Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116209584
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116209584.8

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. R. XX, U., zastúpený
Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, so sídlom Hlavná 23, Trnava proti žalovanému: Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia č. 93, Poprad, IČO: 44 250 029, konajúci
prostredníctvom JUDr. Jozefa Beňa, PhD., advokáta a konateľa, o neplatnosť právneho úkonu,

bezdôvodné obohatenie, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.04.2016 pôvodne domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť zmluvy o vydaní a používaní „pôžičkovej karty triangel H.“
zo dňa XX.XXXXXX a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.683,79 Eur spolu s 5,5 % ročným
úrokom z omeškania od 22.04.2016 až do zaplatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti určenia
neplatnosti a úprave petitu sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.461,44 Eur spolu s
úrokom z omeškania v zmysle pripustenej zmeny petitu zo dňa 09.01.2017.

2. Podaním zo dňa 12.08.2017, doručeným súdu dňa 25.09.2017 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu
späť. Uviedol, že v konaní vychádzal zo skoršieho vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.06.2016, v ktorom
výslovne uviedol, že majiteľom účtu bola spoločnosť Slovenské P. P., a.s., neskôr zlúčená so žalovaným.
Žalovaný až po viac ako roku predložil dôkaz, že jeho tvrdenie bolo mylné, a preto za týchto okolností
nemožnopričítaťžalobcovi,žezavinilzastaveniakonania.Žalobcapretožiadal,abysúdkonaniezastavil
a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. V doplnení podania doručenom súdu dňa 24.10.2017

poukázal na ustanovenie § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
nakoľko na strane žalobcu ide o osobu nemajetnú, jeho manželka je bez príjmu, je rodičom dieťaťa s
nepriaznivým zdravotným stavom, a teda v danej veci sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na
nepriznanie náhrady trov konania.

3. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a uplatnil si náhradu trov konania.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 09.01.2018 uviedol, že došlo k podstatnej zmene okolností,
nakoľko žalovaný ku dňu 01.01.2018 zanikol dobrovoľným výmazom z obchodného registra a právnymi
nástupcami Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. Touto zmenou skutkových okolností
sa zmenila hmotnoprávna prekážka pre priznanie nároku, a to absencia pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, nakoľko právnym nástupcom žalovaného je subjekt, ktorý prijímal plnenie od žalobcu.

Nakoľko Civilný sporový poriadok nepočíta so situáciou, keď žalobca vezme späť žalobu, žalovaný so
späťvzatím súhlasí, ale pred zastavením konania nastanú okolnosti pre žalobcu objektívneho charakteruodôvodňujúcepokračovanievkonaníanepoznáinštitútodvolaniaspäťvzatiažaloby,súdbymalvkonaní
pokračovať,aplikujúcustanoveniečl.4ods.1alebo2CSP.Zároveňnavrhol,abysúdnapredchádzajúce
späťvzatie žaloby nebral zreteľ a po vydaní uznesenia v zmysle § 64 CSP pokračoval v konaní.

5.Podanímdoručenýmsúdudňa22.02.2018žalovanýsúduoznámil,žesúčinnosťoukudňu01.01.2018
bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (pôvodný žalovaný) zrušená bez likvidácie formou
jej rozdelenia a zlúčenia so spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako
nástupníckymi spoločnosťami.

6. Uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom žalovaného spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155.

7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.04.2018 uviedol, že v konaní od počiatku tvrdil,

že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, čo napokon aj žalobca uznal a z tohto dôvodu
vzal žalobu späť. Nie je preto pravdou, že by žalovaný procesne zavinil trovy konania. Žalovaný
zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca (hoci v ním prezentovanej zložitej sociálnej a finančnej
situácii) bol právne zastúpený advokátom, žalovaný vlastným pochybením žaloval nesprávny subjekt
a neoveril si skutočnosti tvrdené právnym predchodcom žalovaného a žalobu neupravil. V prípade ak

by žalobca nevzal žalobu späť, resp. by žalobu právne kvalifikovaným spôsobom upravil, bolo by na
mieste pokračovať so žalovaným ako právnym nástupcom pôvodne žalovaného. Avšak žalobca vzal
žalobu späť v celom rozsahu, svoje späťvzatie riadne doručil súdu a žalovaný so späťvzatím žaloby
súhlasil. žalovaný má za to, že súd je viazaný späťvzatím žaloby a preto je potrebné konanie zastaviť a
žalovanému priznať náhradu trov konania, nakoľko tieto vznikli výlučne zavinením na strane žalobcu.

8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju

vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.
Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho
časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v
konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

12. Dodatočné „odvolanie“ späťvzatia žaloby, resp. iné procesné kroky smerujúce k zabráneniu účinku
jednoznačne vymieneného procesného úkonu žalobcu, už nemôžu mať vplyv na platnosť právneho
úkonu, ktorý mal všetky náležitosti a bol odrazom slobodne prejavenej vôle sporovej strany. Späťvzatie
návrhu je jednostranný procesný úkon žalobcu, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane
do dispozičnej sféry adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby

vziať ďalším úkonom „späť“. „Späťvzatie“ späťvzatia procesná norma nepripúšťa. Každý procesný úkon
je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom
vnútorný rozpor medzi tým, čo strana sporu zamýšľala a tým, čo skutočne navonok prejavila, nezbavuje
procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Ak žalobca vzal návrh
späť, nemôže späťvzatie odvolať, a to eventuálne ani v dôsledku neskorších okolností alebo dôvodov,

pre ktoré by žalobca v ďalšom priebehu konania už nemal záujem konanie zastaviť (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/372/2009 zo dňa 20.08.2010 alebo uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/46/2017 zo dňa 19.09.2017).

13. Vzhľadom vyššie na uvedené, nakoľko žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a žalovaný so

späťvzatím žaloby súhlasil, súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.15. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhrad trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

17. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
CSP), keď súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí
zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na
náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon

pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu
prax (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 alebo sp. zn.
3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú

možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania

alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či
tedanaponechanieúčinkovprávnejnormyniesúdanédôvody.Nejdeoautomaticképravidlo,ktorébysa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07,
či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného

súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257
CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany,
ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného
zreteľasúdprihliadanamajetkové,sociálne,osobné,zárobkovéainépomeryvšetkýchstránsporu(teda

nielen strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale
aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá)
a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (pozri
R 24/1964). Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v predmetnej veci je pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania spravodlivé použitie ustanovenia § 257 CSP, keď pre jeho aplikáciu zistil
výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu.

19. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania vzal súd zreteľ na okolnosti a povahu predmetného
sporu, keď na strane žalobcu ide o spotrebiteľa, teda slabšiu stranu sporu, ktorý sa mienil domáhať
svojho práva voči dodávateľovi, nakoľko predmetná vec mala základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca
v podanej žalobe, ktorú podával ako osoba nezastúpená právnym zástupcom, označil za žalovaného
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. domnievajúc sa, že zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom

a práve touto spoločnosťou (právnym predchodcom žalovaného). Aj z komunikácie, výhradne so
spoločnosťou právneho predchodcu žalovaného, žalobca mohol oprávnene nadobudnúť dojem, že
práve spoločnosť právneho predchodcu žalovaného je účastníkom zmluvného vzťahu. Po predložení
dôkazov zo strany právneho predchodcu žalovaného (preukázaní kto je majiteľom účtu, na ktorý boližalobcom poukazované finančné prostriedky), žalobca vzal žalobu späť. Súd zároveň videl dôvod na
použitie ustanovenia § 257 CSP aj vzhľadom na majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcu, ktorý
je osobou nemajetnou s nízkym príjmom, ktorý finančne zabezpečuje chod celej domácnosti, nakoľko

jeho manželka je bez príjmu a stará sa o dcéru, ktorá je psychiatrickou pacientkou pre schizofréniu pri
mentálnej retardácii a žalobca je tiež dlžníkom v ďalších úveroch, ktoré spláca. Na strane žalovanej
ide pritom o dodávateľa, podnikateľa, ktorého majetková sféra nebude použitím tohto výnimočného
ustanovenia výrazne dotknutá. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti (okolnosti a povaha
sporu, majetkové, osobné a sociálne pomery žalobcu a postavenie žalovaného) bol súd toho názoru, že

pre spravodlivé rozhodnutie je potrebné v danej veci aplikovať ustanovenie § 257 CSP.

20. O nároku na náhradu trov konania súd preto rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP, keď žalobca späťvzatím žaloby síce procesne zavinil zastavenie
konania a žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania, ale nárok na náhradu trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na Okresnom súde Trnava v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia (§ 357 písm. a) CSP).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.