Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715206494
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715206494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: X. V., K..
XX. XX. XXXX, O. A. XX, Z. U. P. P. XXXX, Y., zastúpený advokátom: Mgr. Ján Kapec, Dúbravy č. 67,
Detva, proti žalovanému: Q. E. - S., G. T.. Č.. XXX/XX, J., zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Klemová, ul.
M. R. Štefánika č. 1, Pezinok, o zaplatenie istiny 7. 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. decembra 2016, č. k. 7C/68/2015 - 35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3. 510
eur s 5, 05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7. 000 eur od 16. 06. 2015 do 28. 10. 2016, s 5, 05 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 3. 510 eur od 29. 10. 2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0, 01 %
denne zo sumy 7. 000 eur od 07. 12. 2014 do 28. 10. 2016, zmluvnú pokutu 0, 01 % denne zo sumy 3.
510 eur od 29. 10. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň žalobu (správne

konanie, pozn. odvolacieho súdu, keďže žalobu zastaviť možné nie je) v časti o zaplatenie sumy 3. 490
eur s príslušenstvom zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
zároveň uložil žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanému plnenie, ktoré od neho prijal v rovnakej lehote, 8
kusov dverí a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 17 C. s. p., § 52 ods. 1, 2, § § 451 ods. 1, 2, § 457, § 631, § 633 ods. 1, § 642 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka a vecne dôvodnosťou podanej žaloby,
nakoľko žalovaný nedodal žalobcovi riadne poskytnuté dielo, keďže ani po dvoch rokoch od podpisu

Zmluvy o dielo vady na dodaných dverách neodstránil, keď jedny dvere nedodal vôbec. Uviedol, že mal
preukázané, že kuchynská linka sa nachádza v dielni žalovaného, keď žalobca mal vôľu aj po odstúpení
od Zmluvy o dielo poskytnúť žalovanému súčinnosť, ktorý sa zaviazal vady na diele opraviť a dodať aj
posledné deviate dvere, avšak to neurobil, a preto žalobe v časti o vrátenie zálohy v sume 3. 510 eur
vyhovel a konanie v časti žalovanej sumy 3. 490 eur zastavil, nakoľko časť zálohy žalovaný žalobcovi
vrátil a žalovaný so späťvzatím súhlasil. Uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť žalovanému 8 kusov dverí
odôvodnil vecne podmienenosťou práv a povinností strán sporu zo zrušenej Zmluvy o dielo. Uviedol,

že z obsahu Zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov Zmluvy, v ktorom mal žalobca
postavenie spotrebiteľa a žalovaný dodávateľa, mal za to, že medzi účastníkmi bola uzavretá písomná
Zmluva o dielo podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka, pričom jej predmetom bolo zhotovenie veci -
kuchynská linka - dub masív dýha, kúpeľňa + WC vstup dub dýha, interiérové dvere 9 ks dub dýha s tým,že medzi stranami bolo nesporné, že žalobca odovzdal dňa 14. 10. 2014 žalovanému zálohu vo výške 2.
000euradňa09.10.2014zálohu5.000eur,keďzoZmluvyodielovyplýva,žedielomalobyťdokončené
najneskôrdo06.12.2014,pričomžalobcalistomzodňa29.01.2015vyzývalžalovaného,abymuriadne

a bez akýchkoľvek vád zhotovený predmet Zmluvy dodal a dňa 11. 06. 2015 od Zmluvy o dielo odstúpil
z dôvodu, že žalovaný aj napriek jeho osobným urgenciám dielo riadne nedokončil a jeho dokončeniu
sa neustále vyhýbal. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci uzavreli
Zmluvu o dielo, na základe ktorej mal žalovaný vyhotoviť pre žalobcu kuchynskú linku, interiérové
dvere, teda zhotovenie veci na zákazku a nakoľko žalobca od predmetnej Zmluvy odstúpil, bol povinný

zaplatiť zhotoviteľovi čiastku, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok
použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady s tým, že objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť
kedykoľvek v priebehu realizácie diela a to z akéhokoľvek dôvodu, či dokonca bez dôvodu. Uviedol,
že účinné odstúpenie znamená, že prejav vôle objednávateľa dôjde zhotoviteľovi s tým, že sa zmluva
od počiatku ruší (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keď zákonným dôsledkom zrušenia zmluvy
nie je vzájomné vrátenie plnení, ale vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie prevedených prác, pokiaľ

ich výsledok nemôže použiť inak, a na náhradu účelne vynaložených nákladov a zhotoviteľ zásadne
nemá právo na zaplatenie ceny diela, a nakoľko žalovaný prevzal z tohto dôvodu od žalobcu zálohu, je
povinný ju objednávateľovi podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako bezdôvodné obohatenie po
odpočítanícenyprácaúčelnevynaloženýchnákladovvrátiť.Poukázalnaskutočnosť,žemedzistranami
nebolo sporné, že dielo, konkrétne 9 kusov dverí boli dodané žalobcovi niekoľkokrát, a to v decembri

2014, avšak vzhľadom na chybný lak ich žalovaný zobral späť do dielne a žalobca následne výzvou
zo dňa 29. 01. 2015 vyzýval žalovaného na dodanie riadneho diela, pričom žalovaný dodal žalobcovi
koncom januára 2015 dvere, ktoré opätovne zobral späť z dôvodu opätovnej opravy laku na dverách a
dodal ich vo februári 2015. Uviedol, že nakoľko žalobca platne odstúpil od predmetnej Zmluvy o dielo,
má nárok na vrátenie poskytnutej zálohy od žalovaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia a

k písomnému vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že s vyhotovením diela mal náklady, a časť
diela je namontovaná v hodnote 3. 120 eur, druhá časť v hodnote 4. 420 eur (kuchyňa, kúpeľňa, wc)
je riadne dokončená a pripravená na montáž, čím jeho náklady sú spolu 7. 540 eur, a preto žalobca
nemá nárok na vrátenie zálohy 7. 000 eur, naopak on by si mal nárokovať zaplatenie sumy 1. 260 eur
(3. 120 + 4. 420 eur + 720 eur (opätovne prestriekanie) = 8. 260 eur - 7. 000 eur = 1. 260 eur), súd

prvej inštancie uviedol, že žalovaný si nemôže nárokovať zaplatenie sumy, ktorú vynaložil na dielo z
dôvodu opravy vadného plnenia, t. j. nemôže si nárokovať náklady, ktoré vynaložil na opravu vadného
predmetuplnenia,vtomtoprípade9kusovdvería9kusovzárubní.Poukázalnaskutočnosť,žežalovaný
nepreukázal, že dielo nemôže poskytnúť tretej osobe, či ako základ ďalšieho diela, alebo vec predať.
Priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0, 01 % za každý deň omeškania odôvodnil vecne článkom 7

bod 1 Zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že pri meškaní zhotoviteľa s plnením zmluvného záväzku je
zhotoviteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0, 01 % nedodaných prác za každý deň omeškania
s tým, že dohodnutá zmluvná pokuta predstavuje zo sumy 7. 000 eur sumu 0, 70 eur denne a zo sumy
3. 510 eur sumu 0, 35 eur denne, a preto nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej
pokute stranami sporu sledovaný, teda včasné plnenie si povinností zhotoviteľa v zmysle Zmluvy o dielo.

Priznanie príslušenstva k judikovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 97/1995 (správne č. 87/1995 Z. z., pozn. odvolacieho súdu)
a vecne tým, že žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania 5, 05 % ročne zo sumy 7. 000 eur od 07. 12.
2014 do 28. 10. 2016, úrok z omeškania vo výške 5, 05 % ročne zo sumy 3. 510 eur od 29. 10. 2016 do
zaplatenia s tým, že žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol, nakoľko z predložených listín vyplýva,

že žalobca písomne od Zmluvy o dielo odstúpil, keď žalobca dňa 15. 06. 2015 osobne žalovanému
doručilodstúpenieodZmluvyodielo,pričomúčinnýmodstúpením sazmluvaodpočiatkurušíažalovaný
sa dostal odo dňa nasledujúceho od doručenia odstúpenia od Zmluvy o dielo do omeškania. Zamietnutie
návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, ktorým žalovaný zhotovoval dielo, ako aj
výsluchmanželkyžalobcuodôvodniltým,žemaldostatočnýmspôsobompreukázanévšetkyskutočnosti

potrebné na rozhodnutie vo veci, ako aj dostatočne objasnený skutkový stav, a preto návrh na vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov považoval za nadbytočný, neozrejmujúci skutkový stav a predlžujúci
súdne konanie. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255, § 262 ods. 1, 2 C.
s. p. a vecne tým, že prihliadal na tzv. zásadu úspechu, ako aj na to, že konanie v časti zaplatenia sumy 3.
490 eur zastavil a nakoľko vyhodnotil, že žaloba bola podaná dôvodne, k čiastočnému zastaveniu došlo

z dôvodu čiastočného zaplatenia dlžnej sumy žalovaným, ktorý procesne zavinil zastavenie konania
a nakoľko žalobu zamietol v časti uplatňovaných úrokov z omeškania, kde bol úspech žalovaného v
nepatrnej časti, preto na tento pomer úspechu žalovaného neprihliadol a žalobcovi priznal náhradu trov
konania v plnenej výške (zrejme v plnej výške, pozn. odvolacieho súdu).2.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi istinu 3. 510 eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu a vo výroku, ktorým uložil žalobcovi
povinnosť vrátiť mu 8 kusov dverí, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.),
nakoľko z odôvodnenia rozsudku je veľmi problematické rozlíšiť, ktoré skutočnosti vyplynuli z prednesov

a podaní strán sporu a ktoré skutočnosti sú skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré považoval
zapreukázanéalebonepreukázanéazktorýchvkonečnomdôsledkuvychádzalpriprávnomposúdením
veci, ako i z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietol
nesprávne zistenie súdu prvej inštancie, že sa žalobca žalobou domáhal zmluvnej pokuty 0, 01 % za

každý deň omeškania zo sumy 9. 379 eur od 07. 12. 2014 do zaplatenia, nakoľko zaplatenia zmluvnej
pokuty sa žalobca domáhal až na pojednávaní dňa 30. 11. 2016 s tým, že po späťvzatí žaloby v časti
istiny 3. 490 eur, na základe jeho žiadosti pripustil zmenu žaloby tak, že sa predmetom konania stala
jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3. 510 eur, úrok z omeškania 5, 05 % ročne zo sumy 7. 000 eur
od 07. 12. 2014 do 28. 10. 2016 a 5, 05 % ročne zo sumy 3. 510 eur od 29. 10. 2016 do zaplatenia,

zmluvnú pokutu 0, 01 % za každý deň zo sumy 7. 000 eur od 07. 12. 2014 do 28. 10. 2016 a 0, 01
% denne zo sumy 3. 510 eur od 29. 10. 2016 do zaplatenia, ako aj povinnosť žalobcu vrátiť plnenie,
ktoré od neho prijal 8 kusov dverí. Uviedol, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa
30. 11. 2016 o tom, že ho žalobca osobne v dielni vyzýval na odstránenie vady diela, neboli žiadnym
spôsobom preukázané a tvrdenie, že na poslednom pojednávaní (dňa 28. 09. 2016) ich uznal, nie je

pravdivé, nakoľko iba súhlasil s odročením pojednávania s tým, že dvere žalobcu je pripravený dokončiť
za účelom uzatvorenia zmieru s tým, že aj zistenie súdu o tom, že ho žalobca listom zo dňa 29. 01.
2015 vyzýval, aby mu riadne a bez akýchkoľvek vád zhotovený predmet zmluvy dodal je neúplné,
nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo iba to, že predmetný list existuje, nie však aj to, že mu bol
doručený. Poukázal na skutočnosť, že dňa 09. 10. 2014 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o dielo, ktorej

predmetom boli deliteľné plnenia - kuchynská linka - dub masív dýha, kúpelka + WC + WC vstup - dub
dýha, interiérové dvere 9 ks - dub dýha, keď cena diela bola dohodnutá vo výške 9. 379 eur a termín
dodania bol najneskôr do 06. 12. 2014 s tým, že pre prípad meškania zhotoviteľa s plnením zmluvného
záväzku bola dohodnutá zmluvná pokuta 0, 01 % nedodaných prác za každý deň omeškania, pričom
dňa 09. 10. 2014 mu žalobca zaplatil preddavok vo výške 5. 000 eur a dňa 14. 10. 2014 preddavok vo

výške 2. 000 eur, keď v dohodnutom termíne dodania bola u žalobcu namontovaná kuchynská linka,
nakoľko sa však žalobcovi a jeho manželke nepáčila kresba dreva, ktorú sami vybrali, linku odmontoval
a vzal do dielne a dňa 18. 12. 2014 žalobcovi dodal 9 ks dverí a 9 ks zárubní, a keďže žalobca nebol
spokojný s ich farbou, ktorú si objednal, dvere vzal do svojej dielne, pričom o ich farbe sa dohadovali
cca mesiac. Uviedol, že koncom januára 2015 dvere dodal druhý krát, avšak s ich farbou opätovne

spokojný nebol s tým, že v predžalobnej výzve zo dňa 29. 01. 2015 ho žalobca vyzval, aby riadne a bez
akýchkoľvek vád zhotovený predmet zmluvy dodal v dodatočnej lehote 5 kalendárnych dní od doručenia
výzvy a upozornil ho na možnosť odstúpenia od zmluvy a vznik povinnosti vrátiť mu zaplatený preddavok
v celkovej výške 7. 000 eur, a nakoľko podací lístok súdu nepredložil nevie, či výzvu zaslal, a preto
doručenie výzvy jeho osobe súdu nepreukázal a zároveň nepreukázal jej doručenie ani elektronicky na

adresu H..sk, ktorá nie je jeho e-mailovou adresou. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že vo
februári 2015 žalobcovi dodal 9 ks dverí a 9 ks zárubní a nakoľko jedny z dverí mali opačné otváranie,
akoby si bol želal, pričom boli vyrobené podľa jeho objednávky, odmontoval ich a upravil a nachádzajú
sa uňho. Namietol, že žalobca v konaní nepreukázal ani odstúpenie od Zmluvy zo dňa 11. 06. 2015 z
dôvodu, že dielo riadne nedokončil a jeho dokončeniu sa vyhýba a zároveň nepreukázal svoje tvrdenie,

že ho na odstránenie vád vyzýval, ani že mu nejaké vady vytýkal/oznámil, ako ani skutočnosť, že si
voči nemu uplatnil akékoľvek práva zo zodpovednosti za vady dodaných dverí. Uviedol, že k platnému
odstúpeniu (§ 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka) od Zmluvy o dielo zo dňa 09. 10. 2014 na základe
listu zo dňa 11. 06. 2016 mohlo dôjsť jeho doručením, avšak nebolo preukázané kedy sa tak stalo, ale
výlučne v časti týkajúcej sa predmetu zmluvy, ktorý nebol žalobcovi dodaný, t j. kuchynská linka - dub

masív dýha, kúpelka + WC + WC vstup - dub dýha, interiérové dvere 1 ks - dub dýha, pričom v časti
týkajúcej sa deliteľného predmetu Zmluvy - interiérové dvere 8 ks so zárubňami v hodnote 3. 120 eur, je
odstúpenie neplatné, nakoľko tu došlo k zhotoveniu diela, jeho dodaniu a prevzatiu žalovaným (zrejme
žalobcom, pozn. odvolacieho súdu) s tým, že zo zaplateného preddavku 7. 000 eur žalobcovi vrátil sumu3. 490 eur jej zaplatením dňa 28. 10. 2016, preddavok v hodnote 9 dverí so zárubňou vo výške 390
eur dosiaľ nevrátil a preddavok v hodnote dodaných 8 ks dverí so zárubňami (3. 120 eur) žalobcovi nie
je povinný vrátiť, nakoľko nepreukázal, že si ohľadom dodaných dverí, akýmkoľvek spôsobom uplatnil

riadne a včas práva zo zodpovednosti za vady existujúce v čase ich prevzatia vo februári 2015, a preto
mu v časti predmetu Zmluvy (8 ks dverí so zárubňami) nevzniklo právo na odstúpenie od Zmluvy o dielo
zo dňa 09. 10. 2014 a jej zrušenie a zároveň mu nevzniklo právo na vrátenie preddavku vo výške ich
ceny, t. j. istiny 3. 120 eur a k nej prislúchajúceho príslušenstva. Namietol, že pokiaľ súd prvej inštancie
posúdil odstúpenie od Zmluvy o dielo ako platné, jeho konštatovanie o tom, že ani po dvoch rokoch od

podpisu Zmluvy o dielo nielenže vady na dodaných dverách neodstránil, ale jedny dvere vôbec nedodal,
je rozporné a zmätočné s právnym posúdením veci, na ktorom bolo založené rozhodnutie v druhom
výroku. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil určenie časového obdobia, za ktoré
mala byť platená zmluvná pokuta 0, 01 % denne z istiny 7. 000 eur, resp. 3. 510 eur (od 07. 12. 2014 do
28. 10. 2016, resp. od 29. 10. 2016 do zaplatenia), nakoľko opomenul, že povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu dohodnutú v Zmluve mal pri meškaní zhotoviteľa s plnením zmluvného záväzku, a že povinnosť

plniť zmluvný záväzok mu zanikla zrušením Zmluvy, a preto ak prvoinštančný súd ustálil, že k zrušeniu
Zmluvy došlo 15. 06. 2015, žalobca by mohol mať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty iba za obdobie,
v ktorom bol v omeškaní s plnením zmluvného záväzku, t. j. iba za obdobie od 07. 12. 2014 do 15. 06.
2015. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj nárok žalobcu na zaplatenie úrokov
z omeškania, keď dospel k záveru, že k omeškaniu so zaplatením istiny 7. 000 eur (celého žalobcom

zaplateného preddavku) došlo od 16. 06. 2015 do 28. 10. 2016 a istiny 3. 510 eur od 29. 10. 2016
do zaplatenia, nakoľko dňom 15. 06. 2015 došlo v dôsledku odstúpenia žalobcu k zrušeniu Zmluvy o
dielo ako celku, a preto dňom zrušenia Zmluvy mala zaniknúť na jednej strane jeho povinnosť dodať
žalobcovi kuchynskú linku - dub masív dýha, kúpelku + WC + WC vstup - dub dýha, interiérové dvere 1
ks - dub dýha a na druhej strane vlastnícke právo žalobcu k dodaným 8 ks dverí so zárubňami a zároveň

mu mala vzniknúť povinnosť vrátiť žalobcovi preddavok 7. 000 eur a žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť
mu dodané dvere, pričom povinnosť vrátiť žalobcovi preddavok splnil čiastočne, úhradou sumy 3. 490
eur dňa 28. 10. 2016. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že žalobca na pojednávaní
dňa 28. 09. 2016 od neho žiadal odstránenie vád na dverách, tzn. v tomto čase vôbec neuvažoval o
splnení povinnosti vrátiť mu dvere s tým, že dodané dvere v cene 3. 120 eur žalobca preukázateľne

užíval v čase pojednávania dňa 30. 11. 2016 a až na tomto pojednávaní deklaroval ochotu dvere vrátiť
(nepreukázal však pripravenosť, keďže ich stále užíval), okrem iného aj tým, že povinnosť vrátiť uviedol
v návrhu na zmenu petitu. Uviedol, že ak by bol názor súdu prvej inštancie o zrušení Zmluvy o dielo
ako celku k 15. 06. 2015 správny (s čím nesúhlasí), vo vzťahu k nevrátenému preddavku mu v čase
vyhlásenia rozsudku mohla vzniknúť povinnosť platiť 5, 05 % ročný úrok z omeškania od 15. 06. 2015 do

zaplatenia výlučne z istiny vo výške rozdielu medzi žalobcom zaplateným preddavkom a preddavkom v
hodnote dodaných 8 ks dverí z dôvodu, že žalobca do vyhlásenia rozsudku (ani dodnes) dodané dvere
nevrátil, a preto sa dostať do omeškania so splnením povinnosti vrátiť mu preddavok vo výške ceny
dverí (3. 120 eur) nemohol. Uviedol, že žalobcom uplatnená procesná povinnosť na pojednávaní dňa
30. 11. 2016, popri jeho povinnosti zaplatiť mu žalovanú istinu s príslušenstvom, a povinnosť žalobcu

vrátiť mu dvere, nie je riadnym uplatnením synalagmatického záväzku, keďže tento návrh je neurčitý,
nakoľko z neho nevyplýva, komu je žalobca povinný vrátiť 8 ks dverí; špecifikácia 8 ks dverí, ktoré
žalobca od neho prijal; špecifikácia dôvodu, na základe ktorého žalobca 8 ks dverí prijal a kedy, a ani
vzájomná viazanosť a podmienenosť ich povinností, keď nezodpovedá ustanoveniu § 457 Občianskeho
zákonníka, nakoľko z neho nie je zrejmé, že ani jedna zo strán sporu si nemôže samostatne uplatniť

svoje právo na plnenie, že uspokojenie práva žalobcu na zaplatenie je viazané na uspokojenie jeho
práva na vrátenie dverí; naopak je v ňom vyjadrené, že je možné domáhať sa, v rovnakej lehote 3 dni od
právoplatnosti rozsudku, samostatného plnenia. Vytkol súdu prvej inštancie, že nakoľko žalobe v tejto
časti vyhovel, vec nesprávne právne posúdil a zároveň namietol, že pri posudzovaní rozsahu úspechu
žalobcu nevenoval pozornosť tomu, že právny zástupca žalobcu sa vo svojom návrhu na pripustenie

zmeny petitu na pojednávaní dňa 30. 11. 2016 nevyjadril, aký je jeho návrh vo vzťahu k časti pôvodného,
zmeneným návrhom nedotknutému petitu s tým, že zamietnutie žaloby v časti svedčí o jeho úspechu
a na túto skutočnosť mal súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prihliadnuť, a nakoľko výrok,
ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % je závislý od napadnutých výrokov,
vychádza rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, a navrhol ho zmeniť a priznať mu náhradu

trov konania a právneho zastúpenia v celom rozsahu.

3.Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 0, 01 % nedodaných
prác bola dohodnutá priamo v bode 7 Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi ním ako objednávateľom a

žalovaným ako zhotoviteľom dňa 09. 10. 2014 s tým, že od začiatku trval na uplatnení tejto dohodnutej
zmluvnej pokuty spôsobom, akým sa s tým vysporiadal príslušný súd v rozsudku, z dôvodu ktorého
celkom nerozumie argumentácii žalovaného v tomto smere a považuje ju za zavádzajúcu. Poukázal na
skutočnosť, že žalovaný sa od samého začiatku (teda už viac ako dva roky) vyhýbal vykonaniu diela
tak, ako sa na to zaviazal v Zmluve o dielo, a to konkrétne dodať kuchynskú linku (dubový masív),

dodať kúpeľne a WC, ako aj deväť (9) kusov dverí, keď dokončiť a dodať dielo mal v lehote do 06.
12. 2014, avšak do tohto termínu mu nedodal žiadnu časť diela, pričom s realizáciou kúpeľne a WC
ani nikdy nezačal a do dnešného dňa v tejto veci nedodal ani žiadny hmotný výsledok svojej činnosti.
Za vyslovene klamlivé označil tvrdenie žalovaného (ktoré žalovaný uvádzal aj na pojednávaniach pred
prvostupňovým súdom a nepreukázal žiadnymi dôkazmi, a s ktorým sa Okresný súd Pezinok jasne
vysporiadal a toto tvrdenie neprijal), že v dohodnutom termíne (t. j. do 06. 12. 2014) dodal a namontoval

kuchynskú linku, nakoľko sa do nového domu na adrese v Z. U. P. P. sťahoval až 13. 12. 2014 a
v tomto dátume nebola v novom dome namontovaná žiadna kuchynská linka, keď žalovaný dodal
nekompletné korpusy na kuchyňu až 18. 02. 2015, pričom tieto zložil uprostred obývačky a znova ich
nerozbalené odviezol dňa 23. 04. 2015, a preto skutkový stav uvedený žalovaným týkajúci sa dodania
a odstraňovania vád 9 kusov dverí, je opäť len vymysleným a ničím nepodloženým konštatovaním zo

strany žalovaného. Uviedol, že o prístupe žalovaného k vykonávaniu diela, ako aj o jeho skutočných
úmyslochvovzťahukdokončeniudiela,akoajprístupekusvojímzákazníkomsvedčíajfakt,žežalovaný
priamo na pojednávaní dňa 28. 09. 2016 vyhlásil, že vady na dodaných dverách odstráni v lehote dvoch
mesiacov s tým, že uvedeným konaním nielenže opakovane a priamo pred súdom uznal vady svojho
diela (o ktorých existencii však neboli a ani nie sú žiadne pochybnosti), ale aj priamo názorne predviedol,

akým spôsobom medzi nimi prebiehala komunikácia, keď žalovaný neustále (2 roky) sľuboval dodanie,
resp. dokončenie nekompletného diela (dverí) a on ho znova a znova dopytoval o dodanie chýbajúceho
diela (kuchyne), ako aj o odstránenie vád na dverách. Za vyslovene účelovú označil argumentáciu
žalovaného, v ktorej spochybnil doručenie predžalobnej výzvy zo dňa 29. 01. 2015, nakoľko žalobca
(zrejme žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil v konaní

pred prvoinštančným súdom, avšak prvýkrát ju použil až v odvolacom konaní a napriek tomu, že je
pravdou, že žalovaný sa vyhýbal preberaniu písomností, predmetnú výzvu po niekoľkých neúspešných
pokusoch nakoniec doručil osobne. K odstúpeniu od Zmluvy o dielo žalobca uviedol, že od nej odstúpil
platne a v súlade s platným právnym poriadkom, pričom v prvom kroku vyzval žalovaného, aby mu
riadne a bez akýchkoľvek vád zhotovené dielo dodal a keď bolo zrejmé, že žalovaný dielo riadne a načas

nedokončí (a to ani po viacnásobných urgenciách z jeho strany a po viac ako pol roku od dátumu, kedy
malo byť dielo riadne dokončené), ako aj po uplynutí dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, od Zmluvy
o dielo odstúpil s tým, že napriek nepríjemnostiam spôsobenými zo strany žalovaného jeho rodine, bol
pripravený poskytnúť žalovanému ešte jednu poslednú možnosť svoje konanie napraviť, pričom mu
na pojednávaní dňa 28. 09. 2016 poskytol ďalšiu 2 mesačnú lehotu na odstránenie vád diela, v ktorej

však vady znova neodstránil a našiel si len ďalšiu výhovorku, prečo nemohol vady odstrániť s tým,
že v ostatných častiach nepovažuje za potrebné sa akýmkoľvek spôsobom vyjadrovať k opakovaným,
vymysleným a ničím nepodloženým tvrdeniam žalovaného uvedenými v odvolaní, nakoľko všetky tieto
tvrdenia už boli prednesené aj pred prvostupňovým súdom, ktorý sa s nimi jasne a v plnej miere
vysporiadal, a to buď na pojednávaní, ako aj v odôvodnení rozsudku, ktoré považuje za správne a úplné.

4.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu v podaní zo dňa 02. 05. 2017
uviedol, že nesporuje, že zmluvná pokuta 0, 01 % nedodaných prác bola dohodnutá v zmluve o dielo s

tým, že kuchynská linka nemala byť „dubový masív", ale „dub masív dýha", čo je rozdiel v materiálovom
prevedení. Namietol, že jeho argumentácia nie je zavádzajúca, nakoľko vychádzajúc z obsahu žaloby
poukázal na nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie v bode 1 odôvodnenia rozsudku s tým,
že ak žalobca tvrdí, že od Zmluvy o dielo odstúpil listom zo dňa 11. 06. 2015, ktorý mu mal doručiť 15.
06. 2015, nemohol sa vyhýbať vykonaniu diela viac ako 2 roky, keďže ak by bolo k odstúpeniu skutočne

došlo, od 16. 06. 2015, by nebol povinný dielo vykonať, a preto ak žalobca opakovane tvrdí, že sa viac
ako dva roky vykonaniu diela vyhýbal, že mu neustále (2 roky) sľuboval dodanie a žalobca ho znova a
znova dopytoval o dodanie, znamená to, že si je vedomý, že mu odstúpenie (list zo dňa 11. 06. 2015)
nikdynedoručil.Uviedol,žekuchynskálinkaskutočnenemohlabyťnamontovanávnovomdomežalobcudňa 13. 12. 2014, nakoľko túto po jej dodaní a po tom, ako sa žalobcovi a jeho manželke nepáčila
kresba dreva odmontoval a vzal do dielne a nakoľko tieto skutkové tvrdenia vo vzťahu ku kuchynskej
linke žalobca počas celého konania na súde prvej inštancie neuvádzal, nemožno na ne v odvolacom

konaní prihliadať. Poukázal na skutočnosť, že vady na dverách v dvojmesačnej lehote neodstránil z
dôvodu, že žalobca mu dňa 28. 09. 2016 (po odročenom pojednávaní) oznámil, že si neželá, aby vady
prišiel odstrániť, nech je to napr. jeho brat, ktorý však nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu
a uvedenú činnosť mohol vykonať až začiatkom januára 2017.

5.

Žalobca sa k podaniu žalovaného zo dňa 02. 05. 2017, ktoré bolo jeho právnemu zástupcovi doručené
dňa 30. 06. 2017, nevyjadril.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. júna 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s

§ 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom.

7.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenierozhodujúcichskutočností(§120ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,účinnýdo30.06.2016)

z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§
132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

10.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne
vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a

právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu v jeho napadnutej
vyhovujúcej časti.

12.Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného namietajúceho, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia,

odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom
prvej inštancie za správne.

13.

K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu

odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu.

Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo
výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má

povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti
a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový
nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných

dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu.

14.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strán
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s ich právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani
právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

15.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3. 510 eur s 5, 05 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 7. 000 eur od 16. 06. 2015 do 28. 10. 2016, s 5, 05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.
510 eur od 29. 10. 2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0, 01 % denne zo sumy 7. 000 eur od 07. 12.
2014 do 28. 10. 2016, zmluvnú pokutu 0, 01 % denne zo sumy 3. 510 eur od 29. 10. 2016 do zaplatenia
a vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanému plnenie, ktoré od neho prijal v rovnakej
lehote, 8 kusov dverí a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď dospel k záveru, že

žalobca od Zmluvy o dielo, ktorú so žalovaným uzavrel dňa 09. 10. 2014 odstúpil platne dňa 11. 06. 2015.

16.Z dikcie ust. § 631 Občianskeho zákonníka (Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu
bolo dielo zadané /zhotoviteľ diela/, že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo) vyplýva,
že zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa

určenéhozadaniadielozaodplatu,mácharakterkonsezuálnejzmluvyavzniknevmomentejejuzavretia
avznikzmluvyodielopredpokladádohodustrán,najmädohovorojejpodstatnýchobsahovýchzložkách,
t. j. o predmete zmluvy (diele) a odmene zhotoviteľa.

17.

V konaní nebolo sporným, že strany dňa 09. 10. 2014 uzavreli písomne Zmluvu o dielo, v ktorej si
presne stanovili termín začatia, ale najmä ukončenia zhotovenia diela (od 30. 11. 2014 do 06. 12. 2014)
a zároveň predmet zmluvy, ktorým bolo zhotovenie kuchynskej linky z materiálu - dub masív, dýha,
deviatich interiérových dverí z materiálu dub - dýha a kúpeľne, wc a vstup wc z toho istého materiálu a
zároveň nebolo sporným, že cena za zhotovenie diela bola stanovená sumou 9. 379 eur, keď zálohu v

sume 7. 000 eur žalobca žalovanému zaplatil dňa 09. 10. 2014 (sumu 5. 000 eur) a dňa 14. 10. 2014
(sumu 2. 000 eur).

18.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, že žalobca v konaní
nepreukázal, že mu účinne doručil písomné odstúpenie od uzavretej Zmluvy, nakoľko žalovaný
nedoručenie tohto právneho úkonu začal namietať až v odvolacom konaní, v ktorom však nepreukázal,
že tento prostriedok procesnej obrany nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, v ktorom
naopak tvrdil, že odstúpenie od Zmluvy považuje za neplatné, keďže si svoje zmluvné povinnosti splnil

(viď zápisnica o pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 30. 11. 2016, č. l. 32 spisu) a žalobcovi
dvere dodal, a preto odvolací súd na túto námietku žalovaného neprihliadal (§ 366 písm. d/ C. s. p.).

19.

Ktvrdeniužalovaného,žežalobcaoduzavretejZmluvyodieloplatneneodstúpil,odvolacísúdpoukazuje
na správnu právnu argumentáciu súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorou sa
v celom rozsahu stotožňuje, keď zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré odstúpenie žalobcu od Zmluvy
posúdil ako platné, a preto považuje odvolací súd za nadbytočné ich opätovne uvádzať.

20.

Súd prvej inštancie zároveň správne právne posúdil aj časové obdobie, od ktorého uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorú si strany sporu dohodli v bode 7. bod 1 Zmluvy o
dielo podľa § 300 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že

zhotoviteľ (žalovaný) je povinný objednávateľovi zaplatiť pri svojom meškaní zmluvnú pokutu vo výške 0,
01 % denne nedodaných prác za každý deň omeškania, a nakoľko si žalovaný povinnosť zhotoviť dielo
do 06. 12. 2014 nesplnil, rozhodol prvoinštančný súd správne, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu od 07. 12. 2014 do 28. 10. 2016, kedy žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3. 490 eur
(po podaní žaloby, ktorú žalobca podal na súd prvej inštancie dňa 04. 08. 2015) a napokon aj zmluvnú

pokutu z istiny 3. 510 eur od 29. 10. 2016 do zaplatenia.

21.

Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka je totiž donútiť

dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým
predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť
poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom
rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola
hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná s tým, že zmluvná pokuta má zároveň i funkciu reparačnú

(uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku
porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie
čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia
ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou navzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez
ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.

22.

Odvolací súd považuje na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
za potrebné zároveň uviesť, že odstúpenie od zmluvy nezbavuje povinný subjekt (žalovaného) zaplatiť
zmluvnú pokutu, ak táto povinnosť vznikla z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti ešte v dobe trvania
záväzkového právneho vzťahu, z dôvodu ktorého námietky žalovaného v podanom odvolaní týkajúce
sa jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, sú právne bezvýznamné.

23.

Súd prvej inštancie v posudzovanej veci v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil
skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a nakoľko žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne
právneposúdil,tzn.,ženasprávnezistenýskutkovýstavaplikovalzodpovedajúcezákonnéustanovenia,
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti podľa
§ 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

24.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2
C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).