Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sa/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200546
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200546.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu V. C., bytom G.,

J. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom v Bratislava,
Račianska 66, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 17. júla 2017
číslo: XXX XXX XXXX X a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 8. júna 2017
číslo: XXX XXX XXXX X vo veci starobného dôchodku, na základe sociálnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 17. júla 2017 číslo: XXX XXX XXXX X a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 8. júna 2017 číslo: XXX XXX XXXX X a

vracia vec Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie.
Priznáva žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.07.2017 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný
na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 08.06.2017 číslo: XXX XXX XXXX X o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok zo dňa
26. mája 2017 (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie) rozhodol v zmysle § 218 ods.2 zákona tak,

že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 zákona a poukázal, že
žalovaná na základe žiadosti žalobcu spísanej dňa 26. mája 2017 rozhodnutím zo dňa 08.06.2017
podľa § 60 ods. 2 § 65 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok s
odôvodnením, že nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov.
3. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že

žalovaná nezistila správne skutkový stav veci, vec nesprávne posúdila po právnej stránke, čoho
dôsledkom je arbitrárne rozhodnutie. Rozhodnutie považuje za nezákonné, rovnako ako postup
Sociálnejpoisťovne,nakoľkorozhodovalavrozporesprávnymipredpismi,judikatúrouNajvyššiehosúdu
SR a čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.
4. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 08.06.2017, priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup
Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie zo dňa 08.06.2017 potvrdil.

Argumentoval, že podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zn. 1300/2006-1462-2 zo dňa 19. januára
2006 podľa § 38 ods. 1 a § 39 a § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení § 143c ods. 8 zákona č.
732/2004 Z.z. (zákon č.382/2002 Z.z.) bol žalobcovi od januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok.Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok
bola 30 rokov a 100 dní. V odôvodnení konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
SR, nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia

podľa ust. § 274 zákona zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko žalobca
nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný
dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Námietka žalobcu týkajúca

sa zhodnotenia doby výkonu služby pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko
žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu uvedená doba
služby nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Preto pri hodnotení nie je možné
postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Pri posudzovaní nároku na starobný
dôchodok žalobcu možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.
Poukazovanie na rozsudky Najvyššieho súdu SR nie je dôvodné, pretože v daných veciach išlo o iné

skutkové situácie ako v konaní žalobcu.

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené
trovy konania. Argumentoval, že žalovaná nesprávne právne posúdila jeho žiadosť o priznanie

starobného dôchodku vo veci zisťovania splnenia podmienok na vznik nároku na splnenie zákonnej
podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 zákona, keď započítala len dobu
poistenia 11 rokov a 177 dní. Poukázal, že dôchodkový vek 62 rokov dosiahol dňa 15.04.2017 a jeho
celková doba poistenia je 41 rokov a 277 dní. Pripomenul, že nielen žalobca, ale všetci výsluhoví
dôchodcovia (bez ohľadu na kategóriu činnosti) boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo

poistení tiež v Sociálnej poisťovni. Citoval čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ( Dohovor) a dôvodil, že
žalobcapripodanížiadostineodvodzovalsvojnároknadôchodok(splneniepodmienok)tým,žedosiahol
dôchodkový vek podľa § 274 zákona, ale žiadosť na dôchodok podal po tom, čo dosiahol dôchodkový
vek podľa § 65 ods. 1 zákona. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011 a 10So/59/2014.
Tieto rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov

zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú
čl. 33 Dohovor č.128 a vykladajú vnútroštátne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale ja
s Ústavou SR. Z postupu generálneho riaditeľa žalovanej, aj prvostupňového orgánu vyplýva, že
odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Medzi žalovanou a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol
priznaný výsluhový dôchodok, ani to, že žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková

doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo
poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom 10Co/59/2014 z
15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých
výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzné nie len pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre
žalovaného. Žalovaná neuviedla ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú

výkladovú prax. Cituje ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje svedčia
o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy celé ustanovenie, ale len jeho časť, aj keď
z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré musia
byť splnené. Žalovaná neberie vôbec do úvahy tú časť ustanovenia, ktorá je za spojkou: „a nebol mu
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok...“. Argumentoval, že čl. 33 Dohovoru č.

128 má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom, z ktorého vyplýva, že na
účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítaj aj
doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku
možno sumu starobného dôchodku ukrátiť o sume výsluhového dôchodku, pričom v čl. 33 ods. 2
Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, tak

aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle dohovoru možné starobný
dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového
dôchodku.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v

preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).
8. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.9. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
sociálnej poisťovne.
11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadneposúdenie veci,
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

14. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
15.Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniasprávnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutia

a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu, poverenú zástupkyňu žalovanej,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo
rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava

rozhodnutím zo dňa 08.06.2017 podľa § 60 ods. 2, § 65 ods. 1, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 26. mája 2017 o
priznanie starobného dôchodku od 15. apríla 2017 z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej
15 rokov. Ku dňu 15. aprílu 2017 získal žalobca 4192 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov
a 177 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom

liste dôchodkového poistenia. Pretože žalobca obdobie výkonu služby v colnej správe od 30. septembra
1975 do 29. septembra 1977 a od 01. októbra 1977 do 31. decembra 2005 získal v takom rozsahu, ktorý
mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Predmetné obdobie v súlade
s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na
vznik nároku na starobný dôchodok.

17. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 26. mája
2017 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 15. apríla 2017.
Žalovaná rozhodnutím zo dňa 08.06.2017 podľa § 60 ods. 2, § 65 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona zamietla
žiadosť žalobcu o starobný dôchodok s poukazom na to, že žalobcovi bol podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68

ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01. januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok. Na účely výsluhového
dôchodku bola žalobcovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1975 do
29. septembra 1977 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. októbra 1977 do 31. decembra
2005 celkovo 30 rokov a 100 dní zhodnotených v III. pracovnej kategórii.
18. Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený

najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
19. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na
dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú
istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená nepresahuje druhú dávku.
20. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002
Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného
pomeru.
21. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia

(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.

22. Vzhľadom na uvedené pochybil Generálny riaditeľ žalovanej, ak na dôvodnú námietku žalobcu
uvedenúvodvolaní,vrozhodnutíargumentovaltým,žepríslušnýčl.33ods.2Dohovoruč.128,zktorého
vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú
dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na
zníženie dôchodkového veku.
23. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

obdobných veciach (rozsudok zo dňa 30.11.2015 sp. zn. l So/127/2014, kde pri výklade ustanovenia § 60
ods. 2 zákona je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového
veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky
výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002
Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo

výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už
samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002
Z. z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia,
ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č.

328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakov,boladobaprofesionálnejslužbyhodnotená
len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom
zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo
všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného
dôchodku poistenca, ktorý mal všetky dobý zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme

sociálneho poistenia (zabezpečenia) Najvyšší súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu
nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť,
a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku

považovaného za výsluhový dôchodok).
24. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory
Najvyššieho súdu SR vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 ,sp. zn.
10So/11/2015 zo dňa 17.02.2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má
za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia

považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom
odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto

stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového
príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.
25. Žalovaná pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok daný právny stav
nerešpektovala, pretože žiadosť žalobcu bola zamietnutá napriek právnym názorom vyplývajúcim z
ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxi, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný

dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového
poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33
Dohovoru číslo 128.
26. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny orgán v
ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí

správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené najvyšším súdom v jeho
predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov
alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre
jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.27. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobca žiadal priznať starobný dôchodok
od 15. apríla 2017, kedy dovŕšil 62. rok veku.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. l písm. c/ SSP zrušil

rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 17.07.2017 číslo: XXX XXX XXXX X a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa X8.06.2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 a vrátil
vec žalovanej na ďalšie konanie.
29. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6
SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce

z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej
doby dôchodkového poistenia u žalobcu po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba
jeho poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby
poistenia pre priznanie starobného dôchodku a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti o starobný
dôchodok.
30. Žalovaná je povinná v súlade s § 209 zákona v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala.
31. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného
práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy
SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne

spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému
žalobcovi bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.
Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum

právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).