Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 2, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010254
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5816010254.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

W. A., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 08. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. A., nar. XX. XX. XXXX V C., trvale bytom R., adresa na doručovanie R. č. XXX, na
slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

ako rodič v Liesku a všade tam kde sa zdržiaval, napriek zákonom stanovenej povinnosti vyživovať
svoje dieťa, ktorá mu ako rodičovi vyplýva zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení, ktorej
rozsah mu bol určený aj rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/161/98 zo dňa 17.03.1998
právoplatným zo dňa 06.04.1998 kde bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry D. A., nar. XX.XX.XXXX
sumou 500,-Sk (16,59,-€) mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky V.. V.

A., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom C., ul. X. mája č. XXX/XX, a rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 7C/135/14 zo dňa 19.12.2016 právoplatným dňa 11.03.2017 kde mu bola uložená povinnosť
prispievať na výživu dcéry D. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným od 24.10.2014 vo výške 129,-
€ mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred vyživovaciu povinnosť si neplnil od 01.04.2005
až do 31.7.2018, pričom zákonom stanovené minimálne výživné v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o
rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení, bolo od 1.4 2005 do 30. 6. 2005 vo výške 20,71 €, od 1. 7.
2005 do 30. 6. 2006 vo výške 21,41 €, od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2007 vo výške 22,61 €, od 1. 7. 2007
do 30. 6. 2008 vo výške 23,30 €, od 1. 7. 2008 do 30. 6. 2009 vo výške 24,50 €, od 1. 7. 2009 do

30. 6. 2010 vo výške 25,36 €, od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010 vo výške 25,38 €, od 1. 11. 2011 do
30. 6. 2012 vo výške 26 €, od 1. 7. 2012 do 30. 5. 2014 vo výške 26,65 €, od 1. 6. 2014 do 24.10.
2014 vo výške 27,13 € i napriek tomu, že počas predmetného obdobia prešiel rôznymi zamestnaniami,
odkiaľ mu bola pravidelne vyplácaná pracovná mzda, avšak väčšina zamestnávateľov s ním ukončila
pracovný pomer z dôvodu nedostatočnej pracovnej disciplíny, nezaevidoval sa na príslušný úrad práce,
nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi, na výživu dcéry neprispieval s výnimkou mesiaca januára a február
2007 kedy uhradil výživné vo výške 1000,-Sk (33,19 €), február až júl 2008 kedy uhradil výživné vo výške

3000,-Sk (99,58 €), výnimkou mesiaca apríl a jún 2016 kedy uhradil výživné vo výške 68,-€ a mesiaca
júl a november kedy uhradil celkom výživné vo výške 68,- € a s výnimkou obdobia od 24.12.2010 do
03.11.2011, od 30.07.2012 do 09.05.2014, od 07.01.2015 do 07.01.2016 a od 29.1.2018 do 6. 7.2018
kedy bol umiestnený v Ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej
republiky, v dôsledku čoho oprávnená D. A., nar. XX. XX. XXXX, tr. bytom C., ul. X. mája č.XXX/XX
požiadala ÚPSVaR v Námestove o náhradné výživné, čím mu takto vznikol dlh na bežnom výživnom za
vyššie uvedené obdobie vo výške 5.174,83 €,t e d a

tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 02. 11. 2016 obžalobu na W. A., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/
Tr. zákona.

Podaná obžalobu bola prejednaná na hlavných pojednávaniach, ktoré súd vykonal dňa 24. 04. 2018,
na ktorom vypočul obžalovaného a dňa 02. 08. 2018, ktoré vykonal za splnenia procesných podmienok
podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku v neprítomnosti obžalovaného a na ktorom vypočul svedkyne a vykonal
dokazovanie, čítaním svedeckej výpovede svedkyne W.. M. C. a listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 24. 04. 2018 priznal, že si vyživovaciu povinnosť voči dcére D.
v rozhodnom období neplnil, alebo plnil len čiastočne. Na svoju obranu uviedol, že výživné neplatil, lebo
sa necíti byť jej otcom, čo by potvrdili testy DNA. Ak sa ukáže, že je jej otcom, prizná si vinu a výživné
na dcéru doplatí. V rozhodnom období výživné niekedy aj zaplatil, bolo to keď sa v roku 2016 vrátil z

výkonu trestu, a asi aj do apríla 2017. Od roku 2005 bol zamestnaný na rôznych miestach, pracoval aj
v zahraničí, v Nemecku, v Rusku, vo Fínsku. Tiež pracoval na Slovensku, bol zamestnaný v rôznych
firmách, aj vo firmách, ktoré boli zahraničné a pôsobili na Slovensku. V tom období mal rôzny príjem,
keď sa vyplácalo ešte v slovenských korunách tak jeho mesačný príjem bol 10. 000 - 15. 000 Sk. Potom
si založil živnosť, od roku 2008 pracoval na živnosť v oblasti tesárstva, mal rôzny príjem od 700 do 800

€. Vedel, že bol súdnym rozhodnutím zaviazaný k plateniu výživného, ale stále mal v hlave, že D. nie
je jeho dcéra. Aj chcel platiť výživné na dcéru, lebo mal peniaze, mal peniaze aj keď sa vrátil z Ruska,
jeho otec keď ešte žil, chcel aby výživné platil, ale mama ho odhovárala, že D. nie je jeho dcéra. Od
septembra 2015 poberá invalidný dôchodok vo výške cca 130 €. Zdravotné problémy ho obmedzujú
pri hľadaní si práce. Poberá čiastočný invalidný dôchodok, na úrade práce prihlásený nebol. Naposledy

pracoval vo firme v Žiline, bolo to niekedy v polovici novembra 2016, keďže mal zdravotné problémy,
zamestnávateľ s ním rozviazal pracovnú zmluvu. Potom ako bol v kóme, bol asi 8 mesiacov na PN. S
priateľkou majú nejaké spoločné úspory, aj ona by mu vedela pomôcť pri zaplatení dlhu na výživnom,
aj to chcela zaplatiť.

Vypočuté svedkyne V. A. a D. A. zhodne vypovedali, že obžalovaný v rozhodnom období neuhrádzal
výživné, za niektoré mesiace výživné uhradil len čiastočne, a to len tie mesiace, ktoré vydokladovali na
polícii. S obžalovaným v kontakte nie sú, nevedeli sa vyjadriť k jeho príjmovým a majetkový pomerom.
D. A. uviedla, že študuje na vysokej škole, od septembra 2018 nastupuje do 5. ročníka.Za splnenia procesných podmienok bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne W.. M.
C., ktorá vypovedala, že na základe žiadosti D. A. z 30. 1.2015 jej bol priznaný nárok na náhradné
výživné vo výške 16,59 € mesačne. V mesiaci júl 2015 bolo prehodnotené trvania nároku na náhradné

výživné, od exekútora bolo zistené, že v prospech oprávnených boli vykonané úhrady dňa 05. 03. 2015
vo výške 17,02 €, dňa 20. 03. 2015 vo výške 10 €, dňa 14. 04. 2015 vo výške 9,42 € a dňa 16. 04. 2015 vo
výške 16,60 €. Následne bolo vydané rozhodnutie, na základe ktorého vznikla povinnosť oprávnenej D.
A. vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo sumu 53,04 €. Aj v mesiaci január 2016 bolo
prehodnotené trvania nároku na náhradné výživné, od exekútora bolo zistené, že v prospech oprávnenej

boli vykonané úhrady dňa 26.8.2015 vo výške 7,60 €, dňa 04. 11. 2015 vo výške 19 €, dňa 29. 12. 2015
vo výške 10 € a opätovne bolo vydané rozhodnutie, na základe ktorého vznikla povinnosť oprávnenej
D. A. vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo sumu 36,60 €.

V rámci dokazovania boli oboznámené potvrdenia a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Námestovo, na ktoré vo výsluchu poukazovala svedkyňa W.. M. C., rozsudok Okresného súdu Dolný

Kubín sp. zn. 5C/161/98 zo dňa 17. 03. 1998 právoplatný dňa 06.04.1998, ktorým bola obžalovanému
uložená povinnosť prispievať na výživu dcéry D. A. sumou 500,-Sk (16,59,-€) mesačne vždy do každého
20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky V.. V. A., rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.
7C/135/14 zo dňa 19.12.2016 právoplatný dňa 11. 03. 2017, ktorým bola obžalovanému uložená
povinnosť prispievať na výživu dcéry D. zvýšeným výživným od 24.10.2014 vo výške 129,- € mesačne

vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, potvrdenia exekútorského úradu o vymožených platbách
dňa 5.3.2015 vo výške 17,02 €, dňa 20. 03. 2015 vo výške 10 €, dňa 14. 04. 2015 vo výške 9,42 €, dňa
16. 04. 2015 vo výške 16,60 €, dňa 26. 08. 2015 vo výške 7,60 €, dňa 04. 11. 2015 vo výške 19 €, dňa
29. 12. 2015 vo výške 10 €, potvrdenia o návšteve školy, výpisy z účtu o platení výživného 21. 02. 2007
vo výške 500,- Sk, 23. 01. 2007 vo výške 500,- Sk, 15. 02. 2008 vo výške 500,- Sk, 15.3.2008 vo výške

500,- Sk, 15. 04. 2008 vo výške 500,- Sk, 15. 05. 2008 vo výške 500,- Sk, 15.6.2008 vo výške 500,- Sk,
15.7.2008vovýške500,-Sk,14.6.2016vovýške34,-€,21.4.2016vovýške34,-€,12.07.2016vovýške
17,- € a 14. 11. 2016 vo výške 51,- €, potvrdenia Sociálnej poisťovne , pobočka Dolný Kubín o priznaní
a poberaní invalidného dôchodku obžalovaným vo výške 129,10 € od 1.11.2015, potvrdenia, vrátene
pracovných zmlúv a dokladov o skončení pracovného pomeru od zamestnávateľov: IKM REALITY

STAVING, Banská Bystrica, a.s., obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval od 04. 05. 2005 do 29. 07.
2005, pracovný pomer skončený z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, MBM-STAV, s.r.o.,
obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval od 05. 09. 2005 do 07. 04. 2006, pracovný pomer skončený
z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, Metrostav Slovakia, s.r.o. Bratislava obžalovaný
v tejto spoločnosti pracoval od 1. 6. 2006 do 31. 5. 2007, pracovný pomer skončený z dôvodu, že bol

uzavretý na dobu určitú, zo správy bývalého zamestnávateľa rovnako vyplynulo, že pracovný pomer
nebol predĺžený z dôvodu nízkej úrovne pracovnej disciplíny a výkonov, Doprastav, a.s. Bratislava,
obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval od 13. 8. 2007 do 10. 10. 2007, pracovný pomer skončený z
dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, viacdenná absencia v práci, VÁHOSTAV-SK, a.s. Bratislava,
obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval od 15. 10. 2007 do 26. 11. 2007, pracovný pomer skončený

v skúšobnej dobe, ALPINE SLOVAKIA, s.r.o. Bratislava, obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval od
15. 01. 2008 do 30. 06. 2008, pracovný pomer skončený dohodou, Hortim sk, s.r.o., obžalovaný v tejto
spoločnosti pracoval od 09. 01. 2010 do 28. 02. 2010, pracovný pomer skončený uplynutím doby, zo
správzÚstavovnavýkonväzbyavýkontrestuodňatiaslobodynaúzemíSlovenskejrepublikyvyplynulo,
že obžalovaný bol vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu v období od 24. 12. 2010 do 03. 11. 2011,

od 30. 07. 2012 do 09. 05. 2014, od 07. 01. 2015 do 07. 01. 2016 a od 29. 01. 2018 do 6. júla 2018.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní mal za preukázané, že obžalovaný
si v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku od 01. 04. 2005
až do 31. 07.2018 neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére D. s výnimkou mesiaca januára a

február 2007 kedy uhradil čiastočne výživné vo výške 33,19 €, február až júl 2008 kedy uhradil výživné
vo výške 99,58 €, s výnimkou mesiaca apríl a jún 2016 kedy uhradil čiastočne výživné vo výške 68,-
€ a mesiaca júl a november kedy uhradil čiastočné výživné vo výške 68,- € a tiež s výnimkou obdobia
od 24.12.2010 do 03.11.2011, od 30.07.2012 do 09.05.2014, od 07.01.2015 do 07.01.2016 a od 29. 1.
2018 do 6. 7. 2018 kedy bol umiestnený v Ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody na

území Slovenskej republiky, čím mu takto vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 5.174,83 €. Rozsah
vyživovacej povinnosti mu bol určený aj rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/161/98 zo
dňa 17.03.1998 právoplatným 06.04.1998, ktorým mu bola určená povinnosť prispievať na výživu dcéry
D. 16,59,-€ mesačne a rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/135/14 zo dňa 19.12.2016,právoplatným dňa 11.03.2017, ktorým výživné bolo zvýšené od 24.10.2014 na sumu 129,- € mesačne.
Pod neplnením vyživovacej povinnosti treba rozumieť aj stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko,
čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov

skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona,
podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z
nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spácha závažnejším konaním. Obžalovaný sa
dopúšťal súdeného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a/Tr. zákona). Zároveň žalovaný skutok
páchal po dobu viac ako trinásť rokov, čím naplnil aj kvalifikačný znak uvedený v ust. § 138 písm. b/

Tr. zákona - po dlhší čas.

Páchateľom trestného činu podľa § 207 Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa Zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá nie je
viazaná na to, či o povinnosti platiť výživné a o jeho výške rozhodol súd v občianskom súdnom konaní.

V trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka zavinenia na žalovanom prečine, pričom súd nie je
viazaný rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako
tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že
každé dieťa má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť
výživné plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zákon

o rodine v ust. § 75 ods. 2 stanovuje, že pri určovaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených
potrieb oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje
len rozsah príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese.
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/161/98 zo dňa 17.03.1998 bola obžalovanému
uložená povinnosť platiť výživné na dcéru vo výške 16, 59,- € mesačne, pričom súdom určené výživné,

vzhľadomkčasu,ktorýuplynulodrozhodovaniaovýškevýživného,taktosúdomurčenávýškavýživného
nedosahovalaanivýškuzákonomstanovenéhominimálnehovýživnéhovzmysleust.§62ods.3Zákona
o rodine v platnom znení, súd preto upravil skutkovú vetu obžaloby a v rámci predbežnej otázky výšku
výživného pre rozhodné obdobie od 1. 4. 2005 do 24.10.2014 ( t.j. do rozhodnutia súdu o zvýšení
výživného na sumu 129 € mesačne) stanovil v rozsahu minimálneho výživného určeného zákonom (t.j.

sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima), a to konkrétne od 1.4 2005 do 30. 6. 2005 vo výške
20,71 €, od 1. 7. 2005 do 30. 6. 2006 vo výške 21,41 €, od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2007 vo výške 22,61
€, od 1. 7. 2007 do 30. 6. 2008 vo výške 23,30 €, od 1. 7. 2008 do 30. 6. 2009 vo výške 24,50 €, od
1. 7. 2009 do 30. 6. 2010 vo výške 25,36 €, od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010 vo výške 25,38 €, od 1. 11.
2011 do 30. 6. 2012 vo výške 26 €, od 1. 7. 2012 do 30. 5. 2014 vo výške 26,65 €, od 1. 6. 2014 do

24.10. 2014 vo výške 27,13 €.

Zhrnutím vykonaných dôkazov tak vyplynulo, že obžalovaný si v období tak, ako to je vymedzené v
skutkovej vete výrokovej časti rozsudku (s výnimkou v skutkovej vete uvedeného obdobia, kedy bol vo
výkone trestu, resp. vo výkone väzby, keďže počas tohto obdobia v konaní obžalovaného absentovalo

zavinenie na súdenom prečine, a to aj vo forme nedbanlivosti, keďže obžalovaný počas výkonu trestu
odňatia slobody a väzby nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť), neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na
dcéru D. v období od 1. 4. 2005 do 24.10.2014 vo výške 30 % zo sumy životného minima ( zákonom
stanovené výživné) a od 24. 10. 2014 vo výške 129,- €, a to napriek tomu, že mal zamestnanie a mal z
nehopríjem,čosámpotvrdilvosvojejvýpovedi.Obžalovanývypovedal,žeodroku2005bolzamestnaný

na rôznych miestach, pracoval aj v zahraničí, v Nemecku, v Rusku, vo Fínsku a tiež na Slovensku, bol
zamestnaný v rôznych firmách a v uvedenom období mal rôzny príjem od 10. 000 Sk do 15. 000 Sk.
Od roku 2008 pracoval na živnosť v oblasti tesárstva, mal príjem od 700 do 800 €, výživné neplatil,
pretože mal v hlave, že dcéra nie je jeho a tiež ho odhovárala mama. Obžalovaný si tak preukázateľne
úmyselne neplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť. Vina obžalovaného vrátane jeho zavinenia na

súdenom skutku je preukázaná aj listinnými dôkazmi, predovšetkým potvrdeniami od zamestnávateľov
IKM REALITY STAVING, Banská Bystrica, a.s., kde obžalovaný pracoval od 4. 5. 2005 do 29. 7. 2005,
pričom pracovný pomer bol skončený z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, MBM-STAV,
s.r.o., kde obžalovaný pracoval od 5. 9. 2005 do 7. 4. 2006, pracovný pomer skončený rovnako z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, Metrostav Slovakia, s.r.o. Bratislava, kde obžalovaný

pracoval od 1. 6. 2006 do 31. 5. 2007, zo správy zamestnávateľa vyplynulo, že pracovný pomer
nebol predĺžený z dôvodu nízkej úrovne pracovnej disciplíny a výkonov, Doprastav, a.s. Bratislava, kde
obžalovaný pracoval od 13. 8. 2007 do 10. 10. 2007, pracovný pomer bol skončený z dôvodu porušenia
pracovnej disciplíny, VÁHOSTAV-SK, a.s. Bratislava, obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval od 15.10. 2007 do 26. 11. 2007, pracovný pomer skončený v skúšobnej dobe, ALPINE SLOVAKIA, s.r.o.
Bratislava, obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval od 15. 1. 2008 do 30. 6. 2008, pracovný pomer
skončenýdohodou,Hortimsk,s.r.o.,kdeobžalovanýpracovalod9.1.2010do28.2.2010,kdepracovný

pomer s obžalovaný nebol rovnako predlžený. Z týchto správ jednoznačne vyplýva, že skutočne nebolo
problémom u obžalovaného nájsť si prácu a zamestnať sa, ale problémom bolo udržať si zamestnanie
z dôvodu jeho absencii, požívania alkoholu, slabých výkonov.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že obžalovaný má v

registri trestov celkom 7 záznamov. Na prvé tri odsúdenia súd pri ukladaní trestu neprihliadal, v jeho
prípade platila fikcia neodsúdenia. Súd pri ukladaní trestu však prihliadal na odsúdenie Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 6T/120/09 z 19.11.2009, v znení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To122/10
z 13.1.2011, ktorým bol obžalovaný odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10
mesiacov, trest vykonal 3.11.2011. Ďalej na odsúdenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/13/13 z
26.2.2013, ktorým bol obžalovaný odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky

a odsúdenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/57/14 z 19.5.2014, ktorým bol obžalovaný odsúdený
na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so zaradením do
stredného stupňa stráženia, týmto rozsudkom bol zároveň zrušený výrok o treste uložený rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/13/13 z 26.2.2013. Z ostaných správ na osobu obžalovaného
relevantné skutočnosti nevyplynuli, v priestupkovom konaní bol opakovane riešený za priestupky proti

občianskemu spolunažívaniu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje prevaha
priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil
priťažujúcu okolnosť, že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený ( § 37 písm. m/ Tr. zákona).
Obžalovanému tak podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby a trest mu

ukladal v rozpätí od 28 mesiacov do 5 rokov.

V danom prípade mal súd za to, že na prevýchovu obžalovaného je namieste pôsobiť trestom vo výmere
3 roky nepodmienečne, pričom prihliadal na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúce odsúdenia,
ktoré na neho zjavne nemali prevýchovný účinok, tiež na závažnosť súdenej trestnej činnosti, okolnosti

spáchania prečinu. Takto uložený trest považuje za dostatočný na jeho nápravu a ochranu spoločnosti,
podľa názoru súdu zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným
prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.

Keďže obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného prečinu vo výkone

trestu odňatia slobody, súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15

dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.