Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7703891988
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7703891988.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, Námestie Osloboditeľov 81, 071 01 Michalovce,
IČO: 30 807 484 proti povinnému: X. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX B. XXX, o vymoženie 28,65 eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútoromu JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce,

Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pod EX 346/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce zo dňa 17.5.2016 č. k. 18Er/200/2003-12 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

III. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12 zastavil a II. zaviazal oprávneného
zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 57,58 eur do 3 /troch/ dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora, vydal
dňa 2.7.2003 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 28,65
eur. Dňa 7.8.2015 súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora a listinných dôkazov mal súd prvej inštancie
za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a že ďalšie vymáhanie

pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného
konania v sume 128,78 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1
písm. h/, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučnýporiadok“)aexekúciu zastavil. Otrováchexekúcierozhodolpodľa §203ods. 2Exekučného
poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 57,58 eur. Výšku trov exekúcie
súd prvej inštancie posúdil podľa § 3, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS

SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 57,58 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v sume 43,16 eur
(6,64 eur + 36,52 eur), z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 4,82 eur citovanej vyhlášky
a 20 % DPH zo základu (t.j. 47,98 eur) v sume 9,60 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený a navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súdnyexekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia nemôže byť vykonaná,
pretože povinný nedisponuje žiadnym exekúciou postihnuteľným majetkom. Oprávnený zdôraznil, že v
exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka z titulu regresných náhrad. Povinný bol v roku 2006 v registri

Sociálnej poisťovne evidovaný ako dobrovoľne poistená osoba a svoje záväzky aj uhradil v roku 2006,
2007. V roku 2008 bolo v exekúcii predané jeho motorové vozidlo Audi 80 CL. Skutočnosť, že povinný
t. č. nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku môže byť dočasná. Oprávnený preto
nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Uviedol, že na uvedené pohľadávky
z titulu regresných náhrad sa nevzťahuje ani inštitút preklúzie. Podľa oprávneného teda prechodná

nemajetnosť povinného nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekučného konania. K. napadnuté
uznesenie o zastavení exekúcie zrušiť.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 20.12.2016 a povinnému dňa 22.12.2016.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa §
379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na

prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie

jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

10. K odvolaniu oprávneného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, odvolací súd
udáva:

11. V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 9.6.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie
dňa 7.8.2015 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie
zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12.Ustanovenie§57ods.1písm.h/zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

13. Z pripojeného exekučného spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové
pomery povinného v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu nazastavenie exekúcie. V podanom odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá
by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho
exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne.

15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

16. Odvolací súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie

majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine
súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Dulina navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.

17. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci bez právneho
významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom

odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2003, teda zistené osobné
a majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu 13 rokov nezmenili. Exekučný
poriadokaninedávapodkladpreprávnyzáveropovinnostisúdnehoexekútorapočasnešpecifikovaného
obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, odvolací súd udáva:

20. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

21. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je
odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie dňa 17.5.2016 a bolo odvolaciemu súdu predložené

dňa 14.3.2018.

22. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

23. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

24. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.25. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval
otázku prípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie podľa ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“).

26. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nebolo prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v

konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného v čase podania odvolania proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

28. Z vyššie citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odvolanie nie je prípustné
proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon
neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je Exekučný poriadok, ktorý nepripúšťa možnosť podať
odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto

rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade.

29. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

30. V prejednávanej veci ide o odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o
trovách exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, preto odvolací súd odvolanie oprávneného
odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c) C.s.p..

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).