Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204004
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216204004.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora
Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: G. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, B., o zaplatenie 1.820,- Eur s príslušenstvom, dňa 16.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 1.820,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.820,- Eur od

12.08.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 31.03.2010 žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1.400,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť spolu s poplatkom vo výške 420,- Eur, t.j. spolu 1.820,- Eur za podmienok dohodnutých v Zmluve
o úvere v 2 mesačných splátkach po 910,- Eur počnúc dňom 28.04.2010. Žalovaný podľa žalobcu
nereagoval na upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, preto žalovaný stratil výhodu splátok

a dňa 12.08.2010 sa stal dlh splatným. Žalobca dňa 30.09.2010 podal trestné oznámenie vo veci
podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu a následne Okresný súd Bardejov rozsudkom č.
1T 41/11-67 z 29.4.2011 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa §
222 ods. 1 Trestného zákona a žalobcu ako poškodeného podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jeho
nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na občianske súdne konanie.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 01.10.2016 písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil na 16.08.2017 pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žiaden z účastníkov konania.
Žalobca podaním doručeným 08.08.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
a žiadal ho uskutočniť v jeho neprítomnosti. Po zistení, že sú splnené podmienky na vykonanie
pojednávania (§ 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku) súd na ňom vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to zmluvou o
úvere č. XXXXXXXXX z 31.03.2010, žalobou z 27.07.2016, plnomocenstvom z 25.07.2016, výpisom z

obchodnéhoregistražalobcuz08.06.2016,rozsudkomtunajšiehosúduč.k.1T41/2011-67z29.04.2011,
podaním žalobcu označeným ako „Námietky“ z 26.08.2016, pričom zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci.5. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej 31.03.2010 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 1.400,- Eur, ktorý sa aj s poplatkom vo výške 420,- Eur zaviazal žalovaný vrátiť v dvoch
mesačných splátkach po 910,- Eur počnúc dňom 28.04.2010. Žalovaný svojím vlastnoručným podpisom

potvrdil aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
Všeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru(ďalejVPPÚ,uvedenédrobnýmpísmom).Zmluvaboluzavretá
podľa § 497 a nasl. Obch. zák.

6. Podľa článku 12 VPPÚ dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe

tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve.
Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V článku 17 VPPÚ je
dojednanie podľa § 262 ods. 1 Obch. zák., že všetky právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom.

7. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobca okrem iného má v predmete podnikania aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, poskytovanie spotrebiteľských úverov.

8. Z rozsudku vydaného Okresným súdom Bardejov pod č. k. 1T 41/11-67 z 29.04.2011, ktorý toho istého
dňa nadobudol ako právoplatnosť, tak aj vykonateľnosť bolo zistené, že žalovaný bol uznaný vinným zo

spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona tak, že od žalobcu
vylákal úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru,
a tak svojím konaním spôsobil žalobcovi malú škodu. Za tento trestný čin bol žalovaný odsúdený podľa
§ 222 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j, l, § 38 ods. 2, 3 a § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní

jedného roka, pričom žalobca bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so svojím nárokom
na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

9. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho
vzťahu každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo

viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka . Odkaz na § 52 - 60 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku
právneho vzťahu tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 2 písm. a) a b) cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa 3 ods. 1, 2, 5 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľskéhoúveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami

podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

14. Podľa § 52 OZ (účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 566 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe

pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a
potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

18. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20.Podľa§106ods.1a2OZprávonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

21. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

22. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto

dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na premlčanie.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol
založený záväzkový vzťah, a to vyššie označenou zmluvou o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol

dlžníkovi sumu 1.400,- Eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy
aj poplatok vo výške 420,- Eur, teda všetko vo výške 1.820,- Eur v dvoch mesačných splátkach po
910,- Eur počnúc dňom 28.04.2010. Uzavretú zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú a to vzhľadom
na povahu účastníkov zmluvy ako aj na spôsob jej uzavretia. Žalobca je ako veriteľ podnikateľskýsubjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom
druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Preto sa
na právny vzťah žalobcu a žalovaného vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v § 261

ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené
v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004 a zaviedol do
nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej
dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že

vyvinieúsilienazabezpečeniepostupnejzlučiteľnostijejprávnychpredpisovspredpismiEurópskejúnie.
Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu (spotrebiteľskú, aj v čase vzniku zmluvného vzťahu). Táto
úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v
máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev
a EÚ.

24. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka (ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce
úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť
osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 OZ. Z toho dôvodu súd použil ustanovenia

Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale
aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (myslí sa
Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho
postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný (t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ).
Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi

za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v
rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku
daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa
(Občiansky zákonník), ktorý aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobí ako lex specialis. Taktiež
vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, vzťahuje sa na

predmetnú zmluvu o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z. z. Súd v tomto názore (ohľadne spotrebiteľskej zmluvy) podporuje aj v čase vzniku zmluvného
vzťahu účinný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý odkazuje na použitie ustanovení
Občianskeho zákonníka. Preto súd neakceptuje ani dohodu o voľbe práva uvedenú v čl. 19 ZP.

25. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už
transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.

Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

26. Vzhľadom k cit. ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ex

offo) je nutné konštatovať, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je premlčaný a to v 2-ročnej
subjektívnej premlčacej dobe počítanej najneskôr odo dňa právoplatnosti trestného rozkazu,
keďže týmto dňom najneskôr mal žalobca vedomosť, že škoda vznikla a kto škodu spôsobil a teda kto
za ňu zodpovedá (29.04.2011 + 2 roky = 29.04.2013). Keďže žaloba bola podaná na súde až po viacnež piatich rokoch dňa 29.07.2016, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uplynutiu
subjektívnej premlčacej doby, nemožno žalobcovi uplatnený nárok priznať, aj keby si ho uplatnil v rámci
plynutia objektívnej premlčacej doby.

27. S ohľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol, neprihliadal na
tvrdenia žalobcu udávané v jeho písomných podaniach ako aj vyjadrenie žalovaného a nezaoberal sa
ďalej ani jednotlivými zmluvnými dojednaniami a príp. ich neprijateľnosťou (najmä zmluvná podmienka
zakotvená v článku 13 VPPÚ, opakovane vyslovená neprijateľnosť tejto podmienky a povinnosť veriteľa

zdržať sa jej užívania).

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal
ich náhradu, keďže žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému žiadne trovy konania zo spisu
nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 ods. 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.