Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414200366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8414200366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v
rade 1/: Ľ. A., A.. X.X.XXXX, W. P. X., 2/: F. A., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XXX/XX, XXX XX X., za účasti:
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO:
42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811
01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 7.107,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C/240/2014 - 74 zo dňa 28.10.2014 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II.StranámaniObčianskemuzdruženiuVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOVsanáhrada
trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (ďalej len „Združenie“) náhradu trov konania vo výške 736,14 eur

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaný nárok žalobcu je premlčaný.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Poukázal na to, že úverová
zmluva bola uzatvorená dňa X.X.XXXX. Nesúhlasil s premlčaním uplatneného nároku ani s priznaním
náhradytrovkonaniaZdruženiu,ktoréhovynaloženétrovynepovažujezaúčelné.Nazákladeuvedeného

navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Združenie ani žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.5.Odvolacísúdpovažujerozhodnutiesúduprvejinštanciezavecnesprávne,avšakzinýchdôvodov,ako
uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Preto odvolací súd v zmysle ust. § 382 CSP vyzval
strany sporu a Združenie, aby sa vyjadrili k prípadnému použitiu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“).

6. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca, ktorý uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie
postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 ZoB hovorí o podmienkach, za
splneniaktorýchnedochádzakporušeniubankovéhotajomstva,nieopodmienkachplatnostipostúpenia

pohľadávky. Norma obsiahnutá v ust. § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu
ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska.
Nedoručenie písomnej výzvy banky podľa § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Z ust. § 92 ds. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už splatná. Zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia pohľadávky odchylne od ZoB.
Postúpenímpohľadávkysastalsámžalobcaveriteľompohľadávky,pričomzákladnýmprávomveriteľaje

v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenia pohľadávky.

7. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 7.9.2007 je
spotrebiteľskou zmluvou. Má formulárovú podobu, kde oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa,

pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a povinný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je

regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). V zmysle
ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy:
„Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.“ Vychádzajúc z uvedeného ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo

205/2009).

9. Podľa. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej aj „ZoB“ alebo „Zákon o bankách“),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.10. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

11. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za

zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

12. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v

Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

13. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky
zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením
pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,

90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola
ochrana bankového tajomstva.

14. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.
zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských

veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia
pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla

cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

15.Nedodržanímzákonnýchpodmienok postúpeniabankovejpohľadávkysatakétopostúpeniedostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

16. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z XX.XX.XXXX je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto

nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z XX.XX.XXXX. ktorou advokátska
kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v
spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016)

17. Samotný nárok súd posudzoval aj podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý

uvádza, že banky môžu postúpiť svoje pohľadávky aj nebankovým subjektom, ak je dlžník nepretržite
v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku a je
tu písomná výzva voči klientovi na vrátenie. Žalobca nepredložil žiadnu písomnú výzvu na zaplatenie
postúpenej pohľadávky, resp. nedoložil vyhlásenie zosplatnenia zostatku úveru, takže neexistuje aktívna
legitimáciaužalobcuzplatnéhopostúpeniapohľadávkyodbanky.Žalobcanadobudolpohľadávkupočas

trvania úverového vzťahu, pričom podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť
predmetompostúpenialensplátkaúveru,ktorájepolehotesplatnostiviacako90dní,aexistujepísomná
výzva ku klientovi na úhradu peňažného záväzku. Táto podmienka pri postúpení pohľadávok od banky
na žalobcu nebola splnená. Oznámenie mimoriadnej splatnosti úveru vyhlásil až postupník - žalobca, niebanka. Keďže žalobca nepreukázal urobenie výzvy zo strany banky na zaplatenie pohľadávok, pričom
banka môže postupovať len splatné pohľadávky, potom postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu
znamená obchádzanie zákona a je to neplatný právny úkon. Preto súd žalobu zamietol (rozsudok KS

v Prešove vo veci 12Co157/2015).

18. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je kogentným ustanovením a dohodou
zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci
18Co 109/2011).

19. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo
k zosplatneniu celého dlhu žalovaných, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným
veriteľom.

20.Vzhľadomnakonečnúsplatnosťúverudohodnutúvzmyslezmluvyosplátkovomúvereašpecifikáciu
splátok, ktorých zaplatenia sa žalobca v predmetnom konaní domáha (splátky v zmysle zmluvy pôvodne
splatné od 20.3.2010 do 20.8.2017), je zrejmé, že súčasťou postupovanej pohľadávky boli aj splátky,
ktorých splatnosť mala nastať až po 13.12.2012, t.j. po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky, čo
je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže na žalobcu bola postúpená pohľadávka, ktorá

ku dňu postúpenia nebola v celosti splatná. Žalobca v konaní nepreukázal, že postúpeniu pohľadávky
predchádzalo zaslanie výzvy bankou adresovanej žalovaným v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Tým, že
banka túto výzvu dlžníkovi nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla
mu dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke na zotrvanie s ňou vo vzťahu. Splnenie
zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané.

Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času
na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej
Národnou bankou Slovenska.

21. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia

pohľadávky odchylne od ZoB. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky
v čase jej postúpenia, výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie
pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S

ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo
predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

23. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.

24. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania Združeniu odvolací
súd uvádza, že procesná aktivita Združenia evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov.
Občianske združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na

právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 ods. 2. Občianske združenie ako
právnická osoba nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa mu malo toto ústavné právo odopierať.
Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa,
musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa
po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením

účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej
úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je
nepochybné,žezastupovaniekvalifikovanýmprávnymzástupcomzradovadvokátovjenutnéažiaduce,pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve
naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.
Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie poskytlo

žalovaným kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľov v tomto konaní zo strany Združenia bola
účinná, nakoľko po vstupe do konania sa vo veci vyjadrilo a vznieslo námietku premlčania aj nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu, čo bol úkon nepochybne na prospech spotrebiteľa.
ČinnosťZdruženiabolaúčelná,pretoževiedlaksledovanémucieľuzapoužitiaprimeranýchprostriedkov
a nie je možné ju hodnotiť ako neúčelnú.

V súvislosti s otázkou vedľajšieho účastníctva odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého: „Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje
do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom,
ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.
zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez
ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho

očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu“.

25.Majúcnazreteliuvedenéodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciesodlišnýmprávnymposúdením
ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

26. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, a tým aj
Združenie vystupujúce na ich strane. Preto žalovaným a Združeniu vznikol zásadne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaní aj Združenie boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu
trov odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane
na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,
keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).