1484/1 záhrady o výmere 419 m2 (ďalej ako „založená
nehnuteľnosť“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 30.7.2014, na základe ktorej
sa mal vykonať vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o zriadení záložného
práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v prospech

navrhovateľa,nakoľkoideospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52ods.1zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) uzatvorenú v rozpore s § 5a ods. 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to v súvislosti s dohodou
o splnomocnení (na základe ktorej došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva ako inštitút
zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi - zúčastnenej osobe v tomto súdnom konaní).
Odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosti známe mu z jeho rozhodovacej praxe, že
záložcovia pri obdobných záložných zmluvách, uzavretých s navrhovateľom ako záložným veriteľom,

nepoznali svojho splnomocnenca, dokonca nevedeli, že takúto dohodu uzavreli, pričom záložný veriteľ
dopredu určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, z čoho vyplýva absencia jeho slobodnej
vôle pri výbere svojho zástupcu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok -
odvolanie zo dňa 18.3.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a následného povolenia vkladu záložného
práva k nehnuteľnostiam, prípadne zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom a vrátenie veci odporcovi

na nové konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva. Nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí
odporcu, podľa jeho názoru ide o nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého
záložný veriteľ vopred určil osobu splnomocneného zástupcu zúčastnenej osoby (dlžníka). Navrhovateľdôvodil, že sa ako záložný veriteľ žiadnym spôsobom nepodieľal na výbere splnomocneného zástupcu,
od dlžníka zastúpenie zástupcom nepožadoval a osobu zástupcu mu nenavrhoval. Ďalej zdôraznil,
že v prípade uzavretia dohody o splnomocnení na zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy sa

jednalo o samostatný právny úkon uzatvorený medzi zúčastnenou osobou a jej zástupcom, ktorý bol
úplne nezávislým od navrhovateľa a jeho zmluvnej dokumentácie a je toho názoru, že odporca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Tiež konštatoval, že z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že dlžník
(zúčastnená osoba) sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch

tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.10.2015 navrhol napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti v ňom obsiahnuté a na fakt, že predložená záložná
zmluva je tak v rozpore s § 5a ods. 2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj s ustanoveniami
§ 22 ods. 2, § 37 a § 39 OZ, ktorý podľa neho spočíva v tom, že dohoda o splnomocnení, ktorou

zúčastnená osoba (dlžník) ako splnomocniteľ udelil plnú moc občianskemu združeniu ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“
alebo „splnomocnenec“) na uzavretie záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku navrhovateľa voči
zúčastnenej osobe, bola uzatvorená v rozpore so záujmom zúčastnenej osoby.
Táto skutočnosť je podľa odporcu zrejmá tak z formy dohody o splnomocnení - predtlačený formulár,

ako aj z jej obsahu, pretože splnomocnenec bol v čase jej zhotovenia v kontakte s navrhovateľom
(záložným veriteľom) a dá sa predpokladať, že v prípade potreby by splnomocnenec obhajoval práve
záujmy navrhovateľa a nie zúčastnenej osoby. Odporca taktiež poukázal na to, že takáto (predtlačená)
forma dohody o splnomocnení, pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber
voľbu splnomocnenca na základe vlastného rozhodnutia, vytvára vážnu pochybnosť, či právny úkon bol

zo strany záložcu uzavretý v súlade s jeho slobodnou vôľou. Odporca opätovne zdôraznil vedomosť
vyplývajúcu z jeho rozhodovacej praxe, že záložcovia pri obdobných záložných zmluvách uzavretých
s navrhovateľom ako záložným veriteľom, nepoznali svojho splnomocnenca a ani nevedeli, že takúto
dohodu uzavreli. Na základe uvedeného možno predpokladať, že v prípade uplatňovania práv zo zmlúv
by splnomocnenec obhajoval záujmy záložného veriteľa, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že predmetný

splnomocnený zástupca vystupuje aj v iných prípadoch ako zástupca záložcu, kde na strane záložného
veriteľa vystupuje navrhovateľ.

Odporca tiež uviedol, že pri rozhodovaní v danej veci rozhodoval aj s poukazom na § 54 ods. 2 OZ a
zohľadnil aj fakt, že zaužívaný postup navrhovateľa ako záložného veriteľa v obdobných veciach bol už

predmetom preskúmavania ako i posudzovania súdmi Slovenskej republiky, ktoré tento považujú, najmä
s poukazom na rozpor záujmov zastupovaných so záujmom splnomocnenca, za rozporný s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, a preto v záujme zachovania princípu právnej istoty rozhodol rovnako,
ako bolo rozhodnuté v obdobných veciach už skôr.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§
246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti. Súd, za použitia § 250q ods. 3
O. s. p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

V prejednávanej veci súd doplnil dokazovanie výsluchom zúčastnenej osoby na pojednávaní. Z
výsluchu zúčastnenej osoby súd zistil, že táto sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadreniami odporcu
a rovnako navrhuje súdu napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť. K priebehu uzatvorenia úverovej
zmluvy zúčastnená osoba uviedla, že pred uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy na sumu 350,-
eur si zobrala od navrhovateľa iný úver, z ktorého jej ostávalo uhradiť cca 40 - 50,- eur. Vtedy ju

oslovil obchodný zástupca navrhovateľa s ponukou refinancovania zostávajúceho úveru. S uvedeným
obchodným zástupcom sa zúčastnená osoba stretla u notára v Petržalke, kde podpísala úverovú
zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy, zmenku a rozhodcovskú zmluvu a cca 170 - 200,- eur jej zástupca
navrhovateľa vyplatil na mieste. Rozdiel medzi vyplatenou sumou a samotným úverom bol použitý na
refinancovanie predchádzajúceho úveru. Zúčastnená osoba na otázku súdu, či dohodu o splnomocnení

z 26.11.2012, ktorú jej súd predložil k nahliadnutiu, skutočne podpísala odpovedala, že ide o jej podpis
a na otázku, či obdržala vyhotovenie dohody o splnomocnení odpovedala, že si nie je istá.Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu súd ďalej zistil, že navrhovateľ
dňa 6.10.2014 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, ku
ktorému priložil zmluvu o zriadení záložného práva z 30.7.2014 spolu s dohodou o splnomocnení z

26.11.2012, uzatvorenou medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp. Po preskúmaní dohody o
splnomocnení z 26.11.2012 súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody
- udelenie splnomocnenia individuálne a vopred určenému identifikovanému splnomocnencovi, ktorým
je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia

splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa,
a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva. Po preskúmaní vyplnených údajov
súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala
dňa 26.11.2012, splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa. Súd považuje za potrebné uviesť, že
identifikačné údaje splnomocniteľa - zúčastnenej osoby na strane jednej a špecifikácia nehnuteľností
na strane druhej sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom. K návrhu na vklad priložená zmluva

o zriadení záložného práva k založenej nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ,
bola na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby -združením ProHelp. Vychádzajúc
z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré
vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 104400724 z 26.11.2012. Sporná dohoda o splnomocnení
pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom, či miestom jej uzavretia a

ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona: Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť

alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona: Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona: Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a

identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom
je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 OZ: Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 2 OZ: V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 5a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa: Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa: Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu

osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. prvá veta: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd vyhodnotil námietky vznesené navrhovateľom ako nedôvodné. Ako to vyplýva z citovaných
zákonných ustanovení, odporca v priebehu vkladového konania posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v katastri
nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto

rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba
na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom

zabezpečenia vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v typovej (formulárovej) dohode o
splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno
vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov
o nehnuteľnosti na strane druhej, identifikačné údaje o tejto nehnuteľnosti neboli do dohody vpísané

(konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až následne.

Na základe zistených skutočností je teda nepochybné, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a
ani splnomocnenec (združenie ProHelp) v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali
nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie teda nemôže

byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne nebolo možné posúdiť, či tento konal v mene
splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide
teda o neurčitý prejav vôle, keďže v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne
nehnuteľnostivovlastníctvezúčastnenejosobymajúbyťpredmetomzmluvyozriadenízáložnéhopráva,

t.j. je daná existencia rozporu s § 37 ods. 1 OZ. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba udeľuje
splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté náležitosti
označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v

rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola
uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Právne úkony urobené osobami, ktoré
nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 OZ, sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, a to
bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je súčasne daný rozpor

záujmov, pretože splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme
dlžníka(zúčastnenejosoby),aleveriteľa(navrhovateľa).Zastúpenímsazabezpečilosilnejšiepostavenie
veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom
zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce
zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim

inštitútompreveriteľa(vtomtoprípadenavrhovateľa)ajednoznačneposilňujejehopostavenievovzťahu
k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Z výsluchu zúčastnenej osoby je pritom zrejmé, že nemala
vedomosť o tom, že podpisuje dohodu o splnomocnení a osobu splnomocnenca, resp. jej štatutárneho
zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení či zmluvy o úvere nepoznala.Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu má za preukázané, že splnomocnenec
(združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol

poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom
prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou
navrhovateľa. Ako uviedol i odporca v napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v
obdobných konaniach ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie
ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa
so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou

identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia
záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa
ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode
o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie

zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a
to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii § 22

ods. 2 OZ dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento
rozpor musí reálne existovať, a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako záväzný, ale i z dôvodu,
že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto
splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného

práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne
zapísaný aj v obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok súd poukazuje na správnosť aplikácie § 5a ods. 2 a
4 zákona o ochrane spotrebiteľa pri rozhodovaní odporcu. Predmetné ustanovenia vylučujú možnosť
predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby
svojim konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím
alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej

zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych
okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia
predávajúceho, a to hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje
možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto
rozhodnutie.

Podľa cit. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený
či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania
záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým
spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa

zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa.

Súd sa taktiež stotožňuje s uplatnením § 54 ods. 2 OZ pri rozhodovaní o návrhu na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností, nakoľko odporca sa správne priklonil k výkladu priaznivejšiemu prezúčastnenú osobu (spotrebiteľa), pretože existovali zrejmé pochybnosti o obsahu zmluvy o zriadení
záložného práva č. 339/2014-PTR z 30.7.2014 (spotrebiteľskej zmluvy).

Nakoľko odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho
spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté

rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri
uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri
výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu súd

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).