Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200878
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4318200878.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Jána Bzdúška, v právnej veci žalobcu: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX,
P. X., samostatne hospodáriaci roľník zapísaný v registri samostatne hospodáriacich roľníkov vedeným
Obecným úradom P. X. pod č. XX/XX, IČO: 30 989 221, proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev
Biskupstvo Nitra, cirkevná organizácia, so sídlom Námestie Jána Pavla II. 7, Nitra, IČO: 35 593 008,

zastúpený: Petruška & partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, Nitra, IČO: 47 254 882, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.
k. 14Cb/1/2018 - 33 zo dňa 21. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Cb/1/2018 - 33 zo dňa 21. marca 2018 v I.,
III. a IV. výroku m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako
aj trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému, aby sa zdržal prenajatia nehnuteľností -
pozemkov registra E parc. č. XXXX vo výmere XXXX m2 ostatná plocha, parc. č. XXXX vo výmere

XXXXXX m2 orná pôda, parc. č. XXXX vo výmere XXXX m2 orná pôda, parc. č. XXXX vo výmere XXX
m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere XXXX m2 orná pôda, parc. č. XXXX/X
vo výmere XXXX m2 záhrada, parc. č. XXXX/X vo výmere XXXXX m2 zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. XXXX/X vo výmere XXXX m2 záhrada, parc. č. XXXX/X vo výmere XXXXXXX m2 orná pôda,
parc. č. XXXX/X vo výmere XXXXX m2 lesný pozemok, parc. č. XXXX/X vo výmere XXXXX m2 lesný
pozemok, nachádzajúcich sa v obci Z. G., katastrálnom území B., zapísané na liste vlastníctva č.

XXXX katastrálneho odboru Okresného úradu Levice tretej osobe, a to do zberu úrody v roku 2018; II.
výrokom vo zvyšnom rozsahu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; III. výrokom poučil
žalovaného, že ako žalobca sa môže voči žalobcovi ako žalovanému žalobou vo veci samej domáhať
vypratania nehnuteľností, ako aj náhrady škody a IV. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c)
a d), § 326 ods. 1 až 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 3, § 330 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 12 ods. 1, 4 a 5, § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.
z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, § 126
ods. 1 a § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu
osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež osvedčiť potrebubezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Podľa názoru súdu žalobca splnil zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia žalovanému, aby sa
zdržal prenajatia nehnuteľností vymedzených v I. výroku napadnutého uznesenia tretej osobe, a to do

zberu úrody v roku 2018. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil,
že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy zo
dňa 10.04.2012 a bol uzatvorený na dobu určitú, a to od 01.10.2012 do 30.09.2017. Následne žalovaný
ako vlastník prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah založený vyššie uvedenou zmluvou a vyzval žalobcu
na predloženie novej ponuky na uzatvorenie nového zmluvného vzťahu. V zmysle zmluvného vzťahu,

ako aj zákonného znenia, zaslaním Výzvy na vrátenie poľnohospodárskej pôdy zo dňa 16.08.2016 (t.
j. 1 rok pred ukončením nájomného vzťahu) došlo k riadnemu ukončeniu zmluvného vzťahu. Uvedené
žalobca nepoprel, avšak namietal uplatnenie práva na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy
a taktiež nedostatok aktivity zo strany žalovaného o reálne ukončenie zmluvného vzťahu, v dôsledku
čoho predchádzajúc vzniku škody pokračoval v riadnom obhospodarovaní predmetu sporu a nebol
v ňom rušený. Vychádzal pritom z toho, že vo výzve bol žalobca poučený o možnosti uchádzať sa

o ďalší nájom, pričom bolo uvedené, že na ďalšie obdobie nájmu bude uprednostňovaný aktuálny
nájomca v prípade, ak si doteraz plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a ponúkne porovnateľnú
cenu s prípadnými žiadateľmi o ten istý predmet nájmu. V zmysle predmetnej výzvy si žalobca uplatnil
právo na prednostné uzavretie novej zmluvy, a to podaním zo dňa 03.10.2016 v cene 64,45 eur/ha/
ročne. Následne podaním zo dňa 21.02.2017 opätovne požiadal o prenájom poľnohospodárskej pôdy,

avšak cenovú ponuku určil sumou 120 eur/ha/ročne. Žalovaný ďalší prenájom poľnohospodárskej pôdy
žalobcovi neodsúhlasil, o čom ho informoval podaním zo dňa 24.03.2017, teda zmluvný vzťah sa
skončil dňom 30.09.2017, avšak bez toho, aby došlo k protokolárnemu odovzdaniu predmetu zmluvy
a taktiež vyrovnaniu zmluvného vzťahu. Keďže žalovaný žiadnym spôsobom sa nedomáhal vypratania
nehnuteľností, či už formou výzvy po uplynutí zmluvného vzťahu a protokolárneho odovzdania alebo

súdnou cestou, žalobca v domnienke pokračujúceho vzťahu a plniac si povinnosti riadneho hospodára
pokračoval v obhospodarovaní predmetu sporu. Z tohto dôvodu započal aj novú úrodu. Svoje domnienky
pokračovania vzťahu odvodzoval od toho, že nedošlo k fyzickému odovzdaniu predmetu nájmu, ako
ani žiadny subjekt sa neprihlásil k novému nájmu, teda zo strany žalovaného nebol rušený v užívaní
predmetu sporu a to až do času podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy sa

začali vyskytovať na predmete sporu subjekty a stroje, ohrozujúce novú úrodu a spôsobujúce mu
škodu. Dokonca ani po tom, ako bola doručená odpoveď zo dňa 21.11.2017, v rámci ktorej žalovaný
neuznal pokračovanie ďalšieho nájmu, avšak bez toho, aby zrealizoval fyzické odovzdanie predmetu
nájmu a taktiež vysporiadal započatú poľnohospodársku činnosť. Rovnako tak bola žalobcovi ako
nájomcovi vyrubená daň z nehnuteľností a taktiež žalobca zaplatil žalovanému nájom, ktorý mu

druhýkrát podľa priložených listinných dôkazov nebol vrátený. Čo sa týkalo prenajatia predmetu sporu
spoločnosti Bystrík, s.r.o., uvedené v konaní preukázané nebolo. Vyplývalo to len z jedného podania
žalovaného, predloženého v spise, avšak bez toho, aby tento subjekt sa akýmkoľvek spôsobom hlásil k
užívaniu nehnuteľností, nepripravoval predmet sporu na ďalšie užívanie, ako ani nezaplatil daň. Keďže
doposiaľ nie je potvrdená existencia iného nájomného vzťahu, žalobca sa nemá v akom inom konaní

domáhať určenia neplatnosti tohto nájomného vzťahu, a preto ochrana prostredníctvom neodkladného
opatreniapredstavujejedinýmožnýobrannýprostriedokakozabrániťvznikuškôdanarušeniuexistencie
žalobcu. Čo sa týkalo pokračovania nájmu zo zákona, uvedené obsahuje viaceré zákonom stanovené
predpoklady, avšak tie nie je možné riadne preskúmať v rámci neodkladného opatrenia, ktorým sa
poskytuje dočasná neodkladná ochrana a tú súd vzhliadol v dočasnom užívaní predmetu sporu do zberu

úrody v roku 2018, čo upravuje § 12 ods. 4, 5 zákona č. 504/2003 Z. z., v zmysle ktorého, ak je užívaný
pozemok bez nájomnej zmluvy a nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva
na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody.
Čo sa týkalo aplikácie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka na daný prípad, aj ten upravoval predĺženie
nájmu o jeden rok ako sankciu pre neaktívneho prenajímateľa, ktorý v lehote 30 dní nepodal návrh

na vypratanie nehnuteľností a to i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že žalobca ako nájomca
užíva vec aj po skončení nájmu. Uvedené nie je podľa názoru súdu možné považovať za právny základ
daného sporu, keďže osobitný predpis upravuje predmetnú situáciu, teda má vlastnú právnu úpravu,
avšak neaktivita žalovaného sa premietla v možnosti užívania predmetu sporu o ďalší rok. Napriek
tomu je potrebné súhlasiť so žalobcom, že na vzťahy neupravené osobitným zákonom je potrebné

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak len v prípade, ak osobitný zákon neupravuje daný
vzťah. Okrem toho, prenájom predmetu sporu tretej osobe - právnickej osobe s majetkovou účasťou
žalovaného bez reálneho obhospodarovania sa javí ako obchádzanie zákona a otvorenie si možnosti
na licitovanie novej ceny nájmu s novým záujemcom o pôdu, v dôsledku čoho by došlo k obídeniuustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.. Uvedené vyplynulo z listinných dôkazov predložených
žalobcom, z ktorých bolo zjavné to, že žalovaný sa žiadnym spôsobom po dobu približne 6 mesiacov
nedomáhal svojho vlastníckeho práva, ako ani nerušil žalobcu v užívaní, a preto sa sám pričinil k tomu,

že u žalobcu vznikla zákonom predpokladaná domnienka nájmu do zberu úrody. Jediné podanie, čo
bolo zo strany žalovaného podané, bolo síce možné chápať ako odmietnutie ďalšieho užívania, avšak
bez ďalšieho konania, zostalo len vo fiktívnej rovine a uviedlo žalobcu do domnienky pokračovania
v spravovaní predmetu sporu. Formálnou výzvou na vydanie nehnuteľností síce došlo k ukončeniu
nájomnej zmluvy, avšak nedošlo aj k reálnemu odovzdaniu, a preto sa zmluvné užívanie zmenilo na

užívanie bez nájomnej zmluvy, ktoré je upravené v § 12 zákona č. 504/2003 Z. z. a aj z tohto dôvodu je
aplikácia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa súdu prvej inštancie na daný prípad vylúčená. S
poukazom na vyššie uvedené sa súdu prvej inštancie javilo primerané, napĺňajúce princíp spravodlivosti,
ako aj proporcionality, uložiť žalovanému, aby sa zdržal prenajatia nehnuteľností tretej osobe po dobu
do zberu úrody v roku 2018, v dôsledku čoho by došlo k zabráneniu ohrozenia výživy žalobcu, riadnemu
obhospodarovaniu predmetu sporu a finančnému zadosťučineniu žalovaného, ktorý má nárok na nájom

za obvyklú cenu.
4. Súd prvej inštancie v časti týkajúcej sa nariadenia žalovanému, aby strpel vzniknutý zákonný nájomný
vzťah žalobcu k predmetným pozemkom v súlade s ustanovením § 676 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
pred začatím konania zamietol a to z dôvodu, že nie je úlohou súdu v súvislosti s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia pred začatím konania skúmať, či žalobca spĺňa, resp. nespĺňa zákonom
stanovené podmienky na vznik nároku nájomcu na prednostné právo na uzavretie novej nájomnej
zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ktorý nevzhliadol odklon od právneho názoru odvolacieho
súdu konštatovaného v rozhodnutí č. k. 15Cob/130/2017 - 44 zo dňa 11.09.2017 v predmetnom spore,
toto by mal súd skúmať až v konaní vo veci samej, t. j. v súvislosti s podaním žaloby žalobcom o

neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorú by žalovaný eventuálne uzavrel s treťou osobou, pričom by žalovaný
nerešpektoval prednostné právo žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie mal teda z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania a priložených listinných dôkazov za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán

sporu v časti, týkajúcej sa uloženia žalovanému, aby sa zdržal prenajatia nehnuteľností vymedzených
v I. výroku napadnutého uznesenia tretej osobe, avšak nie do právoplatného skončenia konania vo
veci samej ako žiadal žalobca, ale do zberu úrody v roku 2018, nakoľko dovtedy je vecou strán sporu
usporiadať svoje vzťahy. Vo zvyšnom rozsahu, t. j. nariadení žalovanému, aby strpel vzniknutý zákonný
nájomný vzťah, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania zamietol.

Zároveň súd prvej inštancie v zmysle § 337 ods. 1, 2 CSP vo výroku uznesenia poučil žalovaného,
ktorému neodkladným opatrením uložil povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a to jednak
žalobu o vypratanie nehnuteľností, ako aj sa domáhať nárokov na náhradu škody spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia. Žalobcovi súd povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 CSP neuložil,
nakoľko z obsahu spisu nie je zrejmé, či skutočne došlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy, týkajúcej

sa predmetu sporu, s treťou osobou, v rámci čoho by mohol namietať nerešpektovanie prednostného
práva žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy. Súd o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo
stránnepriznalprávonanáhradutrovkonania,nakoľkožalobcovmunávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia vyhovel čiastočne, teda žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, v dôsledku čoho súd

vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

6. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný.

7. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a

predčasne vydané. Súd prvej inštancie si vytvoril konečnú mienku o slede udalostí len z tvrdení žalobcu,
ktoré ale nie sú úplné a ani pravdivé. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či si žalobca riadne plnil
všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 10.04.2012 na dobu určitú od
01.10.2012 do 31.09.2017, a teda či mu vôbec vzniklo právo prednostného nájmu v súlade s § 13 ods. 2
zákonač.504/2003Z.z..Súdprvejinštancieneskúmalaniďalšieskutočnosti-čižalobcareálnedotknuté

nehnuteľnosti obhospodaroval, či započal na nich novú úrodu, či navrhol žalovanému uzatvorenie
nájomnej zmluvy, a či uzatvorenie nájomnej zmluvy žalovaný ako vlastník neodmietol. Je pravdou, že
dňa16.08.2016 zaslal žalovaný žalobcovi výzvu na vráteniepoľnohospodárskej pôdy, ktorá bola zaslaná
rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, a to v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003Z. z.. Nie je možné vydať neodkladné opatrenie bez existencie relevantných dôkazov preukazujúcich
dôvodnosť návrhu a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca nesplnil podmienky na
vznik práva na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.

z dôvodu, že na vznik tohto práva je potrebné, aby nájomca riadne a včas plnil svoje záväzky zo
zmluvy. K tomuto nedošlo a žalobca to vo svojom podaní ani žiadnym spôsobom nepreukázal, hoci celé
napadnuté uznesenie je na tejto domnienke založené. Súd prvej inštancie nemohol vydať napadnuté
uznesenie bez náležite zisteného skutkového stavu. Žalovaný nájomnou zmluvou zo dňa 01.09.2017
prenajal dotknuté pozemky spoločnosti BYSTRÍK s.r.o., so sídlom ul. Pavla Straussa 3, 949 11 Nitra,

ktorej jediným spoločníkom je žalovaný. Teda, ak by odvolací súd neuznal, že žalobcovi právo na
prednostné uzavretie nájomnej zmluvy ani nevzniklo, tak nie je možná aplikácia ustanovenia § 13 ods.
2 zákona č. 504/2003 Z. z. z dôvodu, že pri skončení nájmu založeného nájomnou zmluvou uzavretou
medzi žalobcom a žalovaným sa stala nájomcom dotknutých nehnuteľností právnická osoba, ktorej
je prenajímateľ jediným spoločníkom. Žalobca ako nájomca si počas platnosti nájomnej zmluvy zo
dňa 10.04.2012 neplnil riadne a včas svoje záväzky zo zmluvy, keď konkrétne v roku 2014 žalobca

nezaplatil nájomné do 15.10.2014 tak, ako mu to ukladala nájomná zmluva, ale až 23.10.2014, čo
žalobca preukazuje priloženým listinným dôkazom - výpisom z účtu, na ktorom je uvedená oneskorená
platba evidovaná. Ďalej žalobca ako nájomca ku koncu platnosti nájomnej zmluvy v roku 2017 vypílil cca
2000 ks agátových drevín tvoriacich ekostabilizujúcu zeleň v rámci obhospodarovaných polí v dĺžke cca
5 km, a to bez akéhokoľvek upovedomenia vlastníka nehnuteľnosti ako aj príslušného orgánu štátnej

správy a územnej samosprávy. Drevnú hmotu si následne žalobca bezdôvodne privlastnil a postupne
rozpredáva, hoci pochádza z nelegálneho výrubu a nie je jeho vlastníctvom. Aj toto konanie je v rozpore
s nájomnou zmluvou a v rozpore s riadnym plnením záväzkov nájomcu zo zmluvy, pretože nájomca
sa v zmluve zaviazal, že nehnuteľnosti bude obhospodarovať so starostlivosťou riadneho hospodára
tak, aby vlastníkovi nevznikla škoda. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti dotknuté nehnuteľnosti

odovzdal do užívania novému nájomcovi - spoločnosti BYSTRÍK, s.r.o.. Žalovaný prostredníctvom tejto
spoločnosti začal dotknuté nehnuteľnosti užívať a na jeseň v roku 2017 na nich vykonal diskovanie
a mulčovanie. Následne vykonal hlbokú orbu a takto pripravenú pôdu nechal prezimovať. Na jar
2018 po rozmrznutí bola pôda rozpracovaná po orbe, následne bola pôda zrovnaná a bolo na
nehnuteľnostiach rozmetané hnojivo. Následne sa vykonala príprava na siatie - tzv. rozrábanie pôdy

a v súčasnosti prebieha sejba a valcovanie pôdy. Žalobca na nehnuteľnostiach po skončení nájomnej
zmluvy nevykonal žiadnu činnosť, nesial úrodu, a teda ani nemôže nijakú zožať. Žalovaný ďalej
uviedol, že spoločnosť BYSTRÍK, s.r.o. si na vykonávanie poľnohospodárskych prác na dotknutých
nehnuteľnostiach najala dve spoločnosti, prostredníctvom ktorých obhospodaruje pôdu (X. K., F. a
Hindicky s.r.o.), čo žalobca preukazuje priloženými zmluvami o poskytovaní služieb zo dňa 31.10.2017.

Spoločnosť BYSTRÍK, s.r.o. má od 28.09.2010 v predmete činnosti poľnohospodárstvo a lesníctvo
vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo
ďalšieho predaja. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti postupne prechádza od prenájmu nehnuteľností
tretím subjektom k poľnohospodárskej a lesnej výrobe prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti
z dôvodu lepšieho a efektívnejšieho využívania svojho vlastníctva. Žalobca v návrhu uviedol, že

nemal vedomosť o tom, že by sa nájom dotknutých nehnuteľností skončil. Toto tvrdenie vyvracia
odpoveď žalovaného zo dňa 24.05.2017, v ktorej mu oznámil, že prenájom dotknutých nehnuteľností
mu neodsúhlasil. Konateľ spoločnosti BYSTRÍK, s.r.o. sa snažil viackrát skontaktovať so žalobcom
za účelom protokolárneho odovzdania pôdy a zdokumentovania nelegálneho výrubu, čo sa mu však
nepodarilo. Napriek uvedenému žalobca žalovanému zaslal platbu dňa 09.11.2017 („nájomné“), na ktorú

žalovaný zareagoval listom zo dňa 21.11.2017, v ktorom žalobcovi oznámil, že nájom mu skončil dňa
30.09.2017,apretoodtohtodátumuniejeoprávnenýnanehnuteľnostivstupovaťaanivykonávaťžiadne
iné činnosti. Žalovaný žalobcovi v liste zo dňa 21.11.2017 rovnako oznámil, že nehnuteľnosti prenajal
spoločnosti BYSTRÍK, s.r.o.. Platbu zo dňa 09.11.2017 vrátil žalovaný žalobcovi dňa 14.12.2017.
Následne na to žalobca opätovne zaslal žalovanému platbu, ktorú vrátil dňa 11.01.2018. Uvedené

sa zopakovalo dňa 13.02.2018 s vrátením platby 22.02.2018, dňa 26.02.2018 s vrátením platby dňa
20.03.2018 a dňa 22.03.2018 s vrátením platby dňa 10.04.2018.

8. Žalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie, alternatívne zmeny napadnutého uznesenia tak, že návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia pred začatím konania súd zamietne.

9. Odvolanie žalovaného bolo súdom prvej inštancie doručené žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril
písomným podaním.10. Žalobca s dôvodmi žalovaného uvedenými v jeho odvolaní nesúhlasí. V odvolaní žalovaného
absolútne absentujú udalosti, ktoré sprevádzali daný stav, ktorý vyplynul z podanej výzvy na vrátenie

poľnohospodárskej pôdy zo dňa 16.08.2016 a okolnosti okolo tzv. verejnej súťaže žalovaného v zmysle
informácií zverejnených na webovom sídle žalovaného (zámer dať do prenájmu aj pozemky, ktoré sú
predmetom nájomnej zmluvy, formou verejnej súťaže). Žalovaný sa ani nevyjadril k zásadnej otázke
existencie zákonného prednostného nájmu, ktorý si žalobca uplatnil v zákonnej lehote svojím listom
zo dňa 03.10.2016 v súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.. V liste žalobca opieral svoje

zákonné právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy o skutočnosť, že v doterajšom vzťahu si
plnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy bez akéhokoľvek upozornenia
žalovaného, pričom zároveň požiadal o predloženie návrhu nových zmluvných podmienok na ďalšie
zmluvné obdobie. K tvrdeniu žalovaného o oneskorení žalobcu s úhradou nájomného v roku 2014
žalobca uviedol, že žalovaný napriek dohode uvedenej v čl. IV. nájomnej zmluvy vystavil faktúru až
dňa 01.10.2014 s tým, že splatnosť faktúry bola dňa 15.10.2014, namiesto dohodnutej lehoty 20.09..

Žalobca faktúru za nájomné vystavenú žalovaným zaplatil v lehote jej splatnosti, t. j. 14.10.2014, ale
preukázateľná chyba pri písaní čísla účtu IBAN prijímateľa spôsobila, že platba bola žalobcovi dňa
15.10.2014 vrátená. Žalobca platbu nájomného uhradil ihneď po vrátení platby z banky. Žalovaný naviac
vystavil žalobcovi faktúru č. 14310816 bez uvedenia konkrétnej objednávky - čísla nájomnej zmluvy,
bez špecifikácie položky fakturácie. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný mal ako prenajímateľ

právo požadovať úroky z omeškania vo výške 0,05 % z omeškanej sumy za každý deň, pričom
žalovaný až do dňa podania odvolania proti napadnutému uzneseniu nepožadoval od žalobcu ani
úroky z omeškania, ani mu nezaslal výzvu na zaplatenie či upomienku a ani nevyužil inštitút ukončenia
nájmu. Uvedené konanie žalovaného je skôr závažným porušením jeho zmluvných záväzkov, nakoľko
nedodržal povinnosť riadne a včas fakturovať nájomné. V súvislosti s tvrdením žalovaného o vypílení

cca 2000 ks agátových drevín ku koncu platnosti nájomnej zmluvy, žalobca poukázal na ustanovenie
§ 32 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 1 ods. 3 a 4 vykonávacej
vyhlášky. Žalobca v súlade s uvedenými ustanoveniami vykonal len odstránenie drevín, ktoré dlhodobo
a neregulovateľne zasahovali do okolitej poľnohospodárskej pôdy. Pozemky tvoriace predmet sporu sú
poľnohospodárskymi pozemkami a nie lesnými pozemkami. Na prenajatých pozemkoch sa nenachádza

žiadna spoločensky hodnotná drevená hmota, ktorá by spĺňala charakter ekosystému lesného pozemku
a na prenajaté pozemky sa ani nevzťahujú povinnosti spojené s ochranou lesných pozemkov. Žalobca
len vykonal nutné a zákonné ošetrenie pozemkov od náletových a samovoľne rastúcich drevín, ktoré
zasahujú do poľnohospodársky obrábanej pôdy a spôsobujú tým aj nesprávne zameranie pozemkov
pre ortofoto mapy za účelom dotačnej politiky. Žalobca zásadne odmieta aj tvrdenie žalovaného o

tom, že drevnú hmotu odcudzil žalovanému, resp. jeho blízkej právnickej osobe, nakoľko náletové
dreviny a stromy nachádzajúce sa v alejách poľných ciest oddeľujúce jednotlivé parcely, resp. na
okraji poľnohospodárskych pozemkoch neboli vysadené Ostrihomským arcibiskupstvom ako pôvodným
vlastníkom dotknutých nehnuteľností, a ktoré boli po nadobudnutí účinnosti reštitučného zákona
navrátené Rímskokatolíckej cirkvi Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze, ktorá ich darovala Nitrianskemu

biskupstvu. Predmetom navrátenia však boli výlučne pozemky a nie lesný porast (ktorý v čase darovania
napozemkochnejestvovali).Žalovanýsastalvlastníkomdotknutýchnehnuteľnostínazákladedarovacej
zmluvy zo dňa 04.05.2009 a vzhľadom k vzrastlému stavu drevín je zrejmé, že tieto nemohol reálne
vysadiť žalovaný. Predmetom sporu boli naviac len poľnohospodárske pozemky a nie aj drevná hmota
nachádzajúca sa na týchto pozemkoch. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 663 a § 665 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedol, že nesúhlasí s čestným prehlásením Mgr. Smolku,
ktorý je konateľom spoločnosti BYSTRÍK, s.r.o.. K fotografiám, ktoré žalovaný priložil k odvolaniu,
žalobca uviedol, že ich ako dôkazný prostriedok zásadne odmieta, nakoľko mohli byť vyhotovené

kdekoľvek a v akomkoľvek čase. Tvrdenia Mgr. Smolku o tom, že spoločnosť BYSTRÍK, s.r.o. začala
obhospodarovať dotknuté pozemky na jeseň v roku 2017 sú nepravdivé, pretože v tom čase neboli
odovzdané žalobcom žalovanému ako ich vlastníkovi, a preto ich ani žalovaný nemohol odovzdať tretej
osobe. Vyjadrenia Mgr. Smolku o tom, že sa pokúšal kontaktovať žalobcu, sú taktiež nepravdivé a
dôkazmi nepreukázané. Spoločnosť BYSTRÍK, s.r.o. kontaktovala žalobcu len raz a jej list bol zmätočný,

neurčitýaničímnešpecifikovaný.Navýzvužalobcuozdokladovanieskutočnostíuvedenýchvzmätočnej
žiadostispoločnostiBYSTRÍK,s.r.o.tátoneodpovedala.Žalobcatrvánasvojomvyjadrení,žepredmetné
nehnuteľnosti užíval aj na sklonku roka 2017 a na jar 2018 a v agrotechnických termínoch vykonával
potrebné agrotechnické úkony. Po doručení napadnutého uznesenia mu osobne v uvedených úkonochzabránili tretie osoby, ktoré vstúpili na pozemky strojovou technickou, pričom žalobcovi tvrdili, že majú
uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom pozemkov. Žalobca následne podal dňa 07.04.2018 trestné
oznámenie. Dňa 26.03.2018 zaslal žalovanému a spoločnosti BYSTRÍK, s.r.o. list, v ktorom ich upozornil

na vykonateľnosť napadnutého uznesenia a skutočnosť, že nájomná zmluva medzi ním a žalovaným
sa obnovila podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca rovnako požiadal Okresný úrad
Levice, katastrálny odbor o zápis poznámky v súvislosti s existenciou napadnutého uznesenia. Žalobca
k žalovaným predloženej nájomnej zmluve uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou BYSTRÍK, s.r.o.
uviedol, že od 01.10.2017 do vydania napadnutého uznesenia na sa na dotknutých nehnuteľnostiach

nevyskytla žiadna osoba, ktorá by preukazovala svoj vzťah k spoločnosti BYSTRÍK, s.r.o., a ktorá
by vstúpila do reálneho, skutočného obhospodarovania pozemkov. Na dotknutých nehnuteľnostiach
sa nevyskytol ani konateľ spoločnosti BYSTRÍK, s.r.o., ani jej zamestnanci či strojová technika,
ktorí by agrotechnické opatrenia vykonávali. Žalobca namietal vo vyjadrení aj obsah oboch zmlúv
o poskytovaní služieb, uzatvorených medzi spoločnosťou BYSTRÍK, s.r.o. a spoločnosťami Hindický
s.r.o. a X. K. F. a podľa obsahu ich považoval za podnájomné zmluvy. Žalobca sa domnieva, že v

týchto zmluvách stanovené zmluvné opatrenia poskytovateľov sú podľa zákona č. 504/2003, § 663
Občianskeho zákonníka a zákona č. 220/2004 Z. z. právami a povinnosťami výlučne užívateľa/nájomcu
poľnohospodárskej pôdy. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 2 a 3 zákona č. 220/2004
Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Žalobca má za to, že zmluvy o poskytovaní
služiebsúnájomnými,resp.podnájomnýmizmluvamiažalovanýnimiakovýlučnýzakladateľaspoločník

obchodnej spoločnosti BYSTRÍK, s.r.o. účelovo obišiel zákonné ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č.
504/2003 Z. z.. Žalobca sa zároveň domnieva, že mohlo dôjsť aj k možnému protiprávnemu stavu,
ktorý vznikol tým, že poskytovatelia služieb na základe zmlúv o poskytovaní služieb uzatvorenými so
spoločnosťou BYSTRÍK, s.r.o. sa podľa týchto zmlúv stali oprávnenými požadovať priame platby z
Poľnohospodárskej platobnej agentúry, a ktoré si môžu ponechať ako formu odplaty za poskytnuté

služby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zákon č. 280/2017 Z. z. a Metodický pokyn Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 2302/2014-640 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z..
Aj v súlade s judikatúrou Európskej únie v tejto oblasti, nemôže byť žiadateľom priamej platby osoba,
ktorá len poskytuje svojou strojovou technikou, resp. ľudskými zdrojmi služby v poľnohospodárstve.
Skutočnosť, že žalovaný prostredníctvom obchodnej spoločnosti BYSTRÍK, s.r.o. umožnil v zmluvách

tzv. poskytovateľom služieb oprávnenie na požiadanie o priame platby z rozpočtu SR a právo na ich
ponechanie, odporuje podľa žalobcu právnemu poriadku SR, komunitárnemu právu a môže naplniť
aj skutkovú podstatu trestného činu subvenčného podvodu. Žalobca považuje postup žalovaného za
účelový,odporujúciprávnemuporiadkuidobrýmmravom.Vzhľadomnauvedenéjezrejmé,žeodvolanie
žalovaného voči napadnutému uzneseniu je nedôvodné a neopodstatnené, pričom žalovaný vo svojich

tvrdeniach neuniesol dôkazné bremeno. Záverom žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) úvodomkonštatuje, že žalovaný výslovne v odvolaní neuviedol, že by napádal len I. a od neho

závislý aj III. a IV. výrok napadnutého uznesenia (teda že by napádal len tie výroky, ktoré boli vydané v
jeho neprospech). Avšak hodnotiac toto podanie žalovaného vo veci samej podľa obsahu (§ 124 ods. 1
CSP), je z neho zrejmé, že žalovaný napáda len tie výroky napadnutého uznesenia, ktoré boli vydané v
jeho neprospech. Z tohto dôvodu odvolací súd podanie žalovaného vyhodnotil ako odvolanie smerujúce
proti I. a III. a IV. výroku napadnutého uznesenia a nie aj proti II. výroku napadnutého uznesenia, v

ktorom bol žalovaný na súde prvej inštancie úspešný.

13. Odvolací súd následne preskúmal v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup
súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie
žalovaného je dôvodné, a že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť

tak, že súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Rozhodol tak bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.

14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal na súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania zo dňa 01.03.2018, ktorý mu bol doručený dňa

02.03.2018. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie napadnutým
uznesením.15. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (ďalej len „zákon o nájme poľnohospodárskych
pozemkov“) v znení účinnom do 30.04.2018, ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy,
má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok za nájomné v obvyklej

výške; to neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím
výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osoba
prenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o
pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu určený na iné ako poľnohospodárske účely.

22. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia v spojení s odvolacími
dôvodmi, ktorými je odvolací súd viazaný, úvodom zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, a preto nie je možné
odvolací dôvod založiť na tom, že súd prvej inštancie náležite a čo najpodrobnejšie nezisťoval
dokazovaním skutkový stav. Pre dôvodnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia musia

byť osvedčené rozhodujúce skutočnosti, z existencie ktorých pri rozhodnutí súd vychádza.

23. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa osvedčuje a nedokazuje, čo znamená,
že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje významné relevantné skutočnosti,
ktoré by mali podanie návrhu osvedčiť. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia

je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, ktoré musí
navrhovateľ hodnoverne osvedčiť. I keď nie je možné v procesnom štádiu, v ktorom bol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podaný vyžadovať dôsledné preukázanie jednotlivých skutočností,
rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak pri zohľadnení, že neodkladné opatrenie
má v zásade preventívny účinok, musia byť, ak sa má dosiahnuť jeho efektívnosť, tvrdené skutočnosti

a preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená,
osvedčené.

24. Hoci súd môže nariadiť neodkladné opatrenie tak v prípade, keď je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, ako aj pri existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená, tak v oboch prípadoch musí súd

nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku
ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, a to osobitne aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
chráneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Priamo z normatívneho textu ustanovenia § 326
ods. 1 CSP vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo vecisamej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza
predovšetkým z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú
ochranu.

25. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia
nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s
podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho
nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými

prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej
musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu
konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

26. V prejednávanej veci žalobca vyvodzuje nárok, ktorému má byť poskytnutá predbežná
procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia, z ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o nájme

poľnohospodárskych pozemkov upravujúceho inštitút práva na prednostné uzavretie novej nájomnej
zmluvy na pozemok za nájomné v obvyklej výške v prípade, ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky
zo zmluvy. Ako odvolací súd konštatoval už vyššie, pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné,
aby bola dôvodnosť ako aj trvanie nároku žalobcu hodnoverne osvedčená.

27. Bez toho, aby odvolací súd akokoľvek prejudikoval rozhodnutie vo veci samej (keďže ako uviedol
už vyššie, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na rozdiel od konania vo
veci samej zásadne nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale vychádza sa primárne len z návrhu a
súd prostredníctvom dôkazných prostriedkov, najmä listín pripojených k návrhu, zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), po oboznámení

sa s obsahom spisu dospel k záveru, že dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ako ani jeho trvanie, nie je v prejednávanej veci
hodnoverne osvedčená.

28. Záver odvolacieho súdu o neosvedčení dôvodnosti a trvaní nároku hodnoverným spôsobom, s

poukazom na vyššie konštatovaný právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého, ak sa súdu na
základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný, nemôže byť
nariadené neodkladné opatrenie, má potom bezprostredne za následok záver o nesplnení podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci. Z tohto dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie, keď za daných okolností nie sú splnené podmienky na potvrdenie

napadnutého uznesenia alebo na jeho zrušenie, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

29. Odvolací súd k právnemu záveru o neosvedčení dôvodnosti a trvania nároku (hodnoverným
spôsobom) dospel s poukazom na samotný návrh žalobcu, v ktorom tento síce tvrdil, že právo na

prednostné uzavretie nájomnej zmluvy na pozemok za nájomné v obvyklej výške mu vzniklo, nakoľko v
doterajšom zmluvnom vzťahu nebol v omeškaní s plnením povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy,
avšakžalobcatotosvojeskutkovétvrdenienijakýmspôsobomnepreukázal(napríkladtak,žebyknávrhu
priložil listinné dôkazy o vykonaní všetkých platieb nájomného riadne a včas, ktoré by hodnoverným
spôsobom aspoň osvedčovali toto skutkové tvrdenie, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

postačuje, nakoľko plnohodnotné dokazovanie sa nevykonáva), a neuniesol teda dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorému žiadal neodkladným opatrením priznať
právnu ochranu.

30. Odvolací súd je síce pri rozhodovaní o odvolaní s poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 viazaný

stavom, aký tu bol v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Teda odvolací súd
nemôže svoje rozhodnutie založiť na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia.
Na tieto skutočnosti odvolací súd podľa § 329 ods. 2 CSP prihliadať nemôže. Uvedené však súčasne
neznamená, že odvolací súd svoje rozhodnutie nemôže založiť na skutočnostiach, ktoré sa síce
preukázali až v odvolacom konaní (za splnenia podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní podľa

§ 366 CSP, pričom v tomto konaní prípustnosť novôt možno založiť na § 366 písm. d) CSP, nakoľko
vzhľadom na procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý bol síce v súlade s § 329 ods. 1 veta prvá
CSP, avšak odvolateľ bez svojej viny svoje skutkové a právne argumenty nemohol uplatniť v konanípred súdom prvej inštancie), avšak boli tu (teda existovali) už v čase vydania napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie.

31. Odvolací súd z odvolania žalovaného a k nemu priložených listinných dôkazov zistil, že žalobca
v roku 2014 uhradil platbu nájomného dňa 23.10.2014, kedy bola pripísaná na účet žalovaného,
pričom splatná podľa nájomnej zmluvy (čl. IV. bod 3.) bola dňa 20.09.2014. Odvolací súd na tomto
mieste poukazuje na skutočnosť, že práve zmluvná úprava je rozhodujúca pre posúdenie riadneho
a včasného plnenia zmluvných záväzkov - teda v tejto súvislosti je právne bezvýznamné, kedy bolo

nájomné žalobcovi žalovaným fakturované, nakoľko v nájomnej zmluve nebola splatnosť nájomného
viazaná na vystavenie faktúry žalovaným. Prípadné porušenie predpisov verejného práva (napr.
zákona o účtovníctve, ale ani predpisov upravujúcich podmienky poskytovania priamych platieb
Poľnohospodárskou platobnou agentúrou a pod.) žalovaným nie je právne významné za účelom
posudzovania riadnosti a včasnosti plnenia záväzkov práve žalobcom. V nájomnej zmluve uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným (čl. IV.) bola určitým a zrozumiteľným spôsobom dojednaná výška

nájomného, jeho splatnosť ako aj platobné podmienky. Hoci z faktúry, ktorou žalovaný fakturoval
žalobcovi platbu nájomného na hospodársky rok 01.10.2014 do 30.09.2015 vyplýva, že ju žalobcovi
vystavil až dňa 01.10.2014, žalobcovi nič nebránilo svoju povinnosť uhradiť nájomné za hospodársky rok
2015 riadne a včas aj bez vystavenia faktúry žalovaným, ktorej vystavenie nebolo podmienkou splatnosti
nájomného.

32. Odvolací súd mal rovnako riadne preukázanú skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 16.08.2016
riadne vyzval žalobcu na vrátenie prenajatých poľnohospodárskych pozemkov, a to podľa § 12 ods. 1
zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Teda žalovaný vyzval žalobcu na vrátenie pozemku
spôsobom požadovaným v uvedenom zákonnom ustanovení a aj v príslušnej lehote.

33. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalobca nielen že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
hodnovernému osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana, ale
toto s poukazom na skutočnosti tvrdené žalovaným v odvolaní o nesplnení povinnosti úhrady nájomného
v roku 2014 za hospodársky rok od 01.10.2014 do 30.09.2015 včas, ktoré aj riadne preukázal (výpis z

účtu v banke preukazujúci, že žalovaný sa dostal v roku 2014 do omeškania s úhradou platby takmer o
celý kalendárny mesiac) žalobca ani uniesť nemohol. Naviac, samotný žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
potvrdil, že s úhradou nájomného v roku 2014 sa dostal do omeškania, teda nepoprel, že si povinnosť
zaplatiť nájomné riadne a včas v uvedenom roku nesplnil. Hoci sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením
žalovaného o tom, že splatnosť nájomného nastala v roku 2014 15.10.2014 (teda v deň uvedený vo

faktúre vystavenej žalovaným), nakoľko nebola preukázaná zmena nájomnej zmluvy v časti splatnosti
nájomného, podľa ktorej bolo nájomné splatné vždy do 20.09. predchádzajúceho hospodárskeho roku
vopred, tak ani pri akceptácii tohto termínu splatnosti nájomného (ktorá je pre žalobcu výhodnejšia), nie
je možné konštatovať riadne a včasné splnenie povinnosti žalobcu ako nájomcu, nakoľko nájomné bolo
riadne uhradené žalovanému až dňa 23.10.2014.

34. Bol to práve žalovaný, ktorý v konaní tvrdil a priloženými listinnými dôkazmi aj hodnoverne osvedčil,
že žalobca sa dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti uhradiť nájomné v roku 2014 riadne
a včas. Práve riadne a včasné plnenie povinností nájomcu (v tomto konaní v procesnom postavení
žalobcu) je pritom podľa § 12 ods. 3 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov podmienkou na to,

aby nájomcovi vzniklo právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok za nájomné
v obvyklej výške, ktorého predbežnej procesnej ochrany sa žalobca svojím návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha.

35. Žalobca z uvedených dôvodov v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil

dôvodnosť svojho nároku (teda práva na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok
za nájomné v obvyklej výške, nakoľko hodnoverne neosvedčil, že svoje záväzky z nájomnej zmluvy
uzavretej so žalovaným plnil riadne a včas a súčasne bolo preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu na
vráteniepoľnohospodárskejpôdyviacakorokpreduplynutímdobyurčitej,naktorúbolanájomnázmluva
medzi žalobcom a žalovaným dojednaná, teda bolo vylúčené obnovenie nájomnej zmluvy na určitý čas

podľa § 8 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov). Žalobca teda neosvedčil ani trvanie svojho
nároku (keďže o trvaní nároku možno uvažovať len tam, kde je vôbec osvedčená jeho dôvodnosť). Bez
osvedčenia tak dôvodnosti ako aj trvania nároku nemožno nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej
inštancie síce aplikoval správne právne normy, no nesprávne interpretoval ich obsah a nesprávne ichaplikoval na prejednávanú vec (keď v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k záveru o dôvodnosti
a trvaní nároku žalobcu), čoho následkom bolo nesprávne rozhodnutie, keďže ním súd prvej inštancie
neodkladné opatrenie nariadil.

36. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a
ods. 2 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj odvolacieho
konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí a ktoré vydá súdny úradník.

37. S poukazom na už uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

38. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť

spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.