Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203744
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7118203744.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci navrhovateľa Bytový podnik mesta Košice,
s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29.
augusta č.8 a 10, IČO: 30 807 484, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu 34C/11/2018-117 z 23.4.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol: I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia (ďalej len NO) odmieta. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, nariadenia akého NO sa žalobca návrhom na nariadenie NO z

12.3.2018 domáhal a akými skutočnosťami ho odôvodnil (reprodukoval podstatný obsah návrhu). Ďalej,
citujúc znenie § 324 ods.1,3,§ 325 ods.1,2,§ 326,§ 328 ods.1,§ 132 ods.1,2,§ 133,§ 127 ods.1,§ 129
ods.1 a § 327 CSP, uviedol: Na tomto mieste musí konštatovať, že § 129 ods.1 a § 327 CSP si vzájomne
odporujú, pokiaľ ide o jeho postup v prípade neúplného alebo nezrozumiteľného návrhu na nariadenie
NO, pričom v obidvoch ust. je výslovne uvedené, že sa týkajú návrhu na nariadenie NO, teda nie je
možné jedno z nich považovať za lex generalis (všeobecnú úpravu) a druhé za lex specialis (osobitnú

úpravu). Právna teória (Števček a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s.1110-1111) sa snaží riešiť tento problém diferenciáciou medzi návrhom na nariadenie NO opatrenia,
ktoré je podaním vo veci samej (vtedy prichádza do úvahy aplikácia § 129 ods.1 CSP, teda výzva na
doplnenie alebo opravu podania), a ktoré nie je podaním vo veci samej (vtedy sa aplikuje § 327 CSP
a vady podania sa neodstraňujú). Podľa § 123 ods.2 CSP je pritom návrh na nariadenie NO podaním
vo veci samej vtedy, ak to vyplýva z povahy veci. Z povahy veci vyplýva, že návrh na nariadenie NO

je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a
predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné nariadenie NO sa tak stáva vecou samou. V danom
prípade je však zjavné, že návrh žalobcu na nariadenie NO nemá povahu veci samej, čo vyplýva jednak
z toho, že uvádza na prvej strane návrhu na nariadenie NO pod označením žalobcu a povinného,
že „návrh smeruje voči Sociálnej poisťovni ako tretiemu subjektu, žalovaným v konaní bude JUDr.
Miroslav Zahorjan, Štúrova 19, Košice, IČO: 35 546 956“ (úvodzovky súd), a jednak aj zo samotného

obsahu návrhu na nariadenie NO. Za takejto situácie sa podľa cit. názoru právnej teórie vady návrhu na
nariadenie NO neodstraňujú, pokiaľ tieto vady bránia pokračovaniu v konaní (§ 327 CSP). Iným riešením
konfliktu medzi § 129 ods.1 a § 327 CSP, ktoré však v danom konkrétnom prípade vedie k rovnakému
záveru, je interpretácia, podľa ktorej § 327 CSP sa vzťahuje na také návrhy na nariadenie NO, ktoré majú
vady brániace pokračovaniu v konaní, kým § 129 ods.1 CSP upravuje postup pri návrhoch na nariadenie
NO všeobecne. To by prakticky znamenalo, že § 327 CSP je vlastne výnimkou zo všeobecného postupu

podľa § 129 ods.1 CSP, a to výnimkou pre prípad, keď návrh na nariadenie NO má také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní (bez ohľadu na to, či návrh na nariadenie NO je alebo nie je podaním voveci samej). Ak takéto vady nemá (teda ak má len také vady, ktoré nebránia pokračovaniu v konaní),
postupuje sa podľa § 129 ods.1 CSP. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či návrh na nariadenie
NO má také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Návrh na nariadenie NO doručený mu 28.3.2018

neobsahoval označenie strán (§ 132 ods.1 CSP). Z návrhu nie je zrejmé, kto je žalovaným. Žalobca
označil v návrhu na nariadenie NO Sociálnu poisťovňu, ústredie ako povinného a aj z obsahu návrhu
vyplýva, že sa domáha nariadenia NO voči tretej osobe a to tak, aby zrážané sumy poukazoval povinný
na jeho účet a nie na účet exekútora. CSP vo svojom § 60 expressis verbis definuje, kto je strana
sporu, pričom ide len a výlučne o žalobcu a žalovaného, „ktoré“ majú v spore voči sebe kontradiktórne

postavenie, sú si navzájom protistrany a ich záujem na výsledku sporu je rozdielny, protichodný. Keďže
návrh na nariadenie NO neobsahuje všetky predpísané náležitosti (označenie strán sporu) a výsledkom
toho je jeho nemožnosť pokračovať v konaní rozhodol tak, že návrh na nariadenie NO odmietol. Na
okraj poznamenáva, že v prípade ak by návrh na nariadenie NO z uvedených dôvodov neodmietol,
prichádzalo by do úvahy jeho zamietnutie a to z nasledovných dôvodov. Opäť cituje znenie § 325
ods.1 CSP. Z cit. zákonného ust. vyplýva, že zákonným predpokladom nariadenie NO je osvedčenie

dôvodnosti a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pomery, ktoré majú byť NO upravené, musia mať vždy
povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery
a ich relevanciu posudzuje vždy v čase vydania rozhodnutia (§ 329 CSP). Potreba ich úpravy musí

byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Žalobca sa návrhom na nariadenie
NO domáha, aby uložil povinnosť tretiemu subjektu (Sociálnej poisťovni) v prebiehajúcich exekučných
konaniach (tieto ani nešpecifikoval), čo by v prípade, ak by bolo možné zo zák. vyhovieť jeho návrhu na
nariadenie NO, zakladalo ďalšiu neodstrániteľnú vadu, t.j. neurčitosť a nevykonateľnosť petitu návrhu na
nariadenie NO. Cituje znenie § 494 O. z. a opäť znenie § 325 ods.2 písm. d) CSP. Tento druh NO spočíva

v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa rušivých zásahov alebo strpieť určité obmedzenia.
S výnimkou povinnosti niečo dať ide o transformovanie hmotnoprávneho ust. o obsahu záväzku podľa §
494 O. z. a v jeho intenciách možno interpretovať aj § 325 ods.2 písm. d) CSP. Cit. § 325 ods.2 písm. d)
CSP predpokladá uloženie povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávnych záväzkov. Postavenie a činnosť
súdnych exekútorov (ďalej len exekútor) upravuje osobitný právny predpis zák.č.233/95 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok; ďalej len EP). Cituje znenie jeho
§ 2 ods.1 a § 3. Exekútor ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v
súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania a exekúcie. Podľa jeho názoru
nie je možné NO zasahovať do právomoci exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti. Túto činnosť
môže svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať iba exekučný súd (súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie

exekúcie), a to iba v intenciách EP. Cituje znenie § 243h ods.1 EP. Z obsahu návrhu na nariadenie
NO vyplýva, že návrh sa týka exekučných konaní začatých v r.2003 do r.2008. Cituje znenie § 9a
ods.1,2 EP, účinné do 31.3.2017. Z uvedeného vyplýva, že menované inštitúty (odpustenie zmeškania
lehoty,prostriedkyprocesnéhoútoku,prostriedkyprocesnejobrany,koncentrácia,NOazabezpečovacie
opatrenia) sú typickými inštitútmi sporového konania, ktoré v exekučnom konaní nie je možné použiť.

Navrhovaným NO nie je tak možné uložiť povinnosť (to by platilo nielen pre žalovaného, ale aj iný
subjekt ako žalovaný) v prebiehajúcich exekučných konaniach, nakoľko je neprípustné, vzhľadom na
jeho generálne vylúčenie v súlade s § 9a ods.1,2 EP. Oprávnený v exekučnom konaní môže využiť iné
inštitúty, ktoré mu priznáva EP, napr. môže požiadať o zmenu exekútora, má právo osobitným návrhom
požiadať exekučný súd, aby uložil povinnosť exekútorovi vyplatiť zadržiavané sumy. Týmto NO sa

žalobca domáha úpravy procesných povinností tretieho subjektu (Sociálnej „poisťovni“) v prebiehajúcich
exekučných veciach, vyplývajúcich z EP, pričom medzi žalobcom a v návrhu označeným povinným
(Sociálnapoisťovňa)nieježiadnyhmotnoprávnyvzťah.NObydošlokzásahudoprávomociexekučného
súdu, ktorý je jediný oprávnený rozhodovať v týchto veciach. Nariadením NO nemožno odňať právomoc
exekútorovi alebo mu zakázať vykonávanie úkonov v rámci exekúcie, ktoré mu zveruje EP. To isté platí

aj pre tretie osoby, ktoré majú nejaké povinnosti v exekučnom konaní. Podľa § 262 ods.1 CSP (jeho
znenie cituje) rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v tomto uznesení, pretože
uznesenie o odmietnutí NO je uznesením, ktorým sa konanie o NO končí. O samotnom nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, pretože výsledkom konanie je odmietnutie
návrhu, t.j. neúspech žalobcu, avšak subjekt, ktorý vystupuje na strane žalovaného nie je súdu známy,

preto o náhrade jeho trov nerozhodoval.
3. Žalobca dal včas odvolanie proti uzneseniu, a to proti výroku I a výroku II., a uviedol: Proti uvedenému
výrokudávavzmysle§355ods.2C.s.p.vzákonnejlehotetotoodvolanie,pretožesastýmtouznesením
súdu nestotožňuje a odvolanie dáva z dôvodu, že: rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci [§ 365 ods.1 písmena h) C. s. p.]. I. Podal 12.3.2018 návrh na nariadenie NO, ktorým by
súd uložil povinnosť Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484
finančné prostriedky zrazené na základe exekučných príkazov vydaných exekútorom JUDr. Miroslavom

Zahorjanom, Štúrova 19, Košice v jeho prospech alebo v prospech Bytového podniku mesta Košice,
príspevkováorganizácia,ktoréhojeprávnymnástupcomnajehoúčetIBAN:SK510200000000307256
6955. Súd svojim uznesením 34C/11/2018 rozhodol, že jeho návrh na nariadenie NO odmieta a zároveň
mu nepriznal náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil, že nakoľko z návrhu mu nie
je zrejmé, kto je žalovaným, a preto návrh na nariadenie NO neobsahuje všetky predpísané náležitosti

(označenie strán sporu), výsledkom toho je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. II. Zastáva názor, že
pokiaľ súd odmietol nariadiť NO v zmysle jeho návrhu, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia
veci. Napriek tomu, že uvádza na prvej strane návrhu na nariadenie NO pod označením žalobcu a
povinného, že návrh smeruje voči Sociálnej poisťovni ako tretiemu „subjektu“, žalovaným v konaní bude
JUDr. M. Zahorjan, Košice, Štúrova 19, IČO 35 546 956, tak napriek tomu v zmysle právnej praxe,
ak súd nariadi NO, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej strane, je túto osobu nevyhnutne

považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie NO vrátane s tým spojenými procesnými právami.
(Rovnaký právny názor uviedol aj JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M. v komentári k Civilnému
sporovému poriadku - C.H. Beck, 2016, str.1094). Na základe uvedeného má za to, že hoci svojim
návrh smeruje voči tretej osobe - Sociálna poisťovňa, ústredie, stáva sa stranou sporu v konaní o
nariadenie NO, čím je súdu známe, kto je žalovaným. S otázkou možnosti nariadenia NO voči tretej

osobe sa už vysporiadal Okresný súd Trenčín vo veci 17Cs9/78/2016. Zo záhlavia tohto uznesenia
vyplýva, že zamestnávateľ nebol žalobcom označený ako strana sporu. Súd v odôvodnení uviedol,
že CSP takisto nevylučuje možnosť nariadiť NO vo vzťahu k inej osobe, ako je sporová strana v
konaní o žalobe, pričom zároveň platí, že NO by nemalo dochádzať do práv nad nevyhnutnú mieru.
Takúto osobu je možné považovať v konaní o nariadenie NO za stranu sporu. Dôvodnosť takejto

jeho argumentácie potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu (ďalej len KS) Trenčín 27Co/78/2017
zo 7.4.2017, prostredníctvom ktorého potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým nariadil NO,
ktorým zamestnávateľovi (tretia strana) uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.
Vo svojom odôvodnení, mimo iného, KS konštatuje, že: V zásade je možné NO ukladať povinnosti len
vo vzťahu k stranám sporu, avšak výnimočne môže súd NO ukladať povinnosti i tretej strane, ktorá nie

je stranou sporu, ak možno spravodlivo žiadať dodržanie, resp. vykonanie takejto povinnosti. Taktiež
Ministerstvo spravodlivosti SR na svojej webovej stránke uvádza v sekcii časté otázky a odpovede, že:
podľa príslušných ust. CSP je možné NO nariadiť aj voči inej osobe, nielen voči sporovej strane. III. Súd
vo svojom odôvodnení uznesenia taktiež uvádza, že sa návrhom na nariadenie NO domáha, aby uložil
povinnosť tretiemu subjektu v prebiehajúcich súdnych konaniach, čo by v prípade, ak by bolo možné

zo zák. vyhovieť jeho návrhu na nariadenie NO, zakladalo ďalšiu neodstrániteľnú vadu, t.j. neurčitosť a
nevykonateľnosť petitu návrhu na nariadenie NO. Nevie, v čom je petit návrhu pre súd neurčitý alebo
nevykonateľný, nakoľko žiada, aby NO nariadil, že: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8
a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 je povinná finančné prostriedky zrazené na základe exekučných
príkazov vydaných exekútorom JUDr. M. Zahorjanom, Košice, Štúrova 19, v jeho prospech alebo v

prospech Bytového podniku mesta Košice, príspevková organizácia, ktorého je právnym nástupcom
poukazovať na jeho účet IBAN: SK 51 0200 0000 0030 7256 6955. Má za to, že petit návrhu dostatočne
konkrétny a vykonateľný s uložením povinnosti niečo vykonať, nakoľko účel dočasnej ochrany sa nedá
inak dosiahnuť, aby sa zabránilo vzniku alebo zväčšeniu jeho ujmy. Podstatu NO mimochodom vyjadruje
aj provizórnosť alebo neúplnosť procesnej ochrany, ktorá sa poskytuje jeho obsahom. IV. Rovnako

súd vo svojom odôvodnení vyslovil názor, že nie je možné NO zasahovať do právomoci exekútora
pri vykonávaní exekučnej činnosti a navrhovaným NO nie je možné uložiť povinnosť v prebiehajúcich
exekučných konaniach, nakoľko je neprípustné na jeho generálne vylúčenie a vydaním NO by došlo
k zásahu do právomoci exekučného súdu. Ani s týmto názorom nemôže súhlasiť, nakoľko nariadením
NO nedochádza k odňatiu právomoci exekútora alebo k zákazu vykonávania úkonov v rámci exekúcie

(platí aj voči tretím osobám, ktoré majú nejaké povinnosti v exekučnom konaní). Nejedná sa v rámci
návrhu o vydanie NO o exekučné konanie podľa EP, ale o konanie voči žalovanému exekútorovi
Zahorjanovi, ktorý mu nezasiela vymožené prostriedky, a preto sa musí domáhať priamo od platiteľa
iného príjmu Sociálnej poisťovne plnenia priamo na svoj účet. Pri použití tohto názoru by potom nemohlo
byť zrealizované žiadne NO, ktoré sa má naopak podľa § 325 ods.1 využiť vtedy, ak je obava, že

bude exekúcia ohrozená. NO je „zabezpečovaním“ prostriedkom v občianskom procesnom práve a
neodmysliteľnou súčasťou každého druhu civilného procesu. NO je daná možnosť domáhať sa ochrany
práv vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Pri nariadení NO teda súd poskytuje
dočasnú ochranu, príp. zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočnýstav veci nie je ešte náležite zistený. Dočasnou úpravou sa teda neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov, a teda úlohou súdu nie je posudzovať opodstatnenosť jeho nároku vo veci samej, ale
len skúmať, či sú splnené predpoklady na nariadenie NO, a to najmä nevyhnutnosť dočasnej úpravy

právnych vzťahov. Je nespochybniteľné, že exekútor si neoprávnene ponecháva finančné prostriedky
poukázané Sociálnou poisťovňou, nepriznáva mu ich, čím mu naďalej vzniká škoda. Napriek mnohým
výzvam tak exekútorovi, ako aj Sociálnej poisťovni, nevie zabrániť pokračovaniu takéhoto konania
iným spôsobom, ako je vydanie NO, čím je jednoznačne preukázaná naliehavosť a nevyhnutnosť
takéhoto rozhodnutia, veď podal tr. oznámenie zo spáchania tr. činu, návrh na vykonanie kontrolu u

žalovaného Kontrolnej komisii Slovenskej komory exekútorov (ďalej len SKE), Sťažnosť SKE, návrhy
na vydanie platobných rozkazov v upomínacom konaní, Výzvy Sociálnej poisťovni, aby boli finančné
prostriedky priamo zasielané na účet oprávneného (jeho) a aj napriek konštatovaniu Kontrolnej komisie
SKE, že konanie exekútora považuje za závažné disciplinárne previnenie a bude podaný návrh na
disciplinárne konanie za opakované porušenie povinnosti, exekútor naďalej prijíma finančné prostriedky
od Sociálnej poisťovne zaslané v jeho prospech, ale mu ich vôbec nepoukazuje. Podal takmer vo

všetkých exekučných konaniach, v ktorých je exekútor JUDr. M. Zahorjan návrh na zmenu exekútora,
ale aj v prípadoch, kde došlo právoplatne k zmene exekútora, pôvodný exekútor napriek opakovaným
výzvam súdu exekučný spis vôbec nepostúpil súdu, t.j. nový exekútor nevie pokračovať v exekúcii
(bez postúpeného spisu). Akákoľvek žaloba na splnenie povinnosti prostredníctvom exekučného súdu,
na ktorú ho súd vo svojom odôvodnení odkazuje, by bola v konečnom dôsledku neúčinná, keďže

exekútor nemá žiadny záujem postúpiť vymožené sumy oprávnenému. Naviac, exekučné tituly na
splnenie povinnosti sa v exekúcii realizujú povinnému ukladaním pokút, ktoré by boli príjmom štátneho
rozpočtu, ale vôbec by neviedli exekútora k nejakému plneniu, čo by ho iba naďalej posmeľovalo k
zjavnému zneužitiu práva. Práve tieto uvádzané skutočnosti odôvodňujú skutočnosť, že nariadenie NO
je skutočne jediný prostriedok, ktorým by sa zabránilo zadržiavaniu finančných prostriedkov exekútora,

resp. nepokračovaniu v ďalšom takomto konaní. Má pocit, že v tomto prípade skutočne zlyhávajú
všetky dostupné prostriedky právnej ochrany štátu, a exekútorovi sa napriek jasným dôkazom i naďalej
umožňuje svojvoľne nakladať s vvmoženými prostriedkami (ktoré má postúpiť oprávnenému) práve
za použitia prílišného formalizmu ust. CSP aj v tomto konaní o nariadení NO, „nehladiac“ pritom na
základné princípy, na ktorých CSP spočíva, a medzi ktoré predovšetkým patrí princíp, že ochrana

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Vydaním NO teda v žiadnom prípade nedochádza k
odňatiu právomoci exekútora alebo k zákazu vykonávania úkonov v rámci exekúcie, ale výlučne k
dočasnému zabráneniu a odvráteniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je názoru, že je
naplnený zákonný predpoklad dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konaním

Sociálnej poisťovne stráca právo disponovať svojimi priznanými finančnými prostriedkami ako vlastným
majetkom bez právneho základu. Nariadením NO je aj samotný exekútor povinný znášať obmedzenia
špecifikované v petite návrhu, ktorého rozsah je primeraný sledovanému cieľu, a je irelevantné, či sa
jedná o exekútora, platiteľa mzdy, platiteľa iných príjmov a p. V. Súd zároveň vo svojom odôvodnení v
bode 32 stroho konštatuje, že § 325 ods.2 písm. d) CSP predpokladá uloženie povinnosti vyplývajúcej z

hmotnoprávnych záväzkov. Nie si je istý čo tým chcel súd povedať, toto NO spočíva v uložení povinnosti
niečo aktívne konať, zdržať sa istých rušivých zásahov alebo naopak, strpieť určité obmedzenie. S
výnimkou povinnosti niečo dať ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ust.
o obsahu záväzku v zmysle § 494 O. z. V jeho intenciách možno interpretovať aj samotný § 325 ods.2
písm. d) CSP (viď JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M. v komentári k Civilnému sporovému poriadku

- C.H. Beck, 2016, str.1097). Na základe toho je naplnený predpoklad uloženia povinnosti vyplývajúcej
z hmotnoprávnych záväzkov. VI. Súd sa vôbec nezaoberal nevyhnutnosťou a naliehavosťou potreby
nariadenia NO, čím umožnil ďalšie pokračovanie poškodzovania jeho práv, o ochranu ktorých sa nevie
inak domáhať, neposudzoval, či sú splnené predpoklady na vydanie NO, iba sa výlučne zameral na
skutočnosť, že návrh údajne neobsahuje všetky predpísané náležitosti, avšak na základe uvedeného je

preukázané tak splnenie všetkých predpísaných náležitosti návrhu na nariadenie NO, tak aj predpoklady
na jeho vydanie. IV. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhuje zrušiť Uznesenie v celom
rozsahu a rozhodnúť o vydaní NO v súlade s jeho návrhom. O trovách konania rozhodne samostatným
uznesením.
4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a zistil, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP), preto
ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že návrh na nariadenie NO zamietol.5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
6. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná

zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu
vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho
aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej
zástupcu. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (§ 124 ods.1 CSP) a na prípadné
odstraňovanie vád podľa § 128 a 129 CSP. Obsahové náležitosti podania exaktne vymedzuje CSP, a

to jednak všeobecne v § 127 CSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na
nariadenie NO v § 326 a 132 CSP. Ak má návrh na nariadenie NO vady, môže to mať v konečnom
dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Z hľadiska právnej
úpravy NO je osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie NO bránia pokračovaniu v
konaní, lebo negatívny záver vo vzťahu k tejto otázke znemožňuje súdu samotný návrh odmietnuť

a teda musí byť o ňom za daných okolností rozhodnuté štandardným spôsobom, a to vyhovujúcim
alebo zamietajúcim výrokom. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie NO, v
dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorým návrh odmietne. Ide
predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie NO podľa § 326 v nadväznosti na
§ 132 a 127 CSP (napr. absencia podpisu, označenia osoby, proti ktorej má NO smerovať, vymedzenia,

čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha a p.). Pokiaľ ide o osobitné náležitosti návrhu na nariadenie NO,
nespôsobujú jeho nedostatky spravidla stav brániaci pokračovaniu v konaní. Vadou návrhu v zmysle
jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti rozhodne nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť z
hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie NO. Za takých okolností súd návrh zamietne a
jeho rozhodnutie je následne preskúmateľné v rámci odvolacieho konania. Súd musí vždy individuálne

vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie NO bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napr. v
návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu
vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie je opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý
je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd NO nariadil, má
nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu

skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia
dôkazovalebolistín,ktorémánavrhovateľpripojiťpodľa§326ods.2CSP.Tietovadynávrhusúdôvodom
na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu
a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.
7. CSP neoznačuje strany ako žalobcu a žalovaného, keďže samotné NO nie je ex lege nevyhnutne

viazané na konanie vo veci samej. Osobu, ktorá sa domáha nariadenia NO, označuje zák. ako
navrhovateľa. Vo väčšine prípadov však bude navrhovateľ súčasne v pozícii žalobcu, ktorý už podal
alebo následne podá žalobu vo veci samej. Pojem odporca CSP nepoužíva. Ak nie sú splnené
podmienky na označenie osoby, proti ktorej návrh na nariadenie NO smeruje, pojmom žalovaný,
prichádza do úvahy jej označenie v súlade s hmotným právom, napr. dlžník, veriteľ, ručiteľ, záložca a

pod. alebo - ak ide o právnickú osobu - označením jej názvu alebo obchodného mena, adresou jej sídla
a identifikačným číslom, ak je pridelené (§ 133 ods.2 CSP).
8. V prejednávanej veci súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že návrh na nariadenie NO
neobsahuje všetky predpísané náležitosti (označenie strán sporu) a výsledkom toho je jeho nemožnosť
pokračovať v konaní a preto ho, podľa § 327 CSP, odmietol, lebo - ako na to poukazuje aj navrhovateľ

- v návrhu je uvedený údaj o tom, čoho sa domáha, sú opísané rozhodujúce skutočnosti, a je z neho
zrejmé, kto bude žalovaným a komu má byť NO uložená povinnosť.9. V prejednávanej veci však neboli splnené podmienky pre nariadenie NO a to z dôvodov uvedených
súdom v súvislosti s tým, že ak by návrh na nariadenie NO neodmietol, prichádzalo by do úvahy iba jeho
zamietnutie, lebo tieto dôvody sú správne a odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP):
11. CSP má v exekučnom konaní zásadne subsidiárnu povahu, čo vylučuje využitie inštitútov sporového
konania, o. i. aj ust. o NO.
12. Navrhovateľ môže využiť iba inštitúty upravené v EP, konkrétne postup podľa § 36 ods.13 CSP
(účinného do 31.3.2017), podľa ktorého ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky podľa odsekov

8 a 9 nepoukáže, môže súd na návrh oprávneného a po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť
exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
14. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
17. Navrhovateľ nemal v konaní úspech, preto mu nebola priznaná náhrada jeho trov.

18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.