Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/179/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7912216053.5

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 , zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava v konaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu súd z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť majetkovú škodu a
nemajetkovú ujmu z dôvodu, že v exekučnom konaní č. XXEr/XX/XXXX Okresný súd M. nerozhodol
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote podľa exekučného poriadku.

Tvrdil, že je daná zodpovednosť žalovaného za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa z. č.
514/2003Z.z.uplatňujeztitulumajetkovejškodyvočižalovanémusumu125,-Euraztitulunemajetkovej
ujmy sumu 330,- Eur.

2. Výšku majetkovej škody žalobca špecifikoval ako úhradu nákladov na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,-

Eur, náklady na udržiavania a správu informačného systému vo výške 40,- Eur, na poštovné a
telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške
15,- Eur.

3. Výšku nemajetkovej ujmy žalobca určil výpočtom, ktorým je nárok na úhradu 55 Eur za každý
mesiac omeškania činnosti exekučného súdu od uplynutia zákonnej lehoty, v ktorej bol súd povinný

rozhodnúť o žiadosti na vydanie poverenia exekučnej veci č. k. XXEr/XX/XXXX. tvrdil, že exekučný súd
bol bezdôvodne nečinný 183 dní.

4. Žalobca svoju žalobu ďalej odôvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
predbežné prerokovanie náhrady škody u žalovaného, ktorý v zákonnej lehote o jeho žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal právo na náhradu trov

konania.

5. Žalovaný sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX a žiadal žalobu zamietnuť z
dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhradyškodypodľaz.č.514/2003Z.z..Zdôraznil,žežalovanémubolidňaXX.XX.XXXXdoručenéprvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že

už dňa XX.XX.XXXX boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po
uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Zdôraznil, že v súlade s §15 ods. 1 a §16 ods. 4 z. č. 514/2003 Z.z. poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde
až po uplynutí šesť mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, preto má za to, že žalobca uplatnil nárok na
súde predčasne. Poukázal aj na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

v konaní o žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám požiadal.

6. Žalovaný ako orgán príslušný podľa §4 ods. 1 písm. a/ z. č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu
nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tvrdil, že podania žalobcu, ktoré označuje ako žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, doručené žalovanému pred podaním žaloby na
súd ako aj návrhy na začatie súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré
ustanovujú procesné predpisy pre kvalifikovanie uplatnenia nároku na náhradu škody podľa z. č.
514/2003 Z. z. a Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko podľa žalovaného už v žiadostiach o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody absentovali také údaje ako je označenie súdnych
exekučných konaní spisovými značkami, ako aj určitosť právnej kvalifikácie hmotnoprávneho záväzku

vyplývajúceho z právneho predpisu, je potrebné takého nároky žalobcu zamietnuť.

7. Žalovaný ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Žalovaný ďalej ako neodôvodnené

uplatnenie nároku žalobcom hodnotí aj to, že nároky žalobcu sú premlčané, že žalobca v žalobách
škodu ako nemajetkovú ujmu vyčíslil iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov, že
žalobca nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné sťažnosti
na Ústavnom súde.

8. Poukázal aj na to, že v kontexte podaných žalôb nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní, v
ktorommaloknesprávnemuúradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnosti
žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou činnosťou v spoločnosti
vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila

najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu
spotrebiteľských úverov je predmetom rôznych exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

9. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľa pre spravodlivosť

pod č. R. (XXXX) [XXXX] adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únií,
v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostáva sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť zo Slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom návrhu na začatie
prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. XXX A. podal Krajský súd v T.I. (U. Z.-XX/XX). Okrem vyššie

uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou resp. aj špecializovanými organizáciami na
ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v Denníku L. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý súdu v prílohe predložil.
Z článku napr. vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného
článku Okresný súd T. označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú, nečestnú činnosť
pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich

práv (s odkazom na rozhodnutie súdneho dvora v N., ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, lebo boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali
porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako

spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko
príjmových osôb.

10. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva preto

požaduje, aby súd žalobu ako právne neopodstatnenú zamietol.

11. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa strany sporu neustanovili. Svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Prítomnosť stranysporu na pojednávaní je jeho právo, ktoré v danom prípade využité nebolo, a tak súd podľa §180
Civilného sporového poriadku (CSP) pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

12. Bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, exekučným spisom
Okresného súdu M. Č.. V.. XXEr/XX/XXXX a boli zistené tieto skutočnosti:

13. Zo spisu Okresného súdu M. Č.. V.. XXEr/XX/XXXX súd konštatuje, že na tunajšom súde sa vedie
exekučné konanie, v ktorom žalobca ako oprávnený podal žiadosť na vykonanie exekúcie, ktorá bola

doručená súdu dňa XX.XX.XXXX a o jeho žiadosti rozhodol súd poverením zo dňa XX.XX.XXXX, kedy
poveril vykonaním exekúcie v tejto veci R.. C. V., súdneho exekútora so sídlom v F.. Poverenie bolo
vydané v zákonnej 15-dňovej lehote.

14. Súd vychádzal z nespornej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo, ktorou je, že žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovaného a rovnako nebolo

sporné ani to, že žalovaný o jeho žiadosti nerozhodol. Sporná bola iba skutočnosť, či táto žiadosť bola
dostatočne kvalifikovaná, čo žalovaný jednoznačne popieral.

15. Podľa §44 ods. 2 z. č. 233/95 Z. z. exekučného poriadku účinného od 01.01.2006 do 31.05.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

16. Podľa §3 ods. 1 písm. d) z. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa §9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný

nezákonný zásah do práv právom chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

18. Podľa §9 ods. 2 cit. z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

19. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým zákonným dôkazom.

20. Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti za prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

21. Podľa §62 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana

v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušeniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohu pri výkone súdnictva.22. Podľa §63 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

23. Podľa §64 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci

boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

24. Podľa §49 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa

porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.

25. Podľa §137 písm. a/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu

žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom čo zistil, že v tomto štádiu konania žalobca
nepreukázal, žeby žalovanému vznikla voči nemu povinnosť nahradiť škodu a nemajetkovú ujmu z toho
dôvodu, že Okresný súd M.Š. v exekučnom konaní č. k. XXEr/XX/XXXX rozhodol o vydanie poverenia
až po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z., ktorá má byť
spôsobená prieťahmi v súdnom konaní nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na náhradu škody

riešiť ako predbežnú otázku zistenie takéhoto prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za
škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu konaní. Vyššie citované
právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní iba predsedovi súdu a
Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie
prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti na náhradu škody

spôsobenej prieťahom v súdnom konaní má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov
nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania. Inak by
mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní
iného súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka
súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý

vybavil sťažnosť podľa §63 ods. 1 a §64 ods. 4 z. č. 757/2004 Z. z..Z uvedeného dôvodu, ak sa má
posudzovať aktívna legitimácia žalobcu v konaní o náhradu škody spôsobenej prieťahom v súdnom
konaní, musí byť preukázaná existencia právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu,
ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní kvalifikovaná ako dôvodná.

27. Žalobca nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie nároku, ktorého sa domáha podanou
žalobou v tejto veci, preto súd jeho žalobu zamietol. Žalobca nepreukázal existenciu právne účinného
aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o konštatovaní prieťahov v exekučnej veci Okresného súdu
M. Č.. V.. XXEr/XX/XXXX. Súd dáva do pozornosti, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
poverenie vo veci X. XXEr/XX/XXXX oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava proti povinnému

Y. F. na vymoženie 484,63 Eur s prísl. a trov exekúcie bolo vydané Okresným súdom M. dňa
XX.XX.XXXX , teda v zákonnej 15-dňovej lehote, pretože žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
súdu XX.XX.XXXX. Tvrdenie žalobcu o bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu v trvaní 183 dní je
zavádzajúce a nepravdivé.

28. V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného
po XX.XX.XXXX, teda po podaní žaloby žalobcu na začatie konania, avšak to na vyššie uvedenom
konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku žalobcu nič nemení.

29. Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch, ako aj Ústavy Slovenskej republiky

boli účinné aj v čase, keď malo podľa žalobcu dôjsť k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie
jeho veci bez prieťahov v konaní. Skutočnosť, že aj keď od XX.XX.XXXX je ustanovenie §9 ods. 2
z. č. 514/2003 Z. z. rozdielne od úpravy účinnej do XX.XX.XXXX nič menení na právnych záveroch
odôvodenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie tohto zákonného ustanovenia by súd z vyššie uvedených
dôvodov žalobu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v tomto prípade zamietol z rovnakých dôvodov.

30. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z toho, že žalovaný trovy konania nežiadal,
nepreukázal žeby mu preukázateľne vznikli, a tak súd žalovanému hoci aj úspešnému účastníkovi tohto
súdneho konania, náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.