Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 16C/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916201181
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916201181.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: HONG LU, s. r. o., IČO:

44 969 911, Hlavná 708/156, 077 01 Kráľovský Chlmec, zast. JUDr. Ladislav Pirovits, Ľ. Štúra 29, 077
01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: 1.) L. V., V. XXX/XX, XXX XX V. Z., 2.) X. Y., A. XXX/X, XXX
XX S. W. M. o zaplatenie 1 496,60 Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalované v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 421,60 Eur s 9%
p. a. úrokom z omeškania zo sumy 1 471,60 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 1 446,60
Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy 1 421,60 Eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o žalobe žalobcu čo do sumy 75,- Eur súd zastavuje.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne sumu 1 496,60 Eur s prísl. a náhradiť trov konania z titulu náhrady škody,
ktorú mu spôsobili svojim protiprávnym konaním, za ktoré boli súdom právoplatne odsúdené v trestnom
konaní, v ktorom žalované výšku uplatnenej škody uznali v plnom rozsahu.

2. V priebehu konania žalované škodu čiastočne uhradili, a preto vzal žalobca žalobu čo do sumy 75,-
Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

3. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalované boli trestným rozkazom Okresného súdu M. sp. zn.
XT/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX uznané vinným za to, že po vzájomnej dohode v dňoch od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, v rôznom čase cez pracovnú dobu z predajne „čínsky obchod“ na ul. U.
XXXX/XX v V. Z., kde boli zamestnané ako predavačky, odcudzili rôzne množstvo pánskych, dámskych

a detských odevov, pánskej, dámskej a detskej obuvi, odevné doplnky a hračky, čím takto pre poškodenú
spoločnosť, t. j. žalobcu spôsobili krádežou celkovú škodu vo výške 1 496,60 Eur. Takto spáchali v
spolupáchateľstveprečinkrádeže,začoboliobeodsúdenénatrestpovinnejprácevovýmere100hodín.
Poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Tieto skutočnosti boli zistené a preukázané pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp. zn. XT/XXX/XXXX (čl. XX).

4. Žalovaná v 1. rade nárok žalobcu čiastočne uznala, čo do sumy 250,- Eur, v prevyšujúcej časti žiadala
žalobu zamietnuť tvrdiac, že mu škodu v žalovanom rozsahu nespôsobila.5. Žalovaná v 2. rade nárok žalobcu uznala čo do sumy 200,- Eur, bola ochotná v tejto časti uhradiť
škodu, v prevyšujúcej časti žiadala žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalobcovi vyššiu škodu nespôsobila.

6. Žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaných v tomto civilnom
sporovom konaní. Nesúhlasil s rozhodnutím na základe čiastočného uznania nároku z toho dôvodu,
že žalované v čase vyšetrovania trestného činu nerozporovali inventúru a vinu, ako aj škodu v plnom
rozsahu uznali. Žalobca má dôkazy o tom, že žalované odcudzili väčšie množstvo tovaru, ktorá
skutočnosť vyplýva z kamerového záznamu, na ktorom sú zadokumentované skutočnosti svedčiace

o tom, že vynášali tovar z predajne v období, kedy žalobca, resp. majitelia žalobcu sa zdržiavali v
zahraničí. Poukázal na to, že nárok uplatnený v konaní vychádza z právoplatného trestného rozkazu
vydaného Okresným súdom M. dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorým súd uznal za vinné obe
žalované z prečinu krádeže podľa §212 ods. 1 tr. zák.. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX, lebo žalované proti nemu odpor nepodali. Uvedeného prečinu sa žalované dopustili tak,
ako je to špecifikované v trestnom rozkaze vyššie uvedenom. Z trestného konania vyplýva, že žalované

svojim konaním spôsobili žalobcovi minimálnu škodu zistenú v rámci trestného konania, ktorá výška
bola jedným zákonným znakom, resp. predpokladom trestného činu krádeže, za ktorý boli žalované
právoplatne odsúdené. Súd v odsudzujúcom rozsudku nezdôvodňuje z akého dôvodu odkázal žalobcu
na občianskoprávne konanie, hoci žalované sa k skutku doznali a škodu v plnom rozsahu uznali.

7. Žalobca zdôraznil, že výška škody bola v trestnom konaní vyčíslená a vychádzala z inventarizačného
zoznamu odcudzeného tovaru zo dňa XX.XX.XXXX a obe žalované v priebehu trestného konania
(druhá strana zápisnice o trestnom oznámení podanom R. D. zo dňa XX.XX.XXXX) ako aj z výsluchu
žalovaných v rámci trestného konania vyplýva, že spáchanie prečinu krádeže, ale ani spôsobenú výšku
škody nespochybnili, ba práve naopak ju uznali. Takto vyčíslená škoda bola ustálená aj v obžalobe

prokurátora XPV/XXX/XXXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX ako aj vo vyššie spomínanom trestnom
rozkaze, proti ktorému žalované odpor nepodali.

8. Žalobca zdôraznil, že civilný súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že
bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal a v tejto súvislosti poukázal na ust. §193 CSP.

Argumentoval aj tým, že pokiaľ trestný súd v trestnom konaní zistí, že protiprávnym konaním páchateľa
bola poškodenému spôsobená škoda v určitej minimálnej výške, civilný súd rozhodujúci o nároku
poškodeného na náhradu škody je povinný tento záver o minimálnej výške škody rešpektovať. Z toho
vyplýva, že civilný súd nemôže v rámci dokazovania zistiť škodu vyššiu, než aká bola ustálená v
odcudzujúcom rozsudku. Vo vzťahu k tejto prevyšujúcej časti škody je civilný súd povinný vykonať

dokazovať ale v tomto konaní o takýto prípad nejde.

9. Súd v konaní vykonal dôkaz výsluchom žalovaných, pripojeným trestným spisom Okresného súdu
M. sp. zn. XT/XXX/XXXX, listinnými dôkazmi, a to pracovnými zmluvami žalovaných, inventarizačným
zoznamom odcudzeného tovaru zo dňa XX.XX.XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

10. Výsluchom žalovanej v 1. rade súd zistil, že neuznáva nárok žalobcu v plnom rozsahu, ale iba čo do
sumy 250,- Eur tvrdiac, že pri protiprávnom konaní, za ktoré bola aj právoplatné odsúdená, mu spôsobila
škodu iba v takomto rozsahu. Pracovala v predajni žalobcu ako predavačka, no žalobca jej nevyplácal
pravidelne mzdu. V trestnom konaní sa k skutku priznala, výšku škody nenamietala. Konala tak napriek

tomu, že o existencii kamerového systému v predajni vedomosti mala a bola uzrozumená s tým, že jej
protiprávne konanie môže vyjsť najavo. Tovar získaný krádežou postupne rozpredala.

11. Výsluchom žalovanej v 2. rade súd zistil, že škodu uznáva iba čo do výšky 200 Eur a bránila sa tým,
že vyššiu škody žalobcovi nespôsobila.

12. Zo zápisnice o výsluchu obvineného - žalovanej v 1. rade zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX - XX
pripojeného trestného spisu) súd konštatuje, že žalovaná v 1. rade sa ku skutku kladenému jej za vinu
priznala. Potvrdila, že z predajne žalobcu ( poškodeného), u ktorého pracovala v pracovnom pomere,
vynášala tovar, ktorý presne špecifikovať nevedela ani čo do rozsahu, druhu ani jeho hodnoty. Tovar

odcudzila preto, že jej žalobca mzdu pravidelne nevyplácal. Potvrdila, ž takto odcudzený tovar postupne
rozpredala.13.Zozápisniceovýsluchuobvineného-žalovanejv2.radezodňaXX.XX.XXXX(čl.XX-XXpripojeného
spisu) súd konštatuje, že aj ona sa ku skutku doznala. Potvrdila, že koncom apríla r. XXXX , v
dňoch XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spolu so žalovanou v 1. rade L. V. z obchodu žalobcu v V. Z.,

kde pracovala ako predavačka, postupne vynášala tovar, ktorého množstvo a hodnotu špecifikovať
nevedela. Takéhoto konania sa dopustili v čase, keď majiteľ predajne nebol doma a v priebehu výsluchu
tvrdila, že mu takto spôsobila škodu vo výške cca 200,- Eur, ktorú bola ochotná uhradiť.

14. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa XX.XX.XXXX (čl. XX-XX pripojeného

trestného spisu) súd konštatuje, že konateľ žalobcu R. D. ako poškodený pri výsluchu zdôraznil, že v
obchode mal namontovaný kamerový systém a v čase jeho neprítomnosti zaznamenal vynášanie tovaru
z predajne žalovanými, ktorú skutočnosť následne riešil a pristúpil k vyčísleniu škody, ktorá mu bola ich
konaním spôsobená. Tvrdil, že krádežou mu žalované spôsobili škodu na tovare vo výške 1 505,- Eur,
krádežou finančnej hotovosti vo výške 150,- Eur, teda celková škoda predstavuje 1 655,- Eur.

15. Z odborného vyjadrenia ku škode vyhotoveného M. M. B., U. W. M. pre účely trestného konania
( čl. XX pripojeného trestného spisu) súd konštatuje, že podľa §141 ods. 1 Tr. por. bolo podané odborné
vyjadrenie ku škode vo veci krádeže podľa §212 ods. 1 Tr. zák. a bola vyčíslená škoda podľa popisu
nového tovaru, podľa platných cien ku dňu krádeže XX.XX.XXXX na 1 496,60 Eur. Súd konštatuje,
že súčasťou trestného spisu sú aj dohody o skončení pracovného pomeru so žalovanými zo dňa

XX.XX.XXXX (čl. XX-XX).

16. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

17. Podľa §46 ods. 1 (prvá veta) Trestného poriadku ( ďalej len Tr. por.), poškodený je osoba, ktorej bolo

trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené
či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

18. Podľa §46 ods. 3 Tr. por., poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu
škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odcudzujúcom

rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskôr
do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov
a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

19. Podľa § 124 ods. 1 Tr. por. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny

úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

20. Podľa § 125 ods. 1, 2 Tr. por. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty a veci a rozsahu činu.

(2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako
majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň
škoda malá.
21. Podľa § 126 ods. 1, 3 Tr. por. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa
vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku

škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na
obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.

(3) Ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov
1 a 2 alebo ak takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia

alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej spôsobilosť alebo predmet činnosti poskytuje
záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy, inak sa výška škody určí na podklade
znaleckého posudku.22. podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

23. Podľa §415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

24. Podľa §420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

25. Podľa §438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

26. Podľa §442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa §442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa §193 CSP, Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalované sa dopustili protiprávneho konania, za

ktoré boli právoplatne odsúdené rozhodnutím Okresného súdu M. sp. zn. XT/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX pre skutok, ktorý je vymedzený v trestnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť
XX.XX.XXXX. Ich protiprávne konanie bolo súdom kvalifikované ako krádež ( §212 ods. 1 Tr. zák.) a
škoda, ktorú spôsobili poškodenému ako škoda malá, t.j. neprevyšujúca sumu 2660 eur. ( § 125 ods.
1 Tr. por.). Poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní riadne a včas, napriek

tomu ho súd odkázal so svojim nárokom na náhradu škody, podľa §288 ods. 1 Tr. por. na občianske
súdne konanie. Súd konštatuje, že žalobca, ktorý v trestnom konaní vystupoval ako poškodený , si
v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody v rovnakom rozsahu, za akú boli obe žalované
právoplatne odsúdené a ktorej rozsah a výška zodpovedá právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe ako
aj v právoplatnom trestnom rozkaze. Žalobca si teda neuplatnil nárok vo vyššom rozsahu.

30. Civilný súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o
tom, kto ho spáchal (§193 CSP). V tomto civilnom sporovom konaní bol právoplatný odcudzujúci trestný
rozkaz kľúčovým dôkazom, ktorý sa vzťahuje tak k základu uplatneného nároku ako aj k výške žalovanej
sumy. Žalované sa v priebehu konania snažili spochybniť výšku škody spôsobenej protiprávnym
konaním, za ktoré boli právoplatne odsúdené. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že trestný čin je

protiprávny čin, ktorého znaky (tzv. znaky skutkovej podstaty) sú uvedené v trestnom zákone, a to v jeho
osobitnej ako aj všeobecnej časti, pričom tvoria nerozlučnú jednotu. Skutková podstata trestného činu
obsahuje štyri základné kvalifikačné znaky, a to 1/subjekt - páchateľa, 2/subjektívnu stránku - zavinenie
vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, 3/objekt - záujem chránený trestným zákonom a 4/ objektívnu
stránku - konanie páchateľa, resp. opomenutie konanie páchateľa v prípade keď bol povinný konať. V

prípadoch pri niektorých trestných činoch (napr. krádež, podvod, sprenevera) k týmto štyrom základným
kvalifikačným znakom povinne pristupujú aj ďalšie kvalifikačné znaky, napr. vznik škodového následku
(spôsobenie škody inému), či kvalifikovaná škoda (t. j. minimálna výška škody potrebná na spáchanie
trestného činu). Aby bolo možné vo veci trestného rozsudku posúdiť, či určitá osoba spáchala určitý
trestný čin, musia byť preukázateľne splnené všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu.

31. Pokiaľ by v trestnom konaní trestný súd nemal za preukázané naplnenie znakov trestného činu
uvedeného v ust. § 212 ods. 1 Tr. zák., nemohol by odsúdiť obžalované v zmysle obžaloby lebo v
danom prípade výška spôsobenej škody bola rozhodujúca pri posúdení trestnoprávnej zodpovednosti
žalovaných.Vdanomprípadevšakexistujeprávoplatnérozhodnutietrestnéhosúdu,ktorésúdvcivilnom

sporovom konaní musí rešpektovať, a z ktorého vychádzal.
32. V civilnom sporovom konaní konajúci súd si nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky
skutkovej podstaty určitého trestného činu. To prislúcha iba súd v rámci trestného konania. Pokiaľ
je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škodlivého následku, je civilný súd viazaný nielen záveromtrestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej
súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalované považoval za pasívne legitimované v tomto konaní
lebo škoda, ktorá bola ich protiprávnym konaním spôsobená žalobcovi (poškodenému) bola nesporne
preukázaná v trestnom konaní a bola základom na posúdenie ich trestnoprávnej zodpovednosti, ktorú
súd nemôže ani spochybniť, ani vyvrátiť. Žalované sa k protiprávnemu konaniu pred orgánmi činnými v
trestnom konaní v plnom rozsahu priznali, výšku uplatnenej škody nenamietali a proti trestnému rozkazu

sa nebránili, teda nepodali odpor, ktorým by spochybnili či už svoju vinu alebo súdom uložený trest,
resp. výšku uplatnenej škody.

34. Pokiaľ by malo byť pravdivé tvrdenie žalovaných, že svojím protiprávnym konaní spôsobili žalobcovi
iba škodu vo výške 200,- až 250,- Eur, nemohli by byť v trestnom konaní uznané za vinné za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. lebo vzhľadom k výške škody by to bol iba priestupok čo by sa

posudzovalo iba v priestupkovom konaní a malo vplyv aj na sankciu a pod. Súd v tomto konaní
vychádzal z existujúcich dôkazov, ktoré neboli spochybnené žalovanými v trestnom konaní. Ich obranu
vo vzťahu k výške uplatnenej náhrady škody v tomto konaní považuje súd iba za snahu vyhnúť sa
povinnosti uhradiť spôsobenú škodu a keďže iný dôkaz v konaní nenavrhli, nepredložili, ich tvrdenie
považoval iba za účelové a ničím nepreukázané.

35. Výška škody bola v trestnom konaní ustálená v súlade s ust. § 126 ods. 3 Tr. por. odborným
vyjadrením , ktorá nebola žalovanými spochybnená hoci mali možnosť sa s ním oboznámiť a brániť sa,
čo nevyužili. Takto ustálenú škodu súd v civilnom sporovom konaní nemal dôvod spochybniť, a preto
žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Nakoľko bolo v trestnom konaní ustálené, že za škodu zodpovedajú

obe žalované, súd ich zaviazal na náhradu škody spoločne a nerozdielne (§438 ods. 1 OZ).

36. Žalované sú v omeškaní s nahradením škody, a preto im súd podľa §517 ods. 2 OZ, v spojitosti s §3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. uložil aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonnom
rozsahu, odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu sp. zn. XT/XXX/

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

37. Žalobca mal v konaní úspech, a tak mu súd podľa §255 ods. 1 CSP ako úspešnej strane sporu,
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
podľa §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.