Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/157/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213219031
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213219031.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 603 481,
proti odporcovi: RUŽINOV INVEST, s.r.o., so sídlom Šustekova 49, Bratislava, IČO: 36 861 685, zast.
Advokátska kancelária Cubinková, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: C. P., bytom A. XX, I., zast. JUDr. Helena Dobosová, advokátka, so sídlom
Ružová dolina 10, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 391,81 € v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 477,59 €
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04. 06. 2013 domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom
evidovaných ako parcely registra „. v k. ú. X.: parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/

X, ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXXX A.X;
parcelnéčísloXXXX/XX,ostatnéplochyovýmereXXXXA.X;parcelnéčísloXXXX/XX,zastavanéplochy
a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX A.X; parcelné číslo XXXX/XX,
ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XX A.X a pozemkom evidovaných ako parcely
registra „C. v k. ú. X.: parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXX orná pôda

o výmere XX A.X; zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“).

Svojnávrhnavrhovateľodôvodniltým,ževyššieuvedenépozemky,ktorésúzapísanénalistevlastníctva
č.XXXXakovlastníctvoodporcu,súidentifikovanéakopozemkovoknižnáparcelač.XXX-roľaovýmere
XXXX A.X, zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XX, pôvodné katastrálne územie Z., ako vlastníctvo
C. (W.) B., rod. Z. v celosti a ako pozemkovoknižná parcela č. XXX roľa o výmere XXXX A.X zapísaná
v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, pôvodné katastrálne územie Z., ako vlastníctvo W.I. B., rod. Z..

Pozemkovoknižné parcely č. XXX, XXX W. XXX boli predmetom výkupu štátom podľa § 1 ods. 3 zákona
č. 46/1948 Zb. na základe výmeru č. XXX-XX/X-XXXX-U.-XXX-XXX zo dňa 21. 04. 1950 vydaného
Ústredným národným výborom v Bratislave. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím č. U.-XXX-XXXX/X zo dňa 01. 06. 1951, ktorým Krajský národný výbor v Bratislave nevyhovel
odvolaniu W. B. a spol. proti výkupu ich poľnohospodárskeho majetku v katastrálnom území Z. a
napadnutý výmer Ústredného národného výboru v Bratislave v celom rozsahu ponechal v platnosti.

Predmetný výmer nadobudol právoplatnosť až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 141/1950 Zb., podľa
ktorého na nadobudnutie vlastníctva pozemkovoknižných parciel zahrnutých do tohto výmeru štátom už
nebol potrebný zápis do pozemkovej knihy (od 01. 01. 1951 bol intabulačný princíp zrušený), a teda
konštitutívny princíp zápisu do pozemkovej knihy bol nahradený deklaratórnym a povinnosť zápisu
do pozemkovej knihy pre prevod, resp. prechod vlastníctva bola zrušená. Vlastníctvo predmetných

pozemkovoknižných parciel teda nadobudol štát priamo na základe uvedeného výmeru. Podľa § 1
vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii
a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách
a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a nie je v správe organizácii štátneho socialistického
sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok a to podľa predpisov o
správe národného majetku. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú

z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. (24. 11. 1990) právo hospodárenia
národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. veci a
majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona (01. 05.
1991). Navrhovateľ nadobudol vlastníctvo pozemkovoknižnej parcely č. XXX, XXX a XXX ex lege a to

podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. v spojení s § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. Tento majetok sa tak
bez ďalšieho stal vlastníctvom navrhovateľa na základe teritoriálneho princípu. O tejto skutočnosti bol
odporca informovaný listom A. S. XXXXX/XX-X/XXXXXX zo dňa 9.11.2011. Naliehavý právny záujem
je daný, nakoľko je tu odporcom popieraná existencia vlastníckeho práva navrhovateľa. Vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom je sporný. V tomto prípade ide o ohrozenie práva, ktoré nie je možné

odstrániť inak než určovacím výrokom súdu a jestvuje potreba odstránenia takejto neistoty. Navrhovateľ
nevie dosiahnuť zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech inak, ako výrokom súdu.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 18. 10. 2013 tak, že odporca nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam dňa 23. 01. 2009 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21. 01. 2009 od

predávajúcej - vedľajšej účastníčky. Singulárna právna predchodkyňa odporcu - vedľajšia účastníčka,
nadobudla vlastnícke právo k pozemkom dedením po poručiteľke W. B.. Odporca vlastnícke právo
nadobudol v súlade s platným právnym poriadkom a v dobrej viere, že nehnuteľnosť nadobúda od
jej vlastníka. Navrhovateľ sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré mal nadobudnúť
ex lege dňom 01. 05. 1991 od štátu, ktorý ich mal nedemokratickým spôsobom vykúpiť bez

náhrady Výmerom Ústredného národného výboru v Bratislave z 21. 04. 1950, t.j. počas komunistického
totalitného režimu, ktorý porušoval základné princípy demokratického právneho štátu, medzinárodné
zmluvy, aj svoje vlastné zákony a je zodpovedný aj za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva.
Navrhovateľ dlhodobo ignoroval, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník zapísaný niekto iný. Odporca
je preto presvedčený, že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Navrhovateľ nepreukázal, že ním predložené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
Odporca a jeho právna predchodkyňa boli oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností. Odporca
nadobudol predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere.

Vedľajšia účastníčka na strane odporcu sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 02. 12. 2013 tak,

že popiera nárok navrhovateľa na vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Vedľajšia účastníčka sa cítila
byť nespochybniteľnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti odo dňa nadobudnutia vlastníctva titulom
dedičstva. Vlastnícke právo nadobudla zákonným spôsobom ku dňu smrti poručiteľa, pričom je
presvedčená,žepredmetnépozemkyvlastnilajejrodinaponiekoľkogenerácií.Predmetnévdobrejviere
zdedené pozemky predala odporcovi, pričom kúpna zmluva nebola uzavretá s úmyslom predať niečo,

čo vedľajšej účastníčke nepatrilo. Vedľajšia účastníčka v celom rozsahu spochybňuje nadobudnutie
vlastníckeho práva navrhovateľom. Navrhovateľom predložený výmer nemá doložku vykonateľnosti,
štát teda nemohol platne a účinne získať spornú nehnuteľnosť. Navrhovateľ nedisponuje okrem výmeru
žiadnou kúpnou zmluvou alebo inou právne relevantnou listinou, na základe ktorej by skutočne a
právne účinne mohlo dôjsť k prevodu vlastníckych práv. Navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem

na určení vlastníckeho práva. Jeho „právo“ nie je, ani nebolo ničím ohrozené. Navrhovateľ si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť a v lehote stanovenej zákonom nepodal návrh na zápis vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam napriek tomu, že tak mohol učiniť. V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991
Zb. mal navrhovateľ podať návrh na zápis vlastníckeho práva do 01. 05. 1992. Vyhovenie návrhunavrhovateľa by bolo nezákonným rozhodnutím, ktoré potiera vlastnícke právo občanov, ktorí desaťročia
vlastnili svoje pozemky a nemajú právnu istotu, že im ich štát nezoberie napriek tomu, že boli zapísaní
v pozemkovoknižných vložkách ako vlastníci.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a právneho zástupcu
vedľajšej účastníčky a vedľajšej účastníčky a listinnými dôkazmi ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento
skutkový stav:

Z výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave, pôdohospodársky referát, zo dňa 21.4.1950 č.
XXX-XX/X-XXXX-U.-XXX-XXX vyplýva, že štát vykúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Prievoz
zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XX W. XXXX (ako aj ďalšie) pozemkovoknižná parcela č. XXX
W. XXX (ako ja ďalšie). Na výmere nie je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť.

Zdoručovacieholístkuzodňa24.04.1950vyplýva,ževýmerÚstrednéhonárodnéhovýboruvBratislave

č. XXX-XX/X-XXXX-U.-XXX-XXX bol doručený W. B..

Z odvolania zo dňa proti výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave vyplýva, že W. B. (právna
predchodkyňa vedľajšej účastníčky) napadla uvedený výmer zo dňa 21. 04. 1950 č. XXX-XX/X-XXXX-
U.-XXX-XXX odvolaním, ktoré bolo Ústrednému národného výboru v Bratislave doručené dňa 12. 05.

1950.

Z rozhodnutia Krajského národného výboru v Bratislave, zo dňa 01. 06. 1951, č. U.-XXX-XXXX/X
vyplýva, že odvolaniu W. B. (právnej predchodkyne vedľajšej účastníčky) nebolo vyhovené a napadnutý
výmerÚstrednéhonárodnéhovýboruvBratislavevcelomrozsahuzostávavplatnosti.Narozhodnutínie

je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. Na rozhodnutí je vyznačené, že rozhodnutie bolo doručené
Ústrednému národnému výboru v Bratislave.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.1.2009 uzavretej medzi odporcom a vedľajšou účastníčkou vyplýva, že
vedľajšia účastníčka previedla na odporcu vlastnícke právo k pozemkom evidovaných ako parcely

registra „. v k. ú. X.: parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné
číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX
A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné
plochy o výmere XXXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X;
parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX,

zastavané plochy a nádvoria o výmere XX A.X; parcelné číslo XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX
A.X; parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXXX/XX,
ostatné plochy o výmere XX A.X a pozemkom evidovaných ako parcely registra „. v k. ú. X.: parcelné
číslo XXX orná pôda o výmere XXX A.X; parcelné číslo XXX orná pôda o výmere XX A.X; zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX.

Z osvedčenia o dedičstve č. B. XX/XX, B. XX/XX, zo dňa 06. 06. 2002 vyplýva, že vedľajšia účastníčka
zdedila predmetné pozemky po svojej právnej predchodkyni W. B..

Z hospodárskej zmluvy zo dňa 31. 03. 1988 vyplýva, že Obvodný národný výbor Bratislava II previedol

správu pozemku parc. č. XXX v kat. úz Z., ktorej bývalou vlastníčkou bola C. B., rod. Z., na Výstavbu
hl. mesta SSR Bratislavy.

Z listu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor zo dňa 28. 01. 2014 vyplýva, že
na predmetné pozemky bol uplatnený reštitučný nárok.

Navrhovateľ ďalej v priebehu konania uviedol, že navrhovateľ má zákonnú povinnosť navrhnúť zápis
v katastri nehnuteľností majetku, ktorý nadobudol zo zákona, avšak došlo k nadobudnutiu veľkého
množstva nehnuteľností a tieto návrhy sa dejú postupne. V katastrálnom území prebiehajú ROEP-
y, ktorých predsedami sú geodeti navrhovateľa, pričom bolo zistené, že v rámci ROEP sa riešila

časť parcely č. XXX o výmere XX A.X a z komisie je návrh zápisu vlastníctva pre navrhovateľa.
Na výmere Ústredného národného výboru v Bratislave nie je vyznačená právoplatnosť, ale v spojení
s rozhodnutím Krajského národného výboru v Bratislave, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na právoplatnosť rozhodnutia nemá vplyv, čipotvrdzujúce rozhodnutie bolo doručené, pretože v rámci odvolacieho konania ho nemožno meniť.
O tom, že rozhodnutie Krajského národného výboru bolo doručené právnej predchodkyni vedľajšej
účastníčky svedčí aj vyjadrenie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor zo dňa 28.

01. 2014, v ktorom sa vyjadruje, že na pozemkovoknižné parcely č. XXX, XXX W. XXX bol uplatnený
reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., ktorý je momentálne ešte
v riešení. Tento zákon rieši možnosti vydania poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré v období rokov
1948 a 1989 prešli do vlastníctva štátu. Pokiaľ ide o list, o ktorom odporca tvrdí, že mu nebol doručený
ani adresovaný, list zo dňa 09. 11. 2011 bol adresovaný vtedajšiemu právnemu zástupcovi odporcu,

ktorá v mene odporcu navrhovateľa najskôr oslovila. Odporca mal vedomosť o danom liste a o spornosti
vlastníctva pozemkov. Právna predchodkyňa vedľajšej účastníčky si dala zapísať nehnuteľnosti do
listu vlastníctva, avšak tiež požiadala o reštitúciu v zmysle reštitučného zákona, čo spochybňuje jej
dobromyseľnosť, čo vyplýva z listu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor.

Odporca ďalej v priebehu konania uviedol, že z predložených rozhodnutí iba vyplýva, že druhostupňové

rozhodnutiebolodoručenéprvostupňovémuorgánu.Zpredloženýchrozhodnutínevyplýva,ženadobudli
právoplatnosť a vykonateľnosť. Odporca má za to, že je potrebné zaoberať sa vydržaním vlastníckeho
práva, pre ktoré začala plynúť lehota najneskôr od 14. 06. 2000. Odporca popiera, že by mu navrhovateľ
doručilvroku2011list,vktoromhoinformoval,ženavrhovateľjevlastníkompredmetnýchnehnuteľností,
pričom z listu vyplýva, že ani nebol odporcovi adresovaný. Z listu Okresného úradu Bratislava,

pozemkový a lesný odbor nevyplýva, kto si uplatňoval reštitučný nárok. Pokiaľ ide o list právnemu
zástupcovi odporcu, tento právny zástupca vypovedal odporcovi plnú moc.

Vedľajšia účastníčka ďalej v priebehu konania uviedla, že aj pokiaľ by navrhovateľ preukázal, že
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vlastnícke právo nadobudli právni predchodcovia

vedľajšej účastníčky vydržaním, nakoľko vedľajšia účastníčka a jej právni predchodcovia mali tieto
pozemky v držbe a užívali ich vo viere, že sú ich vlastníkmi, a teda boli jednoznačne dobromyseľní. O
tom, že rodina vedľajšej účastníkmi vlastní predmetné pozemky vedela vedľajšia účastníčka celý život
a to od jej starej matky a matky. Prastarý otec a stará matka navrhovateľky ich aktívne obhospodarovali.
Za komunizmu boli na týchto pozemkoch postavené budovy, parky, z väčšej časti sú zastavané.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.

Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda
obec dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo
zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie

nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12
mesiacov od prevzatia majetku.

Podľa § 72 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o řízení ve věcech náležejících do působnosti
politických úřadů (správní řízení) (účinného v čase vydania predmetného výmeru a rozhodnutia) výměr

(§ 68, odst. 1) se vydává vždy písemně, pokud se jinak nestanoví. Jiná rozhodnutí lze prohlásiti ústně.
Obsah ústního rozhodnutí buď zapsán do protokolu o jednání, při němž rozhodnutí bylo prohlášeno,
nebo v samostatném protokolu. Strany mohou žádati, aby ústně prohlášené rozhodnutí jim bylo dodáno
ještě písemně.

Podľa § 72 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. (účinného v čase vydania predmetného výmeru a
rozhodnutia) rozhodnutí je vydáno, pokud ve správních předpisech není ustanoveno jinak, doručením
písemného jeho vyhotovení, bylo-li prohlášeno ústně v přítomnosti stran, ústním prohlášením.Podľa § 114 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (účinného od 01. 01. 1951) v prípadoch,
v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu
alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej

alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.

Podľa § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (účinného k dnešnému dňu) Oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov,akideonehnuteľnosť.Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenej

držbe právny predchodca.

Podľa § 134 Občianskeho súdneho poriadku listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými
štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za
verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný
opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa § 70 ods. 1 a 2. zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné
číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej

jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

Súd má s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia za to, že navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno, preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam. Súd má za to, že v prejednávanej veci je na strane navrhovateľa
daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Zápis v katastri nehnuteľností svedčí

v prospech odporcu, hoci navrhovateľ disponuje verejnými listinami, podľa ktorých malo vlastnícke
právo od právneho predchodcu odporcu prejsť na štát, pričom zo štátu neskôr vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam malo prejsť ex lege na navrhovateľa. Vlastnícke právo navrhovateľa nie je zapísané v
katastri nehnuteľností, avšak v čase, kedy došlo k prevodu nehnuteľností na štát (právneho predchodcu
navrhovateľa), nebol v platnosti intabulačný princíp, preto vlastnícke právo mohlo na štát prejsť aj bez

zápisu tejto skutočnosti do katastra nehnuteľností (pozemkovej knihy). Zápis do katastra nehnuteľností
mal v rozhodnom čase len deklaratórny účinok. Z uvedených dôvodov mohol navrhovateľ dosiahnuť
zmenu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností len podaním určovacej žaloby na súde.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že navrhovateľ si nesplnil povinnosť ktorú mu uložilo ust. § 14 ods.

2 zákona č. 138/1991 Zb. a to podať do 12 mesiacov od účinnosti uvedeného zákona (od 01. 05.
1991) návrh na zápis do evidencie nehnuteľností, je nepochybné, že navrhovateľ si túto svoju zákonnú
povinnosť nesplnil. Porušenie tejto povinnosti však zákon nijako nesankcionuje.

Navrhovateľ svoje vlastnícke právo odvodzoval od výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave,

pôdohospodársky referát, zo dňa 21. 04. 1950 č. XXX-XX/X-XXXX-U.-XXX-XXX, tento výmer
bol doručený právnej predchodkyni vedľajšej účastníčky W. B., ktorá proti nemu podala odvolanie.
O predmetnom odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím Krajského národného výboru v Bratislave, zo
dňa 01. 06. 1951, č. U.-XXX-XXXX/X, ktorým odvolaniu právnej predchodkyne vedľajšej účastníčky
nebolo vyhovené a napadnutý výmer Ústredného národného výboru v Bratislave bol v celom rozsahu

ponechaný v platnosti. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré mali uvedenými rozhodnutiami prejsť do
vlastníctva štátu, mali neskôr zo zákona prejsť do vlastníctva obce - navrhovateľa. Na žiadnom z
uvedených rozhodnutí nie je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. V zmysle vtedy účinného
nariadenia vlády č. 8/1928 Sb. upravujúceho správne konanie, je rozhodnutie vydané doručením
jeho písomného vyhotovenia. Navrhovateľ nepreukázal, že by bolo rozhodnutie Krajského národného

výboru v Bratislave, zo dňa 01. 06. 1951, č. U.-XXX-XXXX/X, doručené komukoľvek inému ako
Ústrednému národnému výboru v Bratislave, teda nepreukázal najmä doručenie daného rozhodnutia
právnej predchodkyni odporcu. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom, a to hospodárska zmluva zo
dňa 31. 03. 1988, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva časti predmetných pozemkov, ako aj návrhkomisie pre ROEP na zápis vlastníctva časti parcely č. XXX o výmere XX A.X pre navrhovateľa, nie sú
relevantnépreurčenievlastníckehopráva,nakoľkoobemôžuvychádzaťlenzvyššieuvedenéhovýmeru
alebo rozhodnutia, ktoré nebolo riadne doručené a preto obe rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť a

vykonateľnosť.

Nakoľko nikdy platne nedošlo k prevodu či prechodu vlastníckeho práva od W. B. na štát, súd sa
nezaoberal otázkou vydržania predmetných pozemkov W. B., ani jej právnymi nástupcami (vedľajšou
účastníčkou a odporkyňou).

Vzhľadomkvyššieuvedenýmprávnymzáveromsúdu,keďzvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,
že sporné nehnuteľnosti nikdy neprešli do vlastníctva štátu a teda ani navrhovateľa, súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku.

Úspešnému odporcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z. z. pozostávajú z:

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,07 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 04. 09. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 15. 10. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

2/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 61,87 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 10. 01. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 07. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 10. 09. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 15,01 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 23. 10. 2013 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

4/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 15,46 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- účasť na pojednávaní dňa 12. 03. 2014 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

5/ Režijný paušál - 3 x 7,81 € + 4 x 8,04 €, spolu 55,59 €.

Trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú 336,22 € za úkony právnej služby a 55,59 € ako režijný

paušál, spolu 391,81 €.

Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom
odporcu zo dňa 10. 09. 2014, avšak upravil výšku odmeny právneho zástupcu za jeden úkon v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V prejednávanej veci išlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

kedy nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch a preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby predstavuje 1/13 výpočtového základu.

Úspešnej vedľajšej účastníčke súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu vedľajšej účastníčky, ktoré podľa Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z:

1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,07 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 18. 10. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 21. 10. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 02. 12. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

2/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 61,87 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):- účasť na pojednávaní dňa 10. 01. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 07. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 10. 09. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 15,46 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 12. 03. 2014 (§ 13a ods. 4 vyhlášky),

4/ Režijný paušál - 3 x 7,81 € + 4 x 8,04 €, spolu 55,59 €.

Trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú 381,28 € za úkony právnej služby a 55,59 € ako režijný
paušál. Odmena za úkony právnej služby a režijné paušály za rok 2013, t.j. spolu 203,64 €, sa zvyšuje o
20 % DPH, t.j. o 40,72 €. Od 1.1.2014 právny zástupca vedľajšej účastníčky nie je platcom DPH. Spolu
teda vedľajšej účastníčke patrí náhrada trov konania vo výške 477,59 €.

Súd priznal vedľajšej účastníčke náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia právnym
zástupcom vedľajšej účastníčky zo dňa 10. 09. 2014, avšak upravil výšku odmeny právneho zástupcu
za jeden úkon v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V prejednávanej veci išlo o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, kedy nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch a preto základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje 1/13 výpočtového základu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.