Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218658
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615218658.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany

Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu EOS KSI SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému I. K., bytom v S. Z., D. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 287,67
eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.4.2017
č.k. 1C 445/2015-76 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 136,80 eura
s 8,75% úrokom z omeškania od 1.2.2012 do zaplatenia a povolil žalovanému dlžnú sumu splácať v
mesačných splátkach po 10,-eur, zrušil platobný rozkaz zo dňa 30.12.2015 sp.zn. 1C 445/2015-9, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutej
pôžičky.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný a právny predchodca žalobcu
uzatvorili dňa 19.5.2015 zmluvu o pôžičke na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá peňažná
pôžička na financovanie tovaru v sume 192,90 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 6-mesačných
splátkach po 37,42 eura. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný sumu 425,-eur. Uvedenú zmluvu
uzavretú účastníkmi považoval súd za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní zmluvy v zmysle
ust. § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ zákona č. 129/2010 súd dospel k záveru, že zmluva vôbec neobsahuje

termíny splátok istiny, absentujú v nej všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladovapretopodľa§11ods.1písm.b/zákonač.129/2010 považovalpredmetnýspotrebiteľskýúver
za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedených skutočností podľa názoru súdu má žalobca nárok
len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 129,90 eura. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 56,10 eura, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 136,80 eura a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. S poukazom na osobné a majetkové pomery
žalovaného súd postupom podľa § 232 ods. 4 C.s.p. povolil žalovanému dlžnú sumu zaplatiť v splátkach.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na pomer úspechu
a neúspechu účastníkov konania, preto žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal.5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku v časti o zaplatenie 56,10 eura s prísl. podal včas
odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku zmenil tak, že žalovaného popri
povinnosti vyplývajúcej z rozsudku zaviaže zaplatiť aj sumu 56,10 eura. V odvolaní uviedol, že má za to,

že súd nesprávne matematicky vyčíslil dlžnú sumu. Kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške 249,-
eur. Nakoľko žalovaný bol povinný zaplatiť akontáciu 56,10 eura, predmetná suma bola započítaná na
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému bola následne poskytnutá suma vo výške
192,90 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný celkovo
uhradil sumu 56,10 eura, to znamená akontáciu. Súd úhradu vo výške 56,10 eur ktorú súd započítal na

sumu poskytnutej pôžičky zahŕňa úhradu akontácie, ktorú súd započítal na sumu už poníženú akontáciu
(192,90 eura). Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez
poplatkov v sume 249,-eur a nie v sume 192,90 eura ako uvádza súd. Suma 192,90 eura predstavuje
sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi platbami v
sume 56,10 eura. Súd teda v danom prípade zohľadnil zaplatenú akontáciu 2x, nakoľko akontácia je
zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného vo výške 56,10 eura, ktorú súd odpočítal zo sumy 192,90

eura, čo je suma pôžičky už ponížená o akontáciu.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Žalobca odvolaním napadol rozsudok v zamietajúcom výroku ohľadom sumy 56,10 eur s prísl., preto
(len) tento výrok sa stal predmetom odvolacieho prieskumu.

8. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok (len) na
úhradusumyposkytnutejpôžičky,ktorávdanomprípadepredstavovalasumu192,90eur. Vtejsúvislosti
poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

9. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že úhradu sumy 56,10 eur zo strany

žalovaného bolo potrebné započítať na úhradu sumy poskytnutej pôžičky, keďže žalobcovi nevznikol
nárok na úhradu ďalších úrokov a poplatkov. Pokiaľ teda žalovaný z požičanej sumy 192,90 eur uhradil
žalobcovi sumu 56,10 eur, správny je záver súdu prvej inštancie, že žalovanému zostáva uhradiť sumu
136,80 eur. Správne preto súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v
zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol

v odvolacom konaní úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).