Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/219/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212026
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5113212026.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o.,
so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: X.
D., E.. X.X.XXXX, J. I. A. Č. XX, XXX XX, G., v konaní o zaplatenie 409 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde 28.3.2013 si žalobca proti žalovanej uplatnil právo na zaplatenie

zmenkovej sumy vo výške 409,-- eur, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
409,--€ od 23.7.2010 do zaplatenia a 6% úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 409,--€ od 6.10.2010
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,36 eur, a náhradu trov
konania.

2.Vžalobežalobcauviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavila

žalovaná dňa 1.4.2010 na zmenkovú sumu 409,-€, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne od 23.7.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 1.4.2010 na sumu 409,-
eur, čo je dátum vystavenia, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 23.7.2010.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k

zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,00 eur,
na úroky neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca
uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo jeho právneho
zástupcu vrátane osvedčenia ne registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce,
aby sa nariadilo pojednávanie.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právomoc súdu SR v tejto

veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 a keďže sa jedná o
cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin je danápodľa článku 11. Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č.861/2007/
ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská
republika ako zmluvná strana Nariadenia č.861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na

vydanierozsudkovvEurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporubudúvSlovenskejrepublike
okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa bydliska žalovanej.

5. Dňa 12.11.2013 Okresný súd Martin v zmysle článku 5 odsek 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval
žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď.

Žalovaná zásielku súdu prevzala do vlastných rúk dňa 14.11.2013 a do 30.tich dní po doručení tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedala.

6. Podľa článku 19 Nariadenia č.861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa občianske súdne konanie riadi O.s.p.

(zák.č.99/1963Zb.).

7. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné
vykonať dôkaz, oboznámením sa s originálom zmenky, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie a to dňa 13.1.2014 na deň 7.2.2014. O nariadení pojednávania nevydával súd osobitné

rozhodnutie, pretože postupoval podľa § 115 a nasledujúcich O.s.p., kde toto O.s.p. nevyžaduje.

8. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu v zmysle jej písomného
petitu. Potom, čo bol oboznámený s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin
sp.zn. 18Er/1696/2011, obsahom ktorého je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 12504/10 Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, žiadal, aby súd
na neho neprihliadal ako na právoplatne rozhodnutú vec, nakoľko podľa jeho právneho názoru ide o
nulitný právny akt z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie a následne vyhlásil vo veci svoj prvý rozsudok.

10. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací,
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v napadnutom výroku
o zamietnutí žaloby, vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku náhrade trov prvostupňového konania,
a to svojim uznesením sp. zn. 14Cob/148/2014 zo dňa 28. 04. 2015.

11. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na skutočnosť, že je toho názoru, že
posúdiť otázku, či predmetný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku veci rozhodnutej alebo nie,
nie je možné len na základe odôvodnenia uznesenia, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Posúdenie prekážky rozhodnutej veci zo

strany súdu vychádzalo výlučne z okolnosti, či sa exekučný súd touto otázkou v exekučnom konaní
zaoberal alebo nie. Krajský súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak otázka
právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom exekučnom uznesení nebola vôbec riešená, znamená
to, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť nebola spochybnená. Ak rozsudok
rozhodcovského súdu bol právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásený za nespôsobilý

podklad pre vedenie exekúcie, na základe jeho nevykonateľnosti tak nemožno dospieť k záveru, že by
právna vec bola takýmto rozsudkom definitívnym a nezameniteľným spôsobom vyriešená, nakoľko z
takéhotorozsudkuneplynulžiadnemuzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniažiadneprávaanipovinnosti
a v prejednávanom prípade exekučný súd ohľadom rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že
exekučný titul je v celom rozsahu nevykonateľný a preto na jeho podklade nemožno viesť exekúciu a

to ani čiastočne. Takýto rozhodcovský rozsudok podľa názoru krajského súdu nemôže založiť prekážku
rozhodnutejvecizdôvodu,žetakýmtorozsudkomprávnavecnebolavyriešenádefinitívnymspôsoboma
takýmto rozhodnutím nedošlo k naplneniu účelu a zmyslu súdneho konania, nedošlo k vyriešeniu medzi
účastníkmi sporných otázok a účastníkom takéhoto konania nebola poskytnutá relevantná ochrana ich
práv a oprávnených záujmov. Bude úlohou okresného súdu zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská

doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou je
platná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím
na právne záväzný názor krajského súdu, v zmysle ktorého nevykonateľný rozhodcovský rozsudok
prekážkuvecirozhodnutej podľa§159ods.3O.s.p.nezakladá,okresnýsúdopätovneposúdižalobcomuplatnený nárok v časti, kde z dôvodu prekážky rozhodnutej veci pôvodne uplatnený návrh žalobcu
zamietol.

12. V ďalšom konaní potom súd za zaoberal otázkou, ktorú nastolil odvolací súd, súčasne však zameral
svoje dokazovanie aj na oprávnenosť nárokov zo zmenky s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi
predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o úvere nepochybne vznikol vzťah, ktorý ma
charakter vzťahu spotrebiteľského. Žalujúca strana však v ďalšej fáze konania podaním zo dňa 18. 12.
2015 zobrala žalobu späť v časti kde požadovala zmenkový úrok z istiny nad sadzbu 0,06 % denne (č.

l. 114 spisu).

13. Pri svojom ďalšom rozhodovaní následne Okresný súd Martin nariadil na deň 01.03.2017
pojednávanie, na ktorom vypočul žalovanú, ktorá sa dostavila na pojednávanie a vec znova rozhodol,
pričom prihliadal na výsledky predchádzajúceho dokazovania.

14. Žalovaná X. D. si spomenula na pôžičku, ktorú si pôvodne zobrala od obchodnej spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. a potvrdila, že na zmenke sa nachádza jej podpis. Pôžičku si zobrala pre matku jej
vtedajšieho priateľa, ktorá podľa ich internej dohody ju mala splácať, čo však neurobila a ona sama,
čiže žalovaná na zaplatenie pôžičky nič nezaplatila. Poukázala na skutočnosť, že je nezamestnanou,
je matkou troch maloletých detí, z ktorých najmladšie je 1,5 ročné a jej jediným príjmom je rodičovský

príspevok a prídavky na tri deti, spláca niekoľko dlhov, preto žiadal súd, aby mohla dlh splácať splátkami.

15. Súd rozhodoval znova spor v čase, keď už bolo známe spoločné stanovisko Občianskoprávneho a
Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2015 prijaté v súvislosti s
inými takmer identickými spormi, ktoré žalobca viedol takmer na všetkých súdoch na území Slovenskej

republiky. Podľa tohto stanoviska ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je súd ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto

skúmaťažpoúroveňdohodyovyplňovacompráve,aplikujúcprávnuúpravuplatnúaúčinnúvčase,kedy
bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

16. Súd vychádzal zo skutočnosti, že súčasťou spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/1696/2011
je podľa presvedčenia súdu platne uzavretá zmluva o úvere, ktorou obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave bol žalovanej poskytnutý úver v sume 200 €, ktorý sa
žalovaná zaviazala splatiť s príslušným poplatkom v sume 185 € a to v 11 mesačných splátkach po 35

€ od 18. 04. 2010. Zmluva bola uzavretá 01. 04. 2010. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, aj keď
žalovaná podľa presvedčenia súdu bola v pozícii spotrebiteľky v súlade s ust. § 52 ods. 4 Obč. zák., úver
však, ktorý bol žalovanej poskytnutý, nemal charakter spotrebiteľského úveru, ktorý by podliehal režimu
zák. č. 258/2001 Z. z.. V zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. e/ Zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž
zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 € a nad hodnotu 20 000 €, ak je na rovnaký účel

uzavretých zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých
zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru uvedené na rubovej časti zmluvy.

17. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré v čl. 14 obsahovali

dohodu o vyplnení zmenky. Podľa tejto dohody na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
majiteľa zmenky (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú uvedené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent

najskôr v deň, keď sa v zmysle bodu 4 zmluvných podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátumzačiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním je deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

18. V článku 15 všeobecných obchodných podmienok bola dohodnutá rozhodcovská doložka, podľa
ktorej zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporu, sporov plynúcich z tejto
zmluvy o úvere, zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu pred rozhodcovským súdom
využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany sa pomocou mediátora pokúsia vyriešiť spor, ktorý vznikol
z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej výklad alebo zrušenie. V zmysle tejto dohody zmluvné

strany dohodli riešenie sporov pred mediačným centrom registrovaným na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky. Súčasne v rozhodcovskej doložke uzatvorenej podľa zákona č. 244/2002 Z. z.
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom

v Bratislave, Karloveské rameno 8 ak zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, prípadne budú
riešené pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu, teda Občianskeho súdneho poriadku.

19. Túto rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyplývajúcu z ust.
§ 53 ods. 4 písm. r/ vtedy platného Občianskeho zákonníka, pretože vyžadovala v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní za predpokladu, že na základe žaloby podanej na označenom rozhodcovskom súde vyvolá spor
dodávateľ, čiže veriteľ. Preto na základe neplatnej doložky nemohla byť platne založená právomoc

rozhodcovského súdu a vyššie uvádzaný rozhodcovský rozsudok bol ničotným alebo nulitným právnym
aktom tohto súdu vydaným bez toho, aby tento orgán mal k tomu právomoc.

20. Z vykonaného dokazovania, ktoré súd urobil, bolo pre súd nesporné, že zmenka vystavená 01.
04. 2010 zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. práve z úverovej

zmluvy č. 609700047. Žalovaná mala postavenie spotrebiteľky aj keď úver nebol považovaný za úver
spotrebiteľský podľa zákona č. 258/2001 Z. z..

21. Z rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súčasťou vyššie uvádzaného exekučného spisu súd zistil, že
zmenková suma pozostáva z istiny 385 € a z poplatku za upomienku vo výške 24 €. Je teda zrejmé,

že žalovaná, ktorá mala podľa úverovej zmluvy zaplatiť 385 € na splatenie úveru, predchodcovi žalobcu
nič nezaplatila.

22. Pri svojej rozhodovacej činnosti pri vyhlásení druhého rozsudku vo veci samej dňa 1.3.2017 súd
vychádzal zo skutočnosti, že šlo o platne vystavenú zmenku a žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy

409 € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 409 € od 6.10.2010 do zaplatenia, pretože z
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súčasťou vyššie uvádzaného exekučného spisu 18Er/1696/2011
zistil, že zmenková suma pozostáva z istiny 385 € a z poplatku za upomienku vo výške 24 €. Žalobcovi
preto priznal zmenkovú sumu, 6 % zmenkový úrok, ďalej potom konanie o nároku žalobcu na
zmenkovýúrokzozmenkovejsumy409€nadsadzbu0,06%denneod23.7.2010dozaplatenia,zastavil

a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 1.3.2017 podala odvolanie žalovaná a Krajský súd v
Žiline ako súd odvolací svojím uznesením sp. zn. 14Co/28/2017 zo dňa 11.4.2018 rozsudok Okresného
súdu Martin sp. zn. 7C/219/2013 zo dňa 1.3.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu

Martin sp. zn. 7C/219/2013 zo dňa 22.8.2017 v I. výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu 409 € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 409 € od 6.10.2010 do
zaplatenia, zrušil, rovnako zrušil rozsudok v IV. výroku o náhrade trov konania a v tejto časti vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Krajský súd konštatoval, čo bolo obsahom napadnutého rozsudku a akými úvahami sa okresný
súd spravoval a aké boli dôvody pre odvolanie žalovaného. Vo svojom uznesení krajský súd poukázal
na celé obsahové znenie spoločného stanoviska občiansko - právneho kolégia Najvyššie súdu SR zo
dňa 20.10.2015 pod č. 8/2015. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdunevyplývajú úvahy o vyhodnotení argumentácie žalovaného o tom, že žalobca pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu žalovaného, keď si bol vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá
poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a zároveň tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku

uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd by mu jeho zmenkový nárok v takomto konaní nikdy
nepriznal. Krajský súd do pozornosti okresného súdu dal i časť stanoviska Najvyššieho súdu SR,
v zmysle ktorého „dobré mravy pôsobia ako korektív, najmä v takých situáciách, kedy sú práva a
povinnostiprávnychstránprávnehovzťahuvzjavnej nerovnováhe.Sociálno-právnechápaniezmluvnej
slobody sa môže obmedziť len za predpokladu približne vyváženého pomeru, silu účastníkov zmluvy

a len za toho predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov ako už bolo
vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že aj
keď podľa záverov okresného súdu poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom, to však nič nemení
na skutočnosti, že zmluva o úvere zo dňa 1.4.2010 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Obč.
zákonníka, že žalovaný pri uzatvorení a plnení mal postavenie spotrebiteľa a preto v právnom štátne
nemožno v súdnom konaní neskúmať zmluvu v súlade s platnou právnou úpravou, teda všeobecnou

úpravou o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutou v Obč. zákonníku v§ 52 a nasl., z ktorých dôvodov
je potom súd oprávnený spotrebiteľskú zmluvu podrobiť súdnemu prieskumu.

25. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov s poukazom na tam citované rozsudky
Súdneho dvora Európskej únie bolo potom úlohou okresného súdu po vykonanom dokazovaní s tým,

že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy
spoločného stanoviska občiansko - právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno - právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov
s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, vyhodnotiť nárok uplatnený žalobou
cez celé toto stanovisko a to i vzhľadom na jeho odvolacím súdom vyhodnotené ako správnej a

ustálenej judikatúry konformné konštatovanie o potrebe chránenia žalovaného i cez právnu úpravu v
Obč.zákonníku,pričomokresnýsúdposúdiprocesuzatváraniapredmetnejzmluvyanáslednevyplnenia
zmenky. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky,
tak ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre

spotrebiteľa. Okresný súd nezdôvodnil, či z uzatvorenej dohody vyplývajú informácie o dôsledkoch
vystavenia zmenky pre žalovaného. Nie je možné opomenúť, že v danom prípade ide o spotrebiteľa
a aj keď platí princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“, v konkrétnych súvislostiach ustupuje na
strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Okresný súd bližšie
neozrejmil,čižalovanýbezakýchkoľvekpochybnostínezhoršilsvojezmluvnépostavenie,keďžepotreba

vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pri tom pre žalovaného priamo
vyplývala zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54
ods. 1, 2 Obč. zákonníka. Žalobcom predložená zmenka bola tzv. blankozmenkou a súd prvej inštancie,
neposudzovaljuvrovineúpravyObč.zákonníka,tedanapr.čivprípadedohodyovyplnenízmenkynejde
o individuálne dohodnutú podmienku úverovej zmluvy a či dohoda o vyplnení zmenky uvedená v tomto

prípadevčl.14všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,ktoráumožňovalavystavenieblankozmenky
s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je ponechaná na veriteľa a táto suma nemôže byť v čase
vyplnenia v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa ochrany veriteľa, nie je minimálne obchádzaním
zákona. Veriteľ ako dodávateľ, ktorý úver poskytoval s tým, že táto činnosť bola jeho podnikateľskou
činnosťou, bol povinný postupovať tak, aby nedochádzalo z dôvodu zjavného nepomeru dohodnutých

zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku škody na jeho strane. Okresný súd však
nevyhodnotil ani dohodu o vyplnení zmenky v tej rovine, či v nej sú uvedené dostatočné informácie o
tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v dohode uvedený údaj „bude pozostávať zo
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, nie je
presný a zrozumiteľný. Uvedené skutočnosti je nutné vyhodnotiť pre záver, či bola dohoda o vyplnení

zmenky (ne)prijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto (ne)platná. Odvolací súd si je vedomý, že
aj keď prípadná neplatnosť dohody o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa zákona
zmenkového a šekového, mohla by však zakladať dôvodnú obranu dlžníka proti povinnosti zaplatiť túto
zmenku a tiež je nevyhnutnosťou pre záver, či záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie
je platný.

26. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa potom súd znova zaoberal sporom na
nariadenom pojednávaní dňa 16.8.2018, kde znovu prečítal všetky listiny pripojené so súdneho spisu,prihliadal na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania a svoje predchádzajúce právne úvahy, ktoré
ale korigoval v zmysle právneho názoru súdu druhej inštancie.

27. Súd zotrval na svojom právnom názore, že uzavretá úverová zmluva nebola zmluvou, ktorá
podliehala režimu vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a preto v súvislosti
so zmenkou neplatili limity stanovené v ust. § 4 ods. 6 citovaného zákona, avšak opätovne prehodnotil
túto zmluvu, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 53 a nasl. Obč. zákonníka.

28. Podľa § 53 ods. 1 vtedy platného Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia a
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 53 ods. 5 vtedy platného Obč. zák., neprijateľné podmienky ustanovené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

31. Z originálu zmenky, ktorej fotokópia je pripojená aj v súdnom spise súd zistil, že zmenka bola
vystavená v Martine 1.4.2010 žalovanou s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad :
Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri
OkresnéhosúduBratislava1,Oddiel:Sro,vložkačíslo23636/B,zmenkovúsumu409,-eur(štyristodeväť
eur) a zmenkový úrok 0,25% denne od 23.7.2010 pričom zmenka bola vystavená s doložkou „bez

protestu“ a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú
sumu 409,-- € a dátum začiatku úročenia 23.7.2010, pričom na jej okraji je uvedený aj údaj číslo zmluvy
609700047. Je opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a rodným číslom vystaviteľa a ako bolo
nepochybne zistené vlastnoručným podpisom vystaviteľa, teda žalovanej.

32. Súd dospel k presvedčeniu, že určite nebola individuálne dojednaná dohoda o vyplňovacom práve v
čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý bol nazvaný „dohodou o vyplnení zmenky“. Súd
si osvojil názor odvolacieho súdu v tom smere, že žalovaný ako priemerný spotrebiteľ si nemohol byť
vedomý právnych následkov, ktoré z takéhoto spôsobu zabezpečenia jeho záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy plynú.

33. Keďže dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou predtlačeného vopred pripraveného zmluvného
formulára, žalovaný nemal možnosť ju odmietnuť bez toho, aby neodmietol celú úverovú zmluvu, ktorej
text obsahovala lícna časť zmluvného formulára.

34. Je nutné stotožniť sa s názorom v tom smere, že dohoda o vyplnení zmenky vzhľadom na
skutočnosť, že presne nešpecifikovala, aké svoje nároky má právo veriteľ do blankozmenky doplniť,
nebola dostatočne určitá. Už táto skutočnosť podľa názoru súdu spôsobuje jej neplatnosť v zmysle
ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. Vzhľadom na charakter zmenky, striktnosť a formálnosť zmenkového

práva, žalovaný, ktorý nepoznal dopad vystavenia zmenky veriteľom na základe takto koncipovanej
dohody, nepochybne zhoršil svoje zmluvné postavenie oproti veriteľovi a preto si súd osvojil záver, že
uzavretá dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1
Obč. zákonníka a ako taká je preto v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neplatná.

35. Pôvodný majiteľ zmenky, teda remitent, vyhotovil predtlač zmenky ako tzv. „ordre zmenku“, teda
zmenku „na rad“, v dôsledku čoho bolo možné jednoduchým prevodom zmenky sťažiť postavenie
zmenkového dlžníka voči majiteľovi zmenky vzhľadom na vtedy platné ust. § 17 zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Sb. a je tiež nutné konštatovať, že žalobca pri nadobúdaní zmenky vzhľadom
na znalosť podnikateľskej činnosti remitenta, teda pôvodného majiteľa zmenky, konal vedome na škodu

dlžníka, o ktorom musel vedieť, že je spotrebiteľom, ktorý aj v prípade priemernej informovanosti o
zmenkovom práve vzhľadom na zložitosť zmenkového práva nie je schopný náležite sa proti nárokom
zo zmenky brániť.36. Preto súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v čl. 14 všeobecných úverových podmienok veriteľa a ako takú ju vyhodnotil ako neplatnú v zmysle
ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Za takýchto okolností potom nie je platný ani záväzok spotrebiteľa

k založeniu jeho zmenkovej obligácie podľa podmienok dohodnutých v neplatnej dohode o vyplnení
zmenky a predloženie takto „vyprodukovanej“ zmenky žalobcom a uplatnenie nárokov z tejto zmenky je
podľa presvedčenia súdu výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať
právnu ochranu v súlade s ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka.

37. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalovanému proti
neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku súd

prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.