Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204185
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216204185.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Východoslovenská

energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zastúpený gorejlegal, s.r.o., advokátska
kancelária, Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939 proti žalovanému: N. K., nar. XX.XX.XXXX,
O. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 196,44 eur s príslušenstvom, dňa 16.08.2017 bez nariadenia
pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 35,58 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 35,58 Eur od 19.9.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou 05.08.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 196,44 Eur s
5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 196,44 Eur od 19.09.2015 až do zaplatenia a
náhrady trov konania pozostávajúcich zo sumy 16,50 Eur (zaplatený súdny poplatok) a trov právneho
zastúpenia. Žalobu odôvodnil neuhradením kúpnej ceny za dodávku elektrickej
energie vyfakturovanej faktúrou č. 7234163463 zo 4. septembra 2015 vystavenou na sumu 196,44 Eur

s lehotou splatnosti do 18.09.2015.

2. K žalobe doručenej žalovanému do vlastných rúk 14.03.2017 sa žalovaný písomne nevyjadril.

3. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie
v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1.000,- Eur, konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka
uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje
rozhodnutie.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXX, faktúrou č.
7234163463, obchodnými podmienkami pre dodávku elektriny pre domácnosť, cenníkom elektriny pre
domácnosť účinnými od 1. júla 2014, predžalobnou upomienkou č. 2151592611 a dokladom o jej

doručovaní, pričom zistil tento skutkový stav:

5. Zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosť č. XXXXXXX z 09.09.2014 sa žalobca ako dodávateľ
zaviazal zabezpečiť žalovanému ako odberateľovi dodávku elektriny do odbernéhomiesta O. XXX, K.. Žalovaný sa touto zmluvou zaviazal dodávateľovi zaplatiť cenu za dodanú elektrinu,
za distribúciu a prenos elektriny, za ostatné regulované položky, dane a poplatky ako aj prípadné úroky
a sankčné poplatky.

6. Faktúrou č. 7234163463 žalobca za obdobie od 03.01.2015 do 20.08.2015 vyfakturoval dodávku
elektriny v sume 282,08 Eur a sankcie v sume 160,85 Eur, čo po započítaní zaplatených
preddavkových platieb vo výške 246,50 Eur predstavovalo sumu 196,44 Eur.

7. Z predžalobnej upomienky žalobcu č. 2151592611 zo dňa 07.10.2015 vyplýva, že žalovaný bol
oboznámený s výškou žalovaného dlhu v sume 397,92 Eur a zo strany žalobcu mu bola poskytnutá
dodatočná lehota na vyrovnanie nevysporiadanej pohľadávky. Žalobca súčasne preukázal, že táto
predžalobná upomienka bola žalovanému doručovaná doporučenou zásielkou na adresu uvedenú v
zmluve o združenej dodávke elektriny.

8. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, na
ktorý sa aplikujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
keďžežalobcavdanomprávnomvzťahuvystupovalakododávateľ(§52ods.3Občianskehozákonníka)
a žalovaný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

9. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike zmluvu o dodávke sa zaväzuje dodávateľ
elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu
odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú
elektrinu.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády v znení účinnom od 1. februára 2014, výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vyhodnotených listinných dôkazov, ktoré
žalovaný neodporoval mal súd za preukázané, že žalobný návrh v časti fakturovanej dodávky elektriny a

s tým spojených služieb bol podaný dôvodne. Žalovaný bol v zmysle zmluvy o dodávke elektriny povinný
platiť za dodanú elektrinu cenu vyplývajúcu zo zmluvy a platného cenníka. Množstvo odobratej
elektriny vyplýva z faktúry, ktorou žalobca žalovanému cenu dodávky vyúčtoval a táto okolnosť nebola
zo strany žalovaného relevantne spochybnená. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Rovnako súd vo
vzťahu k tejto časti vyhovel aj návrhu na priznanie úrokov z omeškania v uplatnenej výške, keďže tá bola

s ohľadom na výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v čase vzniku nároku na
úroky z omeškania (0,05 %) vyúčtovaná v intenciách objektívne platného práva (§ 3 ods. 1 nariadenia
vlády v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).17. Pokiaľ ide o fakturované sankcie - zmluvné pokuty vo výške 160,86 Eur, okresný súd žalobe
nevyhovel z nasledovných dôvodov.

18. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s
poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Každá zmluva je pritom ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená,
že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad
jeho podpisom. Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny však nevyplýva, že by sa žalovaný zaviazal

zaplatiť zmluvnú pokutu a nie je v nej ani špecifikovaná právna povinnosť, za porušenie ktorej by
žalobca bol oprávnený zaplatenie tejto zmluvnej pokuty požadovať. Pre prijatie záveru o písomnej
dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty je nepostačujúci odkaz uvedený v zmluve o povinnosti
odberateľa platiť sankčné poplatky, ktoré nie sú v zmluve riadne dohodnuté. Rovnako v konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný podpísal obchodné podmienky na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva.

Nemožno pritom prehliadnuť ani skutočnosť, že zmluvné podmienky sú nacyklostilované, napísané
veľmi drobným písmom a v rozsiahlom objeme, takže málokto zo spotrebiteľov ich prečíta.
Tá skutočnosť, že v zmluve o dodávke elektriny pre domácnosť je odkaz na obchodné podmienky, ako
aj Cenník, je právne irelevantná.

21. V tejto súvislosti možno poukázať aj na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu ČR sp.
zn. I.US 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej
pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorú
spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý
je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.

Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v
oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ujednania
technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl
ujednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a o ktorých predpokladá, že

ujdú jeho pozornosti. S odkazom na tieto myšlienky súd poukazuje na to, že zmluvnú pokutu a ostatné
sankčné poplatky žalobca upravil v rozsiahlych a neprehľadných obchodných podmienkach a zrejme aj
v cenníku, ktorý v konaní ani v písomnej podobe nepredložil a ide teda o typický príklad nepoctivého
správania dodávateľa voči spotrebiteľovi.

22. Súd zároveň uvádza, že žalobca nárok na vyúčtované sankcie, resp. zmluvnú pokutu žiadnym
spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo
strany žalovaného konkrétne išlo a na základe čoho si zaplatenie tejto časti žalovanej sumy vlastne
uplatnil. V sporovom konaní pritom platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne
sporové), a preto je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu

svojich skutkových tvrdení. Žalobca už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 132 C.s.p.). Túto
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca aj v priebehu konania. Každý z účastníkov teda
musí v závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe
ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť

tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený
rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí
ju najskôr tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník
musíoznačiťdôkazypotrebnénapreukázaniesvojichtvrdení.Vopačnomprípadenesiezapredpokladu,
že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v

jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu
žalobca ohľadne zvyšnej časti žalovaného nároku nesplnil a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vychádza
zo záveru, že žalobca bol procesne úspešný len čiastočne (v menšej časti uplatneného nároku) a
žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli (resp. pre svoju procesnú nečinnosť si
ani žiadne trovy konania nenárokoval).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 365 ods. 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.