Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200256
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8614200256.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1/ Q. X., A.. X.X.XXXX,
W. XXX XX O. XX a 2/ G. X., A.. X.X.XXXX, W. O.Ž. XX, za účasti osobitného subjektu Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176
778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie 4995,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Svidník č.k. 6C/24/22014-259 zo dňa 13.02.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080
01 Prešov nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudok rozhodol:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov konania proti žalobcovi.

III. Osobitný subjekt má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa §39, § 524, § 525 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2011 Z.z. o bankách.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 23.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 4 995,90 eura s príslušenstvom a na náhradu trov
konania.

Na základe Zmluvy o splátkovom úvere Slovenská sporiteľňa, a. s. (banka) poskytla žalovaným 1/
a 2/ úver, pričom sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od
Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mala na neho prejsť pohľadávka z takto uzavretej
zmluvy z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. vrátane jej príslušenstva. Z ustanovenia § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o
bankách“) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá
nesplácanému dlhu, po predchádzajúcej písomnej výzve. Zo Zmluvy o splátkovom úvere je zrejmé, že

medzi účastníkmi zmluvy boli dojednané mesačné splátky v období od 20. 12. 2006 do 20. 11. 2016.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky banka na žalobcu postúpila celú svoju pohľadávku, pričom
nebolo preukázané, či ku dňu postúpenia pohľadávky bola celá pohľadávka splatná. Žalobca ako dôkaz
predložil oznámenie zo dňa 6.2.2013, ktorým práve žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru kudňu 21.2.2013, t. j. po postúpení pohľadávky. Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť
celú svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov a ďalšieho príslušenstva inému subjektu s odkazom
na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Rovnako nebolo preukázané zaslanie výzvy právnym

predchodcom žalobcu žalovaným 1/ a 2/ a preto súd Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2012
v časti týkajúcej sa pohľadávky vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ považuje za neplatný právny úkon (§
39 Občianskeho zákonníka). Je teda zrejmé, že splnenie zákonom požadovaných predpokladov na
postúpenie splatných pohľadávok nebolo preukázané a tým aktívna legitimácia žalobcu nie je daná.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že ust.
§ 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od
ustanovení daného zákona. § 92 ods. 8 zákoan o bankách nevylučuje odchylnú úpravu vzťahov.
V bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia
pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania prípadne zaslaním výzvy. Ustanovenie Všeobecných

obchodných podmienok je možné aplikovať aj na ešte nezosplatnené pohľadávky. Ak je podľa názoru
súdu možné postúpiť len splatné splátky, nijako sa nevyrovnal so splátkami splatnými od 20.02.2011 do
20.11.2012, ktoré v čase postúpenia pohľadávky boli splatné a neuhradené. Z ust. § 92 ods. 8 nevyplýva,
že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Žalobca v konaní predložil výzvu zo dňa
11.11.2009, ktorá bola zaslaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky a ktorou bol žalovaný vyzvaný na

úhradu dlžnej sumy. Pokiaľ ide o preukázanie jej doručenia, žalovaný doručenie nespochybnil, preto sa
uplatní ust. § 151 ods.1 CSP. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobu ako postupníka. Účelom ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a
nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Ustanovenia CSP nedovoľujú súdu, aby pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti CSP aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ustanoveniach § 251 až § 264 CSP.
Združenie nebolo v predmetnom prípade stranou sporu a preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nemá
nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento súd prizná len strane sporu a to bez ohľadu na to, kedy
združenie vstúpilo do konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že žalobe vyhovie, resp. rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaní ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu -

Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade dňa 20.11.2006 uzatvorili
zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným - dlžníkom poskytnutý úver vo výške 150
000Sk.Žalovanísazaviazalisplatiťúverspolusozmluvnýmúrokomvmesačnýchsplátkachpo2150Sk.
Splatnosť prvej splátky bola určená k 20.12.2006 a poslednej k 20.11.2016. Žalobca aktívnu legitimáciuv predmetnom konaní odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.12.2012 medzi
Slovenskousporiteľňou,a.s.akopostupcomažalobcomakopostupníkom.Predmetompostúpeniamala
byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovaným, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere

zo dňa 20.11.2006.

7. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

8. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej

výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

9. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

10. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

11. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu.

Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová
lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

12. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.

zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia
pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so

súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla
cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

13. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho
účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu

neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v
prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez
splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.) (rozsudok

NS SR vo veci 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018).

14. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8
prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie vrozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle
§ 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa §
525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej
rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj
bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. 1

Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

15.Nedodržanímzákonnýchpodmienok postúpeniabankovejpohľadávkysatakétopostúpeniedostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). Prezumpcia
znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

16. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v
predmetnom konaní), na odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje
cit.: „Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej Slovenská
sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru

nastať dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej
kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok
z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s.,
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená
okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej

odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila
spomenutej spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby
zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá
z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r.
o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená

mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp.
odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 %
ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých
bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že
banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.

Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10.
2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r.
o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky

nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s.,
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než
má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o.,

postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto
ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom,
ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“

17. Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a
povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16
VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8

zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.18. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo
k zosplatneniu celého dlhu žalovaného, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným

veriteľom.

19. Je zrejmé, že v zmysle zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.11.2016. K postúpeniu
pohľadávky však došlo skôr (13.12.2012), v čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka nebola v
celosti splatná, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky preto nie je

možné považovať za platné. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný
vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym
predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky.

20. Súd prvej inštancie uložil na pojednávaní dňa 19.11.2015 žalobcovi predložiť dôkazy svedčiace

o vyzvaní žalovaných na úhradu omeškaného dlhu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách, keďže samotný žalobca uviedol, že právny predchodca žalovaných vyzýval a
žalobca súdu dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti predloží. Žalobca síce súdu predložil výzvu
zo dňa 11.11.2009, dôkaz preukazujúci doručenie výzvy žalovanému súdu nepredložil. V konaní nebolo
preukázané to, že pred postúpením pohľadávky zo zmluvy zo dňa 20.11.2006 bola žalovaným doručená

výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie považoval za relevantný dôkaz o
existenciiadoručenívýzvybankyžalovanémupredpostúpenímpohľadávkyvzmysle§92ods.8zákona
o bankách, ktorý mohol vykonať aj bez návrhu. Uvedený postup súdu je v súlade s ust. § 295 CSP (Súd
môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.) a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv.

slabšou stranou. Posúdenie splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je nevyhnutné pre
vyhodnotenie právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho platnosti resp. absolútnej neplatnosti, čo má
priamy vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, a teda výsledok samotného sporu. Za stavu,
kedysúdvspotrebiteľskomsúdnomspore trvánadôkaze,pričomdodávateľ,resp.jehoprávnynástupca
nepreukáže existenciu ním tvrdenej skutočnosti, ktorá má byť dokazovaním preukázaná, ust. § 151

ods. 1 CSP o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení sa neuplatní. Nakoľko nebolo preukázané
splnenie podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách - vyzvanie dlžníkov na úhradu omeškaného
dlhu pred postúpením pohľadávky, nie je relevantná odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej bolo
možné postúpiť aspoň tie splátky, ktoré v čase postúpenia už splatné boli.

21. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky,
doručenie výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné
považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť
odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré

bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo
priznať.

22. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedajú aj správne súvisiace výroky o trovách konania. Vo
vzťahu k výroku o trovách konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odvolací súd

uvádza, že združenie do konania vstúpilo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku. Civilný sporový poriadok už inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, no s ohľadom na potrebu
rešpektovania princípu justifikácie účinkov právnych úkonov a zásady právnej istoty zostáva zachované
právo na náhradu trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ktoré do konania
vstúpilo pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p.. Vedľajší účastník

má podľa prvej vety § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, t.j. aj právo
na náhradu trov konania. Na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v spore ako
vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho
poriadku a v nadobudnutí účinnosti nového Civilného sporového poriadku od 1.7.2016.Aj oznámenie
určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného a nakoniec aj

rozhodnutie súdu do 30.6.2016 vrátane, sú procesnými úkonmi strán sporu a súdu, ktorých účinky (vznik
vedľajšieho účastníctva) zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Iný výklad a aj postup súdu vo
vzťahu k pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých
práv a ochrany legitímneho očakávania a následne aj princípu právnej istoty ako jedného z princípovprávneho štátu. Nie je možné naviac ani ponechať na náhodu, či sa spor právoplatne skončí alebo nie
do 30.6.2016. To by bolo v absolútnom rozpore aj so základnými zásadami CSP (čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3
ods. 1, čl. 4. ods. 2).

23. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

24. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, ktorým
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako aj Združeniu na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS vystupujúcemu v konaní na strane úspešných žalovaných (v zmysle § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní ako aj Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa nevyjadrili,
náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú
ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní

nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.