Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/219/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212026
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5113212026.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so
sídlom v Prahe 3, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČ: 264 29 705, právne zastúpeného
FridrichPaľkos.r.o.sosídlomvBratislave,Grösslingova4,IČO:36864421,protižalovanejX.D.,E..XX.
XX. XXXX, J. I. G., L. XXXX/X v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 409,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť zmenkovú sumu 409 € spolu so 6 % ročným úrokom zo

zmenkovej sumy 409 € od 06. 10. 2010 do zaplatenia, všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o nároku žalobcu na zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 409 € nad sadzbu 0,06 % denne
od 23. 07. 2010 do zaplatenia sa zastavuje.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde 28.3.2013 si žalobca proti žalovanej uplatnil právo na zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 409,-- eur, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
409,--€ od 23.7.2010 do zaplatenia a 6% úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 409,--€ od 6.10.2010

do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,36 eur, a náhradu trov
konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavila žalovaná dňa 1.4.2010 na zmenkovú sumu 409,-€, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 23.7.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
1.4.2010na sumu 409,- eur, čo je dátum vystavenia, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej
zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným
úrokom od 23.7.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eur, pričom na zmenkovú sumu
uhradil 0,00 eur, na úroky neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez

protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods.1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca
uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo jeho právneho

zástupcu vrátane osvedčenia ne registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce,
aby sa nariadilo pojednávanie.4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právomoc súdu SR v tejto
veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 a keďže sa jedná o

cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Martin je daná
podľa článku 11. Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písmeno a/ Nariadenia č.861/2007/
ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská
republika ako zmluvná strana Nariadenia č.861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na
vydanierozsudkovvEurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporubudúvSlovenskejrepublike

okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu Martin vybral podľa bydliska žalovanej.

5. Dňa 12.11.2013 Okresný súd Martin v zmysle článku 5 odsek 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval
žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď.
Žalovaná zásielku súdu prevzala do vlastných rúk dňa 14.11.2013 a do 30.tich dní po doručení tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedala.

6. Podľa článku 19 Nariadenia č.861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom na túto skutočnosť sa občianske súdne konanie riadi O.s.p.
(zák.č.99/1963Zb.).

7. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné
vykonať dôkaz, oboznámením sa s originálom zmenky, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie a to dňa 13.1.2014 na deň 7.2.2014. O nariadení pojednávania nevydával súd osobitné
rozhodnutie, pretože postupoval podľa § 115 a nasledujúcich O.s.p., kde toto O.s.p. nevyžaduje.

8. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu v zmysle jej písomného
petitu. Potom, čo bol oboznámený s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin
sp.zn. 18Er/1696/2011, obsahom ktorého je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 12504/10 Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, žiadal, aby súd

na neho neprihliadal ako na právoplatne rozhodnutú vec, nakoľko podľa jeho právneho názoru ide o
nulitný právny akt z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie a následne vyhlásil vo veci svoj prvý rozsudok.

10. Z originálu zmenky, ktorej fotokópia je pripojená aj v súdnom spise súd zistil, že zmenka bola
vystavená v Martine 1.4.2010 žalovanou s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad :
Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri
OkresnéhosúduBratislava1,Oddiel:Sro,vložkačíslo23636/B,zmenkovúsumu409,-eur(štyristodeväť
eur) a zmenkový úrok 0,25% denne od 23.7.2010 pričom zmenka bola vystavená s doložkou „bez

protestu“ a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú
sumu 409,-- € a dátum začiatku úročenia 23.7.2010, pričom na jej okraji je uvedený aj údaj číslo zmluvy
609700047. Je opatrená menom a priezviskom, ako aj adresou a rodným číslom vystaviteľa a ako bolo
nepochybne zistené vlastnoručným podpisom vystaviteľa, teda žalovanej.

11. Na rube zmenky sa nachádza zápis „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, podpis POHOTOVOSŤ s.r.o. Jaroslav
Fuchs, konateľ“.

12. Z kópie pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 18Er/1696/2011 súd zistil,

že je do neho pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 22.12.2010
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.3.2011 sp.zn. SR 12504/10. Týmto rozsudkom bolo žalobcovi
- obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598
priznané plnenie proti žalovanej X. D.F., X..Č.. XXXXXXXXXX zo zmenky, vystavenej 1.4.2010 a to

plnenievsume409,-€spolusozmenkovýmúrokomvovýške0,25%dennezosumy409,-€od23.7.2010
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 409,-€ od 6.10.2010 do zaplatenia a
náhrada trov rozhodcovského konania vo výške 164,03 eur. Z predmetného rozhodcovského rozsudku
je teda zrejmé, že titulom zmenky, ktorú žalobca vo veci 7C/219/2013 pripojil do súdneho spisu atitulom ktorej požadoval vyššie uvedené plnenie bolo priznané plnenie už predtým remitentovi zmenky,
to znamená obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o..

13. Zo spisu bolo ďalej zistené, že obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. spísala dňa 28.4.2011
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým na exekútorskom úrade v Bratislave so sídlom
Záhradnícka 62, Bratislava návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému X. D., gen. uvedené vyššie
na vymoženie povinnosti priznanej vyššie uvádzaným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa
13.6.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal Okresný súd Martin o udelenie poverenia na

vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd Martin uznesením č.k. 18Er/1696/2011-11, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 28.7.2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul z hľadiska
ich súladu so zákonom a zistil rozpor exekučného titulu so zákonom. Exekučný titul podľa názoru
exekučného súdu priznával nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi a priznal

zákonom nedovolené plnenie. Tiež podľa názoru súdu exekučný titul nespĺňa podmienku materiálnej
vykonateľnosti, t.j. presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Rozhodcovský
súd sa nezoberal postavením žalovaného čo by spotrebiteľa a zároveň v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa neaplikoval pre neho priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z predmetného
uznesenia nevyplýva, že by exekučný súd dospel k presvedčeniu, že rozhodcovská doložka v úverovej

zmluve tiež pripojenej do tohto spisu obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku. Z odôvodnenia
uznesenia je zrejmé, že exekučný súd preskúmal exekučný titul v zmysle ustanovení § 45 ods.1 písm.b/
a c/ ods.2 Zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

14. Súd po vykonanom dokazovaní sa zaoberal, pred vyhlásením svojho prvého rozsudku, aj

podmienkamikonaniaadospelkpresvedčeniu,ževzmysle§35zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Tento záver potom viedol
súd k tomu, že zaujal názor, že táto skutočnosť bráni tomu, aby súd tú istú vec opätovne prejednal v
zmysle § 153 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Súd preto vo svojom prvom konaní

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi len zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, čiže v
sume 0,96 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol,
a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací,

rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v napadnutom výroku
o zamietnutí žaloby, vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku náhrade trov prvostupňového konania,
a to svojim uznesením sp. zn. 14Cob/148/2014 zo dňa 28. 04. 2015.

16. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na skutočnosť, že je toho názoru, že

posúdiť otázku, či predmetný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku veci rozhodnutej alebo nie,
nie je možné len na základe odôvodnenia uznesenia, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Posúdenie prekážky rozhodnutej veci zo
strany súdu vychádzalo výlučne z okolnosti, či sa exekučný súd touto otázkou v exekučnom konaní
zaoberal alebo nie. Krajský súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak otázka

právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom exekučnom uznesení nebola vôbec riešená, znamená
to, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť nebola spochybnená. Ak rozsudok
rozhodcovského súdu bol právoplatným rozhodnutím exekučného súdu vyhlásený za nespôsobilý
podklad pre vedenie exekúcie, na základe jeho nevykonateľnosti tak nemožno dospieť k záveru, že by
právna vec bola takýmto rozsudkom definitívnym a nezameniteľným spôsobom vyriešená, nakoľko z

takéhotorozsudkuneplynulžiadnemuzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniažiadneprávaanipovinnosti
a v prejednávanom prípade exekučný súd ohľadom rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že
exekučný titul je v celom rozsahu nevykonateľný a preto na jeho podklade nemožno viesť exekúciu a
to ani čiastočne. Takýto rozhodcovský rozsudok podľa názoru krajského súdu nemôže založiť prekážku
rozhodnutejvecizdôvodu,žetakýmtorozsudkomprávnavecnebolavyriešenádefinitívnymspôsoboma

takýmto rozhodnutím nedošlo k naplneniu účelu a zmyslu súdneho konania, nedošlo k vyriešeniu medzi
účastníkmi sporných otázok a účastníkom takéhoto konania nebola poskytnutá relevantná ochrana ich
práv a oprávnených záujmov. Bude úlohou okresného súdu zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou jeplatná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím
na právne záväzný názor krajského súdu, v zmysle ktorého nevykonateľný rozhodcovský rozsudok
prekážkuvecirozhodnutej podľa§159ods.3O.s.p.nezakladá,okresnýsúdopätovneposúdižalobcom

uplatnený nárok v časti, kde z dôvodu prekážky rozhodnutej veci pôvodne uplatnený návrh žalobcu
zamietol.

17. V ďalšom konaní potom súd za zaoberal otázkou, ktorú nastolil odvolací súd, súčasne však zameral
svoje dokazovanie aj na oprávnenosť nárokov zo zmenky s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi

predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o úvere nepochybne vznikol vzťah, ktorý ma
charakter vzťahu spotrebiteľského. Žalujúca strana však v ďalšej fáze konania podaním zo dňa 18. 12.
2015 zobrala žalobu späť v časti kde požadovala zmenkový úrok z istiny nad sadzbu 0,06 % denne (č.
l. 114 spisu).

18. V tejto fáze konania oznámením zo dňa 13. 11. 2014 zahlásil svoj vstup do konania podľa vtedy

platných predpisov vedľajší účastník, a to občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
so sídlom v Bratislave a súd napriek námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorú vzniesla
strana žalujúca, pripustil vstup tohto združenia do konania, pričom toto združenie konalo na podporu
strany žalovaného až do 30. 06. 2016, teda do momentu, keď skončila účinnosť Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého združenie do konania vstúpilo v zmysle § 93 O. s. p.. Od 01. 07. 2016 však

vstúpil do účinnosti nový procesný predpis upravujúci konanie pred súdmi, a to Civilný sporový poriadok,
ktorý takýto inštitút nepoznal a otázku existencie vedľajšieho účastníka v konaní po 01. 07. 2016 neriešili
ani jeho prechodné a záverečné ustanovenia. Súd preto s vedľajším účastníkom konať od 01. 07.
2016 prestal. Na zmenu procesných predpisov nakoniec reagoval aj Krajský súd v Žiline vo svojom
uznesení sp. zn. 14Co/54/2016 zo dňa 25. 10. 2016, ktorým uznesenie okresného súdu o zamietnutí

námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva urobenú žalujúcou stranou zrušil s poukazom, že
zánikom inštitútu vedľajšieho účastníctva zanikol predmet rozhodovania odvolacieho súdu.

19. Pri svojom ďalšom rozhodovaní následne Okresný súd Martin nariadil na deň 01. 03. 2017
pojednávanie, na ktorom vypočul žalovanú, ktorá sa dostavila na pojednávanie a vec znova rozhodol,

pričom prihliadal na výsledky predchádzajúceho dokazovania.

20. Žalovaná X. D. si spomenula na pôžičku, ktorú si pôvodne zobrala od obchodnej spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. a potvrdila, že na zmenke sa nachádza jej podpis. Pôžičku si zobrala pre matku jej
vtedajšieho priateľa, ktorá podľa ich internej dohody ju mala splácať, čo však neurobila a ona sama,

čiže žalovaná na zaplatenie pôžičky nič nezaplatila. Poukázala na skutočnosť, že je nezamestnanou,
je matkou troch maloletých detí, z ktorých najmladšie je 1,5 ročné a jej jediným príjmom je rodičovský
príspevok a prídavky na tri deti, spláca niekoľko dlhov, preto žiadal súd, aby mohla dlh splácať splátkami.

21. Súd rozhodoval znova spor v čase, keď už bolo známe spoločné stanovisko Občianskoprávneho a

Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2015 prijaté v súvislosti s
inými takmer identickými spormi, ktoré žalobca viedol takmer na všetkých súdoch na území Slovenskej
republiky. Podľa tohto stanoviska ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou

uplatneného nároku, je súd ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmaťažpoúroveňdohodyovyplňovacompráve,aplikujúcprávnuúpravuplatnúaúčinnúvčase,kedy
bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností

prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

22. Súčasťou spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/1696/2011 je podľa presvedčenia súdu platne
uzavretá zmluva o úvere, ktorou obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave

bol žalovanej poskytnutý úver v sume 200 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť s príslušným poplatkom
v sume 185 € a to v 11 mesačných splátkach po 35 € od 18. 04. 2010. Zmluva bola uzavretá 01. 04.
2010. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, aj keď žalovaná podľa presvedčenia súdu bola v pozícii
spotrebiteľky v súlade s ust. § 52 ods. 4 Obč. zák., úver však, ktorý bol žalovanej poskytnutý, nemalcharakter spotrebiteľského úveru, ktorý by podliehal režimu zák. č. 258/2001 Z. z.. V zmysle ust. § 1
ods. 2 písm. e/ Zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí
úveru do 200 € a nad hodnotu 20 000 €, ak je na rovnaký účel uzavretých zmlúv o spotrebiteľskom

úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za jediný spotrebiteľský úver. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky
poskytnutia úveru uvedené na rubovej časti zmluvy.

23. V článku 15 všeobecných obchodných podmienok bola dohodnutá rozhodcovská doložky, podľa

ktorej zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporu, sporov plynúcich z tejto
zmluvy o úvere, zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu pred rozhodcovským súdom
využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany sa pomocou mediátora pokúsia vyriešiť spor, ktorý vznikol
z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej výklad alebo zrušenie. V zmysle tejto dohody zmluvné
strany dohodli riešenie sporov pred mediačným centrom registrovaným na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky. Súčasne v rozhodcovskej doložke uzatvorenej podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave, Karloveské rameno 8 ak zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom

rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, prípadne budú
riešené pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu, teda Občianskeho súdneho poriadku.

24. Túto rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyplývajúcu z ust.

§ 53 ods. 4 písm. r/ vtedy platného Občianskeho zákonníka, pretože vyžadovala v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní za predpokladu, že na základe žaloby podanej na označenom rozhodcovskom súde vyvolá spor
dodávateľ, čiže veriteľ. Preto na základe neplatnej doložky nemohla byť platne založená právomoc
rozhodcovského súdu a vyššie uvádzaný rozhodcovský rozsudok bol ničotným alebo nulitným právnym

aktom tohto súdu vydaným bez toho, aby tento orgán mal k tomu právomoc.

25. Z vykonaného dokazovania, ktoré súd urobil, bolo pre súd nesporné, že zmenka vystavená 01.
04. 2010 zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. práve z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXX. Žalovaná mala postavenie spotrebiteľky aj keď úver nebol považovaný za úver

spotrebiteľský podľa zákona č. 258/2001 Z. z..

26. Z rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súčasťou vyššie uvádzaného exekučného spisu súd zistil, že
zmenková suma pozostáva z istiny 385 € a z poplatku za upomienku vo výške 24 €. Je teda zrejmé,
že žalovaná, ktorá mala podľa úverovej zmluvy zaplatiť 385 € na splatenie úveru, predchodcovi žalobcu

nič nezaplatila.

27. Aj keď v prejednávanom prípade šlo o nároky zo zmenky, súd rozhodoval v čase, keď platilo
novelizované ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb..

28. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

29. Podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha
nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa
odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Práve z citovaného ustanovenia súd vychádzal keď aj bez ďalších námietok žalovanej strany
prihliadal na skutočnosti, ktoré boli v prospech žalovaného ako spotrebiteľa, keďže jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.31. Podľa § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

32. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového súd

žalobcovi priznal len zmenkovú sumu vo výške 409 € a zákonný 6 % ročný úrok z tejto sumy od 06. 10.
2010 do zaplatenia tak, ako žalobca žiadal.

33. Súd v súlade s ust. § 232 ods. 3 C. s. p. určil žalovanej dlhšiu lehotu na plnenie a to až 3 mesiace
od právoplatnosti rozsudku, pričom prihliadal na zlú sociálnu situáciu žalovanej. Žalovanej sa takto
poskytuje časový priestor, aby zhromaždila potrebné finančné prostriedky na vyrovnanie dlhu vo vzťahu

k žalobcovi.

34. V časti, kde žalobca zobral žalobu späť ohľadne zmenkového úroku, súd konanie v súlade s ust.
§ 145 ods. 2 C. s. p. zastavil.

35. Pokiaľ však žalobca žiadal 0,06 % úrok denne zo zmenkovej sumy 409 € od 23. 07. 2010 do
zaplatenia, súd žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú.

36. Šlo o časť dohodnutého úroku v zmysle § 48 ods. 1 bod 1 Zákona zmenkového a šekového, ktorý
bol pôvodne dohodnutý vo výške 0,25 % denne od 23. 07. 2010 do zaplatenia. Tento úrok tak, ako bol

v zmenke dohodnutý považoval súd za dohodnutý neplatne, pretože odporoval dobrým mravom, čiže
dohoda o ňom bola v zmenke neplatná, vzhľadom na ust. § 39 Obč. zák.. Úrok vo výške 0,25 % denne v
prepočte predstavuje totiž 91,25 % ročne, pričom v roku 2010, keď bol poskytnutý žalovanej úver, ktorý
mal byť splatený do jedného roka, sa úrokové sadzby poskytovaných tzv. ostatných úverov pohybovali
do 7 % ročne ak boli splatné do 1 roky. Z toho je zrejmé, že dohodnutý úrok zo zmenkovej sumy

celkovo 91,25 % ročne, takúto priemernú ročnú úrokovú mieru niekoľkonásobne prevyšoval. Takýto úrok
umožňoval pôvodnému veriteľovi naviac získať za rok takmer celú dlhovanú istinu a hraničil s úžerou.
Preto dohoda o tak vysokom úroku, podľa presvedčenia súdu, odporovala dobrým mravom a ako taká
bola neplatná. Aj keď žalobca žiadal z takto dohodnutého úroku len jeho časť vo výške 0,06 % denne,
súd mu takýto nárok priznať nemohol, pretože celá dohoda o úrokoch zo zmenkovej sumy bola podľa

presvedčenia súdu v rozpore s dobrými mravmi a ako taká neplatná, a preto súd žalobcovi nepriznal
ani len časť z neplatne dohodnutého plnenia.

37. Súd preto žalobu vo zvyšku uplatneného nároku na úrok zo zmenkovej sumy zamietol ako
nedôvodnú a v časti kde žalobca zobral žalobu späť konanie zastavil v zmysle ust. § 145 ods. 2 C. s. p..

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Ani jedna zo strán nebola v konaní
plne úspešná a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán proti tej druhej nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa čl. 15 ods.1 Nariadenia (ES) č.861/2007 je rozsudok vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný
opravný prostriedok.