Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6Csp/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203192
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617203192.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcov 1/ T. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F., M. XXXX/XX, 2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XXXX/XX proti žalovanému BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Bulevard Haussmann1, 750 09 Paríž, Francúzska
republika, konajúcemu prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Nagyová Tenkač s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, IČO: 36 862 169,
o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená ako súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných
služieb č. 42683082539006 zo dňa 06.02.2013 je neplatná.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Partizánske súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50
€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú proti žalovanému určenia, že zmluvné podmienky
uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, Zmluve o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a
Rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. 42683082539006 zo dňa 06.02.2013 v časti 3
bod 3 a v časti 2 bod 5.3. sú neprijateľné; určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená ako súčasť
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej
zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 42683082539006 zo dňa 06.02.2013 je neplatná; určenia,

že rozhodcovská doložka zo dňa 06.02.2013 je neplatná a určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere,
Zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných
služieb č. 42683082539006 zo dňa 06.02.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná
a bez poplatkov.
(2) Ako dôkazy navrhli vykonať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42683082539006 zo dňa 06.02.2013,
Rozhodcovskú doložku zo dňa 06.02.2013, Fotokópiu výplatnej pásky za mesiac apríl 2017.
(3) Žalobu pôvodne podala len žalobkyňa v 1. rade. Súd uznesením zo dňa 20.12.2017 vyhláseným na

pojednávaní za prítomnosti procesných strán pripustil, aby do konania vstúpil žalobca v 2. rade.
(4) Žalobcovia žalobu odôvodňujú tým, že medzi žalobkyňou a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO,
a.s. Panenská cesta 7, 812 36 Bratislava, IČO : 35 787 783 došlo dňa 06.02.2013 k uzatvoreniu Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvyo poskytovaní platobných služieb (ďalej len „Zmluva") č. 42683082539006. Z výpisu z obchodného
registra vyplýva, že ku dňu 30.06.2016 došlo v dôsledku zlúčenia k ex offo výmazu veriteľa a jeho
právnym nástupcom je žalovaný. Predmetná Zmluva je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Žalobkyňa je toho
názoru, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, tak ako sú definované v ust. § 53
Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu sa touto žalobou domáha ich určenia za neprijateľné. Ďalej
je žalobkyňa toho názoru, že Zmluva nespĺňa náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy, z ktorého dôvodu sa domáha

určenia, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem
na určení neprijateľných zmluvných podmienok ako aj na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru vyvodzuje žalobkyňa z potreby odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ňou a
žalovaným a poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cdo 1338/96, podľa ktorého
určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku [v súčasnosti podľa § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.")] má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza

do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v
právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a
povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej

žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ďalej žalobkyňa poukazuje na
Rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 M Cdo 1/2009, podľa ktorého naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie
ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra
súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje

mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v
prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane
istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§
39 Občianskeho zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené možno podmienku existencie naliehavého
právneho záujmu preto považovať za splnenú. Podľa názoru žalobkyne obsahuje Zmluva nasledovné

neprijateľné zmluvné podmienky: V časti 3. bod 3. Zmluvy je upravené zabezpečenie záväzku žalobkyne
vočižalovanémuDohodouozrážkachzomzdynasledovnéhoznenia:...Dlžníkvýslovneaneodvolateľné
súhlasí, aby mu v prípade, ak sa omešká so splácaním úveru o viac ako mesiac, t.j. nezaplatí
minimálne dve po sebe nasledujúce splátky, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky, a to až do
splatenia čerpaného úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva...". Dohoda o zrážkach zo mzdy je

podľa názoru žalobkyne absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola osobitne dojednaná,
žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej obsah a nebola podrobne oboznámená s následkami takto
uzatvorenej dohody. Už samotná formulácia „Dohody", ktorá je neodvolateľná, je výrazným zásahom
do práv spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľovi sa takýmto vyhlásením berie možnosť, v prípade ak dôjde k zmene okolností

na jeho strane, akýmkoľvek úkonom sa domáhať zrušenia tohto zabezpečovacieho inštitútu. Žalobkyňa
akcentuje skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou vopred pripraveného formuláru,
ktorý žalovaný predkladá na podpis všetkým klientom bez toho, aby mal klient možnosť takúto formu
zabezpečenia záväzku odmietnuť. Môže zmluvu buď akceptovať ako celok alebo ju neuzatvoriť, čím
je výrazne narušený mechanizmus vzniku zmlúv v zmysle ust. § 43 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v platnom znení. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. " Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy však nemožno považovať za individuálne
dojednanú, pretože v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah." Žalobkyňa je toho názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
formouzabezpečeniapohľadávkyveriteľa,aniesankciouzaporušeniepovinnostídlžníkavočiveriteľovi.

Preto určenie výšky zrážky maximálnou výškou zrážky ako pri výkone rozhodnutia (t.j. pri exekúcii) -
bez ohľadu na dohodnutú výšku splátky úveru - je výrazným zásahom do práv na ochranu spotrebiteľa.
Nedáva totiž dlžníkovi možnosť dobrovoľne splácať svoje záväzky voči veriteľovi. Vykonaním zrážky
vo výške maximálnej zrážky dôjde k znemožneniu hoci aj potenciálnej snahy dlžníka, pristúpiť kdobrovoľnému plneniu svojej povinnosti. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje žalobkyňa aj
rozhodcovskú doložku zo dňa 06.02.2013 a bod 5.3 v časti 2. Zmluvy, v zmysle ktorých dojednaní sa
všetky spory medzi žalobkyňou a žalovaným majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní na vopred

určených rozhodcovských súdoch, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. S poukazom na ust. § 298 zákona
č. 160/2015 Z.z, Civilný sporový poriadok ponecháva žalobkyňa na zvážení súdu posúdenie Zmluvy
a vyslovenie, že aj ďalšie zmluvné podmienky sú neprijateľné. Žalobkyňa sa žalobou ďalej domáha aj
určenia, že úver, ktorý jej žalovaný poskytol je bezúročný a bez poplatkov. Zmluvou č. 42683082539006

zo dňa 06.02.2013 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 9 037,- Eur, ktorý mala splatiť v 120-
tich mesačných splátkach po 164,26 Eur. V Zmluve bolo tiež dohodnuté poistenie - rozšírený súbor
poistenia - za ktorý mala žalovaná uhrádzať poplatok vo výške 6,99%. Zo samotnej Zmluvy nevyplýva
periodicita splácania poistenia a ani výška poistného. Nie je totiž zrejmé, z akého základu si má dlžník
vypočítať 6,99%. Či z požičanej istiny alebo mesačnej splátky. Špecifikácia poistenia je uvedená len
v Prihláške k poisteniu zo dňa 06.02.2013, ktorú listinu ale nemožno považovať za zmluvu o úvere. A

len z tejto prihlášky je zrejmé, že dlžník má veriteľovi platiť vyššiu mesačnú splátku, než je uvedená
v Zmluve, a to vo výške 169,94 Eur mesačne. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že v Zmluve je
nesprávna celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť. Podľa Zmluvy by mala táto suma predstavovať
18 423,6 Eur. Celková suma, ktorú ale musí žalobkyňa žalovanému zaplatiť predstavuje sumu 20
392,8 Eur (t.j. viac ako 125 % požičanej istiny, čo žalobkyňa považuje o.i. aj za rozpor s dobrými

mravmi), nakoľko žalovaný opomenul do tejto čiastky zahrnúť aj poistné, ktoré je rovnako nákladom
dlžníka (t.j. žalovanej), ktorý musí vynaložiť, nakoľko je poistné plnenie výlučne viazané na existenciu
zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, založeným zmluvou o úvere. Žalobkyňa zastáva
názor,žeuvedenienesprávnejvýškysumy,ktorúmusížalovanémuzaplatiťmárovnakéúčinky,akokeby
tento údaj v Zmluve úplne absentoval. Navyše sa takéto konanie dá považovať za nekalú obchodnú

praktiku v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (viď rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Bratislave č. SK/0054/99/2016 zo dňa 06.06.2016), nakoľko ... v dôsledku uvedenia nesprávnej výšky
ročnej percentuálnej miere nákladov, výšky splátok, resp. celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, a to v neprospech spotrebiteľa, však priemerný spotrebiteľ nemôže objektívne

zhodnotiť výhodnosť, resp. nevýhodnosť služieb ponúkaných účastníkom konania, pričom uvedené
nesprávne informácie týkajúce sa špecifikácie predmetnej služby, resp. jej ceny boli spôsobilé uviesť
spotrebiteľku do omylu, pričom mohli zapríčiniť, že ich dôsledku prijala rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neurobila. Používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľmi, je
závažným zásahom do práv spotrebiteľov chránených zákonom. Takéto konanie je o to závažnejšie, keď

v jeho dôsledku dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa. Rovnako veriteľ nezohľadnil
poistné plnenie ani pri výpočte RPMN. V Zmluve sa uvádza RPMN vo výške 17,67 %. Je zrejmé, že
žalovaný do výšky RPMN nezahrnul aj mesačné platby poistného, ktoré je aj podľa stanoviska Národnej
banky Slovenska pravidelným poplatkom, ktorý spotrebiteľ platí, mesačne spolu so splátkou úveru, a je
nevyhnutné túto platbu zahrnúť do výpočtu RPMN. Správne vyčíslené RPMN teda predstavuje výšku

21 %.
(5) Súd uznesením zo dňa 30.06.2017 sp. zn. 6Csp/172/2017 rozhodol na návrh žalobkyne o nariadení
neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov, ktorá bola súčasťou predmetnej zmluvy a aby oznámil zamestnávateľovi
žalobkyne v 1. rade, aby upustil od vykonávania zrážok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci

samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2017.
(6) Súd doručil žalobu na vyjadrenie žalovanému. Ten k nej v písomnom vyjadrení, doručenom súdu
dňa 06.07.2017 uviedol, že považuje nárok žalobkyne za nedôvodný, a žiada, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol, resp. aby konanie zastavil z dôvodu nedostatku procesných podmienok. Dňa
06.02.2013 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom, p. F. E., nar. XX.XX.XXXX, ako spoludlžníkom,

a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ
poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 9.037,- EUR. ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať
v 120 mesačných splátkach, každá vo výške 164,26 EUR, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc od
15. dňa v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutý
(ďalej len „Úverová zmluva''). Vo vzťahu k žalobe žalobkyne, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že

zmluvné podmienky uvedené v časti 3. bod 3 a v časti 2 bod 5.3 Úverovej zmluvy sú neprijateľné,
určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky, určenia,
že Úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný poukazuje na ust. § 137 písm. c) a d)
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej |en ,,CSP"), ktoré neumožňujú podanieurčovacej žaloby v prípadoch, v ktorých je možné žalovať na plnenie. Odborná verejnosť v tomto
smere uvádza, že úplne nová koncepcia je zakotvená písmenách c) a d) komentovaného ustanovenia,
kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena

d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o
určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. V danom prípade nie je naplnená dikcia v písm.
d) cit. ust. § 137 CSP, podľa ktorého je možné sa žalobou domáhať určenia právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Žiaden osobitný právny predpis nepripúšťa možnosť domáhať sa

určenia, že zmluvné podmienky uvedené v časti 3. bod 3 a v časti 2 bod 5.3 Úverovej zmluvy sú
neprijateľné,určenianeplatnostidohodyozrážkachzomzdy,určenianeplatnostirozhodcovskejdoložky,
určenia, že Úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Úverová zmluva je dvojstranným právnym
úkonom, pričom právny úkon právna teória vníma ako druh právnej skutočnosti. To znamená, že na
daný prípad je potrebné aplikovať ust. § 137 písm. d) CSP. z ktorého výslovne vyplýva, že žaloba o
určenie právnej skutočnosti je prípustná, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. V danom prípade táto

možnosť nie je naplnená. Ako pozitívny príklad, kedy osobitný predpis umožňuje domáhať sa určenia
právnej skutočnosti, žalovaný uvádza Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OZ") pri žalobe o určení neplatnosti výpovede zmluvy o nájme, Zákonník práce
(zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) pri žalobe o určení neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru, Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov

pri žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V danom prípade nie sú splnené predpoklady na
úspešnosť žaloby žalobcu o určenie, že zmluvné podmienky uvedené v časti 3. bod 3 a v časti 2 bod 5.3
Úverovej zmluvy sú neprijateľné, určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti
rozhodcovskej doložky, určenia, že Úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujem na tomto určení. Objektívne, tento naliehavý právny záujem

ani nie je možné preukázať, keďže tento nie je daný v prípadoch, ak je možné žalovať na plnenie
(napríklad vydanie bezdôvodného obohatenia, uloženia povinnosti zdržať sa uplatňovania úrokov či
poplatkov). Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky"). V zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Jednou z procesných podmienok je aj prípustnosť žaloby
v zmysle ust. § 137 CSP. Keďže žalobkyňa sa v danom prípade domáha určenia právnej skutočnosti,
ktorá v nadväznosti na ust. § 137 písm. d) CSP nevyplýva z osobitného predpisu, je zrejmé, že takýto
žalobný návrh je neprípustný a vadný. O takomto žalobnom návrhu súd podľa žalovaného nemôže
konaťarozhodnúť.Vadažalobypritomspočívavhmotnoprávnejkvalifikácii,čohopriamymdôsledkomje

existencia procesnej prekážky. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že súd má predmetné súdne
konanie zastaviť, nakoľko nie sú splnené procesné podmienky. Pritom žalobkyňa opomína dôležitú
skutočnosť - Úverová zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom, žalobcom ako dlžníkom
a p. F. E., nar. XX.XX.XXXX, ako spoludlžníkom. Podľa ust. § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo
je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný: procesný úkon jedného z nich platí
i pre ostatných. V zmysle ust. § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v
ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Z
ust. § 228 ods. 1 CSP vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí
sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Odborná

verejnosť uvádza, že o nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z
povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak
povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade
žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné
spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Súdna prax dospela k záveru, že

v občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníci všetci, ktorí túto zmluvu
uzavreli (pripadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach
totiž účastníci kúpnej zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci. Keďže výrok právoplatného rozsudku
je záväzný len pre strany, je zrejmé, že v danom prípade v konaní o určenie, že zmluvné podmienky
uvedenévčasti3.bod3avčasti2bod5.3Úverovejzmluvysúneprijateľné,určenianeplatnostidohodyo

zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky, určenia, že Úverová zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, majú byť sporovými stranami všetci účastníci dotknutého právneho úkonu - Úverovej
zmluvy. Keďže na strane žalobcu vystupuje len jeden z dlžníkov, ktorý Úverovú zmluvu uzatváral, a
absentujep.F.E.akospoludlžník,žalobamusíbyťprenedostatokaktívnejvecnejlegitimáciezamietnutá(viď ust. § 78 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti
všetkých subjektov podľa odseku 1). Žalovaný je toho názoru, že Úverová zmluva obsahuje zákonné
náležitosti,vyžadovanéZákonomospotrebiteľskýchúveroch(zákonč.129/2010Z.z.vzneníneskorších

predpisov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy, ďalej len „ZSÚ") Keďže Úverová
zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, nie je možné vyvodiť záver, že úver poskytnutý
na jej základe, je bezúročným a bez poplatkov. K inštitútu zabezpečenia záväzku spotrebiteľa formou
využitia zrážok zo mzdy u platiteľa mzdy spotrebiteľa je dôležité poukázať na v tom čase platnú právnu
úpravu, ktorá nezakazovala využitie dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. Zákon o ochrane spotrebiteľa

(zákon č. 250/2007 v znení neskorších predpisov). Ustanovenie o zabezpečení záväzku dohodou o
zrážkach zo mzdy sa stalo neprípustným až dňa 01.05.2014, kedy sa stalo ust. § 5a ods. 1 Zákona
o ochrane spotrebiteľa účinným. Úverová zmluva, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá
dňa 06.02.2013. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto nebola uzatvorená v rozpore so zákonom, a teda
nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej žalovaný uvádza, že zrážky zo mzdy sa
nevykonávajú podľa určenia veriteľa, v tomto prípade žalovaného, ale na základe vopred zákonnom

určeného rámca k možnej výške zrážanej sumy. Zrážky zo mzdy podliehajú zákonným obmedzeniam,
pričom žalobkyni nemôže byť zrážaná zo mzdy vyššia čiastka, než to povoľujú zákonné ustanovenia.
V zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov,ďalejlen„OZ")uspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnoudohodumedziveriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone

rozhodnutia. V ust. § 68 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ďalej len „exekučný poriadok") je podrobne vymedzený
rozsah zrážok zo mzdy. Ďalej, podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006
Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému
z jeho mesačnej mzdy, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci,

za ktorý sa vykonávajú zrážky. Žalovaný uvádza, že zrážky zo mzdy podliehajú vyššie uvedeným
zákonným obmedzeniam a ako už bolo spomenuté, žalobkyni tak v prípade realizácie práv žalovaného
ako veriteľa, vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy, nemôže byť zo mzdy zrážané viac, než
to povoľujú zákonne ustanovenia. Uvedeným spôsobom zákon poskytuje ochranu tretím osobám v
postavení dlžníkov, t.j. aj spotrebiteľom, pričom táto ochrana dlžníkov, aj spotrebiteľov, je absolútne

zákonom garantovaná. Inak povedané, platiteľ mzdy nemôže vykonať zrážky zo mzdy vo väčšej miere,
než to pripúšťa zákon. Akýkoľvek iný výklad je neprípustný, čomu zodpovedá aj dohoda o zrážkach
zo mzdy, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.02.2013, v ktorej je výslovne uvedené,
že ak sa žalobkyňa ako dlžník omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň
dve po sebe nasledujúce splátky úveru, žalobkyňa ako dlžník súhlasí, aby platca mzdy uskutočňoval

mesačné zrážky zo mzdy, až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy má v slovenskom právnom poriadku dlhú tradíciu, počas ktorej sa osvedčila
jeho existencia. Treba uviesť, že žiadny právny predpis, resp. právna norma z oblasti spotrebiteľského
práva, nie je v rozpore s európskym spotrebiteľským právom. Naopak, relevantné právne predpisy sú
proeurópsky orientované a v súlade s európskym právom. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení neskorších predpisov nikdy neobmedzoval možnosť zabezpečiť pohľadávky zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach zo mzdy. Argumentom a contrario sa dá jednoznačne
dospieť k záveru, že všetky ostatné zabezpečovacie inštitúty, ktoré pozná slovensky právny poriadok,
prípustné sú. Opačný výklad by bol protizákonný. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách je uvedený v § 53 ods. 4 OZ. Tento výpočet dohodu o zrážkach zo mzdy neuvádza. Ide

síce o demonštratívny výpočet, avšak ani z ust. § 53 ods. 1 OZ nie je možné vyvodiť, že by dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavovala neprijateľnú podmienku. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardne
využívaným inštitútom v zmluvných vzťahoch. Ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy je v texte
písané rovnakým písmom, nezaťažovalo žalobkyňu na zdĺhavejšie čítanie, je písané zrozumiteľným

jazykom pre bežného spotrebiteľa. Ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy tiež obsahuje aj následok
osobitného podpísania. Za týchto okolností sa nedá konštatovať zmluvná nevoľnosť v Úverovej zmluve
o úvere v časti dohody o zrážkach zo mzdy, ani o nekalej podmienke. Žalobkyňa žalobou požaduje aj
určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky zo dňa 06.02.2013, čo odôvodňuje ust. § 53 ods. 4 písm.
r) OZ. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Týmto osobitným
zákonom bol v rozhodnom čase Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (v znení ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy), pričom tento osobitný predpis neupravoval vdanom čase žiadne špecifiká. Rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, dňa
06.02.2013, bola osobitne podpísaná dotknutými zmluvnými stranami, sú v nej obsiahnuté poučenia
o rozhodcovskom konaní a o možnosti odvolania súhlasu s rozhodovaním sporov v rozhodcovskom

konaní. Žalovaný považuje rozhodcovskú doložku za platný právny úkon. Odhliadnuc od uvedeného,
má žalovaný za to, že ani v tomto prípade nie sú splnené procesné podmienky, čoho dôsledkom
by malo byť zastavenie konania. Čo sa týka námietky žalobkyne o rozhodcovskej doložke podľa
ustanovenia bodu 5.3. časť 2. Úverovej zmluvy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
žalovaný uvádza, že ide o rozhodcovskú doložku v Rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb.

Uvedená rozhodcovská doložka je koncipovaná v súlade s platnou právnou úpravou, a to Zákonom č.
492/2009 Z.z. o platobných službách v znení neskorších predpisov, v znení ku dňu uzatvorenia Úverovej
zmluvy, ďalej len „Zákon o platobných službách"). Z ust. § 90 ods. 3 Zákona o platobných službách
vyplýva, že poskytovateľ platobných služieb je povinný ponúknuť svojmu používateľovi platobných
služieb neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich pripadne vzájomné spory,
ktoré medzi nimi vzniknú v súvislosti s platobnými službami, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní

stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 1 tak, aby používateľ platobných služieb mal možnosť
voľby, či prijme, alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle ust.
§ 90 ods. 4 Zákona o platobných službách návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa odseku
1 je poskytovateľ platobných služieb povinný predložiť používateľovi platobných služieb v rámcovej
zmluve podľa § 31. Používateľ platobných služieb nie je povinný prijať predložený návrh rozhodcovskej

zmluvy. Ak používateľ platobných služieb neprijme návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, spory
medzi používateľom platobných služieb a jeho poskytovateľom platobných služieb sa riešia postupom
podľa osobitných predpisov. Keďže žalovaný konal v súlade so Zákonom o platobných službách, nie
je možné hodnotiť jeho konanie ako konanie v rozpore so zákonom; dotknuté ustanovenie Úverovej
zmluvy je tak v súlade so zákonom. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (1. časť Úverovej

zmluvy) žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 9.037.- EUR,
ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach, každá vo výške 164,26 EUR, vždy
k 15. dňu v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v
ktorom bol úver dlžníkovi (teda žalobcovi) poskytnutý v dohodnutej výške, termín konečnej splatnosti
úveru: dátum poslednej mesačnej splátky úveru, pričom konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky

úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru, výška úrokovej sadzby 16.38 % fixná.
RPMN 17,67 %, priemerná RPMN 12,29 %, zvolený súbor poistenia: rozšírený súbor poistenia, poplatok
za poistenie vo výške 6,99%, poplatok za vedenie účtu 0,00 EUR, poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 0,00 EUR, celková čiastka k zaplateniu vo výške 18.423,60 EUR, spôsob splácania úveru:
bankovým inkasom, spôsob čerpania úveru: jednorazovo bezhotovostne. RPMN - ročná percentuálna

miera nákladov - je v danom prípade vypočítaná správne. Žalovaný poukazuje na ust. § 2 písm. i)
ZSÚ, podľa ktorého na účely tohto zákona sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ďalej v zmysle ust. § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských
úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane

úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Skutočnosť, že poistné

ako doplnková služba nebola podmienkou uzatvorenia Úverovej zmluvy, vyplýva aj zo Štandardných
európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli žalobcovi predložené dňa 06.02.2013, ešte
pred podpisom Úverovej zmluvy. Z tohto dokumentu výslovne vyplýva, že na získanie spotrebiteľského
úveru nie je potrebné uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru. Žalovaný zdôrazňuje,
že Úverová zmluva obsahuje súbor poistenia, ktorý si žalobca zvolil na základe vlastnej slobodnej vôle.

Žalobca sa sám rozhodol pre rozšírený súbor poistenia, vo výške čiastky určenej na úhradu poistného
vo výške 6.99 % Poistenie nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, z tohto dôvodu nie je
možné poistenie (poistné) započítať do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, ktoré sú relevantné pre výpočet RPMN - ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ ide o
žalobkyňouzvolenýsúborpoistenia,žalovanývyššiepredložilakodôkazprihláškukpoisteniu-Poistenie

pravidelných platieb zo dňa 06.02.2013, osobitne podpísanú žalobkyňou. Z tejto prihlášky k poisteniu
jednoznačne vyplýva záväzok žalobkyne uhrádzať poistné vo výške 5,68 EUR mesačne, s tým, že
uvedená suma bude splatná spolu so splátkou úveru a bude určená k úhrade poistného pravidelných
platieb.(7) Žalovaný navrhol ako dôkazy vykonať Úverovú zmluvu zo dňa 06.02.2013, Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, Prihlášku k poisteniu - poistenie pravidelných platieb zo dňa
06.02.2013, osobný dotazník zo dňa 06.02.2013, Oznámenie o poskytnutí úveru zo dňa 01.03.2013,

Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 04.07.2017, Potvrdenie o prijatých splátkach
zo dňa 04.07.2017.
(8) Vyjadrenie žalovaného súd doručil žalobkyni v 1. rade, ktorá k nemu v replike doručenej súdu dňa
25.09.2017 uviedla, že účelový výklad žalovaného ustanovenia § 137 písm. d) CSP by znamenal,
že právny poriadok SR neumožňuje zákonnými prostriedkami sa brániť proti protiprávnemu konaniu

žalovaného, proti uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok, proti nezákonným zrážkam zo
mzdy, argumenty žalovaného sú účelové, prameniace z neodborného výkladu ustanovení CSP a preto
v celom rozsahu nesprávne. Osobitným predpisom v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, ktorý výslovne splnomocňuje a oprávňuje žalobcu v pozícii spotrebiteľa domáhať sa ochrany
svojich práv je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Takéto oprávnenie zákonodarca
výslovne uvádza ako jedno zo základných práv spotrebiteľa, keďže v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „ kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá." V zmysle rozsudku Krajského súdu Trenčín zo dňa 24.01.2017

sp. zn. KSTN/6Co/107/2016: „Nároky žalobcu ako spotrebiteľa sú odôvodnené s poukazom na cieľ
európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali, Skúmanie podmienok uvedených
v § 80 písm. c/ OSP umožňuje riešenie práva resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím a treba
vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov úveru

na základe úverovej zmluvy č. 306001179 zo dňa 22.02.2012 uzavretej medzi účastníkmi konania,
ktorého špecifické postavenie slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom
práve, judikatúra súdov európskych spoločenstiev, ale i vnútroštátna právna úprava, pretože potrebuje
mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov -
úroky, poplatky. Jeho právne postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie

odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi /§ 39 Občianskeho zákonníka/. Právny úkon sa prieči
dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť, bez ohľadu na to,
kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej
viere, dostane sa do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje /
niekedy aj v právnych normách /, aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so

základnými morálnymi zásadami. Naliehavý právny záujem súd skúmal s poukazom na individuálne
okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný
zmysel Žalobcom navrhovaného rozhodnutia / porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo 224/2008/." „Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou
sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením

neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi,
aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa
odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na
ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková
sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná

svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v
zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia
žaloba. V opačnom prípade žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama určovať, nebude
mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z §3 ods. 3 zákona č. 250/2007

Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade
s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany" (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015
sp. zn. 8Cdo 483/2014). Žalovaný uvádza, že ide najskôr o nerozlučné spoločenstvo, potom o nútenéspoločenstvo,poukazujenaodbornúverejnosťanajudikatúruohľadomkúpnejzmluvy,ktorásavzťahuje
na diametrálne odlišný prípad. Odborná verejnosť, na ktorú tak často právny zástupca žalovaného rád
odkazuje uvádza, konkrétne Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. v aktuálnom komentári k CSP str . 264

bod III . Solidárne záväzky : „ Sporný sa môže javiť charakter procesného spoločníctva v prípadoch
solidárnych záväzkov podľa hmotného práva. Domnievame sa, že spravidla pri solidárnych záväzkoch
pôjde o samostatné procesné spoločenstvo." Zmluva o spotrebiteľskom úvere jednoznačne neobsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase podpisu zmluvy a to minimálne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve nie je uvedený údaj
o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmluve je uvedená len výška splátky.
Spotrebiteľ musí vedieť koľko z ktorej splátky prípadne na istinu, úroky a iné poplatky (rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 20.04.2015 sp. zn. 11 Co/127/2015). Dohoda o zrážkach zo mzdy ako
aj rozhodcovská doložka zakomponovaná do rozsiahleho textu úverovej zmluvy nebola individuálne

dojednaná; spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi vzájomnými právami a povinnosťami zmluvných strán
a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Poistné plnenie predstavuje jednoznačne
poplatok, ktorý je potrebné zahrnúť do celkových nákladov resp. do výpočtu RPMN. Keďže žalobca
poistné plnenie nezohľadnil pri výpočte RPMN, zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN, čo má za
následokabsenciuúdajaoRPMN.NapodporusvojichtvrdenížalobcapoukazujenarozsudokKrajského

súdu Banská Bystrica zo dňa 23. 2. 2017 sp. zn. 16Co/100/2016 , v zmysle ktorého : „Okresný súd
správne zistil, že dôvodom, prečo je úver bezúročný a bez poplatkov bola aj tá skutočnosť, že do
celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria v zmysle § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. náklady na
poistné ako doplnkovú službu, ktorú súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalobca túto skutočnosť
potvrdil v odvolaní tým, že poistné je samostatná služba, ktorá nie je podmienkou pre priznanie úveru.

Pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté aj platenie poistenia, malo byť zahrnuté do celkových nákladov úveru
a v tej súvislosti premietnuté do RPMN. Súd prvej inštancie správne uviedol, že RPMN bolo v zmluvách
uvedené v nesprávnej výške 16,08 % oproti 17,8 % v neprospech spotrebiteľa.“ Na základe uvedených
skutočností žalobca trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu.
(9) Súd repliku doručil žalovanému, ktorý k nej v duplike, doručenej súdu dňa 12.10.2017 uviedol, že

žalovaný namieta, že v danom prípade ide o vadnú žalobu - žaloba tak ako je koncipovaná žalobkyňou
je neprípustná. Podľa ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.
ďalej len „CSP") žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. To znamená, že prípustnosť žaloby o určení právnej skutočnosti
musí pripúšťať osobitný predpis, najmä hmotné právo. Ak hmotné právo možnosť žaloby o (výslovne)

určenie právnej skutočnosti nepripúšťa, výslovne ju nezakotvuje, je takáto žaloba vadná, neprípustná,
nemožná.Vadažalobyspočívavhmotnoprávnejkvalifikácii,čotvoríneodstrániteľnúprocesnúprekážku.
Z ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa") vyplýva, že proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti

porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
či osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ust.
§ 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvuje spotrebiteľovi právo domáhať sa na súde ochrany
svojho práva, neuvádza však, že spotrebiteľ môže priamo žalovať o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti rozhodcovskej
doložky, o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov. Z hmotného
práva takéto možnosti (práva) spotrebiteľovi neprislúchajú. Inak povedané, spotrebiteľ je oprávnený
domáhať sa na súde ochrany svojho práva v prípade, ak splní podmienky vyplývajúce pre neho ako
pre každú sporovú stranu. t,j. podmienky prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 CSP. V zmysle ust. §

137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem: naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu . Odborná verejnosť uvádza, že „Právny záujem na určení práva
vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšiešpecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú
domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Keďže z ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa
nevyplýva možnosť podania bližšie špecifikovanej žaloby, ale len oprávnenie spotrebiteľa domáhať

sa ochrany svojho práva na súde, je nepochybné, že aj žalobkyňa v postavení spotrebitelia musí
preukázať naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe: tento naliehavý právny záujem sa
musí skúmať počas celého súdneho konania. Aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 28.03.2017,
sp. zn. 6Co/41/2017, konštatoval, že naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom
prípade určení neplatnosti predmetnej zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky

sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.
Naopak, nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať pomocou žaloby na plnenie.
Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu tam, kde by
neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ďalej Krajský súd v
Trenčíne v tomto rozsudku uviedol, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že určenie neplatnosti
zmluvy o pôžičke by neodstránilo stav právnej neistoty, leda nezabránilo by veriteľovi (žalovanému)

z tejto zmluvy domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. Vyriešiť
otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok možno tiež len v konaní o návrhu na
plnenie. Takýto záver je namieste i vo vzťahu k otázke, či a komu žalobkyňa vlastne dlhuje, ktorú možno
riešiťprávekonanímoplnenie.Rozhodnutieoplatnostičineplatnostizmluvyopôžičkevtomtokonaníby
nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné

vydanie bezdôvodného obohatenia jednou zo strán. Žalobkyňou podaná určovacia žaloba neobstojí z
dôvodu. že neplní preventívnu funkciu a že na strane žalobkyne neexistuje naliehavý právny záujem na
tomto určení. Dokonca aj v prípade, ak by bola žalobkyňa úspešná, takýto určovací rozsudok nevytvorí
pevný právny základ pre budúce vzťahy medzi sporovými stranami ani nevyrieši prípadné vzájomné
sporné otázky. Všetky námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe, môže taktiež uplatniť aj v prípadnom

konaní o plnenie, ak by bolo (ak bude) voči nej vedené. Takto podaná určovacia žaloba len vyvolala
zbytočný súdny spor, a ani jej prípadná úspešnosť neposkytne záruku, že medzi sporovými stranami
nebude vedené žiadne iné konanie o plnenie. Obdobne to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, podľa ktorého určenie (vyslovenie) neplatnosti úverovej zmluvy (či už celkom alebo čiastočne)
by neodstránilo stav právnej neistoty. t. j. nemohlo by zabrániť veriteľovi z tejto zmluvy domáhať sa

vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátenia toho, čo navrhovateľ podľa
zmluvy dostal, resp. čo zaňho plnil niekomu inému (druhej veriteľke). Vyriešiť otázku, t.j. spor, či bolo
plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v (už prebiehajúcom) konaní o návrhu
na plnenie. Takýto záver je namieste bez ohľadu na tvrdenia navrhovateľa o jeho neistote vo vzťahu
k otázke či a komu dlhuje, ktorú možno riešiť práve v konaní o plnenie. Žalovaný ďalej zdôrazňuje,

že skutočnosť, že na strane žalobkyne neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vylučuje možnosť aplikácie ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP, teda možnosť
skúmania rozhodovania o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ďalším dôvodom pre zamietnutie
žaloby je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, na čo žalovaný poukazoval aj vo svojom vyjadrení zo
dňa 04.07.2017. V ostatnom sa žalovaný pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 04.07.2017.

(10) Súd spor prejednal dňa 20.12.2017 na pojednávaní.
(11) Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledujúci skutkový stav:
(12) Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 42683082539006 zo dňa 06.02.2013 na č.l. 4 až 6 spisu:
vyplýva z nej, že žalobcovia v 1. a v 2. rade ako spoludlžníci a spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s. ako veriteľ uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol úver vo výške 9 037 € s

úrokovou sadzbou 16,38%, splatný v 120 mesačných splátkach po 164,26 €. Dohodnutý bol aj poplatok
za poistenie 6,99%. RPMN bola podľa zmluvy 17,67%. Celková čiastka k zaplateniu bola 18 423,60
€, priemerná RPMN 12,29%. Splatnosť mesačnej splátky bola k 15. dňu v mesiaci a termín konečnej
splatnosti bol určený ako dátum poslednej mesačnej splátky úveru, ktorý mal byť oznámený klientovi
písomne po poskytnutí úveru. Zmluva má povahu zmluvného formulára vopred pripraveného veriteľom.

Veriteľ zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojho podnikania, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by ju
žalobcovia ako dlžníci uzatvárali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva
obsahuje v časti 2 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú
zmluvu o poskytovaní platobných služieb. V tejto časti obsahuje zmluva v bode 5.3 rozhodcovskú
doložku, ktorá sa týka revolvingovej zmluvy a ktorá dáva právomoc na rozhodovanie v spore z tejto

zmluvyStálemurozhodcovskémusúduSlovenskejbankovejasociácie.Včasti3(Spoločnéustanovenia)
bod 3.3. obsahuje zmluva Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v
platnom znení), podľa ktorej klient výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa omešká
so splácaním úveru viac ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru,uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného úveru v celom
rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet Cetelemu. Cetelem s týmto
spôsobomzabezpečeniazáväzkovklientasúhlasí.Tátodohodasavzťahujeajnabudúcichplatcovmzdy

klienta, ako aj na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou .
Náklady spojené so zrážkami nesie klient.
(13) Rozhodcovská doložka zo dňa 06.02.2013 na č.l. 8 spisu: vyplýva z nej, že ide o samostatnú
listinu, ktorá nie je súčasťou textu zmluvy o úvere. Jej účastníci sa v nej dohodli, že spory zo zmluvy
bude rozhodovať Stály rozhodcovský súd pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s. v Čadci alebo

Rozhodcovský súd v Bratislave. Klient bol informovaný o tom, že ho veriteľ bude vopred informovať
o zámere podať návrh na rozhodcovský súd, ako aj o tom, že môže svoj súhlas s rozhodovaní
rozhodcovským súdom kedykoľvek odvolať. Zároveň v doložke je uvedené, že každá zo strán sa môže
obrátiť s návrhom na začatie konania na všeobecný súd SR. Klienti boli v doložke stručne informovaní
o podstate rozhodcovského konania a o možnosti zrušenia rozhodcovského rozhodnutia. Formulár
žalobcovia podpísali dňa 06.02.2013.

(14) Fotokópia výplatnej pásky za mesiac apríl 2017 na č.l. 9 spisu: vyplýva z nej, že zamestnávateľ
vykonal žalobkyni v 1. rade zrážky zo mzdy vo výške 142,42 €.
(15) Úverová zmluva zo dňa 06.02.2013, spolu s prihláškou k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb
a spolu s formulárom - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s rozhodcovskou
doložkou a osobným dotazníkom zo dňa 06.02.2013 na č.l. 46 až 48: z listín vyplýva, že žalovaná v

1. rade súhlasila s poistením platieb úveru s poistným 5,68 € mesačne. Súhlas je na osobitnej listine
a žalobkyňa ho podpísala dňa 06.02.2013. Zmluva obsahuje aj formulár so štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere. Osobný dotazník obsahuje osobné údaje žalobcov, ktorí žiadali
veriteľa o poskytnutie úveru. Osobný dotazník bol podpísaný žalobcami dňa 06.02.2013.
(16) Oznámenie o poskytnutí úveru zo dňa 01.03.2013 na č.l. 49: vyplýva z neho, že právny predchodca

žalovaného poskytol úver vo výške 9037 € na účet žalobkyne v 1. rade.
(17) Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 04.07.2017 na č.l. 50: vyplýva z neho,
že úver bol žalobkyni poskytnutý na odfinancovanie iného úveru do výšky 6 532,55 € a suma 2 504,45
€ bola poskytnutá v prospech klienta.
(18) Potvrdenie o prijatých splátkach zo dňa 04.07.2017 na č.l. 51: vyplýva z neho, že žalobcovia zaplatili

na splátky úveru spolu sumu 7 462,50 €.
(19) Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
(20) Podľa § 161 ods. 1 až ods. 3 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho

odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
(21) Súd skúmal v prvom rade, či sú tu dané podmienky konania alebo či je potrebné konanie zastaviť,
tak ako to navrhoval žalovaný vo svojich podaniach.
(22) Žalovaný v prvom rade namietal, že stranami sporu nie sú všetci účastníci právneho vzťahu, na

ktorých by sa výsledok sporu mal vzťahovať, pretože žalobu nepodal spoludlžník zo zmluvy o úvere,
ani nie je stranou sporu. K tomu súd uvádza, že tá skutočnosť, či sú stranami sporu všetci, ktorí nimi
podľa hmotného práva majú byť, je predmetom vecného skúmania, nie podmienkou konania. Ani ak
by stranami neboli všetky osoby, do hmotných práv ktorých by mohlo byť zasiahnuté, nebráni to súdu
v konaní pokračovať. Nedostatok ich účastníctva v spore by mal za následok zamietnutie žaloby, nie

zastavenie konania (§ 78 ods. 2 CSP). Táto námietka však stratila zmysel, pretože súd uznesením
zo dňa 20.12.2017 vyhláseným na pojednávaní pripustil vstup spoludlžníka z predmetnej zmluvy do
konania ako žalobcu v 2. rade.
(23) Ďalej žalovaný namietal, že nie je možné podať určovaciu žalobu, pretože to neumožňuje
ustanovenie § 137 CSP, ktoré obsahuje druhy žalôb. Žaloba nemôže byť podaná podľa písm. d)

citovanéhoustanovenia,pretožejejprípustnosťnevyplývazosobitnéhopredpisu.Ktomusúduvádza,že
ustanovenie§137CSPjelendemonštratívne.Vyplývatozpoužitiačastice„najmä“vnormatívnomtexte.
Z toho vyplýva, že žalobca môže v podstate podať akúkoľvek žalobu, aj takú, ktorá nespadá do niektorej
z kategórií podľa ustanovenia § 137 písm. a) až d) CSP a súd sa ňou pri splnení procesných podmienokkonania musí zaoberať. Opačný výklad by bol príliš formalistický a bol by v rozpore s ustanovením čl. 3
Základných princípov CSP a mohol by byť v rozpore so zásadou zákazu denegatio iustitiae /odmietnutia
spravodlivosti/.

(24) Podľa právneho názoru súdu to, že sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov
nie je procesnou vadou ich žaloby a nebráni to jej prejednaniu. Súd žalobu žalobcov použijúc pravidlá
uvedené v čl. 3 a v čl. 4 Základných zásad CSP považuje za žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c)
CSP a posudzuje ju z hľadiska naplnenia hypotézy tohto ustanovenia. Citované zákonné ustanovenie
obsahuje „klasickú“ určovaciu žalobu, tak ako to bolo pred účinnosťou CSP v ustanovení § 80 písm. c)

Občianskeho súdneho poriadku. Navyše oproti doterajšej právnej úprave obsahuje CSP ustanovenie §
137 písm. d), v ktorom je upravený osobitný druh určovacej žaloby - ak určenie vyplýva z osobitného
predpisu. Určovacia žaloba tak, ako ju poznalo ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku účinnosťou nového procesného predpisu - Civilného sporového poriadku - nebola z nášho
právneho poriadku „zrušená“ a je možné ju podať podľa ustanovenia § 137 písm. c) alebo písm. d) CSP.
(25) Súd musí v prvom rade ako predbežnú otázku pri posudzovaní určovacej žaloby v zmysle § 137

písm. c) CSP skúmať naliehavý právny záujem (ak nevyplýva z osobitného predpisu). V posudzovanom
spore naliehavý právny záujem na podaní žaloby nevyplýva priamo zo zákona a žalobcovia ho musia
preukazovať. Skutočnosť, že majú postavenie spotrebiteľov, na tom nič nemení. Naliehavý právny
záujem žalobcom priamo z ustanovenia osobitného právneho predpisu nevyplýva. Nevyplýva ani z
ustanovenia § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti

porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, pretože toto ustanovenie je len všeobecné,
neurčuje spotrebiteľovi priamo možnosť podať určovaciu žalobu. Spotrebiteľ môže podať ľubovoľný druh
žaloby (napr. na plnenie, na určenie povinnosti zdržať sa výkonu práva, na určenie právnej skutočnosti),
pričom súd musí skúmať všetky náležitosti takej žaloby (vrátane naliehavého právneho záujmu pri

určovacej žalobe), bez ohľadu na to, že je podaná spotrebiteľom.
(26) Súd skúmal naliehavý právny záujem vo vzťahu ku každému predmetu sporu osobitne.
(27) Vo vzťahu k určeniu, že zmluvné podmienky v časti 3. bod 3. a v časti 2 bod 5.3. sú neprijateľné, súd
naliehavý záujem na podanie žaloby nezistil. Čo sa týka časti 3 bod 3 zmluvy, ide o dohodu o zrážkach
zo mzdy, vo vzťahu ku ktorej sa osobitným petitom žalobcovia domáhajú určenia jej neplatnosti. Už táto

skutočnosť sama osebe vylučuje naliehavý právny záujem na určení, že je neprijateľnou podmienkou.
Súd totiž pri rozhodovaní o jej neplatnosti skúma, či je alebo nie je neprijateľnou podmienkou ako
predbežnú otázku. Samostatné určenie, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná, by bolo nadbytočné.
Naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak vzťahy strán nie je možné riešiť iným spôsobom. V tomto
prípade vzťahy strán týkajúce sa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy sú riešené pri rozhodovaní

o jej neplatnosti.
(28) V časti 2 bod 5.3 zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku týkajúcu sa Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb. Z
vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by táto časť zmluvy nadobudla účinky, pretože žalobcovia
ani žalovaní v spore netvrdili, že by im bol poskytnutý aj revolvingový úver. Predmetná rozhodcovská

doložka sa týka tej časti zmluvy, v ktorej sú ustanovenia o revolvingu, ktorý však žalobcovia nečerpali.
Napadnutá rozhodcovská doložka sa teda na žalobcov nevzťahuje (vzťahuje sa na nich osobitná
rozhodcovská doložka dojednaná na samostatnej listine ako prílohe zmluvy). Určenie neplatnosti tejto
rozhodcovskej doložky by teda nevyriešilo definitívne žiadne sporné skutočnosti medzi stranami, preto
na takom určení naliehavý právny záujem nie je.

(29) Naproti tomu, súd zistil naliehavý právny záujem na určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
je súčasťou predmetnej zmluvy, je neplatná. Súd vychádzal z posúdenia, či určením neplatnosti tejto
dohody je možné definitívne vyriešiť sporné vzťahy, ktoré sa jej týkajú. Podľa posúdenia súdu je možné
spornosť dohody o zrážkach zo mzdy vyriešiť buď v konaní o zdržanie sa výkonu práv z nej, alebo v
konaní o určenie jej neplatnosti. Skutočnosť, že sporné vzťahy je možné riešiť aj v inom type sporu

však podľa právneho posúdenia súdu neznamená automaticky nedostatok právneho záujmu na podaní
určovacej žaloby. Tu súd poukazuje na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Cdo/31/2011, ktoré ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 40/1996, podľa ktorého ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba.

(30) Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy môže priaznivo ovplyvniť postavenie žalobcov. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný realizuje práva z predmetnej dohody. Ak súd rozhodne
o jej neplatnosti, dôsledkom bude, že majetok žalobcov bude zaťažený v menšom rozsahu, a to len do
výšky dohodnutých splátok, nie do výšky maximálnej sumy ako pri výkone rozhodnutia. Platnosť aleboneplatnosť predmetnej dohody by nemohla byť predmetom posudzovania pri rozhodovaní o žalobe na
plnenie (ide len o zabezpečovací inštitút, ktorý má vo vzťahu k hlavnému záväzku akcesorickú povahu
a ktorý práva z hlavného záväzku priamo neovplyvňuje). Určovacia žaloba je teda v tejto časti predmetu

konaniaúčinnýmnástrojom,ktorýmsamôžužalobcoviadomôcťsvojichprávbeztoho,abybolodôvodné
iniciovať ďalší spor.
(31) Súd preto platnosť dohody o zrážkach zo mzdy skúmal vecne.
(32) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
(33) Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcami
a právnym predchodcom žalovaného ako zmluvu spotrebiteľskú. Uzavretá je na jednej strane medzi

veriteľom konajúcim v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a na strane druhej s dlžníkmi, ktorí
nekonali pri jej uzatváraní v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
(34) Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(35) Podľa § 551 ods. 1 až ods. 3 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky

pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
(36) Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

(37) Súd posúdil predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenú v časti 3 čl. 3 predmetnej zmluvy ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, z toho dôvodu ako neplatnú. Vychádzal pritom z toho,
že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Dohodu o zrážkach zo mzdy včlenil do formulára
zmluvyoúverevopredveriteľ-dodávateľajesúčasťouvšetkýchobdobnýchzmlúvoúvereuzatváraných
v danom období so spotrebiteľmi. Je integrálnou súčasťou zmluvného formulára a nie je možné ju z neho

odčleniť. Spotrebiteľ ju môže len prijať ako súčasť formulárovej zmluvy, alebo neuzavrieť zmluvu ako
celok. Súd vidí neprijateľnosť predloženej dohody v tom, že dáva veriteľovi možnosť nútene sa domôcť
plnenia od dlžníka, a to bez toho, aby bol základ a výška jeho nároku preskúmaný v osobitnom konaní
(súdnom alebo rozhodcovskom). Takisto dáva možnosť veriteľovi, aby sa od spotrebiteľa domohol
mesačne väčšieho plnenia, ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere, pretože podľa dohody má nárok na

zrážky do maximálnej zákonnej výšky ako pri výkone rozhodnutia, nie len do výšky dohodnutej mesačnej
splátky. Ďalej súd prihliadal aj na to, že v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmá
výška zabezpečeného záväzku a jeho výšku v zásade určí veriteľ (tým, že ju predloží zamestnávateľovi
a uvedie, do akej výšky sa majú zrážky vykonávať), a to vrátane príslušenstva, pri ktorom môže nastať
spornosť ohľadom jeho výšky (súd si nemohol nevšimnúť, že v zmluve chýba údaj o konkrétnom termíne

konečnej splatnosti úveru, čo môže mať vplyv na nárok žalovaného na úroky a poplatky). Dohoda o
zrážkach zo mzdy teda podľa názoru súdu nie je ani dostatočne určitá. Súd pri rozhodovaní prihliadal
aj na to, že (hoci s neskoršou účinnosťou) aj zákonodarca sankcionuje dohody o zrážkach zo mzdy
neplatnosťou, a to podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. (neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy

a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo
forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť).
Posudzovaná dohoda síce podľa tohto zákonného ustanovenia neplatná nie je, pretože v čase jej
uzavretia ešte účinné nebolo, avšak prejavená vôľa zákonodarcu v citovanom ustanovení môže byťurčitým návodom pri výklade ustanovenia § 53 ods. 1 OZ pri posudzovaní prijateľnosti (platnosti) dohody
o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve.
(38) Z uvedených dôvodov súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená ako súčasť Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o
poskytovaní platobných služieb č. 42683082539006 zo dňa 06.02.2013 je neplatná.
(39) Ďalej súd posudzoval tú časť predmetu sporu, kde sa žalobcovia domáhajú určenia, že
rozhodcovská doložka zo dňa 06.02.2013 je neplatná. V tejto časti predmetu sporu dochádza k
určitej nejasnosti, ktorá však nemá vplyv na výsledok sporu. Predmetná zmluva totiž obsahuje dve

rozhodcovské doložky, jednu ako jej súčasť v čl. 2 bod 5.3 a druhú ako samostatnú listinu. Vo vzťahu
k tej rozhodcovskej doložke, ktorá je súčasťou zmluvného formulára, súd nezistil naliehavý právny
záujem žalobcov na určení jej neplatnosti. Ako bolo už uvedené v bode 28 odôvodnenia tohto rozsudku,
táto rozhodcovská doložka sa na žalobcov nevzťahuje, pretože nečerpali revolving v zmysle časti 2
zmluvy. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, ktorá je samostatnou listinou (číslo listu 8 procesného
spisu), naliehavý právny záujem takisto absentuje. Rozhodnutie o neplatnosti rozhodcovskej doložky

nezabráni prípadnému ďalšiemu sporu (žalobe o plnenie podanej proti žalobcom, prípadne žalobe o
vydanie bezdôvodného obohatenia podanej proti žalovanému).
(40) Rozhodcovská doložka sama osebe, zo svojej podstaty, nie je automaticky neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. V prípade, ak je dojednaná ako nevýhradná a dáva reálnu
možnosť prejednať prípadný spor v súdnom konaní, môže obstáť v teste prijateľnosti zmluvných

podmienok. Navyše, s účinnosťou zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(ktorý sa vzťahuje aj na konania podľa rozhodcovských zmlúv alebo rozhodcovských doložiek
uzatvorených pred jeho účinnosťou) dostali spotrebitelia dostatočné nástroje na ochranu svojich práv
v spotrebiteľských rozhodcovských konaniach. Naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti
nemožno teda podľa názoru súdu oprieť bez ďalšieho len o samotnú existenciu rozhodcovskej doložky.

(41) Navyše, predmetná rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľov podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu a dáva im reálnu možnosť domáhať sa alebo brániť svoje práva v riadnom
súdnom konaní. Jednak obsahuje možnosť pre každú zmluvnú stranu obrátiť sa s návrhom na začatie
konania na príslušný všeobecný súd, ale najmä obsahuje povinnosť veriteľa informovať spotrebiteľa
vopred o svojom zámere riešiť spor na rozhodcovskom súde a možnosť spotrebiteľa ešte pred podaním

žaloby na rozhodcovský súd písomne odvolať svoj súhlas s riešením sporu na rozhodcovskom súde
(pričom odôvodnenie takého odvolania súhlasu sa nevyžaduje). Spotrebiteľ má teda reálnu možnosť
vyhnúť sa rozhodcovskému konaniu a odvrátiť účinky rozhodcovskej doložky, pričom má na to dostatok
času ešte pred začatím rozhodcovského konania.
(42) Spotrebiteľ sa teda môže účinne brániť proti účinkom rozhodcovskej doložky iným spôsobom, a to

jednoduchým písomným vyhlásením o tom, že odvoláva súhlas s riešením sporu na rozhodcovskom
súde. Naliehavosť jeho právneho záujmu na určení neplatnosti rozhodcovského rozsudku teda daná
nie je.
(43) Napokon súd skúmal danosť naliehavého právneho záujmu na určení, že zmluva je bezúročná a
bez poplatkov (presnejšie, že úver je bezúročný a bez poplatkov). Ani v tejto časti predmetu sporu súd

naliehavý právny záujem na určení nezistil. Prípadné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
totiž nijako nezabráni ďalším možným sporom. Aj v prípade určenia sa môže žalovaný domáhať v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní zaplatenia nezaplatenej istiny, respektíve v prípade,
ak by žalobcovia zaplatili viac, ako sa domnievajú že sú povinní platiť, môžu sa domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia. V týchto konaniach by potom súd ako predbežnú otázku skúmal aj

otázku, či má veriteľ nárok na príslušenstvo pohľadávky alebo nie (alebo v akom rozsahu má
nárok), respektíve či je poskytnutý úver úročený a vznikol nárok na zaplatenie poplatkov alebo nie.
Rozhodnutím o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nezískajú žalobcovia jednoznačnú odpoveď na otázku,
koľko žalovanému dlhujú, pretože časť ich dlhu bola zaplatená, časť bola zaplatená s omeškaním,
teda evidentne vznikol aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Definitívne odstránenie

spornosti práva tak podanou žalobou o určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov nie
je možné dosiahnuť.
(44)Následkomnepreukázanianaliehavéhoprávnehozáujmujezamietnutieurčovacejžaloby,pretosúd
žalobu okrem určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vo všetkých ďalších častiach zamietol.
(45) Súd sa už nezaoberal tvrdeniami žalobcov a nevykonával dokazovanie týkajúce sa tých časti

predmetu sporu, v ktorých nie je daný naliehavý právny záujem na určení, pretože by to bolo z hľadiska
procesnej ekonómie zbytočné. Prijateľnosť respektíve neprijateľnosť zmluvných podmienok, na ktoré
žalobcovia poukazujú a náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v spore preto vecne skúmané
neboli.(46) Podľa § 2Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania. Súd vychádzal z toho, že žalobcovia aj žalovaný boli každý v časti predmetu konania úspešný
a neúspešný. Každá zo strán bola teda v konaní čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná. Preto súd

o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(47) O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého ak je poplatník od
poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

(48) Žalobcovia ako spotrebitelia domáhajúci sa ochrany svojich práv sú oslobodení od súdnych
poplatkov. Žalovaný bol neúspešný v spore čo do určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súdny
poplatok je teda v zmysle Položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je obsahom Prílohy
k Zákonu č. 71/1992 Zb. vo výške 99,50 €. Žalovaný môže súdny poplatok zaplatiť podľa údajov, ktoré
sú uvedené v príkaze na úhradu, ktorý mu súd zasiela spolu s rozsudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.