Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416201279
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8416201279.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706,
proti žalovanému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 963,63 eur s

prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného Kežmarok č. k. 3C/30/2016 - 65 zo dňa 24.01.2017,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť uhradiť v prospech žalobcu istinu vo výške 963,63 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne
od mesiaca apríl 2015 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy v mesačných splátkach po 20,- eur, vždy
do 20. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok pri omeškaní čo i len jednej splátky. Náhradu trov
konania žalobcovi nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia

sumy 963,63 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. XC . XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému
podal žalovaný odpor. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom zistil, že žalovaný
bol zaviazaný k náhrade dlžnej sumy ako právny nástupca svojej nebohej dcéry J. H., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX, ktorá bola v zmluvnom spotrebiteľskom vzťahu so žalobcom ako odberateľka plynu pre
domácnosť. Predmetom dedičského konania po nebohej boli pohľadávky vyplývajúce z jej živnosti,

ktoré žalovaný predajom časti jej domu uhradil. Viac finančných prostriedkov žalovanému nezostalo.
V dedičskom konaní sa nenachádzala predmetná pohľadávka žalobcu, ani niektorých ďalších iných
žalobcov, pričom ide o ďalšie dlhy vo výške spolu viac ako 30.000,- eur. Žalovaný je 80-ročný dôchodca
s vážnymi zdravotnými problémami. Jeho jediným príjmom je dôchodok, nevlastní žiaden majetok, je
však ochotný dlžnú sumu uhradiť v nejakých primeraných splátkach. Žalovaný uznal dlžnú sumu, preto
ho súd zaviazal k úhrade dlžnej sumy vo výške 963,63 € s príslušenstvom, ktorú mi povolil splácať v

mesačných splátkach vo výške 20,- eur. Súd zohľadnil predovšetkým vek žalovaného, výšku dôchodku z
ktorého žalovaný potrebuje uhradiť svoje životné náklady. Náhradu trov konania súd žalobcovi nepriznal,
aj keď bol v konaní úspešný. Vychádzal predovšetkým z toho, že pohľadávka voči žalovanému nebola
uplatnená v rámci dedičského konania, ale až následne po vyporiadaní dedičstva, pričom žalovaný tento
dlh voči žalobcovi sám nespôsobil.

II. Obsah odvolanie žalobcu2. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Namietal, že
skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nebola uplatnená v pôvodnom dedičskom konaní a dlh spôsobila
dcéra žalovaného nie je podkladom pre rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi.

Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa pohľadávku voči svojmu dlžníkovi uplatniť
v rámci dedičského konania. O úmrtí pôvodne žalovanej sa žalobca dozvedel v čase, keď už bolo
konanie o dedičstve právoplatne skončené. Žalobcovi vznikli náklady tak v pôvodom konaní (voči
právnemu predchodcovi žalovaného) pri zabezpečovaní podkladov dedičského konania, a následne v
konaní proti žalovanému. Je zrejmé, že žalovaný za záväzok uplatňovaný v tomto konaní zodpovedá,

čo sa odráža v prvom výroku vydaného rozsudku, a taktiež zodpovedá aj za náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v súdnom konaní. V ďalšom rozsahu uviedol, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal tvrdeniami žalobcu o majetkových pomerov žalovaného. Nesprávnym procesným postupom
tak znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti,
a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Rozsudok v napadnutej časti vykazuje znaky arbitrárnosti

a nie je preskúmateľný. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť tak,
že súd zaviaže žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie trov konania v rozsahu 100%, alternatívne,
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len C.s.p.), vzhľadom na
včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
4. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný bol rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazaný k
úhrade dlžnej sumy 963,63 eur s príslušenstvom, ktorá je dôsledkom neplnenia zmluvných povinností
nebohej J. H., poručiteľky žalovaného, plynúcich jej zo zmluvy o združenej dodávke plynu, uzavretej so

žalobcom dňa XX.XX.XXXX. Pri určení lehoty splatnosti priznanej sumy súd prvej inštancie prihliadol na
osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného, ktorému povolil splácať dlžnú sumu v mesačných
splátkach vo výške 20,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predmetnú pohľadávku neuplatnil v
rámci dedičského konania po nebohej a žalovaný dlh nespôsobil sám, ale zodpovedá zaň ako dedič
nebohej, súd stranám náhradu trov konania nepriznal, aj napriek skutočnosti, že žalobca bol v konaní

úspešný. Výrok o trovách konania bol napadnutý odvolaním žalobcu, preto odvolací súd skúmal jeho
vecnú správnosť.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie nespochybnil existenciu
uplatnenej pohľadávky žalobcu, a to v dôsledku jej neuplatnenia v rámci dedičského konania po nebohej,
očomsvedčíajI.výrokrozsudku,ktorýmbolžalovanýzaviazanýkúhradedlžnejsumyspríslušenstvom.

Za nedôvodnú však považoval odvolací súd námietku žalobcu, podľa ktorej skutočnosť, že pohľadávka
nebola uplatnená v pôvodnom dedičskom konaní po nebohej a že dlh nespôsobil žalovaný, ale jeho
nebohá dcéra J. H., nemôže byť podkladom pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.
7. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia ust. § 257 C.s.p. prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu

nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

II. ÚS 563/2011-14 zo dňa 08.12.2011).
8. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitého zreteľa, za skutočnosť rozhodujúceho významu
považoval odvolací súd spôsob vzniku uplatnenej pohľadávky žalobcu. Táto pôvodne vznikla zo
zmluvného vzťahu s nebohou J. H.. Žalovaný sa ani v nepodstatnej miere nepodieľal na jej vzniku, vkonaní vystupuje len ako dedič nebohej. Uplatnenie pohľadávky veriteľa v rámci dedičského konania má
rozhodujúci význam pre ďalšie konanie dedičov v súvislosti s nadobudnutým dedičstvom. Žalovaný prijal
dedičstvo v dobrej viere, že toto nie je predĺžené, pričom dôvodne vychádzal zo zisťovania majetku po

nebohej, z obsahu ktorého je zrejmé, že všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola 36.698,- eur, výška
dlhov 25.150,96 eur a čistá hodnota dedičstva 11.547,04 eur. Ako uviedol sám žalovaný, pri vedomosti
o všetkých existujúcich dlhoch nebohej by dedičstvo odmietol, čím by sa zbavil zodpovednosti za dlhy,
ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa a predišiel by tak vzniku aj predmetného sporu.
9. V ďalšom rozsahu odvolací súd zohľadnil postoj žalovaného v konaní vo veci samej, ktorý už v rámci

podaného odporu proti platobnému rozkazu uznal pohľadávku žalobcu, ktorú však nemohol jednorázovo
uhradiť pre svoje nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery. Žalovaný tak nemal v úmysle
nedôvodne brániť svoje práva či spochybňovať existenciu pohľadávky žalobcu, čím nepochybne urýchlil
priebeh konania vo veci samej, ako aj predišiel navyšovaniu trov konania žalobcu.
10.Žalovanýje87-ročnýdôchodca,ktoréhojedinýmpríjmomjedôchodokvovýške355,30eur,zktorého
zabezpečuje svoje životné potreby, zároveň nevlastní žiaden majetok. Z tohto dôvodu aj samotné

osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného podporujú právny záver o existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Žalovaný bol zaviazaný k úhrade dlhu, ktorý sám nezapríčinil, nie je preto
žiaduce, aby znášal aj negatívne dôsledky zhoršenej finančnej situácie, spojené s povinnosťou nahradiť
trovy konania žalobcovi.
11. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Z bodu 9 odôvodnenia vyplýva, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil
pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ako už odvolací súd uviedol, samotné
skutočnosti, že žalovaný dlh nespôsobil, ale zodpovedá zaň ako dedič, pričom žalobca zároveň svoju
pohľadávku neuplatnil v rámci dedičského konania po nebohej J. H., zakladajú dôvod na nepriznanie
náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 C.s.p..

12. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania v zmysle ust. § 257 C.s.p., preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
výroku o trovách konania ako vecne správny.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanému
v súvislosti s podaným odvolaní žalobcu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu náhrada trov
odvolacieho konania nebola priznaná.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).