Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916211469
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7916211469.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : Slovak Telekom, a.s., so sídlom v
Bratislave, Bajkalská 28, IČO : 35 763 469, zastúpeného Advokátskou kanceláriou OREA Consulting,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, za ktorú koná JUDr. Oliver Baláž, proti žalovanému: F. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom v V. S. M., F. XXX/XX, o zaplatenie 789,83 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12. decembra 2016 č.k. 9Csp/86/2016-28

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako aj vo výroku o trovách
konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 589,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne zo sumy 589,42 € od 30.3.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
50 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 789,83 € s
príslušenstvom z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 26.6.2015 uzavreli strany sporu Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá aktivovaná
užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom a dňa 26.6.2015 bol k zmluve uzavretý aj
Dodatok, v ktorom si žalovaný dohodol balík služieb „Happy XL volania NAJ“ s cenou služieb 24,9917
€ bez DPH/mesiac na dobu 24 mesiacov + doplnková časť mesačného poplatku Happy v cene 0,83

€ bez DPH/mesiac na dobu 24 mesiacov a predaj mobilného telefónu 2G Spirit v hodnote 169 € za
cenu 1 €. Žalovaný sa v Dodatku zo dňa 26.6.2015 zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24
mesiacov (doba viazanosti) a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia
záväzku viazanosti žalovaným s následkom prerušenia poskytovania služieb bola v Dodatku dojednaná
zmluvnápokutavovýške218€akozáklad,t.j.počiatočnásumasklesajúcou výškouvzávislostioddĺžky
plnenia zmluvy. Žalobca poskytoval žalovanému služby a dojednané benefity podľa Zmluvy a následne

vyúčtoval cenu za poskytnuté služby faktúrou č. 390076732 splatnou 7.8.2015 v sume 360 €, faktúrou
č. XXXXXXXXXX splatnou 25.8.2015 /za obdobie od 8.7.2015 do 7.8.2015/ v sume 193,62 €, faktúrou
č. XXXXXXXXXX splatnou 25.9.2015 /za obdobie od 8.8.2015 do 7.9.2015/ v sume 35,80 €, faktúrou
č.XXXXXXXXXX splatnou 29.3.2016 /za obdobie od 8.2.2016 do 7.3.2016/ v sume 200,41 € vyúčtoval
zmluvnú pokutu uplatnenú v zníženej sume podľa dĺžky trvania zmluvného vzťahu. Celková vyúčtovaná
suma, ktorú žalovaný neuhradil predstavuje spolu 789,83 €.4. Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 589,42 €, ktorá predstavuje cenu poskytnutých služieb,
z dôvodu, že žalovaný na základe písomne uzavretej zmluvy využíval poskytované služby žalobcom,
ale cenu za poskytnuté služby nezaplatil žalobcovi, čo mal súd v konaní preukázané.

5. Zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z priznanej sumy od
nasledujúceho dňa po termíne splatnosti poslednej faktúry v súlade s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

6. Súd však zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,41 € ako nedôvodnú.

Uviedol, že aj keď v posudzovanom prípade v Dodatku k zmluve bola dojednaná zmluvná pokuta s
klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pri dojednaní zmluvnej pokuty nebola zohľadnená
ďalšia veľmi významná skutočnosť, a to výška dlhu, v čom súd vzhliadol nekalú praktiku a hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu. Mal za to, že pri nezohľadnení výšky dlhu môže
nastať stav, kedy spotrebiteľ s výškou dlhu (napr.) 50 € zaplatí takú istú zmluvnú pokutu ako spotrebiteľ
s výškou dlhu 500 €. Takto dojednanú zmluvnú pokutu, ktorá nezohľadňuje výšku dlhu, považoval

za zmluvnú pokutu v rozpore s dobrými mravmi ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, a preto dojednanie o zmluvnej pokute považoval neplatné.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods.2 CSP v spojení s ust. § 262 ods.1
CSP. Žalobca a žalovaný mali v konaní čiastočný úspech. Súd určil pomer úspechu a neúspechu strán

sporu tak, že žalobca bol úspešný v časti 75 % a žalovaný v časti 25 %. Žalobcovi preto po pomernom
rozdelení priznal náhradu trov konania vo výške 50 % z uplatnených trov.

8. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách
konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie
dôvody uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd
prvej inštancie svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Predovšetkým uviedol,
že každá zmluva o pripojení ako i dodatok k nej sú uzatvárané po individuálnom prerokovaní všetkých

zmluvných podmienok. Zmluva pozostáva jednak zo všeobecnej časti, povinne rovnakej pre všetkých
zákazníkov a ostatná časť zmluvy je individualizovaná v závislosti od toho, o aké konkrétne služby (balík
služieb) sa jedná, pri ktorej je preto potrebná aktívna súčinnosť zákazníka. Rovnakým spôsobom sa
uzatváraajdodatokkzmluvestýmrozdielom,žedodatoksauzatváravýlučneibanazákladepožiadavky
zákazníka, keď sa zákazník rozhodne získať mobilný telefón alebo službu za zvýhodnenú cenu. Svojim

rozhodnutím uzavrieť dodatok ako aj svojim rozhodnutím o výbere programu služieb a mobilného
telefónu zákazník priamo rozhoduje o tom, či bude dojednaná zmluvná pokuta a v akej výške čo do
jej základu. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od hodnoty programu služieb a mobilného telefónu,
ktoré si zákazník vyberie. Čím drahší program služieb a mobilný telefón si zákazník vyberie, tým vyšší je
základ zmluvnej pokuty. Mal za to, že v posudzovanom prípade uplatňovaná zmluvná pokuta nielenže

bola individuálne dojednaná so žalovaným, ale spĺňa aj kritéria ustanovené Občianskym zákonníkom
pre jej platné dojednanie, ako aj kritériá spotrebiteľského práva týkajúce sa prijateľnosti zmluvných
podmienok. V zmysle § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka jediným kritériom pre označenie
zmluvnej pokuty ako neprijateľnej je, aby zabezpečenie splnenia záväzku nebolo neprimerane vyššie
ako je výška záväzku v čase uzavretia dohody o zabezpečení záväzku. V predmetnej veci hodnota

zabezpečovaného záväzku v čase uzavretia dodatku bola vo výške 619,72 € oproti základu zmluvnej
pokuty vo výške 218 €. Zmluvná pokuta bola teda v čase dojednania výrazne nižšia ako zabezpečovaný
záväzok a bola degresívna s klesajúcou výškou podľa dĺžky plnenia. K argumentácii súdu, že pri
dojednávaní zmluvnej pokuty nebola zohľadnená ďalšia významná skutočnosť a to výška dlhu, v čom
súd vzhliadol nekalú obchodnú praktiku a hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán uviedol, že mu nie je zrejmé ako súd dospel k tomuto právnemu názoru, ktorý nemá oporu ani v
právnom poriadku ani v rozhodovacej praxi súdov. Požiadavka súdu, aby zmluvná pokuta zohľadňovala
výškudlhujetotižvpriamomrozporesustanovením§544ods.1Občianskehozákonníka,podľaktorého
podstatou zmluvnej pokuty je, že ak si ju strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je
účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikla žiadna škoda. Nesprávne právne posúdenie súdu malo za následok aj
nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, preto žalobca podal odvolanie aj
proti výroku rozsudku o trovách konania.9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
(podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,f/ a h/) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody žalobcu, s
prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či prvoinštančný súd správne
žalobu vo zvyšku, v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 200,41 € zamietol.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu nebola prvá výroková veta, ktorou bolo žalobe sčasti vyhovené,

ktorá sa stala právoplatnou v dôsledku jej nenapadnutia odvolaním zo strany žalovaného.

13. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným zákonným ustanovením, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

16. Rozsudok súdu v odvolaním napadnutej časti nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť
predmetom odvolacieho prieskumu.

17. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty uplatnenej sumou 200,41 €,
vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 29.3.2016, na základe ustanovenia bodu 3 Dodatku

zo dňa 26.6.2015 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.6.2015 z dôvodu, že pri
dojednaní zmluvnej pokuty nebola zohľadnená výška dlhu, v čom videl nekalú obchodnú praktiku a
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného spotrebiteľa.
Súd tieto svoje závery ničím a nijako bližšie neodôvodnil. Jeho strohé odôvodnenie je čisto všeobecné,
nekonkrétne, nereflektuje na konkrétne okolnosti daného prípadu a neobsahuje úvahy súdu, ktoré viedli

k prijatému záveru. Záver, že výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje výšku dlhu nemá akékoľvek bližšie
odôvodnenie, je iba všeobecné a nekonkrétne a nie je možné z neho zistiť na základe čoho konkrétne
bol súd toho názoru, že zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež je otázne ako súd
dospel k záveru, že zmluvná pokuta je rovnaká pri nerovnakej výšku dlhu. Závery súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti nie je preto možné preskúmať a zaujať k nim relevantné stanovisko, naviac vyznievajú

arbitrárne (založené na svojvôli).

18. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje tohoúčastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej
povinnostizaplatiťpeňažnúčiastkuvdohodnutejvýške.Dohodaozmluvnejpokutemusímaťobligatórne
písomnú formu a musí vzniknúť na základe konsenzu vôle dodávateľa a spotrebiteľa. Zároveň však

musí vyhovieť súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, po komplexnom
zhodnotení všetkých okolností konkrétnej veci, pri zachovaní špecifických procesných postupov pre
spotrebiteľské zmluvy. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe
jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit. ust. § 53 ods. 4 písm. s).
Zmluvná pokuta musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom,

aké toto porušenie má pre dodávateľa. Uvedené súd prvej inštancie v predmetnej veci ani neposudzoval,
iba konštatoval, že bola dohodnutá zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia
zmluvy.

19. Rozsudok tak nespĺňa zákonom predpísané náležitosti pre jeho riadne odôvodnenie. Ide o procesné
pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a zároveň

k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu). Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie
(v časti, v ktorej žalobu zamietol) neodôvodnil, nedal odpoveď ani na opodstatnenie svojho záveru, na
základe ktorého určil dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnom dodatku k zmluve za neplatné.

20. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti, ako i
v závislom výroku o trovách konania zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. V novom rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začkonanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).