Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612205038
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8612205038.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: S.. Z.J. H., J.. XX.X.XXXX, G. K.
XXX/XX, XXX XX N., zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou so sídlom Sovietskych hrdinov
200/33, 089 01 Svidník proti žalovaným: 1/ K.. S. N. O.., J.. XX.X.XXXX, G. J.J. Q. XX, XXX XX J. Q.,
2/ K.. Z. I., J.. XX.X.XXXX, G. O. XXX/X, XXX XX N., 3/ PhDr. J. I., J.. X.X.XXXX, G. O. XXX/X, XXX

XX N., 4/ K.. X. K., J.. XX.X.XXXX, G. J. XXX/XX, XXX XX N., žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení JUDr.
Marekom Tkáčom, advokátom so sídlom Kukučínova 12, 082 71 Lipany, v konaní o ochranu osobnosti,
o odvolaní žalovaných v rade 1/ až 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 4C/196/2012 - 420
zo dňa 2.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalovaným 1/ až 4/ priznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto náhrad bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalovaným 1/ až 4/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške týchto náhrad bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a

stranám náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť,
pričom žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd s použitím ustanovenia § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa
pre použitie § 257 CSP videl v tom, že žalobca aj žalovaní 1/ až 4/ svojim správaním prispeli k
vzniku sporu, pričom žalobcovi v predmetnej právnej veci nešlo prioritne o finančnú náhradu ale o

ospravedlnenie, ktoré už vzhľadom na čas, ktorý medzitým uplynul, stratilo význam. Zároveň vychádzal
aj z predmetu sporu; jednalo sa o ochranu osobnosti a osobné pomery na strane žalobcu sa v priebehu
konaniavýraznezmenili.Pretozdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľanáhradutrovkonaniasúdstranám
sporu nepriznal.

2. Proti výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania podali v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalovaní. Napadnuté uznesenie v tejto časti považujú za nepreskúmateľné. Vnútorná
pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje podľa nich žalobcu procesnej zodpovednosti
za zastavenie konania. V prejednávanej veci žalobca vzal žalobu späť nie pre správanie sa žalovaných.
V danom prípade nedošlo k preukázaniu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnej situácie.
Taktiež predmet sporu nie je tou skutočnosťou, ktorá by zakladala výnimočnosť nepriznania náhrady trov
konania. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na aké osobné pomery súd prihliadal. Na základe

uvedeného žalovaní navrhli, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil a priznal im
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že súd
bral do úvahy predovšetkým jeho osobné pomery vo vzťahu k predmetu sporu. Išlo mu v prvom rade

o ospravedlnenie, čo sa vzhľadom na dĺžku konania a smrť jeho manželky stalo málo významným.
Poukázal na to, že okrem starobného dôchodku vo výške 511,70 eura iný príjem nemá.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení zotrvali na podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované,
preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce a
zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

6 Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie § 257
CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255
CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí uložiť neúspešnej

strane sporu povinnosť nahradiť trovy konania. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné

okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republliky sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5 Cdo/67/2010 či 3MCdo/46/2012, Ústavný súd Slovenskej republiky
IV. ÚS 226/2011), v zmysle ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo
voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej

úpravy, ktorá nepriznanie nároku na náhradu trov úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo
všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Túto normu, § 257
CSP, preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné
zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania

alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda
na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (nálezy Ústavného súdu Českej republiky, III. ÚS 292/07,
či I. ÚS 303/12), ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu Českej
republiky, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie

majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je
solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u
jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

7. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti
za zastavenie konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri
zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej).

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal ospravedlnenia a náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch za vyjadrenia žalovaných, ktoré žalobca považuje za difamačné a
zasahujúce do jeho osobnostných práv. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel čo do povinnosti žalovaných
ospravedlniť sa a čiastočne aj v časti požadovanej nemajetkovej ujmy, v prevyšujúcom rozsahu
nemajetkovej ujmy žalobu zamietol. Na základe odvolania žalovaných odvolací súd potvrdil napadnutý

rozsudok v časti priznania náhrady nemajetkovej ujmy, a vo výrokoch o povinnosti žalovaných zverejniť
ospravedlnenie napadnutý rozsudok zrušil.
Ústavný súd nálezom II. ÚS 439/2016 zo dňa 27.10.2016 vyslovil, že rozhodnutím Krajského súdu v
Prešove bolo porušené základné právo žalovaných na slobodu prejavu v spojení so základným právomna súdnu ochranu, ako aj ich právo na ochranu majetku. Rozsudok Krajského súdu v Prešove v jeho
potvrdzujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Následne odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v potvrdzujúcich výrokoch.

Ústavný súd vo svojom náleze po vykonanom teste proporcionality uprednostnil právo žalovaných na
slobodu prejavu pred právom žalobcu na ochranu osobnosti. Zároveň však uviedol, že slovník zvolený
sťažovateľmi(žalovanýmivtomtokonaní)bolemočný,ostrýanevyholsazveličeniu,ajenamiestetvrdiť,
že tieto mali potenciál zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, avšak v žiadnom prípade nemožno
tvrdiť, že by sťažovatelia úmyselne mierili svoje slová alebo charakteristiku žalobcu s cieľom zasiahnuť

do cti a dôstojnosti žalobcu alebo ho haniť ako súkromnú osobu.

9. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2017 vzal žalobca žalobu späť. Späťvzatie odôvodnil tým,
že súdne konanie trvá už 5 rokov. Vplyvom dlhého času a osobných zmien v živote žalobcu, jeho
zdravotného stavu a smrti manželky, stráca toto konanie pre neho význam.

10. Súd prvej inštancie správne posúdil zavinenie žalobcu na zastavení konania. Pri použití ustanovenia
§ 256 ods. 1 CSP treba otázku, či strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať
podľa procesného výsledku a z procesného hľadiska. Žalobca v priebehu konania prestal trvať na
podanej žalobe a na základe slobodného rozhodnutia ako dominus litis vzal žalobu späť a navrhol
konanie zastaviť. Niet preto pochýb, že z procesného hľadiska zastavenie konania spôsobil a zavinil

žalobca. Osobné dôvody, ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby ho nezbavujú procesného zavinenia, a v
prejednávanej veci tieto okolnosti nemajú charakter okolnosti hodnej osobitného zreteľa podľa ust. §
257 CSP.

11. Osobné dôvody späťvzatia žaloby (smrť manželky žalobcu, jeho zdravotný stav) sú síce

poľutovaniahodné, avšak nemožno ich klásť na ťarchu žalovaným tým, že im nebude priznaná náhrada
trov konania.

12. Na dôvažok, sporové konanie je podľa CSP (a bolo aj za účinnosti O.s.p.) ovládané zásadou
kontradiktórnosti, a to aj v štádiu rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Za jeden z dôvodov

späťvzatia žalobca, resp. jeho právna zástupkyňa, na pojednávaní dňa 2.11.2017 (č.l. 418 spisu) označili
zdravotný stav žalobcu, no nič konkrétnejšie neuviedli, ani nepreukázali.

13. Taktiež neobstojí ani ďalší dôvod, ktorý uviedla právna zástupkyňa žalobcu, a to že vzhľadom na
dĺžku konania ospravedlnenie stráca na význame, nakoľko sám žalobca vyhlásil, že ospravedlnenie je

vhodné a užitočné aj po 20 rokoch.

14.Vovyjadreníkodvolaniužalovanýchžalobcapoukázalnasvojufinančnúsituáciu,avšakpreaplikáciu
ustanovenia § 257 CSP nepostačuje len údajná, tvrdená, nepriaznivá finančná či sociálna situácia strany
sporu, ale je potrebné zohľadniť aj ďalšie skutočnosti majúce osobitý charakter, ktoré v prejednávanej

veci odvolací súd nemal za preukázané.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
protistrane.

16.Žalobcomuvádzanédôvodyodvolacísúdnevyhodnotilakookolnostihodnéosobitnéhozreteľa,ktoré
by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania tej strane sporu, ktorá zastavenie konania nezavinila.
Keďže iné dôvody žalobca netvrdil, ani zo spisu nevyplývajú, odvolací súd vychádzal zo zodpovednosti
za výsledok sporu, a mal za to, že sú splnené predpoklady, aby súd žalovaným priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

17. Pretože neboli dané dôvody na potvrdenie ani zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd,
vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, napadnuté uznesenie postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil a
priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, odvolací súd im pretopriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu
zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.