Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/48/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710208410
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7710208410.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1/ A. G., nar. X.XX.XXXX, bytom v Ž.I., R. XX/X, 2/ F.
X., nar. X.X.XXXX, bytom v D., J. D. XXX/XXX, obaja zast. advokátskou kanceláriou N. - Ď., Z..F..P..,
so sídlom v N., W. Y. XXX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: O.. A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v
O., X. XX, zast. M.. M. G., advokátom, so sídlom v O., G.. D. X, v konaní o zaplatenie 6.638,78 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 12C/29/2011-72
zo dňa 29.9.2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom, ktorí sú oprávnení
spoločne a nerozdielne, 6.638,78 € s 9%-ným úrokom z omeškania od 16.6.2009 do zaplatenia a trovy
konania vo výške 1.585,45 € na účet právneho zástupcu žalobcov v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle ust. § 32 ods.2,
§ 33 ods.1, § 451 ods.2, § 101 a § 107 ods.1 Obč.zák. mal za preukázané, že dňa 28.6.2006 uzavreli
žalovaný ako budúci predávajúci a žalobcovia ako budúci kupujúci zmluvu o budúcej kúpnej zmluve,
v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal, že do 15.6.2009 odpredá žalobcom nehnuteľnosti zapísané v
pozemnoknižnej vložke 11432 Správy katastra Hlavné mesto, Bratislava, SR, kat. úz. Z. O. parc. č. 3840,
3839/2, 3840/1, 3840/3, 3840/4, 3840/5, 3840/6, 3840/7, 3840/8 a 3841/2, spolu o výmere 10 238 m2. V
mene žalovaného Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavrel O.. O. Ž. ako splnomocnenec. Oprávnenie
konať za žalovaného mu vyplynulo z generálnej plnej moci zo dňa 22.5.2006, ktorou žalovaný
splnomocnil O.. Ž. ku všetkým právnym úkonom súvisiacim s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v
kat.úz. O. N., Z. O., ktoré sú i predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. To, že generálna plná
moc bola žalovaným O.. Ž. skutočne udelená, je zrejmé aj z osvedčenia pravosti podpisu žalovaného
z 22.5.2006. I výpoveď svedkyne O. C.G. preukazuje, že O.. Ž. prosili, aby im vybavil pozemky v
Bratislave. Obranu žalovaného, že generálnou plnou mocou splnomocňoval O.. O. Ž. len na úkony
súvisiace s reštitučným konaním predmetných nehnuteľností, mal za nedôvodnú. Z jazykového výkladu
písomnej plnej moci (§ 35 ods.2 Obč.zák.) jednoznačne vyplýva, že žalovaný splnomocnil žalovaného
ku všetkým právnym úkonom, teda i k uzavretiu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobcovia na základe predloženia generálnej plnej moci nemali dôvod pochybovať,
že O.. O. Ž. koná v mene žalovaného. K uzavretiu platnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve teda došlo.
Z článku 5, bod 5.1. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je zrejmé i to, že žalovanému prostredníctvom
O.. Ž. bolo vyplatených 200.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že ust. článku 2, bod 2.3. Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve ustanovovalo, že pri neuzavretí kúpnej zmluvy do 15.6.2009 Zmluva o budúcej kúpnej
zmluve zaniká, povinnosťou zmluvných strán je preto vydať si všetko, čo podľa zmluvy bolo plnené.
Povinnosťou žalovaného je preto vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie 200.000,- Sk, ktoré po
prepočítaní konverzným kurzom 30,126 predstavuje 6.638,78 EUR.

Obrana žalovaného, že nárok žalobcov je premlčaný, nie je dôvodná. Po prvýkrát mohol žalovaný
(správne má byť žalobcovia - poznámka odvolacieho súdu) žiadať o zaplatenie žalovanej sumy dňa
16.6.2009, keďže k zániku zmluvy došlo 15.6.2009. V danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 107
ods.1 Obč.zák. o plynutí 2-ročnej premlčacej doby, nie ust. § 101 Obč.zák. Žalobcovia dňa 16.6.2009
nadobudli vedomosť, že do výšky 200.000,-Sk sa žalovaný bezdôvodne obohatil podľa ust. § 451 ods.2
Obč.zák. na základe právneho dôvodu - kúpnej zmluvy, ktorý odpadol. Žalobou uplatnený nárok na
súde dňa 24.6.2010 preto treba považovať za nepremlčaný. Obrana žalovaného, že žalobcovia sa
o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedeli z jeho listu datovaného dňa 24.10.2007, neobstojí.
Týmto listom žalovaný len odvolával plnomocenstvo zo dňa 7.6.2006 udelené žalobcovi v 1. rade. Z
časového hľadiska sa jedná o neskôr udelené plnomocenstvo, ako O.. Ž. v mene žalobcu uzatvoril
Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a prevzal časť kúpnej ceny 200.000,-Sk. Z obsahu tohto právneho
úkonu (odvolanie plnomocenstva) nemožno vyvodiť žiaden záver o vedomosti žalobcov, že sa žalovaný
bezdôvodne obohatil. Tento právny úkon nebol ani spôsobilý vyvolať vznik bezdôvodného obohatenia,
pretože toto sa viazalo na márne uplynutie dojednanej doby - (15.6.2009) podľa článku 2, bod 2.3.
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Rovnaký záver sa týka i výzvy žalobcov z 28.4.2008 na vrátenie
zálohových platieb od žalovaného. Touto výzvou len žalobcovia reagujú na odvolanie plnomocenstva
tak, že žalovaného žiadajú k vráteniu 200.000,-Sk. Táto výzva nemá žiadnu právnu relevanciu s
uplatneným nárokom, pretože v obsahu Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy absentuje ustanovenie
o udelení plnomocenstva v prospech žalobcu v 1.rade, resp. právne následky jeho odvolania. Sám
žalovaný v listoch zo dňa 26.5.2008 a zo dňa 24.11.2009 poukazuje na to, že informáciu o vyplatení
200.000,- Sk O.. Ž. zo strany žalobcov sa dozvedel od žalobcu v 1. rade v r. 2007. I svedkyňa O.. C.
potvrdzuje, že „niekedy pred 2 alebo 3 rokmi“ telefonoval nejaký muž z Bratislavy, ktorý sa pýtal na
O.. Ž. preto, že mu bolo vyplatených 200.000,- Sk. Ak teda mal O.. Ž. prekročiť oprávnenia vyplývajúce
z plnomocenstva, povinnosťou žalovaného bolo bez „zbytočného odkladu“ úkon schváliť vo vzťahu k
žalobcom ako osobám, s ktorými O.. Ž. konal. To žalovaný neurobil, pretože prvýkrát sa o obmedzenom
plnomocenstve pre O.. Ž. dozvedeli listom z 26.5.2008. Jedná sa o dobu minimálne takmer 6 mesiacov,
ktorá musela uplynúť odvtedy, keď sa žalovaný dozvedel o vyplatení časti kúpnej ceny do rúk O.. Ž..
Dĺžku tejto doby - takmer 6 mesiacov od konca r. 2007 nemožno označiť ako bez zbytočného odkladu.
Pre zdravotný stav súd prvého stupňa nemohol vypočuť žalovaného, pretože tento v r. 2007 utrpel
úraz mozgu, preto rozhodol na základe vykonaných dôkazov a žalobe vyhovel. Žalovaného zaviazal
k zaplateniu žalovanej istiny s 9%-ným úrokom z omeškania od 16.6.2009 do zaplatenia podľa § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pretože žalovaný sa dostal do omeškania od 16.6.2009.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., keďže žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 150
ods.1 O.s.p. neboli zistené. Úspešným žalobcom priznal náhradu účelne vynaložených trov konania,
spolu vo výške 1.585,40 € a na ich náhradu zaviazal žalovaného.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolaný žalovaný z dôvodu podľa ust. § 205 ods.2
písm.f/ O.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná
žalovanému náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že nemožno súhlasiť s ohľadom na
zistený skutkový stav, že žalovaný nekonal „ bez zbytočného odkladu“, t.j. neschválil právny úkon alebo
neoznámil nesúhlas prekročenia plnomocenstva splnomocencom. Prvostupňový súd vychádzal z fikcie,
že žalovaný sa dozvedel na základe telefonického rozhovoru v presne neuvedenej dobe v r. 2007 o
prekročení plnomocenstva O.. Ž.. Vychádzal preto z fikcie, že žalovaný neoznámením nesúhlasu tento
úkon schválil. V tom čase pritom žalovaný vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohol úkon ani schváliť,
ani neoznámiť nesúhlas s týmto úkonom, pretože dňa 27.7.2007 utrpel úraz hlavy, z ktorého dôvodu
náhle nastali u žalovaného psychické zmeny v zmysle bludnej produkcie, stavy zmätenosti. Hneď
nasledujúci deň dňa 27.7.2007 bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Michalovce (ústavne)
do 13.9.2007, pričom u neho bola zistená organická porucha s bludmi podobná schizofrénii (F06.2)
a nešpecifikovaná psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou
chorobou (Dg.: F06.9). Pripojil potvrdenie Psychiatrickej nemocnice Michalovce z 6.8.2008. Za daného
skutkového stavu preto nebolo možné od žalovaného požadovať vzhľadom na jeho zdravotný stav,
aby „bez zbytočného odkladu“ oznámil nesúhlas prekročenia plnomocenstva splnomocnencom O.. Ž..
Naviac žalovaný ani jeho právny zástupca generálnou plnou mocou, ani zmluvou o budúcej zmluve
nedisponovali. Listom zo dňa 26.5.2008 právny zástupca žalovaného vyzval advokátsku kanceláriu
zastupujúcu žalobcov o zaslanie kópie zmluvy o budúcej zmluve a listom zo dňa 24.11.2009 opätovne
požiadal o zaslanie kópie plnomocenstva a ďalších listín, t.j. zmluvy o budúcej zmluve. Listom zo dňa

29.10.2010 právny zástupca žalovaného oznámil súdu zastupovanie vo veci a požiadal súd o doručenie
fotokópie zmluvy o budúcej zmluve a generálnej plnej moci. Až prípisom súdu zo dňa 29.12.2010,
došlým právnemu zástupcovi žalovaného dňa 3.1.2011, bola žalovanému (jeho právnemu zástupcovi)
prvýkrát doručená zmluva o budúcej zmluve, ako aj generálna plná moc. V konaní výsluchom svedkyne -
manželky žalovaného bolo naviac preukázané, že títo nikdy nechceli predmetné nehnuteľnosti odpredať,
ale tieto po vybavení reštitučných nárokov chceli darovať svojim vnúčatám. Prvostupňový súd teda
pochybil, keď z jazykového výkladu písomnej plnej moci mu vyplynul záver, že žalovaný splnomocnil
O.. Ž. ku všetkým právnym úkonom, teda i k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve. S odkazom na ust.
§ 35 ods.2 Obč.zák. je zrejmé, že hoci predmetné plnomocenstvo nazvané ako „generálne“, bolo v
skutočnosti uzavreté len za účelom vybavenia reštitučných nárokov predmetných nehnuteľností. Súd sa
mal otázkou platnosti a rozsahu udelenej plnej moci zaoberať ako otázkou predbežnou a po zistení, že
nebola dodržaná náležitá forma pre osobitné plnomocenstvo vyvodiť záver, že toto je neplatné vo vzťahu
k uzatváraniu zmlúv a preberaniu finančných prostriedkov. Preto je neplatný aj právny úkon urobený
na jeho základe v zmysle ust. § 40 ods.1 Obč.zák. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď na zistený
skutkový stav aplikoval síce správnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne.

Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

Žalovaný namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnej normy ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože na daný prípad použité právne normy
nesprávne interpretoval, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav vecí. Zároveň jeho
rozhodnutie je predčasné.

Podľa ust. § 37 ods.1 Obč.zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa ust. § 38 ods.2 Obč.zák., neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju
robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 22 ods.1 Obč.zák., zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ust. § 31 ods.1 Obč.zák., pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ust. § 35 ods.2 Obč.zák., právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale aj najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Dohoda o plnej moci je dvojstranným právnym úkonom medzi zastúpeným a zástupcom, na základe
ktorého sa zástupca zaväzuje zastupovať zastúpeného v dohodnutom rozsahu. Zastúpený tak ako pri
ktoromkoľvek inom právnom úkone môže udeliť plnomocenstvo, len ak má spôsobilosť na udelenie
plnomocenstva a na právny úkon, na ktorý plnomocenstvo udeľuje. Základným predpokladom platnosti

právneho úkonu je totiž spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý robí. Pokiaľ účastník nemá
spôsobilosť na právny úkon, ktorý robí, je takýto úkon absolútne neplatný. Absolútne neplatným je
aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak išlo o takú duševnú
poruchu, ktorá zapríčinila hoci aj dočasnú nespôsobilosť na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa
pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej
spôsobilosti obmedzená. Skutkovú otázku, či išlo o konanie osoby v duševnej poruche, treba v každom
konkrétnom prípade preukazovať. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej
úpravy je charakteristické, že nastáva ex lege, pôsobí od počiatku a súd na ňu prihliada ex offo. Absolútna
neplatnosť zároveň vylučuje možnosť konvalidácie vydaného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez
akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože pôsobí voči všetkým, dokonca
aj ten, kto ju sám spôsobil.

Súd prvého stupňa aj napriek tomu, že z obsahu spisu (listinný dôkaz na č.l. 38 - prepúšťacia správa)
vyplýva, že žalovaný trpí diagnózou organická porucha nálady a že je od novembra 2006 v evidencii
psychiatrickej ambulancie, nevenoval týmto skutkovým zisteniam dostatočnú pozornosť.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, či posudzoval právny úkon žalovaného -
udelenie plnomocenstva zo dňa 22.5.2006 aj z hľadiska, či nejde o absolútne neplatný právny úkon,
teda či žalovaný bol spôsobilý na uzavretie dohody o plnomocenstve, ale aj na uzavretie kúpno-
predajnej zmluvy. V priebehu konania žalovaný opakovane poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, preto
povinnosťou súdu prvého stupňa ex offo skúmať tú skutočnosť, či žalovaný bol spôsobilý na právne
úkony, ktoré urobil.

V prípade, pokiaľ žalovaný bol spôsobilý uzavrieť dohodu o plnomocenstve s O.. Ž. a súčasne bol
spôsobilý na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ust. § 35 ods.2 Obč.zák. bolo
potrebné skúmať skutočnú vôľu žalovaného ako zastúpeného pri udelení plnomocenstva zást. O.. O.
Ž., keďže žalovaný spochybnil rozsah plnomocenstva. Žalovaný totiž v priebehu konania tvrdil, že
plnomocenstvo bolo udelené len na jeho zastupovanie v reštitučnom konaní. Pritom treba mať na zreteli,
že jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť najprv vykladané prostriedkami
gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska
vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska uvádzania pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania zistí, aká bola skutočná
vôľa strán v čase uzavretia posudzovaného právneho úkonu, pričom podmienkou pri prihliadnutí k vôli
účastníkovi je to, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia právneho úkonu. Pokiaľ
sú teda pojmy použité v jazykovom vyjadrení obsahu písomného právneho úkonu natoľko jednoznačné,
že z nich nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka zmluvy usudzovať na iný obsah tohto
právneho úkonu, nemožno obsah zmluvného dojednania vyložiť v rozpore s jazykovým prejavom.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie a preskúmať platnosť dohody o plnomocenstve
medzi zastúpeným - žalovaným a zástupcom O.. O. Ž. zo dňa 22.5.2006, pretože súd je povinný ex
offo posúdiť, či napadnutý právny úkon netrpí absolútnou neplatnosťou. V prípade, pokiaľ žalovaný mal
spôsobilosť uzavrieť dohodu o plnomocenstve s O.. O. Ž. a splnomocniť ho na svoje zastupovanie
vo veci uzavretia budúcej kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam, bude potrebné doplniť
dokazovanie na zistenie skutočnej vôle žalovaného ako zastúpeného pri udelení plnomocenstva O.. O.
Ž., teda či toto bolo udelené na jeho zastupovanie ku všetkým právnym úkonom, alebo len na reštitučné
konanie. Pritom bude potrebné aplikovať výkladové pravidlo uvedené v ust. § 35 ods.2 Obč.zák. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 ods.1
písm.h/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania účastníkov, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.