Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418010090

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418010090.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L., nar. XX.XX.XXXX. v X., trvale bytom P., okres Z., invalidný dôchodca,

je vinný, že

v období od mesiaca september 2015 až do 31.10.2017 obťažoval svoju bývalú manželku T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. takým spôsobom, že jej každý deň telefonoval, niekedy aj tridsať krát,
pričom zvonenia poškodená ignorovala a keď nakoniec zdvihla, tak jej obžalovaný vyčítal, že je
nevďačná, že má milencov, tiež ju neustále vyhľadával a to tak, že pravidelne dva - tri krát do mesiaca
chodil na jej adresu trvalého pobytu, dožadoval sa rozprávania s ňou, búchal na vchodové dvere a keď
mu povedala, že sa s ním nechce baviť, tak jej začal rozprávať, že je nevďačná, že jej s ním bolo lepšie,

rovnako vyhľadával jej spoločnosť na ulici, pričom keď ju stretol, začal sa s ňou rozprávať o bežných
veciach, a nakoniec to opakovane vyústilo do výčitiek, pričom má z takéhoto jeho konania strach,

teda

iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a
zdravie tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť a ho sledoval a spáchal taký čin na chránenej osobe,

tým spáchal

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z. v planom znení s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 360a ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1,2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá, zároveň ukladá probačný dohľad, pričom ustanovuje skúšobnú dobu v

trvaní 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 51 ods. 2,3 písm. b/ Trestného zákona zároveň súd ukladá obžalovanému obmedzenia
spočívajúce najmä v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ambulantné ochranné
protialkoholické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 02.02.2018 obžalobu na obvineného L. pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie, dňa 05.06.2018 výsluchom obžalovaného L.,
výsluchomsvedkapoškodenéhoT.,dňa17.07.2018výsluchomsvedkyneO.,dňa21.08.2018výsluchom
svedkov Q., mladistvého J., prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku listinných dôkazov, prečítaním
podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku znaleckého posudku.

Obžalovaný L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/,
ods. 2, ods. 5 ods. 8 Trestného poriadku uviedol, „som nevinný“. Na svoju obranu uviedol, že zo
strany poškodenej je to „domýšľavosť“. Sám potreboval predkladať doklady ohľadom detí, tiež ohľadom
platenia výživného. Bolo vedené voči nemu exekučné konanie. Keby predmetné doklady vyžadoval

od poškodenej písomne, tak sa ich nedočká. Pre tieto doklady bol osobne u poškodenej. Potvrdenia
o návšteve školy detí potreboval z dôvodu, že obe nastúpili do iných škôl. Poškodená mu tieto
doklady predkladala oneskorene. Potvrdil, že jej volával „kvôli takýmto veciam“. Predmetom rozhovorov
s poškodenou boli väčšinou veci týkajúce sa dokladov, prípadne výživného. Poškodená ho taktiež
strihávala. Po odchode zo spoločnej domácnosti mala poškodená uložené u neho ešte niektoré svoje

veci, taktiež si chodila požičiavať veci, napríklad písací stroj, mlynček. Už to však skončilo, napriek tomu
má poškodená ešte niektoré veci stále v jeho domácnosti. Podľa neho sa v minulosti obdobného skutku
nedopustil. Potvrdil, že bol priestupkovo riešený, všetko však podľa neho robí dcéra. Na príslušnom
okresnom úrade nebol prejednávaný za priestupok. Opätovne zdôraznil, že poškodená ho udala preto,
že to je jej domýšľavosť. Sám ma strach o deti. Sám nevie, ako často v žalovanom období volával

poškodenej. Telefonoval vtedy, keď potreboval súrne nejaké veci. Bolo to odhadom tri krát mesačne.
Telefonáty boli ohľadom vecí poškodenej v jeho dome a ohľadom výživného. Do bytu poškodenej
nechodil. Keď mu poškodená zvesovala telefón, tak bolo nutné aby za ňou išiel osobne. Sám nezvykol
poškodenej búchať na dvere, doznal, že „len klopkal“, taktiež nie je pravdou, že by trhal kľučkou na
vchodových dverách poškodenej. Keď chodil k poškodenej, v žalovanom období, tak „možno dvakrát

som mal vypité“. Sám nevie, či volal poškodenej pred Silvestrom roku 2017. Potvrdil, že s deťmi nie
je v kontakte z dôvodu, že tieto ho ignorujú. Dôvod nato nemajú, aby ho ignorovali. Deti poškodená
manipulovala odmalička. Jeho matka nebola pre deti nikdy „starká“. V žalovanom období, keď stretol
poškodenú na ulici, tak sa jej pýtal, čo s vecami, ktoré má u neho uložené, alebo sa pýtal na „papiere,
ktoré potrebujem“, poškodená sa však vždy ponáhľala. Zdôraznil, že sám nikdy vôbec nevyhľadával

prítomnosť poškodenej. Potvrdil, že mu volal priateľ poškodenej, z jej mobilného telefónu a vyhrážal sa
mu, že by ho mohol uhryznúť pes. Z iných telefónnych čísel volal poškodenej vtedy, keď nemal kredit.
Boli to telefóny buď jeho matky, alebo jeho kamarátov. Susedia poškodenej „nejakým spôsobom s ňou
držia“. Poškodená stále klame, sám nemá dôvod si vymýšľať. Na otázky uviedol, že spolu s poškodenou
boli manželia necelých 18 rokov, rozviedli sa kvôli dcére. Keď bol v minulosti stíhaný, tak voči nikomu

sa nesprával agresívne „to bolo divadielko, teátro“. Sám alkoholické nápoje nepožíva, len raz za čas
si vypil. Sám nevyhľadával prítomnosť poškodenej. Sám sa snažil vyhľadať poškodenú, rozprávať sa s
ňou iba vtedy, keď išlo o „nejaké vybavovačky“. Sám sa poškodenej nikdy nevyhrážal.

Svedkyňa poškodená T. bývala manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa

odsťahovala, pričom išla bývať „kúsok od predošlého bydliska“. Odsťahovala sa v decembri 2014, po
rozvode. Zo začiatku to bolo dobré. Bolo jej umožnené sa odsťahovať postupne, pomaly. Obžalovaný bol
v tom čase voči nej tolerantný. Postupne sa situácia začala zhoršovať. Niekedy sa stalo, že obžalovaný
prišiel úplne v pohode, inokedy rozprával, že by bolo lepšie, keby boli znova spolu, že sama zapríčinila
to, čo sa udialo. Potom sa rozhovor nejakým spôsobom ukľudnil, zasa však k niečomu prišlo. Väčšinou

obžalovaný uvádzal, že jej deti dirigujú život. Keby neboli mali spolu deti, tak ich vzťah by bol ďalej trval.Obžalovaný jej pri tom uvádzal, že sama sa strašne zmenila, že niekto jej dáva rady. Na jar, v roku
2015, to bolo v pohode, v lete, pred bytovkou kde bývali, robili posedenie vonku, zabávala sa s deťmi.
Obžalovaný sa zastavil, niekedy to bolo príjemné, niekedy keď prišiel, tak bol buď pod vplyvom alkoholu,

alebo bol vo fáze „že triezvie“. Najskôr sa pýtal, či sa jej darí, potom rozhovor vyústil do problémov. V
septembri 2017 potreboval obžalovaný doklad, že dcéra nastúpila na vysokú školu. Potreboval taktiež
doklad od syna, že nastúpil na strednú školu. Nedalo sa to hneď zabezpečiť, tak obžalovaný začal
chodiť častejšie, že kedy bude „ten papier“. Povedala termín, kedy dcéra donesie potrebný doklad. Sám
reagoval takým spôsobom, že znova je ona tá zlá, že sám si to vybaví iným spôsobom. Deti po rozvode

nechceli, aby sa s obžalovaným kontaktovala, stretávala. Obžalovaný sa však málokedy opýtal, ako
sa majú deti, ako sa im darí, aby sa tešil z ich úspechov. Vždy to bolo len v tom smere, že sama je
príčinou všetkého čo sa udialo, je tomu na vine. Sama požiadala obžalovaného aby sa skúsili normálne
porozprávať, párkrát to vyšlo, viackrát to nebolo možné. Nakoniec to vyústilo tak, že obžalovaný prišiel
k bytu, deti mu povedali aby odišiel, že sa matka s ním nechce rozprávať, že to nemá význam. Bolo to
stále o tom istom, že matka je zlá, že akí sú zlí, akí sú nevďační. Pri poslednej návšteve sa dcéra začala

s obžalovaným rozprávať, tento sa opýtal „či je mater doma“. Sama vyšla z izby, pýtala sa obžalovaného
čopotrebuje,zdôraznila,žesnímjednalavždyslušne.Snažilasavždynormálneporozprávať.Pripustila,
že je chyba aj v nej. Na niektoré situácie, ohľadom bývalého manžela obžalovaného, nevie reagovať.
Buď nevie odpovedať, alebo ju to rozladí. Počas poslednej návštevy, keď prišla ku dverám, tak sa jej
obžalovaný pýtal prečo neprišla, či tam má milenca. Deti mu odpovedali, že „sme doma sami“. Žiadali

aby odišiel, že sa s ním nechcú rozprávať, že prídu inokedy, alebo mu dajú vedieť v iný čas. Obžalovaný
však nechcel odísť od dverí. Dvere nakoniec zabuchli, obžalovaný potom ešte chvíľu vykrikoval, potom
odišiel. Niekoľko krát volal, ale sama už telefón nedvíhala. Na otázky uviedla, že v žalovanom období
ju obžalovaný niektorý týždeň nekontaktoval, niektorý týždeň to bolo viackrát za deň. Kontaktoval ju
väčšinou telefonicky. Obžalovaný volal z viacerých telefónnych čísel, nielen zo svojho telefónu. Iným

spôsobom ju nekontaktoval. Keď sa stretli vonku, sa snažila odpovedať na pozdrav, alebo obžalovaného
pozdraviť. Obžalovaný sa prihovoril, skončilo to však tým, že „spolu nám mohlo byť dobre“. Potvrdila, že
v istom období jej posielal sms správy, nebolo ich však strašne veľa. Bol extrém, že mala veľké množstvo
sms správ, telefonátov, potom sa jej aj ospravedlňoval. Potom bolo ticho, potom to zase šlo, jediná
možnosť z jej strany bola odísť. Potvrdila, že manželský život s obžalovaným bol dlhý, ľúbila ho, snažila

sa, aby bolo všetko v poriadku. Mala problém sa nakoniec odtrhnúť od obžalovaného. Jednou stranou
ho mala rada, jednou stranou ho rada nemala. Vedela však, že spolu nemôžu byť, že v manželstve si
nerozumejú. Nerozumeli si nakoniec, už ani ako partneri, priatelia, kamaráti. Telefonáty obžalovaného ju
vždy rozladili. Potvrdila, že má priateľa. Telefonáty obžalovaného mu tiež neboli príjemné. Svoje pocity
neriešila s lekárom. Potvrdila, že obžalovaný ju kontaktoval, z dôvodu nástupu detí do iných škôl, pri

výživnom. Stalo sa, že nezvládala vybaviť príslušné doklady tak, ako si to obžalovaný prial. Zdôraznila,
že sama je pracovne vyťažená, potrebuje si aj oddýchnuť. V tomto smere sa snažila, niekedy jej to však
nevyšlo. Podľa nej ju obžalovaný mal trochu chápať, že nevládze. Potvrdila, že chodila obžalovaného
strihať, nebol v tom problém, robila to predtým, aj potom. Brala to ako malú pomoc, za tým účelom
si nič nepredstavovala. Počas telefonických kontaktov, väčšinou išlo o deti a nakoniec to končilo tým,

že si obžalovaného nevážila a nakoniec urobila to, čo urobila. Obžalovaný jej zdôrazňoval, že jej nič
nevyčíta, že má sama svoj život. Keby však nechcel, tak sa o tom nebaví. Ďalej uviedla, že 17.11.2017
sa presťahovala do inej obce. Telefonáty obžalovaného ju niekedy v bežnom živote vyrušovali. Niekedy
nemala pocit, že musí telefón zdvihnúť, že sa musí s obžalovaným rozprávať, nevedela čo on chce.
Odsťahovanie bolo to, čo potrebovala urobiť. Dva dni po pridelení bytu sa odsťahovala. Nevedel o tom

nikto, zmenila aj zamestnanie. Na otázky súdu uviedla, že sama podala návrh na rozvod manželstva v
roku 2014. Príčinou rozvodu bolo, že prestali si rozumieť, začali sa vzájomne obviňovať. Obžalovaný
začal viac požívať alkohol. Sama situáciu doma nezvládla. Vadilo jej, že ju obžalovaný obviňoval, že
chodí do práce, že nie je schopná matka, ani manželka, ani milenka. Vyústilo to do takých extrémov,
že nevedeli či je obžalovaný triezvy, alebo je pod vplyvom alkoholu. Potvrdila, že obžalovaný bol bo

väzbe v rokoch 2013 až 2014. Obžalovaný bol vtedy obvinený za psychické a fyzické týranie, viac-menej
dcéry. Nespomínala si, či bol obžalovaný priestupkovo postihovaný za konanie, ktorého sa mal dopustiť
voči nej. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa deti snažia s otcom obžalovaným porozprávať, občas
aj zdvihli telefón, keď sama nemala silu telefón zdvihnúť, vždy to však zle odpadlo. Deti sa potrebujú
s otcom porozprávať „tak ináč“. Potvrdila, že do jari 2015 mali veci v bydlisku obžalovaného a jeho

matky. Tieto veci podľa nej neboli príčinou problémov, stalo sa, že jej obžalovaný dal ultimátu, ale
sama ich nemala kde rýchlo zložiť. Obžalovaný bol v tom čase ústretový. Prehovoril aj svoju matku,
aby tam uvedené veci nechali. Po jari 2015 ju obžalovaný ohľadom jej vecí a vecí detí, ktoré mali
zostať u obžalovaného, alebo jeho matky, nekontaktoval. Problémy s platením výživného boli iba vtedy,keď si obžalovaný vybavoval dôchodok, aj v tom čase sa však snažil podľa svojich možností aspoň
malou časťou prispieť. V súčasnej dobe si obžalovaný vyživovaciu povinnosť plní. Keď obžalovaný požil
alkoholické nápoje, nedá sa povedať, že bol agresívny. Bol však nervózny, vybuchol. Niekedy ho však

svojim správaním vyprovokovala sama. Od obžalovaného nedostala, párkrát ju sotil. Na priamu otázku,
či sa obžalovaného bojí, uviedla „mám z neho zlé pocity“. Obžalovaný jej v jednom prípade volal „ ako
budeme riešiť túto vec“. Viackrát ohľadom tejto veci netelefonoval.

Svedkyňa O., dcéra obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v súčasnej dobe

býva s matkou. V obci Vyhne bývala do roku 2017, kedy sa presťahovali do inej obce. V roku 2015 sa
presťahovali z rodinného domu, kde žili aj s otcom, do bytu oproti na inú ulicu. Keď sa rodičia rozviedli,
tak žili ešte chvíľu v rodinnom dome, v tom čase nemali s matkou kde ísť, v tom čase však fungovali
síce s otcom, ale oddelene. Potom keď sa presťahovali, tak chceli mať pokoj. Rodičia sa rozviedli,
mama nechcela mať s otcom nič spoločné, sama sa taktiež s otcom nechcela vídať. V tom čase začali
prenasledovateľskéútokyzostranyotca,chodilzanimidobytovky,vyvolávalim.Vyvolávalnajmämame,

nedá sa povedať ako často. Minimálne raz za týždeň, niekedy len raz za mesiac, podľa toho aké obdobie
bolo. Potom začali telefonáty, pričom otec navrhol normálnu tému z rodinného života, ktorú by mohli
rozobrať, nakoniec to však vyústilo do toho, že začal vykrikovať veci z minulosti. Jej vykrikoval, že kvôli
nej sa rozpadlo ich manželstvo. To však nie je pravda, ich manželstvo sa rozpadlo z toho dôvodu, že
oni dvaja nemohli vedľa seba naďalej existovať. Jej obžalovaný telefonoval menej, vyvolával väčšinou

matke, či bola noc, či bol deň. Matku to zo začiatku dosť psychicky ruinovalo, sama sa voči tomu
postavila, povedala otcovi, že nie, stačí. Dali sa dokopy, že to nejako spolu zvládnu. Trvalo to prakticky tri
roky, čo ešte bývali v obci Vyhne. Po presťahovaní sa do inej obce, v novembri 2017 tie vyvolávania stále
trvali. Neprestalo to ani potom, ako matka podala trestné oznámenie. Otec stále matke vyvolával, stále to
bolo o tom istom „ čo už aj bol súd predtým“. Pokiaľ bývali ešte vo Vyhniach, veľakrát sa stalo, že zdvihla

telefón a otcovi povedala, že „už stačilo, nechce s tebou mať nič spoločné“. Jednoducho dávala otcovi na
vedomiesvojpostoj.Otcoviuvádzala,ženechcúmaťsnímničspoločné,nechcúsakontaktovať,nechcú
sa stýkať. Sama tiež uvádzala otcovi, že matka sa už nechce s ním stýkať, že to je už minulosť. Ďalej
otcovi uvádzala, že nech im dá pokoj, ak to bude ďalej pokračovať „dospeje to až k tomu, kde sme teraz“.
Otec veľakrát čakal pred bytovkou, zvykol ich sledovať, kde chodia. Sledovával najmä mamu, stalo sa,

že aj ju sledoval dva-tri krát. Matka jej rozprávala, keď otca stretla. Zdôraznila, že sama otca stretávala
minimálne. Keď sa otcovi podarilo dostať do vchodu bytovky a prišiel ku vchodovým dverám bytu, tak
zvykol klopať. Keďže nemali kukátko, tak museli otvoriť, väčšinou sama otvorila vchodové dvere. Otca
vzápätí posielala preč, aby ich neotravoval. Dospelo to k tomu, že raz sa dobúchaval, akoby chcel vyvaliť
vchodové dvere, nakoniec zavolali políciu, lebo sa naozaj báli. Bola to jej iniciatíva, lebo sa jej zdalo, že

je to už na hranici toho, čo sa ešte horšie môže stať. Podľa nej vo väčšine prípadov bol otec pod vplyvom
alkoholu. Potvrdila, že sama odkedy si pamätá, tak otec pije. Predmetom sms-iek, resp. telefonátov boli
väčšinou vykrikovačky z predchádzajúceho obdobia, ohľadom manželstva, alebo otec uvádzal, že nikdy
nič nechcel, nikdy im nechcel nič zlé urobiť, že otec im chcel len dobre, matku stále miluje a chce ju
naspäť. Nedalo sa logicky posúdiť, či to je naozaj pravda, keď to bolo pod vplyvom alkoholu. Predmetom

sms-iek bol ešte matkin údajný milenec, ktorý vadil otcovi s tým, že matka nemá nárok na žiadny ďalší
vzťah, „ lebo mala jednoducho môjho otca a tým to pre ňu hasne“. Predmetom sms-iek teda boli výčitky
z minulosti a tie zlé veci, ktoré sa stali keď ešte žili spolu v jednom dome. Matka bola spočiatku z toho
mimo, bola v depresiách, bolo na nej vidno, že ju niečo trápi. Matka chcela pokoj, nechcela sa už s otcom
stýkať, preto sa aj presťahovali. Chceli ísť do budúcnosti s tým lepším a hlavne sami, čo bol aj dôvod

toho, že sa presťahovali. V súčasnej dobe je to lepšie, pokojnejšie, telefonáty zo strany obžalovaného
ich však stále obťažujú. Svedkom aktivít zo strany otca bol aj jej brat. Na otázky súdu uviedla, že s otcom
vychádza na neutrálnej úrovni, sama ho akceptuje ako otca, bližší psychický vzťah k nemu však nemá.
Od detstva sa jej nevenoval na takej úrovni, akoby sa otec mal, čo sa prenieslo aj do súčasnosti. Nemá
záujem sa s otcom ďalej kontaktovať, nemá to pre ňu zmysel. Pokiaľ bola malá, nevnímala ešte, čo sa

medzi rodičmi deje, bola šťastná, že má otca, hlavne pokiaľ spolu niekam išli. Nevnímala to pozadie,
tak je pravdou, že pokiaľ bola mladšia, tak ten vzťah bol lepší. Bolo to v období, keď mala päť až deväť
rokov. Keď otec telefonoval jej, tak prvá žiadosť bola, aby mu dala k telefónu matku. Sama to odmietala,
lebo vedela, že matka s otcom nechce hovoriť. Ďalej, počas rozhovoru uvádzal otec veci z minulosti.
Sama sa väčšinou snažila otca čo najráznejšie uzemniť, väčšinou keď zistila, že to bude stále len o tom

istom, tak telefón aj hneď položila. Otec bratovi podľa nej nevyvolával. Otec jej sms-ky nepísal. Keď sa
párkrát v žalovanom období s otcom stretla, tak tento začal rozhovory väčšinou neutrálne. Potvrdila, že
pri týchto stretnutiach sa jednalo aj o doklady, ktoré žiadal otec zabezpečiť, pričom je pravdou, že sa
to hneď vždy nepodarilo, ale snažili sa mu maximálne vyhovieť, aby otec nemal problém. Keď sa užniečo vyriešilo a otec bol pod vplyvom alkoholu, tak to bolo o veciach z minulosti, stále dokola. Vtedy sa
snažila otca vždy odbiť s tým, že nemajú záujem to riešiť. Podľa nej v žalovanom období mala matka
obavy z obžalovaného z dôvodu, že regulérne mu boli na očiach, obžalovaný im chodil okolo bytovky,

často sa stretávali. Niekedy sa jej zdalo, hoci bývali cez ulicu, že to bolo až zámerné, že toho bolo veľa.
V minulosti sa nestalo, že by spolu s bratom od otca dostali. V minulosti otec párkrát matku sotil, bolo to
na hrane. V žalovanom období, keď sa stretla s matkou obžalovaného, tak sa snažila voči nej mať takú
úroveň, že na jednej strane mladšia generácia a na druhej strane staršia generácia. Bol to rešpekt voči
starej mame na neutrálnej úrovni, nie až na takej rodinnej, skôr na vecnej úrovni.

Svedkyňa Q., matka obžalovaného, bývalá svorka poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že
sa jej nezdá, že by syn nebezpečne prenasledoval bývalú nevestu. Syn má zdravotné problémy, má
rozpad chrbtice, čo môže vplývať aj na jeho konanie. Syn chcel, aby mu bývalá nevesta odovzdala
nejaké doklady o návšteve školy. Nebola to však schopná dať. Na synov mobil nereagovala, tak si syn
pýtal jej mobil. Sama tomu nechcela veriť, že by niečo takéto bolo. Nevedela to bližšie vysvetliť. Samej

sa jej nechce veriť, že by syn vyhľadával bývalú manželku. Bližšie o tom nevedela (syna sa pýtala o
čo sa konkrétne jedná, až keď dostala predvolanie na súd). Sama sa s vnúčatami nestretáva. Sama
sa k okolnostiam prípadu nevie bližšie vyjadriť, ani sprostredkovane od iných osôb sa o ničom bližšie
nedozvedela. Sama však nechce veriť tomu, že niečo takéto sa stalo. Na otázky súdu uviedla, že si
nepamätá, kedy sa syn s nevestou rozišli. V minulosti syn nemal s bývalou nevestou nedorozumenia,

konflikty za ktoré by bol odsúdený. Bývalá nevesta s deťmi žili spolu so synom v spoločnej domácnosti
do roku 2015. Bývalá nevesta s deťmi sa odsťahovali do bytovky naproti. Je to vo vzdialenosti asi
150 metrov. Syn si požičiaval jej telefón preto, že bývalá nevesta jeho telefón nedvíhala. Sama nikdy
nepočula, čo syn telefonoval s bývalou nevestou, alebo s vnúčatami. Sama nevidela syna, že by išiel k
bytovke, kde bývala bývalá nevesta s vnúčatami, že by sa tam s nimi snažil skontaktovať. Syn jej nikdy

nehovoril, v žalovanom období, či sa s bývalou nevestou nakontaktoval, či sa spolu rozprávali, alebo nie.
V žalovanom období bývalá nevesta za ňou neprišla, nevšimla si že by v tom období prišla aj za synom.
Po odsťahovaný sa si bývalá nevesta chodila brávať svoje súkromné veci ku synovi. So synom bývajú
v spoločnom rodinnom dome, syn však býva na poschodí a má samostatný vchod. Niektoré detské
veci boli ešte uložené v garáži, na prízemí. Syn sa niekedy sťažoval, že bývalá nevesta a deti s ním

nechcú komunikovať. Dôvod bol asi ten, že bývalá nevesta syna udala. Príčinou rozvodu syna s bývalou
manželkou boli hádky ohľadom detí. Syn chcel, aby sa mohla sama stretávať s vnúčatami, nebolo jej to
však dopriate. S vnúčatami nie je ani v telefonickom kontakte.

Svedok mladistvý J., syn obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetko sa

začalo keď sa odsťahovali do nového bytu, vtedy začalo časté vyvolávanie. Najskôr to bolo ohľadom
dôležitých vecí, ktoré sa týkali predchádzajúcich súdnych konaní. Neskôr sa v telefonátoch začali
objavovať čoraz viac výčitky. Bolo to pod zámienkou telefonovať v dôležitej veci, ale vždy sa to skončilo
pri hádkach, alebo výčitkách. Najčastejšie to boli výčitky, že za všetko môže on a jeho sestra. O tom, že
mame bolo s otcom veľmi dobre a všetko sa pokazilo, „za všetko môžeme len my“. Potom to boli výčitky

ohľadom terajšieho matkinho života. Otec sa miešal matke do života, napríklad keď mali so susedmi
opekačku, dosť často prichádzal, aby ich vyrušil. Najskôr to bolo len, že prišiel pod zámienkou nejakej
dôležitej otázky, vždy sa to však skončilo hádkou, tiež to bolo za účelom dôležitých vecí, boli to však
nakoniec vždy len výčitky. Stalo sa, že otec prišiel ku bytu, na vchodové dvere normálne klopal, zdalo
sa, že potrebuje niečo dôležité, začalo sa to stupňovať. Otec z viacerých príčin začal chodiť ku nim.

Nakoniec sa udialo to, že sa im chcel dostať do bytu. Snažil sa vtedy otvoriť vchodové dvere, vyhukoval
po celej chodbe. Bolo to nezrozumiteľné, otec bol opitý, bolo to dosť stresujúce. Výčitky zo strany otca
padali aj osobne, aj telefonicky. Telefonicky to bolo častejšie ako osobne, párkrát do týždňa. Občas
sa náhodne stretli, tak padali výčitky aj osobne. Presný počet týždenných telefonických hovorov, zo
strany otca nevedel uviesť. Vždy keď otec telefonoval, sám si najskôr myslel, že je to v nejakej dôležitej

veci. Keď sa to zvrhlo, tak matke vždy hovoril, aby zrušila telefonát, že to nemá žiadnu cenu. Matka
potom bola vždy dosť v strese. Často plakala, bála sa. Na matku to dosť zle vplývalo, potom sa už aj
bála niekedy telefón zdvihnúť, lebo už vedela čo ju čaká. Napriek tomu telefonáty neutíchali, bolo to až
dovtedy, kým matka telefóne nezdvihla, alebo telefón zdvihol sám a povedal otcovi, že teraz sa matka
nechce rozprávať. Matku to dosť trápilo, otec sa nedal vôbec odbiť. Potvrdil, že s otcom komunikuje,

ale iba zriedkakedy. Je to len v nevyhnutných prípadoch, pokiaľ ešte bývali vo Vyhniach, tak chodil do
domu, kde býva otec kŕmiť mačky. Občas sa vtedy s otcom porozprával. Sám tiež dohováral otcovi,
že to na matku zle vplýva, on sa však vždy vyhovoril, že vyvoláva iba pre dôležité veci. Zvrhlo sa to
však vždy. Na otázky súdu uviedol, že rodičia sa rozviedli pred tromi rokmi, od otca sa odsťahovali vdecembri 2014. Po odsťahovaní sa, matka chodila k otcovi a starej mame iba z dôvodu, že tam mali
ešte niektoré veci uložené, ktoré nestihli odsťahovať. Mačky chodil kŕmiť k otcovi a starej mame iba
vonku. Dôvodom prečo sa odsťahovali z Vyhien do inej obce bol obžalovaný. Podľa neho snaha otca

o kontaktovanie určite už presahovala únosnú hranicu. Niektoré večery, keď začal otec telefonovať, tak
to bola „proste nepredstaviteľná lavína“. Keď sa otec nedovolal, tak potom dosť často aj prišiel osobne.
Počas telefonických hovorov, tiež vtedy keď sa otec snažil osobne dostať do ich bytu, tak určite mával aj
vypité. Najskôr to matka brala s nadhľadom, ako sa to však začalo zo strany otca stupňovať, tak začala
mať strach a stres. V súčasnej dobe je s otcom v kontakte iba keď náhodou sám príde do Vyhien a

stretne ho. Otec sa snaží už nemej kontaktovať s mamou. Posledne sa ich snažil otec kontaktovať „túto
sobotu“, za účelom tohto súdneho konania.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 31.07.2014, sp. zn. 12P 38/2014 bolo
manželstvo účastníkov konania poškodenej a obžalovaného rozvedené. Na čas po rozvode maloletá
O. a maloletý J. boli zverení do výchovy matke, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej

dcéry sumou 75,-€ mesačne a na výživu maloletého syna sumou 45,-€ mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 06.08.2014.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 05.03.2014, sp. zn. 1T 49/2014 bol obvinený
L. odsúdený pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j,/ l/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní dva roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1
Trestného zákona za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený a podľa §
51 ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní tri
roky.Podľa§51ods.4písm.j/Trestnéhozákonasúdobvinenémuuložilpovinnosťspočívajúcuvpríkaze

zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 73 ods. 2
písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, § 74 ods. 1, ods. 2 veta prvá Trestného zákona súd obvinenému
uložil aj ochranné ústavné protialkoholické liečenie.

Rozkazom o uložení sankcie za priestupok, zo dňa 09.10.2013, č. OU-ZH-OVVS-AA/2013/01835

Okresného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Žiar nad Hronom, bol obvinený L. uznaný
vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, hrubým správaním podľa § 49
ods. 1 písm. d/ Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v platnom znení, pričom skutku sa
dopustil dňa 18.08.2013 voči poškodenej, pričom mu bolo uložené pokarhanie. Rozkazom o uložení
sankcie za priestupok, zo dňa 17.09.2015, č. OU-ZH-OVVS-2015/009371 Okresného úradu, odboru

všeobecnej vnútornej správy Žiar nad Hronom, bol obvinený L. uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, schválnosťami podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona SNR č. 372/1990
Zbierky o priestupkoch v platnom znení, pričom skutku sa dopustil od augusta 2014 do 05.08.2015 voči
poškodenej, pričom mu bolo uložené pokarhanie.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, č. 13/2018
vplýva, že u obžalovaného nebola zistená žiadna forenzne významná duševná choroba, alebo porucha,
ani v minulosti, ani v súčasnej dobe. Bol zistený syndróm závislosti od alkoholu v treťom štádiu. V
čase spáchania skutku išlo u obžalovaného o stav jednoduchej alkoholovej opilosti bez narušenia
kontaktu s realitou, jeho konanie bolo plne konformné. S jeho črtami osobnosti, požitie alkoholu

nemalo chorobný vplyv na jeho konanie. Neboli zistené známky komplikovanej či patickej opilosti.
Rozpoznávacie schopnosti boli len ľahko forenzne nevýznamne znížené. Obžalovaný mohol rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Ovládacie schopnosti boli znížené len ľahko a forenzne
nevýznamne, vplyvom užitého alkoholu, ktorý nemal na obžalovaného chorobný účinok. Zníženie si
obžalovaný spôsobil vlastným pričinením, po stránke telesnej je obžalovaný a jeho prítomné toxické

poškodenie pečene a takzvaná makrocytóza, čo patrí k somatickým prejavom syndrómu závislosti od
alkoholu. Zvýšená je úrazovosť, je zaznamenaný stav podchladenia a otras mozgu. U obžalovaného
je prítomná oslabená kontrola v pití, bagatelizácia, racionalizácia amulzu alkoholu, negatívny dopad
v spoločenskej sfére, je zvýraznené vzťahovačnosť a žiarlivecké sklony. U obžalovaného nie sú ešte
prítomné znaky degdácie osobnosti, ani taký stupeň závislosti, kedy by bola jeho schopnosť zdržať sa

požívania alkoholu úplne vymiznutá. Znalec považuje za potrebné odporučiť ochrannú protialkoholickú
liečby ambulantnou formou a probačný dohľad s dodržiavaním prísnej, úplnej abstinencie od alkoholu.Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného
bola jednoznačne a bezpochyby preukázaná svedeckou výpoveďou poškodenej T., svedeckými
výpoveďami O. a mladistvého J.. Obranu obžalovaného súd pokladal za účelovo tendenčnú, so

snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, tejto neuveril. Svedkyňa Q., matka obžalovaného sa k
okolnostiam prípadu bližšie vyjadriť nevedela. Za takejto dôkaznej situácie, keď obžalovaný iného
dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie
tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť a ho sledoval a spáchal taký čin na chránenej osobe, súd
konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.

1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Obžalovaný L. má stredné odborné vzdelanie s maturitou, je vyučený. Obec Vyhne v správe o
povesti uviedla, že obžalovaný voči obci nespáchal žiadny spoločensko-právny priestupok. Doposiaľ bol
jedenkrát súdne trestaný, rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 05.03.2014, sp. zn.

1T 49/2014 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s
probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Osvedčil sa dňa 22.08.2017. Doposiaľ bol
dvakrát priestupkovo postihovaný, v oboch prípadoch pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v platnom znení. V oboch

prípadoch pokarhaním, naposledy v roku 2015.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1,2,3,4,6 Trestného zákona,
pričom poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností

je vyrovnaný.

Pri prečine nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanému podľa § 360a ods. 2 Trestného zákona, § 38
ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby,
mierne nad jeho dolnou hranicou v trvaní jedného roka, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm.
a/, § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona podmienečne odložil, zároveň uložil probačný dohľad, pričom
ustanovil skúšobnú dobu v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, bližšie ku stredu trestnej

sadzby v trvaní tridsať mesiacov. Zároveň podľa § 51 ods. 2,3 písm. b/ Trestného zákona uložil
obžalovanému obmedzenie spočívajúce najmä v zákaze požívania alkoholických nápojov. V súlade so
závermi znaleckého psychiatrického posudku súd uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Trestného zákona aj ambulantné ochranné protialkoholické liečenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde