Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615200688
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8615200688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne Ľ. N., C.. XX.XXX.XXXX, D.
S. O. XXX/X, XXX XX O., zastúpená Michal Hlivjak, trvale bytom 8. mája 493/16, 089 01 Svidník, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 3C/32/2015-59 zo dňa 27. januára 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 300,- Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

III. Mení rozsudok vo výroku III. a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 78,-
Eur, na účet Okresného súdu Svidník, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 635,93 Eura,

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Trovy konania žalobkyni zo strany žalovaného nepriznáva.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť na súdnom poplatku sumu 158,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet Okresného súdu Svidník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), 5, § 53a ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, § 2 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2. 635,93,-

Eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba žalobkyne na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia je dôvodná, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením žalobkyne.
Mal za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným dňa 19.07.2007 uzavrela zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8300002639, pričom je uvedená čiastka 2.423,42,- Eur (73.000,- Sk). Z predmetnej zmluvyo revolvingovom úvere je zrejmé, že žalovaná spoločnosť schválila žalobkyni úver vo výške 896,24,-
Eur (27.000,- Sk), avšak vyplatila len 394,34,- Eur. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.11.2011
pod č. 2C/102/2010-99 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške

413,50,-Eur,pričomrozsudokvtejtočastinadobudolprávoplatnosťdňa14.03.2013.Žalovanáobchodná
spoločnosť sa obrátila žalobou zo dňa 31.03.2010 voči žalobkyni na rozhodcu JUDr. Erika Končoka,
a to o zaplatenie pohľadávky 2.635,93,- Eur s prísl.. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-422/10-
EK zo dňa 26.04.2010 súd zistil, že rozhodca JUDr. Erik Končok vydal uvedeného dňa rozhodcovský
rozsudok tak, že žalovaná Ľudmila Hlivjaková je povinná zaplatiť žalobcovi PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., sumu vo výške 2.635,93,- Eur s 9% ročným úrokom od 20.08.2009 až do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne ako spotrebiteľa, jeho dôsledkom je
aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Pri určení primeraného
finančného zadosťučinenia prihliadal na všetky okolnosti veci, a to najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy
žalobkyne tým, že znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu, pričom žalovaný jej posielal

rôzne výzvy na mimosúdne vyrovnanie dlhu, pričom sumy, ktoré sa tam nachádzali boli rôzne. Žalovaný
sa vyhrážal žalobkyni súdny a exekučným konaním s tým, že bude jej postihnutý majetok a jej príjmy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, pričom jeho
priznaná výška je podľa úvahy súdu vo výške 2.635,963,- Eur primeraná. Vo vzťahu k súdnemu poplatku
uviedol, že žalobkyňa je oslobodená od platenia súdneho poplatku a v konaní bola úspešná, preto je

neúspešný žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 158,- Eur (6% z priznanej sumy
z 2.635,93,- Eur). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa, ktorá bola v konaní plne úspešná, mala
právo na náhradu trov konania, avšak trovy si voči žalovanému neuplatnila, preto rozhodol tak, že trovy
konania žalobkyni zo strany žalovaného nepriznal.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie
právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. B), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že závery súdu prvej inštancie sú po stránke skutkových
zistení, ako aj po právnej stránke neúplné a predčasné. Uviedol, že nárok na finančné zadosťučinenie
je možné podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o

ochrane spotrebiteľa“) priznať len za predpokladu, že je ustálený stav, že došlo k porušeniu povinností
predávajúceho podľa uvedeného zákona alebo podľa osobitného predpisu. Uviedol, že z rozsudku
nevyplýva, porušenie akej povinnosti mal súd preukázané a čím. Namietal, že o podanej žalobe o
zaplateniebolorozhodnutérozhodcovskýmrozsudkom,nepredstavujesamoosebeporušeniežiadneho
práva, rovnako ani rozsudok súdu č.k. 2C/102/2010-99 nepreukazuje splnenie zákonnej podmienky

podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Namietal, že súd prvej inštancie v napádanom
rozsudku neoznačil žiadnu právnu normu a povinnosti žalovaného, ktorá mala byť porušená. Pre
vydanie napádaného rozhodnutia preto nebola splnená zákonná podmienka podľa § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nepreskúmateľným spôsobom o
výške primeraného finančného zadosťučinenia. Z rozsudku nevyplýva, na základe akých konkrétnych

skutkových okolností. Uviedol, že z pojmu „primeranosť“ možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť
postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie
kritériá pre posúdenie každého prípadu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu
zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia. Žalovaný si zároveň
uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 131,15,- Eur.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu tak, že sa javí, že
tak ako žalovaný pri formulovaní spotrebiteľskej zmluvy si „nedostatočne naštudoval“ zákony týkajúce
sa danej problematiky, tak aj jeho právna zástupkyňa vo svojom podaní minimálne „nedostatočne
venovalapozornosťštúdiu“odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Uviedol,žežalobkyňaporušeniepráva

a povinnosti zo strany žalovaného úspešne uplatnila a preukázala na súde, viď rozsudok OS Svidník
sp. zn. 2Co/102/20140 a rozsudok KS Prešov sp. zn. 2Co/9/2012. Uviedla, že v bode č.6 napadnutého
rozsudku sú konkrétne uvedené rozhodnutia tak OS Svidník, ako aj KS Prešov, v ktorých súdy konštatujú
a odôvodňujú konkrétne porušenie povinností žalovaného a práv žalobkyne zo strany žalovaného,
okrem iného: a) bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, b) neplatnú rozhodcovskú doložku v

spotrebiteľskej zmluve. Vzhľadom k namietanej výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedol,
že podľa názoru žalobkyne stojí skôr za úvahu, či vzhľadom na konanie žalovaného, ktorým dlhodobo
porušoval svoje povinnosti ako aj práva žalobkyne a spôsoboval jej tým ťažkú psychickú a fyzickú ujmu,
nie je namietaná výška pre žalobkyňu príliš nízka a podľa jej názoru bol súd pri určení výšky primeranéhofinančného zadosťučinenia voči žalovanému veľmi zhovievavý. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný tak, že argumentácia žalobkyne neobstojí, nakoľko
žalovaný v odvolaní namieta obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku ako nepreskúmateľný v
kontexte aplikácie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Namieta, že z napadnutého rozsudku
nevyplýva porušenie akej povinnosti mal súd preukázané a čím. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
nepreskúmateľným spôsobom rozhodol o výške primeraného finančného zadosťučinenia, keďže z

napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutkových okolností určil toto
zadosťučinenie v určitej výške a sám ho považuje za primerané. V konaní teda nebola preukázaná
žiadna oprávnená skutočnosť, ktorá by zdôvodnila výšku priznaného nároku. Uviedol, že trvá na svojom
odvolaníanavrhuje,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudok,žalobuzamietolažalovanémupriznal
právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov
za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 131,15,- Eur.

7. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadrila tak, že súd podľa jej názoru v bode
č. 20 svojho rozsudku fundovane, po každej stránke odôvodnil výšku primeraného finančného
zadosťučinenia.Ďalejsidovolilapripomenúť,žeza„poskytnutýúvervovýške394,34,-Eurbezprávneho
dôvodu v rozpore s ust. § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa brutálnym spôsobom požadovala od
žalobkyne až 6.100,- Eur. Podľa nároku žalobkyne takéto konanie nesie už znaky, ktoré napĺňajú

skutkovú podstatu trestného činu podvodu v zmysle Trestného zákona. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je čiastočne dôvodné.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 14.02.2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa
16.02.2015 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia z titulu, že
Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom sp. zn. 2Co/9/2012-135 zo dňa 21.03.2013 dal nakoniec
za pravdu žalobkyni a rozhodol, že odporca porušením práv a povinností spôsobil žalobkyni ujmu.
Listom zo dňa 31.03.2010 podal žalovaný žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 2.635,93,- Eur s

prísl.,, ktorú adresoval JUDr. Erikovi Končokovi. Dňa 26.04.2010 bol vydaný rozhodcovský rozsudok
rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, sp. zn. RK-422/10-EK, ktorým bola žalovaná Ľudmila Hlivjaková
povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.635,93,- Eur spolu s 9,00% ročným úrokom od 20.08.2009
až do dňa zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79,- Eur, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Listom zo dňa 27.01.2014, ktorého odosielateľom

bol JUDr. Peter Bartoš, bola žalobkyňa vyzvaná k okamžitej úhrade dlhu, ktorý predstavuje sumu vo
výške 6.110,62,- Eur. Bola vyzvaná, aby najneskôr do 17.02.2014 uhradila minimálne sumu 203,69,-
Eur na účet spoločnosti, čím sa vyhne ďalším finančným postihom, ktorých výška môže presiahnuť
až 1.527,66,- Eur a v prípade postúpenia pohľadávky na žalobu bude voči nej navyše uplatnený v
plnej výške aj nárok na náhradu škody, ktorá následne vznikne v súvislosti s uspokojením pohľadávky

súdnym rozhodnutím a následnou exekúciou jej majetku a príjmov. Ďalším listom zo dňa 18.06.2014
žalovaný adresoval žalobkyni ponuku na mimosúdne urovnanie dlhu s odpustením výraznej časti. V
predmetnom liste bolo uvedené, že jej záväzok je vo výške 1.716,66,- Eur + (úroky z omeškania) a
bola vyzvaná, aby vo vlastnom záujme do 15.07.2014 uhradila sumu 100,- Eur na účet spoločnosti
a že ponuka je časovo obmedzená. Ďalej bola upozornená, že v prípade postúpenia pohľadávky na

súdne a exekučné konanie bude voči nej navyše uplatnený v plnej výške aj nárok na náhradu celej
škody, ktorá následne vznikne v súvislosti s uspokojením pohľadávky súdny rozhodnutím a následnou
exekúciou jej majetku a príjmov. Listom zo dňa 19.09.2012 bola žalovaná vyzvaná k okamžitej úhrade
dlhu, keďže jej záväzok je vo výške 3.055,31,- Eur a bola vyzvaná, aby najneskôr do 24.09.2012 uhradila
minimálne 50,- Eur. Rozhodnutím Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom

v Bratislave, sp. zn. SK/0572/99/2013 zo dňa 24.02.2014 bolo odvolanie spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. zamietnuté a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0093/01/2013 zo dňa 14.06.2013, ktorým bola uložená peňažná
pokuta vo výške 5.000,- EUR potvrdené.10.Zpripojenéhospisu,vyplýva,žesúdprvejinštancievkonaníoneplatnosťrozhodcovskéhorozsudku,
kde žalobkyňa bola Ľudmila Hlivjaková a žalovaný PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. rozsudkom zo
dňa 26.10.2011, sp. zn. 2C/102/2010-99 rozhodol tak, že prvým výrokom určil, že Zmluva o úvere č.

8300002639 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19.07.2007 je bezúročná a bez poplatkov,
druhým výrokom určil, že rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve o úvere je neplatná, tretím
výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končok, sp. zn. RK-422/10/Ek zo dňa
26.04.2010, štvrtým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 413,50,- Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, piatym výrokom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, šiestym výrokom

nepriznal trovy konania žalobkyni a siedmym výrokom bol žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok vo
výške 124,- Eur na účet súdu prvej inštancie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok bol
rozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveakoodvolaciehosúdu,sp.zn.2Co/9/2012-135zodňa21.01.2013,
potvrdený vo výrokoch o určení neplatnosti rozhodcovskej doložky a o povinnosti žalovaného zaplatiť
sumu 413,50,- Eur a vo výrokoch o zrušení rozhodcovského rozsudku, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, o súdnom poplatku, o trovách konania bola zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Následne na pojednávaní dňa 31.07.2013 vzal zástupca žalobkyne návrh v celom rozsahu späť
a žiadal konanie zastaviť. Uznesením sp. zn. 2C/102/2010-160 zo dňa 23.10.2013 konanie zastavené.

11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom období,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo

odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
13.

14. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak spotrebiteľ na súde úspešne

uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za takéto porušenie práva zodpovedá. Cieľom
poskytnutia finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa
vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom alebo osobitnými právnymi predpismi a tiež spôsobilosť takéhoto porušenia práva

alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia
neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto nemusia byť súdu predložené dôkazy o existencii ujmy,
nakoľko stačí, ak ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
16. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany

na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a
antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a
odradzujúce“.17. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej

obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

18. Žalobkyňa si voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na súde
prvej inštancie, ktorý rozsudkom zo dňa 11.04.2014, č.k. 2C/102/2010-99 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 2Co/9/2012-135 určili neplatnosť rozhodcovskej

doložky a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 413,50,- Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi
poskytnutým revolvingovým úverom (394,34,- Eur) a sumou, ktorú žalobkyňa uhradila žalovanému
(807,84,- Eur), ktoré bolo plnením bez právneho dôvodu, nakoľko úroky, resp. poplatky ktoré mala
žalobkyňa platiť neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Odvolací súd dodáva, že dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy

o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným
Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky
je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka , v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V uvedenom prípade bol tak rozhodcovský rozsudok
založenýnaneprijateľnejzmluvnejpodmienke,ktorábolaneplatnáapretonebolivyvolanéprávneúčinky
obdobne ako v prípade, ak by rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky nebolo.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd teda konštatuje, že žalobkyňa si v inom súdnom konaní

úspešne uplatnila porušenie svojho práva v dôsledku neplatného dojednania rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskejzmluve.Zuvedenéhodôvodumápretoprávovdôsledkuporušeniajejprávustanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného na primerané
finančné zadosťučinenie. Základ nároku na toto primerané finančné zadosťučinenie je tak nepochybne
daný.

21. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať
na okolnosti prípadu a určenie samotnej výšky primeraného finančného zadosťučinenia závisí od
úvahy súdu. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že v uvedenom prípade to bol práve
žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu,

bez toho, aby obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti a rozhodcovskú doložku, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za dôvodné priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni.

22. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 2.635,93,- Eur, čo predstavuje sumu na ktorej zaplatenie bola zaviazaná rozhodcovským
rozsudkom.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žetakátosumafinančnéhozadosťučineniajeprimeraná
s poukazom na to, že ide o vyrovnanie ujmy žalobkyne, pretože táto znášala stav právnej neistoty,
obávala sa o výšku dlhu, žalovaný jej posielal rôzne výzvy na mimosúdne urovnanie dlhu, vyhrážal sa
jej súdmi a aj podal návrh na exekučné konanie, a teda žalobkyni hrozila ujma, že jej majetok a príjmy

budú postihnuté.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva je toho názoru, že priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia súdom prvej inštancie vo výške 2.635,93,- Eur nie je primerané rozsahu a povahe
porušenia práv žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1.300,- Eur,- zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí
žalovanéhoakododávateľaodporušovaniaprávspotrebiteľov.Takétopriznanéfinančnézadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného a je určitou satisfakciou za stav,
ktorým musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcou žalovaného,
ktorý pri dojednaní o rozhodcovskej doložke nekonal v súlade so zákonom. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa,

nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo
na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť
mohla a spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešnedomohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného
zadosťučinenia v uvedenej výške.

24. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 1.300,-
Eur, bolo potrebné rozhodnúť aj o výroku III, teda o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Podľa
vyššie cit. ust. § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, žalobkyňa ako spotrebiteľka bola oslobodená
od platenia súdnych poplatkov, preto neúspešný žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu

vo výške 78,- Eur, čo predstavuje 6% z odvolacím súdom priznanej sumy z 1.300,- Eur podľa položky
1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. Keďže žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania má v plnom rozsahu žalobkyňa, tá si však trovy odvolacieho

konanianevyčíslila.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdpretonepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania
žiadnej zo strán.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).