Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202506
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713202506.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa H.

A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S.Č. E. XXXX/XX, XXX XX R., občan SR, zastúpeného URBÁNI
& Partners s. r. o. /Advokátska kancelária/ so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti
odporkyni J.. F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q.. E. XXX/X, XXX XX R., občan SR, zastúpenej
Advokátska kancelária JUDr. Adriana Krpčiarová, M. Bela č. 2, 984 03 Lučenec, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd o trovách rozhodne po právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 01. 02. 2013 domáhal
výrokom, že žalovaná je povinná žalobcovi vrátiť nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území
R.C. zapísanú na LV č. XXX, parcela KN č. XXXX o výmere 912 m2 vedená ako zastavaná plocha spolu
so stavbou prevádzkovej budovy č. súp. XXXX postavenej na tejto parcele.
Svoj návrh odôvodnil tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol v rámci exekúcie sp. zn. EX
XXX/XX na dražbe dňa 28. 01. 2003.
Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi ním a žalovanou ako obdarovanou zo dňa 05. 02. 2004 uvedenú

nehnuteľnosť daroval svojej dlhoročnej priateľke J.. F. F.. Navrhovateľ sa v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka domáha vrátenia daru z dôvodu, že obdarovaná sa správa k nemu tak, že svojim správaním
porušuje dobré mravy. S odporkyňou boli dlhoroční priatelia a žili v pomere druh a družka, spoločne
bývali, hospodárili, pričom odporkyňa sa starala aj o syna žalobcu z predchádzajúceho manželstva.
Dôkazom ich dlhoročného spolužitia bola tá skutočnosť, že z ich vzťahu sa narodil maloletý syn P. A.
dňa XX. XX. XXXX. Po určitom čase sa medzi nimi vzťah, aj napriek tomu, že sa im narodil syn, zhoršili
a žalovaná nadviazala známosť s iným mužom v dôsledku čoho prerušila spolužitie s navrhovateľom,

ktorý sa musel zo spoločnej domácnosti vysťahovať. Žalobca chcel niekoľkokrát obnoviť spolužitie, o
čom svedčí aj fakt, že aj napriek tomu, že spoločnú domácnosť opustil, dochádzal k žalovanej a jej
pomáhal s rekonštrukciou záhrady, domu a hospodárskych budov. Žalovaná voči takémuto konaniu nič
nenamietala a po vykonanej rekonštrukcii žalobcu zo svojho bydliska bez ďalšieho vyhodila. Vzťahy
medzi žalobcom a žalovanou sa naďalej vyostrili, o čom svedčí aj fakt, že v určitom období žalovaná
obmedzila navrhovateľovi právo stretávať sa s maloletým synom. V súčasnosti sa k žalobcovi správa
spôsobom, ktorý porušuje dobré mravy a to tým, že navrhovateľa viackrát bezdôvodne slovne napadla

aj v prítomnosti tretích osôb, ako aj tým, že nadviazala vzťah s iným mužom a žalobcu zo spoločnej
domácnosti vypovedala. Na základe tohto žiada, aby súd návrhu vyhovel.
Zároveň bol podaný aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa odporkyni zakázalo
nadkladať s uvedenou nehnuteľnosťou.Vo veci nariadenia predbežného opatrenia súd uznesením zo dňa 04. 03. 2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 03. 2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľ svojim podaním doručeným súdu dňa 09. 08. 2013 označeným ako Zmena žalobného
návrhu žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby v tom znení, že sa určí vlastnícke právo žalobcu k
predmetným nehnuteľnostiam. Podstatnou skutočnosťou z jeho pohľadu je vrátenie darovanej veci do
jehovlastníctvaainštitucionálnezakotvenievlastníckehoprávadokatastranehnuteľností.Svojehmotné

právo odôvodňuje žalobca zo zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 a § 630 Občianskeho zákonníka
tým, že jednak poukazuje na to, že podľa neho je zmluva buď neplatná resp., ak by súd považoval túto
zmluvu za platne uzavretú, žalobca sa domáha vrátenia daru pre správanie sa obdarovanej. Poukazuje
na to, že žalobca rekonštruoval nehnuteľnosť žalovanej a v tom čase nadviazala žalovaná známosť s
iným mužom, čo je však nebránilo naďalej žalobcu využívať. Preto, aj v prípade, ak by žalovaná musela
dar vrátiť, je to možné jedine na základe určujúceho výroku súdu, pretože takto sa ma zapísať vlastnícke

právo do katastra nehnuteľností navrhovateľa.

Súd návrh na zmenu pripustil uznesením č. k. 8C/25/203-34 zo dňa 12. 08. 2013.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako darujúcim a žalovanou ako obdarovanou
bolo zistené, že títo dňa 05. 02. 2004 uzatvorili darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie
nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide.
Podľa bodu 2 žalovaná horeuvedený dar od svojho dlhoročného priateľa s vďakou prijíma.

Súd z písomného vyjadrenia žalovanej doručeného súdu dňa 10. 05. 2013 zistil, že podľa nej nároky
uplatnené v žalobe v celom rozsahu odmieta, tvrdenia navrhovateľa považuje za nepodložené a
nezakladajúce sa na pravde.

Súd na základe exekučného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 16Er/1607/2002 zistil, že podľa
uznesenia 16Er/1607/02 zo dňa 04. 02. 2003 sa predmetným uznesením príklep udelený súdnym
exekútorom J.. A.. Q. X. v exekúcii sp. zn. EX XXX/XX na dražbe konanej dňa 28. 01. 2003 nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území R., zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XXXX o výmere 912
m2 - zastavané plochy, stavba súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na tejto parcele - prevádzková budova

vydražiteľovi H. A. (navrhovateľovi) schvaľuje.

Súd z výsluchu svedkov na pojednávaniach konaných v dňoch 25. 06. 2014 a 24. 09. 2014 zistil, že
svedok F. B. poukázal na to, že vzťah s odporkyňou má kamarátsky, k osobe navrhovateľa sa nevie
vyjadriť čo sa týka jeho charakteristiky. Odporkyňa je podľa neho normálnym človekom, pričom mali

spoločných známych. Stretávali sa na základe toho, že ona pracovala v tej istej firme. Vo veci predmetnej
nehnuteľnosti robil on na tejto chate práce, ktoré sa týkali odvodnenia ešte s ďalšími dvoma pracovníkmi,
pričom čo sa týka týchto prác s ním komunikoval otec odporkyne. Vo veci nejakých darovacích zmlúv
on nemá vedomosti.

Svedok T. Ž. uviedol vo svojej výpovedi, že v roku 2006 mal vzťah s odporkyňou so všetkým čo k tomu
aj patrí. Čo sa týka navrhovateľa, tohto pozná z dôvodu, že robil na záchranke. Od odporkyni počul, že
niekedy v roku 2006 jej bol neverný aj navrhovateľ.

Z vyjadrenia svedka J.. Q. Š. súd zistil, že tento pozná tak navrhovateľa ako aj odporkyňu. Odporkyňu

pozná ako dcéru jeho veľmi dobrého kamaráta. K navrhovateľovi nemá žiaden vzťah. Vo veci
nadobudnutia nehnuteľnosti poukázal na to, že táto sa kupovala na dražbe s tým, že on sa stretol s
pánom F. a pánom A.. Pán F. mu navrhol, aby išli do dražby s tým, že on im dá peniaze, pričom táto
dražba sa konala v T. B.. Podľa neho mu na toto dal peniaze pán F.. Po dražbe mal navrhovateľ uvedenú
nehnuteľnosť previesť na dcéru pána F.. Poukázal aj na to, že na oslave päťdesiatych narodením otca

odporkyne povedal navrhovateľovi, aby si dával veľký pozor, lebo že ak jej ublíži, tak bude zle. Jemu sa
tento vzťah nepáčil, podľa neho sa navrhovateľ votrel do rodiny pána F., ktorý mu bol priateľ. Vo veci
vzťahu a rozchodu navrhovateľa s odporkyňou uviedol, že počul o tom, že nežili dobre. Počul, že ju
napadol, avšak on toto nikdy na vlastné oči nevidel.Súd z výsluchu svedka F. R. zistil, že odporkyňu poznal z dôvodu, že jej otec bol konateľom spoločnosti
R. a v tejto spoločnosti on pracoval. Podľa neho rekonštrukčné práce na uvedenej chate financoval otec

odporkyni. Poukázal na to, že tento mu dával aj harmonogram prác, ktoré sa majú na tejto chate vykonať.
Podľa neho navrhovateľ je nezodpovedný človek, ktorý si rád užíval bohémsky život.

Svedok V.. V. V. uviedol, že čo sa týka nadobudnutia nehnuteľnosti, tak sem chodieval nebohý otec pani
odporkyne na R., pretože aj on má dom na R. v časti V.. Jemu sa tam veľmi páčilo. Potom sa dozvedel,

že pán F. kúpil túto nehnuteľnosť. Po smrti otca odporkyne tam chodievala ona. Navrhovateľa tam videl,
keď tam varil guľáš. Bolo to asi aj po smrti otca odporkyne, ale nie je si istý.

Svedok B. R. uviedol, že s navrhovateľom sú kamaráti a s odporkyňou sa pozná z dôvodu, že sa
kamarátil s jej otcom. Predmetnú nehnuteľnosť pozná približne od roku 1977 s tým, že čo sa týka dražby,
tak túto vykonával exekútor pán X. v T. B.. Vie o tom, že dražiť mal pán A., avšak pre pána F.M.. Nevie

poukázať na to, akým spôsobom, či už darovaním alebo ako prešlo vlastníctvo na pani odporkyňu. Podľa
neho rekonštrukciu na tejto nehnuteľnosti robil pán F.. Na otázku či tam chodieval aj v čase, keď sa
nehnuteľnosť rekonštruovala uviedol, že nie. Na otázku či vie povedať kto je priateľom pani odporkyne
uviedol, že keď sa rozišla s navrhovateľom, tak to bol Q. Ď..

Svedok J.. F. X. uviedol, že navrhovateľ je jeho priateľom a odporkyňa je dcéra, s ktorej otcom
on podnikal, pričom mali teda pracovný vzťah a boli aj s odporkyňou spolupracovníci. Čo sa týka
nehnuteľnosti, vie toľko, že chatu vydražil pán A. a ďalšie záležitosti vo veci chaty boli v rodine. On
na túto chatu nechodil. Čo sa týka finančných záležitostí akým spôsobom sa mala chata prerábať, to
bolo medzi pánom F. alebo firmou a zamestnancami, avšak k tomuto sa nevie vyjadriť, nakoľko sa ho

to netýkalo. Uviedol, že pán A. im pomáhal aj so získaním určitých nehnuteľností v rámci dražieb a
bola taká dohoda medzi otcom odporkyne a nami, aspoň medzi mnou, pretože v tej spoločnosti R. sme
boli traja spoločníci, že ja sa nebudem starať do rekonštrukčných stavebných prác. Ja neviem akým
spôsobom došlo k nejakému vyrovnaniu medzi otcom odporkyne a pánom A. za získanie nehnuteľností
v rámci dražieb. Nemá žiadne vedomosti o tom, že by mala firma R. niekedy fakturovať pánovi A. za

práce. Takéto veci mal na starosti pán F. a možno, že by o tom vedela aj samotná odporkyňa. Vo veci
vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v období rokov 2003 až 2010, tak podľa neho uvedený vzťah
bol veľmi pekný, avšak potom sa pokazil. Z akého dôvodu, on nevie povedať. Čo sa týka vzťahu pani
odporkyne s pánom B., týchto niekedy vozieval do roboty, avšak bližšie sa k tomuto nevie vyjadriť. Bolo
to zrejme koncom roku 2010 a si aj v roku 2011.

Súd z vyjadrenia svedka V. B. zistil, že vo veci vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, vie o ktorú
nehnuteľnosť ide, pretože kedysi pracoval v spoločnosti Q. R. a táto chata patrila pôvodne im. Túto v
rámci dražby kúpil pán A.. Čo sa týka rekonštrukcie nevie kto to robil. Čo sa týka vzťahu navrhovateľa
s odporkyňou, tento sa mohol začať okolo roku 2000 a bol veľmi pekný a asi koncom roku 2010 sa

úplne pokazil. Vtedy ešte žil aj otec odporkyne. Vo veci skončenia tohto vzťahu sa vie vyjadriť k tomu,
že koncom roku toto nebolo dobré a pán navrhovateľ dostal podmienku, že sa má vysťahovať. Čo sa
týka samotného vysťahovania, tak vie o tom a videl to, že jeho veci, avšak nevie či všetky alebo časť boli
uložené v altánku na dvore. Navrhovateľ mu hovoril, že si ich nemá kde dať, tak on mu ponúkol, že si ich
môže uložiť v ich firme. Navrhovateľ mu tiež spomínal, že sa mu z týchto vecí stratila nejaká motorová

píla. Nevie ako dlho tam tieto veci navrhovateľ skladoval, avšak ešte aj dnes sú tam nejaké z týchto
vecí. Na otázku, že nakoľko spomínal tú skutočnosť, že pri stavbe prístrešku robil aj pán navrhovateľ, či
robil ešte aj nejaké iné práce, uviedol, že prístrešok tento ako aj dolný a bazén robil navrhovateľ, pričom
robili sa nejaké práce aj na terase, ktoré boli drobnejšie, ale čo sa týka prístrešku a bazénu na tomto
sa podieľal navrhovateľ. Rôzne tesárske, klampiarske a iné práce robili aj iní ľudia z W.. Na otázku či

tam fyzicky robil pán A. svedok uviedol, že áno. Na otázku či a v akom období ho navštevoval pán
A. s pani V. S. uviedol, že navrhovateľ mal s ňou vzťah, avšak bolo to asi predtým ako mal vzťah s
pani odporkyňou. Čo sa týka stretávania s odporkyňou, stretávajú sa aj s jeho manželkou napr., keď sú
nejaké narodeniny, s navrhovateľom sa stretáva tiež. Predtým, keď žil navrhovateľ s odporkyňou dobre,
tak tie stretnutia boli častejšie spolu.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaniach zistil, že čo sa týka jeho vysťahovania od odporkyne,
došlo k tomu takým spôsobom, že mu bolo oznámené, že jeho veci budú vyložené na dvor, aby si po ne
prišiel.Niektorévecimubuďnebolivrátené,aleboboliodcudzenéztohtodvora.Naskutočnostiohľadomjeho vysťahovania navrhol vypočuť J.. V. B.. Taktiež poukázal aj na tú veci, že podľa neho ho odporkyňa
s pánom F.P. B. podvádzala a bola mu teda neverná. Samotná vec vysťahovania ho veľmi mrzí, pretože
s odporkyňou budovali spoločnú domácnosť 10 rokov, pričom spolu bývali v dome, ktorý s odporkyňou

aj prestavovali, staval sa tam bazén, nakoniec však toto mal dokončovať pán B., ktorý má stavebnú
firmu. Poukázal na to, že aj on odporkyňu podvádzal, avšak bolo to vtedy, keď ona ho podvádzala s V..
T. Ž.. Uvedené vzťahy, čo sa týka nevery, tieto však boli len dovtedy, kým sa im nenarodil spoločný syn
P. A. a odvtedy on už nemal žiadny iný vzťah s inou ženou. Čo sa týka poukazovania, že on pil, uviedol,
že otec odporkyne ho poznal, pretože približne dva až tri roky predtým ako začali mať vzťah, s ním

niekedy chodieval na pivo, avšak dali si normálne jedno pivo, on nie je žiaden alkoholik. Taktiež poukázal
v záverečnej reči na to, že denno-denne po rozpade ich vzťahu sa odporkyňa stretávala s pánom
B., pravidelne chodievali každý deň do zamestnania, kde ich videli všetci zamestnanci spoločnosti R.,
pričom poukazuje aj na to, že keď on ako záchranár slúžil nočné služby, odporkyňu pán B. navštevoval
v dovtedy ich spoločnom dome, čoho dôkazom je aj to, že tento dar by podľa neho mal byť vrátený.

Súd z vyjadrenia odporkyne na pojednávaniach zistil, že s navrhovateľom žila od roku 2001 do roku
2006 a ich spolužitie bolo dosť problematické. Navrhovateľ nepracoval a ak aj pracoval nepodieľal sa na
spoločnomchodedomácnosti.Vichdomácnostižilajsynnavrhovateľaspredchádzajúcehomanželstva.
Investície do domácnosti hradila ona sama, alebo s pomocou otca. Počas tohto obdobia nadviazoval
navrhovateľ známosti aj s inými partnerkami. Ja som sa snažila vzťah ukončiť, ale navrhovateľ ma

prosil, aby som ho neukončovala, aby som mu odpustila. V roku 2006 som mu odpustila a on býval
ďalej v mojom dome. Od leta roku 2006 do leta 2007 bol vzťah relatívne v poriadku, pričom problémy
nastali v roku 2007, keď otehotnela a navrhovateľ ju nútil, aby si dala dieťa v treťom mesiaci tehotenstva
zobrať. Poukazuje na to, že ešte v deň pôrodu bola v práci a tiež aj dva týždne po pôrode nastúpila do
zamestnania. Odporca sa zamestnal až keď syn mal vyše jeden a pol roka. Naše vzťahy sa vyostrovali

aj z dôvodu, že často požíval alkoholické nápoje. Nedalo sa na neho spoľahnúť. Taktiež mi nadával
aj pred synom, urážal ma, nadával mi, že som striga, baba jaga a syn to po ňom opakoval. Na
začiatku septembra roku 2010 odporca zobral ich spoločného syna do sedačky na bicykel, pričom bol v
podnapitom stave. Bála sa, že dieťaťu sa niečo stane a preto to chcela buď riešiť políciou alebo s otcom,
že pôjdu za navrhovateľom. Medzi tým sa navrhovateľ vrátil s malým, ktorý plakal s tým, že uviedol, že

spadli na ulici z bicykla. Dieťa plakalo, že spadli s z bicykla na hlavnej ceste neďaleko nášho domu.
Navrhovateľ dieťa prehodil cez bránu a po tomto incidente, keď vytriezvel som mu povedala, že to nie
je možné, aby sme takto ďalej žili, nakoľko je to už ohrozujúce pre zdravie dieťaťa. Poukázala na to, že
toto sa stalo prvý septembrový týždeň, ale navrhovateľ ju ešte uprosil, že si potrebuje vyriešiť nejaké
veci ohľadom bývania a vtedy kandidoval aj za primátora W., takže potreboval si doriešiť aj nejaké tieto

veci. Dohodli sme sa na termín, že do konca novembra 2010 sa odsťahuje. Taktiež uviedla, že napr.
dom, ktorý bol v Poltári a bol na ňu napísaný, tak za tento dom ona ešte platila, avšak keďže tento
dom nepatril jej, ale navrhovateľovi, tento papierovo vyriešili tak, že mu tento dom vrátila. Na základe
tohto sme sa rozhodli, že ukončíme vzťah, pričom navrhovateľ ju ešte uprosil, že si potrebuje vyriešiť
nejaké veci ohľadom bývania, nakoľko kandidoval za primátora W.. Dohodli sme si termín, že do konca

novembra sa odsťahuje. Ja považujem náš vzťah za ukončený v prvý septembrový týždeň. Potom, keď
sa už odsťahoval som sa naďalej starala o syna. Potom som si ja podala návrh na zverenie syna do
opatery, avšak to z toho dôvodu, že som sa bála, aby ho nezobral k sebe, pretože sa začal vyhrážať,
že ho zoberie do Nemecka a už ho neuvidím. Neskôr v roku 2011 navrhovateľ začal navštevovať syna
a príkladne sa o neho starať, napr. do októbra tohto roku vôbec nepil, lebo že to bol asi najväčší dôvod,

že sme sa rozišli. V rámci záverečnej reči odporkyňa uviedla, že ona je v stálom kontakte aj so synom
odporcu, ktorý bol na psychiatrickej liečbe, pričom stále k nemu chodila a aj s ním komunikovala. Taktiež
sa spoločne o neho starali a navrhovateľ ho doniesol ku nej, aby sa mu nič nestalo, aby ho strážila,
keď bol po tej liečbe. Odmieta tvrdenia, že ona je dôvodom nejakých psychických problémov jeho syna.
Poukázala aj na incident, keď navrhovateľ napadol sám svojho syna a ušiel a tento išiel ku nej, aby

sa o neho starala. Jedná sa o syna navrhovateľa V. A.. Zároveň poukazuje na to, že podľa nej ide o
šikanóznu žalobu a navrhovateľ jej chce robiť len problémy a to aj z toho dôvodu, že podľa nej má určité
finančné problémy a týmto si to chce riešiť.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že vo veci pripustenia zmeny návrhu, kde v

pôvodnom návrhu sa navrhovateľ domáhal vrátenia daru a neskôr uznesením okresného súdu to bolo
zmenené na určenie vlastníctva, ide tu predovšetkým o to, že súd sa má zaoberať tým, že či je tu vlastne
dôvod na vrátenie daru a teda aj určenie vlastníctva navrhovateľa k uvedenej nehnuteľnosti. Vo veci
skutkového vymedzenia sporu poukazuje, že zo strany odporkyne boli hrubým spôsobom porušenédobré mravy, predovšetkým v tom zmysle, že navrhovateľ žil s odporkyňou približne do konca roku
2011 v usporiadanej domácnosti, pričom plánovali si spoločnú budúcnosť a v tejto spoločnej domácnosti
mali už aj spoločné dieťa. Navrhovateľ sa však dozvedel, približne v novembri alebo decembri 2011,

že odporkyňa má vzťah s inou osobou a teda mu je neverná. Vyvrcholilo to tým, že keď prišiel domov,
tak mal predo dvermi zbalené veci, po ktoré si musel prísť. Podľa nich nevera v tomto zmysle nie je
v súlade s dobrými mravmi, so spoločenským správaním a poukazuje na to, že navrhovateľ si riadne
plnil aj svoju vyživovaciu povinnosť, pričom odporkyňa v apríli 2012 podala návrh na súd na určenie
vyživovacej povinnosti, ktorú si on plní dodnes. Priamo v darovacej zmluve sa uvádza, že navrhovateľ

ako darca daruje obdarovanej uvedené nehnuteľnosti ako dlhoročný priateľ a teda poukazujeme aj na
význam tohto ustanovenia v tejto zmluve.
V rámci záverečnej reči v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p. poukázal na to, že vzhľadom k tomu,
že sa jedná o majetkové práva k nehnuteľnosti z titulu vrátenia daru, je tu splnený aj naliehavý
právny záujem. Predpokladom tejto žaloby je potom skutočnosť, že navrhovateľ voči odporkyni učinil
kvalifikované vrátenie daru, tak ako to má na pamäti § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo aj

skutkovo odôvodnené. Rozpor s dobrými mravmi, ktorý podľa ich názoru naberá tú intenzitu, tak aby
bolo naplnené ustanovenie § 630, vidia v skutočnosti, ktorá má súvis so skončením vzájomného vzťahu,
ktorý mal navrhovateľ s odporkyňou. Vzťah navrhovateľa a odporkyne bol ukončený niekedy v novembri,
resp. decembri roku 2010. Dávajú do pozornosti, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sa
jednalo o niekoľkoročnú známosť, pričom počas tohto vzťahu sa samozrejme vyskytli aj určité problémy.

Tak ako od začiatku navrhovateľ tvrdil problémy, ktoré tam boli a vzájomné nedorozumenia, boli pred
narodením ich spoločného syna P. v roku 2008, ktorý bol takým pojítkom, v zmysle ktorého predošlé
dohody účastníkov smerovali k vytvoreniu rodiny ako riadne fungujúcej bunky. Pokiaľ táto rodina bez
ohľadu na to, že nebolo uzavreté manželstvo, riadne fungovala a to až do roku 2010, sú toho názoru,
že samotný fakt, že sa dvaja ľudia rozídu ešte nie je dobrým dôvodom, aby sa takáto žaloba podávala,

avšak rozchod v tomto prípade nebol výsledkom vzájomnej dohody a najmä rozchod sa udial spôsobom,
ktorý navrhovateľ popísal jednak v žalobe a jednak vo svojich výpovediach a ktorý potvrdil aj svedok B.
na pojednávaní, že vypovedanie navrhovateľa zo spoločnej domácnosti bolo takým spôsobom, že jeho
veci boli vyložené pred dom, pričom tu nebol žiadny právny dôvod na takéto konanie a takéto konanie
je hrubo v rozpore s dobrými mravmi, pretože v tomto smere je relevantná jednak tá skutočnosť, že sa

niekoľkoročná známosť končí takýmto absolútne inicionálnym spôsobom fakt, že sa jedná o majetkové
hodnoty o vlastnícke právo navrhovateľa k určitým veciam, ktoré vniesol po súhlase obidvoch strán
do spoločnej domácnosti a tieto veci boli jednoducho vyložené pred domom. Potom si samozrejme
navrhovateľ musel zabezpečiť náhradné uskladnenie týchto vecí, čo potvrdil svedok B., ktorý mu dal k
dispozícii nebytový priestor, reps. garáž. Čo sa týka jednotlivých svedkov, poukazuje na to, že svedok

R., ktorý tu bol vypočutý ako pracovník spoločnosti R. a mal sa podieľať na rekonštrukčných prácach
na chate, ale aj na obydlí odporkyne, tento podľa ich názoru nevypovedal pravdu, nakoľko aj na
pojednávaní mal so sebou papiere, ktoré s meritom veci nemali nič spoločné, avšak mali diskreditovať
osobu navrhovateľa. Jeho výpoveď bola popretá čo do dôvodnosti jedným zo spoločníkov nebohého
pána F. a to svedkom X., ktorý uviedol, že navrhovateľ spoločnosti R. v minulosti pomohol a jednalo sa

o zabezpečenie určitých skladovacích priestorov a zariadení a vzhľadom k tomuto rekonštrukčné práce
na chate, ktoré vykonávali aj zamestnanci spoločnosti R. boli dohodnutí. Nakoľko však meritom veci je
vrátenie daru, navrhovateľ nemôže ostať ľahostajný k tomu akým spôsobom sa druhá strana vykresliť
jeho osobu, nakoľko v tomto smere bolo cieľom ukázať, že navrhovateľ bol odporkyni neverný, prípadne
že užíval alkoholické nápoje a tiež, že sa nepodieľal na predmetných rekonštrukciách. Výpovede svedka

X., B. alebo V.. Ž. preukázali, že toto nie je pravdou, resp. že rovnakým spôsobom sa chovala aj
samotná odporkyňa k navrhovateľovi, nakoľko aj ona mala inú známosť v období, v ktorom tvorili s
navrhovateľompár.PokiaľideosvedkaB.,vtomtosmerumusiauviesť,žehocisámnepotvrdilexistenciu
vzťahu s odporkyňou, výpoveďou či už svedka X. alebo aj z jeho vlastnej výpovede ohľadom toho, kde
sa stretávali uviedol, že odporkyňu vozieval denne do práce a preto majú za to, že toto boli takisto

skutočnosti, ktoré predstavovali akési verejné tajomstvo. Kľúčovým však v tomto smere je rozchod
účastníkov a spôsob, ktorým bol prevedený v roku 2010, kedy sa jednalo o jednostrannú činnosť zo
strany odporkyne a to, že toto vypovedanie nepredstavovalo štandardný rámec dobrých mravov, t. j.
rozchodu rodiny. Účastníci mali spoločného syna, ktorý bol základom pre ďalšie fungovanie, avšak
napriek tejto skutočnosti odporkyňa s navrhovateľom ďalej nemienila zostať a to tým spôsobom, že

využila svoje výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v ktorej mali spoločnú domácnosť a spôsob
vypovedania vyložením predmetných vecí máme za to, že sú tu hrubo porušené dobré mravy. V súlade
s dobrými mravmi podľa nášho názoru by bolo to, že je tu nejaký rozchod, neovplyvní majetkovú sféru,
neovplyvní správanie sa subjektu do takej miery, že niekto, jedna osoba druhej v čase, keď je tento vpráci alebo doma vyloží druhému veci pred nehnuteľnosť. Samotná darovacia zmluva v článku 2 jasne
uvádza, že sa jednalo o uzavretie tejto zmluvy z dôvodu dlhoročnej známosti, pričom táto dlhoročná
známosť bola podopretá existenciou vzťahu až do roku 2010. V tomto sa rozlišuje kauzálnosť kúpnej

zmluvy od darovacej, pretože pri darovacej zmluve je motívom osoba nadobúdateľa, zatiaľ čo pri kúpnej
je motívom kúpna cena. Preto, keď navrhovateľ daroval predmetnú nehnuteľnosť odporkyni je zrejmé,
že to spravil z osobnej náklonnosti, ktorá je vyjadrená výslovne v darovacej zmluve a to z dlhoročného
priateľstva. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd vyhovel nášmu návrhu.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaniach zistil, že oni tu nevidia preukázanie
naliehavého právneho záujmu a poukazujú na to, že v samotnej darovacej zmluve sa píše, že
zmluva bola podpísaná slobodne, vážne, dobrovoľne, bez nátlaku. Navrhovateľ podľa nich na začiatku
poukazoval na tú skutočnosť, že dôvodom darovania najprv bola tá skutočnosť, že bol vydieraný akousi
skupinou ľudí, o čom svedčí aj zápisnica, ktorá je v spise, k tejto skutočnosti došlo koncom roku 2004,
ale k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo vo februári, teda pred samotným vydieraním.

Právna zástupkyňa odporkyne v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p. uviedla, že všetky tvrdenia, ktoré tu
odzneli zo strany navrhovateľa považuje za nepravdivé s cieľom obohatiť sa na úkor žalovanej a
jednoduchým spôsobom prísť k lukratívnej nehnuteľnosti. Počas celého konania sa preukázalo, že jeho
vlastné tvrdenia boli vyvrátené, v niektorých prípadoch jeho svedkami, ktorých on navrhol vypočuť,
prípadne inými. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, k vzťahu s pánom B., toto je len jeho fantázia a nikdy

tento nepotvrdil nejakú neveru, kedy sa mala diať, len tvrdil že teda videl pána B. so žalovanou, čo
ešte nezakladá že táto sa správala spôsobom, ktorým by hrubo porušovala dobré mravy. Takisto V..
Ž. jasne vypovedal kedy sa stretával so žalovanou a ide o obdobie, kedy sám žalobca potvrdil, že v
tomto období spolu nežili. Celé správanie a konanie žalobcu považujeme preto za mierne povedané
špekulatívne, nakoľko pokiaľ žiada vrátenie daru z dôvodu porušovania dobrých mravov, tak logicky

považuje predmetnú darovaciu zmluvu za riadne a platne uzavretú. Sám žalobca sa priznal k nevere voči
žalovanej počas ich vzájomného spolužitia čo asi v kritériách jeho dobrých mravov je úplne v poriadku,
no pokiaľ sa jedná o žalovanú, táto ani v čase ich rozchodu a snáď podľa predstáv žalobcu nemá právo
na žiadny vzťah. Ak mala žalovaná nejaký vzťah, tak iba v období, keď spolu so žalovaným nežili. Taktiež
poukazuje na to, že žalobca má 3 deti, každé s inou ženou, pričom jedno z detí čakal v čase, kedy

žil v partnerskom súžití so žalovanou. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal žiadnym spôsobom svoj
naliehavý právny záujem, keďže nepoukázal na také skutkové okolnosti, ktoré by jednak boli pravdivé
a jednak viedli súd k potrebe určiť či tu právny vzťah, prípadne právo je alebo nie je. Žalobca sám
nevie či chce vrátiť, prípadne určiť vlastnícke právo, neustále súd ako aj účastníkov konania zavádza
svojimi tvrdeniami, ktoré sa v rámci jeho vlastných výpovedí a podaní ukazujú ako nepresné, neúplné až

vymyslené. Celý problém na strane žalobcu ako aj pohnútku prečo vôbec inicioval toto konanie vidíme
v tom, že neuniesol fakt, že žalovaná už ďalej nebola ochotná znášať jeho urážky, nadávky, fyzické ako
aj psychické týranie, ako aj ohrozovanie ich spoločného syna. Jeho snahu považujeme za to, aby sa
dostal k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu rýchleho a ľahkého získania majetku. Peniaze na dražbu
ako aj rekonštrukciu nehnuteľnosti poskytol pán F., prípadne odporkyňa, čo bolo potvrdené svedeckými

výpoveďami. Čo sa týka dobrých mravov, Občiansky zákonník v § 630 ukladá jedinú zákonnú podmienku
pre vznik nároku darcu domáhať sa vrátenia daru a to správanie sa obdarovaného voči darcovi alebo
členom jeho rodiny. Vyžaduje sa hrubé porušenie dobrých mravov, čo znamená porušenie dobrých
mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie a nepostačuje len prostá nevďačnosť alebo
menej významné porušenie dobrých mravov. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že v danom

prípadetakzávažnéporušeniedobrýchmravov,ktorébysvedčiloohrubomporušenídobrých mravovzo
strany žalovanej. Subjektívne požiadavky darcu na to, ako by sa podľa jeho predstáv mala obdarovaná
k nemu správať, nemôže byť objektívnym merítkom v tomto prípade pre posúdenie či správanie
obdarovanej voči nemu hrubo porušuje dobré mravy. Žalobca nikdy nezaslal výzvu na vrátenie daru
s uvedením nejakých dôvodov, prípadne určenia termínu, dokedy chce dar vrátiť, čím nenaplnil ani

elementárnu zákonnú podmienku. Jeho požiadavky považujeme teda za absolútne nekvalifikované,
pričom požadujeme, aby tento jeho návrh bol zamietnutý. Taktiež poukazuje, že darovacia zmluva bola
uzavretá v súlade s Občianskym zákonníkom dobrovoľne, slobodne, vážne, bez nátlakov a to v zmysle
článku 8. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd návrh zamietol.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je
určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Súd predovšetkým čo sa týka samotnej žaloby podanej na určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiampoukazujenatúskutočnosť,žehocisav§630Občianskehozákonníkapriamouvádza,
že darca sa môže domáhať vrátenia daru, z dôvodu, že ide o nehnuteľnosť je tu daný naliehavý právny
záujem domáhať sa žalobou na určenie, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej

zmluvy a to z toho dôvodu, že jedine takýmto určením môže dôjsť k zmene zápisu navrhovateľa v
rámci katastra nehnuteľností, ktorý preukazuje vlastnícke právo. Súd na túto skutočnosť poukazuje z
toho dôvodu, že keby sa žalobou navrhovateľ domáhal vrátenia predmetných nehnuteľností, uvedený
rozsudok, v ktorom by bol daný takýto výrok by nebol listinou, na základe ktorej by kataster zapísal
navrhovateľa ako vlastníka nehnuteľností. Súd má preto za to, že uvedená žaloba o určenie vlastníckeho

práva je v súlade s § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko na takomto určení je naliehavý
právny záujem daný zo strany navrhovateľa.

Čo sa týka poukazovania odporkyne a jej právnej zástupkyne na tú skutočnosť, že odporkyňa nebola
samostatnevyzvanánejakýmlistomaleboinýmspôsobomnavráteniedaru,súdpoukazujenadoterajšiu

judikatúru v tom zmysle, že samotný darca sa môže domáhať vrátenia daru aj tým spôsobom, že podá
žalobu na súd o vrátenie daru, tak ako to bolo v tomto konaní. V takomto prípade sa účinky výzvy
na vrátenie daru považujú za doručené odporkyni ako obdarovanej v momente, keď sa odporkyňa t. j.
obdarovaná o takejto žalobe dozvie s tým, že v tomto konaní odporkyni bol doručený návrh dňa 24. 04.
2013atospoluspredvolanímnapojednávanie,ktorésamalokonať22.5.2013.Odoručenítohtonávrhu

do vlastných rúk odporkyne svedčí doručenka s jej podpisom. Na základe tejto skutočnosti teda súd mal
preukázané, že zo strany navrhovateľa bola splnená požiadavka na vrátenie daru a to jednostranným
právnym úkonom, ktorý smeroval k odporkyni ako obdarovanej na vrátenie tohto daru.
Čo sa týka účinkov odvolania darovania ako hmotnoprávneho úkonu, tieto teda mali nastať v momente,
keď uvedená výzva na vrátenie daru obdarovanej došla, čo v tomto prípade to bola výzva darcu na

vrátenie daru, ktorá bola nahradená samotnou žalobou.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd má za to, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. S
poukázaním na § 630 Občianskeho zákonníka súd poukazuje na tú skutočnosť, že vrátenia daru sa
možno domáhať v prípade, ak niekto porušuje hrubým spôsobom dobré mravy, pričom z ustálenej

judikatúry je dané, že nie je tu rozhodujúci akýsi subjektívny pocit resp. úsudok darcu (R 61/1997), ale
len také správanie sa obdarovaného, ktoré by sa objektívne prejavilo voči darcovi resp. jemu blízkym
osobám.

Taktiež judikatúra súdov ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu musí byť

správaniesavočiobdarovanému,resp.členomjehorodiny,ktorémáznakyakohrubéporušeniedobrých
mravov a tieto súd musí vykladať v zmysle § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. K naplneniu
skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného voči darcovi
alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti
o jeho kolízii s dobrými mravmi. Takéto konanie súd musí vždy posúdiť individuálne a nedá sa toto

zovšeobecňovať. Ide o hrubé porušenie dobrých mravov značnej intenzity resp. o menej intenzívne
porušovanie dobrých mravov, ale zároveň muselo by byť sústavným a to či už fyzickým násilím,
hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a iné. Za takéto správanie nie je možné považovať
obyčajný nevďak, pretože nie každé chovanie vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňa znaky§ 630 Občianskeho zákonníka, avšak musí tu dôjsť k aplikácii takého porušenia morálnych pravidiel
konkrétnym správaním sa obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je ohodnotený podľa objektívnych
kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu (Ro NS ČR z 23. 01. 2001, sp. zn. 29Cdo 228/2000).

Čo je však dôležité v tomto konkrétnom prípade súd poukazuje na to, že treba brať do úvahy a ohodnotiť
nielen správanie sa obdarovaného, ale aj zistiť či správanie sa darcu bolo v súlade s riadnym správaním,
či darca sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve aj jeho správanie
nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V prípade,

keď samotný darca by sa správal nevhodne a takéto správanie vyvoláva aj nevhodné správanie sa
obdarovaného, ktoré by si mohol kvalifikovať ako v rozpore s dobrými mravmi, nie je potom možné
použiť na to, aby súd jeho správanie sa charakterizoval ako hrubé porušenie dobrých mravov, ak sa aj
darca obdobne správa, resp. vyvoláva takéto správanie. Uvedená skutočnosť je podrobne vyriešená aj
v judikáte Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 108/2007 z 27. 05. 2008.

Súd na základe týchto skutočností nemal preukázané, že by zo strany odporkyne ako obdarovanej
dochádzalo k takémuto správaniu, ktoré hrubo porušuje dobré mravy voči navrhovateľovi resp. členom
jeho rodiny. V samotnom dokazovaní ani žiadnym spôsobom nebola preukázaná a ani tvrdená tá
skutočnosť, že odporkyňa sa k členom rodiny navrhovateľa správala nevhodne, alebo že by svojim
správaním porušovala dobré mravy. Preto súd poukáže len na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa svojim

návrhomhlavnedomáhal,abysúdvidelhrubéporušeniedobrýchmravovvtejskutočnosti,žeodporkyňa
prestala s ním žiť v spoločnej domácnosti, súd poukazuje na to, že dom, v ktorom spoločne žili vlastnícky
patrí odporkyni a to hlavne tým, že mu jeho osobné veci vyložila na dvore do altánku skadiaľ si ich mal
zobrať.Súdktomutovšakmusípoukázať,žektejtosituáciinedošlolenztohodôvodu,žebyodporkyňak
takémutovyloženiuvecípristúpilasvojvoľne,aletakakobolopreukázanéužvseptembriroku2010,kedy

navrhovateľ v opitom stave zobral maloletého násilne odporkyni a išiel s ním na bicykli preč, pričom vrátil
sa s ním s tým, že spadli na bicykli a podal jej ho cez plot, uviedla že pre ňu už jej vzťah s navrhovateľom
skončil. Taktiež bolo prezentované, že sami sa o tom porozprávali s tým, že odporca nakoľko kandidoval
vo voľbách v meste W. v tom období roku 2010, tak odporkyňa mu dovolila ešte dva mesiace tam bývať
s tým, že sa má neskôr odsťahovať. Ako však odporkyňa povedala pre ňu už samotný citový vzťah s

navrhovateľom skončil v tom septembri roku 2010 a len z jej dobrej vôle navrhovateľ mohol u nej ostať
aj dlhšie. Čo sa týka vypratania vecí, ktoré patrili navrhovateľovi a ich vyloženie do altánku na dvore, súd
takéto správanie nepovažuje za hrubo porušujúce dobré mravy. Takéto správanie sa odporkyne by bolo
hrubo porušujúcim dobré mravy podľa súdu v tom prípade, ak by medzi nimi bolo harmonické spolužitie,
navrhovateľ by sa snažil o uchovanie vzťahu, nikdy predtým by nezadával príčiny na takéto správanie

sa odporkyni. Ako však zo samotného dokazovania vyplynulo, vzťahy medzi účastníkmi už dlhšiu dobu
neboli dobré, vyostrovalo sa to najmä rôznymi nedorozumeniami, poukazovaním na správanie sa
navrhovateľa, že bol často pod vplyvom alkoholu a na iné skutočnosti. Z uvedených dôvodov súd nemá
za to, že správanie sa odporkyne by bolo takej intenzity, aby odôvodňovalo hmotnoprávnu podmienku
na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.

Súd zároveň len okrajovo musí poukázať na tú skutočnosť, že samotná odporkyňa poukázala na to,
že podľa nej uvedenú nehnuteľnosť síce po právnej stránke kúpil navrhovateľ, avšak všetky financie
poskytol jej nebohý otec. Taktiež toto bolo viacmenej preukázané tým, že zrejme akýsi podiel na
kúpe, resp. celú sumu zaplatil jej otec aj z toho dôvodu, že všetky práce, ktoré boli v rámci uvedenej

nehnuteľnosti robené financoval jej otec, o čom svedčia aj vyššie uvedené svedecké výpovede. Toto
všaksúdpoukazujelenokrajovobeztoho,žebytomalonejakýpodstatnývplyvnasamotnérozhodnutie.

Okrem tejto skutočnosti nemožno poukázať ani na to, že by sa odporkyňa správala nevhodným
spôsobom a porušovala dobré mravy ani voči členom alebo osobám blízkym navrhovateľa, kde

predovšetkým súd poukazuje na to, že samotná odporkyňa vo svoje záverečnej reči poukázala na to,
že V. A., syn navrhovateľa, dokonca u nich býval a ona sa o neho aj starala.

Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že čo sa týka na poukazovanie zo strany navrhovateľa,
že odporkyňa mu bola neverná, že ho podvádzala s nejakým iným mužom, súd tu opätovne poukazuje

na správanie sa navrhovateľa, keď tento sám dokonca vo svojej výpovedi priznal, že aj on odporkyňu
podvádzal, preto takéto konštatovanie navrhovateľa v žiadnom prípade nemôže spôsobiť porušenie
dobrých mravov, keď aj on takéto správanie zrejme považoval za vtedy normálne.Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Súd s poukázaním na uvedené zákonné ustanovenia zároveň tiež konštatuje tú skutočnosť, že v rámci
podania na zmenu návrhu zároveň navrhovateľ poukázal na to, že určenia vlastníctva sa domáha aj

z dôvodu neplatnosti zmluvy. Čo sa však týka ďalšieho dokazovania, nepreukázal žiadne dôkazy, pre
ktoré by uvedená zmluva mala byť neplatná. S poukázaním na vyššie uvedené zákonné ustanovenia
darovacia zmluva má všetky atribúty, ktoré takáto zmluva má mať, uvedené je zároveň aj potvrdené
tým, že takúto zmluvu zavkladoval aj kataster nehnuteľností, jasne z nej vyplýva darca, obdarovaný,
predmet zmluvy a ostatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Na základe tohto súd len takýmto stručným
odôvodnením poukázal na to, že uvedená darovacia zmluva je platná. Aj samotný navrhovateľ si zrejme

túto skutočnosť uvedomoval, keďže ani dokazovanie neviedol tým smerom, aby sa uvedená neplatnosť
zmluvy akokoľvek preukázala.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb.§
§ 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 630 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 43a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 628 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 151 ods. 3 zák.č. 99/1963 Zb.