Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608200497
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3608200497.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: 1. Pozemkové spoločenstvo -
urbár Skačany, zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Vlkovičom, so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava,
2. A. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom Fr. S. XXX/XX, V. proti žalovaným: 1. X.. X. Z., narodený
XX.XX.XXXX, 2. Q. Z., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom P. ul. XX/X, V., zastúpeným advokátom

Mgr. Martinom Hurtišom, so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 1. júla 2015, č. k.
4C/150/2008-468, , takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, svojím v poradí druhým rozhodnutím zamietol žalobný návrh
žalobcov,ktorýmsadomáhaliurčenia vlastníckehoprávakšpecifikovaným nehnuteľnostiam.Žalobcom
1/, 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 4.362,27 eur,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 4.216,17 eur a z ostatných trov 146,10 eur, žalobca
v 1. rade v sume 3.992,63 eur a žalobkyňa v 2. rade v sume 369,64 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku konštatoval svoje skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania. Po doplnení dokazovania podľa inštrukcií v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, teda
zisťovaní, či žalobca 1/ má aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie vlastníckeho práva vo svoj
prospech, dospel k právnemu záveru, že žalobca 1/, prípadne jeho právny predchodca boli vlastníkmi
sporných pozemkov. Vlastníkmi pozemkov v minulosti boli fyzické osoby - urbárnici, nikdy ním nebol
urbár ako právnická osoba s vlastnou subjektivitou. Nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie na podanie

návrhu na určenie vlastníckeho práva sú teda len jednotliví podieloví spoluvlastníci (bývalí urbárnici),
resp. ich právni nástupcovia , nie navrhovateľ ako právnická osoba. Im prináleží právo domáhať sa
určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.

Návrh navrhovateľky v 2. rade súd ako nedôvodný zamietol z toho dôvodu, že navrhovateľka v 2.
rade nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení. Navrhovateľka v 2. rade sa nemôže

domáhať určenia vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, navrhovateľa v 1. rade. Na takom určení
nemá naliehavý právny záujem.3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) a úspešným žalovaným priznal proti žalobcom náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré podrobne špecifikoval.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca v 1. rade. Navrhol zrušiť rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal skutkové a právne závery okresného
súdu, že žalobca v 1. rade nie je právnym nástupcom po bývalých urbárnikoch v Skačanoch, pretože
táto skutočnosť bola v konaní preukázaná viacerými listinnými dôkazmi. Podľa jeho názoru, okresný

súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ani zmenu právnej úpravy, keď zákon č. 181/1995 Z. z. bol
zrušený zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Namietal ďalej výšku priznanej
náhrady trov konania, spôsob určenia základu pre výpočet odmeny za právnu službu. Okresný súd
vychádzal z Projektu pozemkových úprav PPÚ Skačany, z ktorého má vyplývať hodnota predmetných
nehnuteľností, spolu v sume 125.723,67 eur, pričom v konaní nebol postupom podľa § 129 O.s.p.
vykonaný žiadnylistinný dôkaz,zktoréhobymalavyplývaťpredmetná hodnotanehnuteľností.Hodnota

nehnuteľností pri pozemkových úpravách sa určuje podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva
SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.
Predmetná vyhláška je vydaná podľa 43 ods. 2 zákona SR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch , pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Z už samotného názvu vyhlášky je zrejmé, že hodnota

nehnuteľností sa podľa nej určujú výlučne na účely pozemkových úprav a nie je možné ju použiť pre
účely určenia ceny veci alebo práva podľa §10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalovaní
nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2002
(vklad povolený Správou katastra Partizánske dňa 14.08.2002 pod V-1017/02), a to za kúpnu cenu

40.400,- Sk (žalobca v 1. rade si dovoľuje odvolací súd požiadať o zabezpečenie predmetného spisu
Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor a oboznámenie s ním).

5. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v 1. rade navrhli rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 680,60 eur.

Uviedol, že v podanom odvolaní navrhovateľ v 1. rade sa bráni predovšetkým voči trovám konania,
ktoré bol zaviazaný zaplatiť. Okresný súd správne ohodnotil predmet sporu, keďže vychádzal zo
skutočností, ktoré uviedol pozemkový úrad pri tzv. sceľovaní nehnuteľností. Ide o reálnu hodnotu
daných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. K odvolaniu proti výroku o zamietnutí
návrhu poukázal na právny názor Krajského súdu Trenčín, ktorý uviedol vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí v tejto veci. Žalobca v 1. rade nepreukázal aktívnu legitimáciu čo Krajský súd Trenčín a
teraz aj Okresný súd Partizánske jednoznačne konštatovali vo svojich rozhodnutiach. Žalobca v 1.
rade vo svojom odvolaní právne a ani skutkovo nezdôvodnil, z akých dôvodov by mal odvolací súd
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 479 a § 480 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný
postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015
Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V
zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu v 1. rade
nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vo
veci samej vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa

§ 387 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade sa rozsudku okresného súdu nedotýkal, keďže
suspenzívne účinky odvolania žalobcu v 1. rade nedopadajú na rozhodnutie okresného súdu o návrhu
žalobkyne v 2. rade, keďže išlo o uplatnenie nároku subjektom, ktorý je samostatným spoločníkom (§
91 ods. 1 O.s.p.). Žalobca napadol odvolaním aj správnosť výroku o náhrade trov konania. V tejto
časti bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

7. V prejednávanej veci žalobca v 1. rade určovacou žalobou žiadal určiť, že je vlastníkom
špecifikovaných pozemkov, ktoré sú aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností ako bezpodielovéspoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade na základe titulu, ktorým bola kúpna zmluva. Tvrdil, že
právny predchodca žalovaných - Jednotné roľnícke družstvo v Skačanoch (ďalej len „JRD“), od ktorého
žalovaní predmetné pozemky kúpili, sa nikdy nestalo platne vlastníkom predmetných nehnuteľností,

preto sú nehnuteľnosti stále vo vlastníctve bývalých urbárnikov v Skačanoch a v súčasnosti, z dôvodu
právneho nástupníctva, žalobca.

8. Ako dôvod, pre ktorý, podľa názoru žalobcu v 1. rade, JRD Skačany nebolo vlastníkom predmetných
pozemkov, uviedol, že odpísanie predmetných parciel z PKV č. 632 a 633, ich napísanie na nové

PKV č. 1363 a 1364, no najmä zápis vlastníckeho práva k nim v prospech JRD v Skačanoch nemalo
žiadnu oporu vo vtedajšom právnom poriadku. K predmetnému vkladu došlo ešte pred samotným
vznikom družstva, keďže družstvo bolo zaregistrované až dňa 16.03.1956 a predmetné zápisy sa
uskutočnili už 23. resp. 25. augusta 1951.

9. Predmetná argumentácia žalobcu v 1. rade vychádza z princípu nemo plus iuris ad alium transffer

potest quam ipse habet (nie je možné previesť viac práv, než sám má).

10. Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu v 1. rade okresný súd sa správne zaoberal otázkou
existencie aktívnej vecnej legitimácie na podanie určovacej žaloby.

11. Ide o sporové konanie, v ktorom sa žalobca domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, preto
ho zaťažuje primárna povinnosť procesnými dôkaznými prostriedkami v konaní preukázať, že on bol
tým pôvodným subjektom, ktorému v dôsledku nezákonného postupu pri zápise vlastníckeho práva na
družstvo, bolo odňaté vlastnícke právo.

12. Žalobca uvedenú právne významnú okolnosť v konaní nepreukázal, keďže, ako to konštatoval
okresný súd, vlastnícke právo k predmetným pozemkom bolo v pozemkovej knihe zapísané na fyzické
osoby. Vzhľadom na uvedené, žalobca v konaní nepreukázal, že má na vlastnícku žalobu aktívnu
vecnú legitimáciu, preto okresný súd správne jeho návrh v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie
zamietol.

13. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na aktuálnu právnu úpravu v zákone č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorým bol zrušený zákon č. 181/1995 Z. z., neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti, v čom vidí vadu v postupe okresného súdu, keď tvrdí, že okresný súd
nezohľadnil zmenu v uvedenom predpise. Za tejto situácie, odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f)

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) - teraz § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nesprávne právne
posúdenie veci, nebol uplatnený spôsobilým spôsobom.

14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka
náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, ak by v procese interpretácie a

aplikácie príslušných ustanovení všeobecného záväzného predpisu zo strany všeobecného súdu
bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku
prepiateho formalizmu).

15. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi ustanovenej náhrady trov konania, ktoré

úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide
konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a
čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právom
na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

16. Ak sú vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné,
potom sa táto čiastka (suma) považuje za základe pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia
vlastníckeho práva k takejto veci, pretože vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom

vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie (I. ÚS 119/2012).

17. V prejednávanej veci okresný súd správne postupoval, keď pri určení výšky odmeny za právnu
službu advokáta považoval za tarifnú hodnotu cenu predmetných nehnuteľností. V rozsudku sícedeklaroval, že pri určení ceny práva, ktorá je tarifnou hodnotou vychádzal z Projektu pozemkových
úprav PPÚ Skačany, ale žalobcovi, kotrého zaťažuje povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov
konania, okresný súd nedal možnosť vyjadriť sa k tejto listine. Žalovaní predložili uvedenú listinu

ako základ pre určenie tarifnej hodnoty až pri vyčíslení svojich trov (doručených okresnému súdu
06.07.2016), pritom okresný súd vydal rozsudok 01.07.2016. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nebol
daný ani priestor na vyjadrenie k hodnote - cene predmetu konania, za situácie, keď mal vedomosť
o tom, že žalovaní nadobudli pozemky za cenu 40.400 eur a pre účely náhrady trov konania sa už
vychádza z ceny 126.239,98 eur. Týmto postupom bolo porušené žalobcovi právo na spravodlivý

proces, odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku vo výroku o
náhrade trov konania. Súčasne si okresný súd ujasní aj otázku, či ide o nerozlučné alebo samostatné
procesné spoločenstvo, keďže jeho výrok o uloženej povinnosti nie je jednoznačný.

18. Úlohou okresného súdu bude vyzvať žalovaných, ktorí majú nárok na náhradu trov konania, aby
predložili relevantný dôkaz o cene pozemkov, ku ktorému má právo sa vyjadriť aj žalobca a až následne

po ustálení ceny predmetu konania znova rozhodnúť o výške nároku žalovaných na náhradu celého
konania (včetne odvolacieho - § 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).