Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/386/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897791
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012897791.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: BAMF, s.r.o., Kráľová pri Senci 271, 900 50
Kráľová pri Senci, IČO : 45 279 845, zastúpená Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., Bratislava,
Prievozská 4B, proti odporkyni: N. I., Y. Y., V. XX, zastúpená JUDr. Romanom Hošovským, advokátom,
AK, Bratislava, Mikulášska 1/a, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 5. 2012 č.k. 14C 172/1996 - 811, v pomere hlasov

3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni
domáhal zaplatenia peňažného plnenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mala získať

odporkyňa tým, že ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti ( dom s pozemkom J. Y., na V. S.. XX),
zapísanej na LV č. XXXX, parc.č. XX a zastavaná plocha súpisné č. XXXXXX o výmere 675 m2, užíva
predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, ktorý predstavuje 18/30-
ín. Návrh na začatie konania bol podaný na súde prvého stupňa dňa 4. 7. 1996, pričom pôvodne na
strane navrhovateľa vystupovala D. Y. ( od 14. 3. 1995 podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti v podiele
12/30-ín ) ako navrhovateľka 1/ a C. N. ( do 14. 3. 1995 podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti v

podiele 12/30-ín ) ako navrhovateľka 2/. Pôvodné navrhovateľky 1/, 2/ sa voči odporkyni domáhali
peňažného plnenia vo výške 355.209,- Sk s príslušenstvom od 15. 3. 1995 ( navrhovateľka 1/ D. Y. ) a
sumy 744.791,- Sk s príslušenstvom od 2. 7. 1992 ( navrhovateľka 2/ C. N. ). Bezdôvodné obohatenie
získané odporkyňou malo spočívať vo výnosoch z užívania nehnuteľnosti bez účasti ( pôvodných )
navrhovateliek, za obdobie od 1. 7. 1992 do 30. 6. 1996. V priebehu konania došlo opakovane k zmene
účastníkov na strane navrhovateľov, keď na miesto navrhovateľky 1/ vstúpila do konania spoločnosť

BAMF, s.r.o. ( uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. 9. 2010 č.k. 14C 172/1996 - 669 ).
Odporkyňa uznala uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5. 7. 1994 ( t.j.
dva roky pred podaním žalobného návrhu ) do 30. 6. 1996, t.j. do času, do ktorého pôvodní navrhovatelia
v tomto konaní obmedzili svoje nároky; voči ostatným uplatneným nárokom vo veci vzniesla námietku
premlčania.
Prvostupňovýsúdvodôvodnenísvojhorozsudkuuviedol,žepovykonanomdokazovanídospelkzáveru,

že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia je nedôvodný, vzhľadom na námietku premlčania
vznesenú v konaní odporkyňou. Odporkyňa v priebehu konania ňou uznaný nárok uhradila dňa 30.
8. 2011, a to v sume 4.632,59 € ( v prepočte 139.561,39,- Sk ), vychádzajúc zo záverov znaleckého
posudku, vypracovaného v konaní znalcom M.. D. U.. Uhradená suma pozostáva z čiastky 28.975,45,-
SktitulomdedičskéhonárokupopredchádzajúcejpodielovejspoluvlastníčkeC.N.zarok1994, zčiastky
19.064,97,- Sk titulom dedičského nároku po predchádzajúcej spoluvlastníčke C. N. za rok 1995 a z

čiastky 91.520,97,- Sk za 40 % spoluvlastnícky podiel pôvodnej navrhovateľky 1/ D.Á. Y. za rok 1995.Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukazoval na to, že dedičom po pôvodnej
navrhovateľke 2/ C. N., zomrelej dňa 9. 1. 2000, bola pôvodná navrhovateľka 1/ D. Y., ako aj X. N., ktorý
však bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, pričom súdom mu bola ustanovená opatrovníčka

D. Y.. Po smrti navrhovateľky 2/ C. N. navrhovateľka 1/ D. Y. nárok uplatnený C. N. neupravila v
zmysle dedičských nárokov jednotlivých dedičov, t.j. osobitne aj za nesvojprávneho X. N., ale všetky
nároky uplatňovala za celé obdobie vo vlastnom mene. Podľa prvostupňového súdu navrhovateľka
1/ ako opatrovníčka nesvojprávneho X. N. jeho nárok uplatnila v konaní riadne až na pojednávaní
dňa 3. 5. 2011. Prvostupňový súd tak v prípade nároku patriacemu X. N. dospel k záveru, že X. N.

sa síce stal účastníkom konania zo zákona, avšak pre neuplatnenie svojho nároku riadne a včas a
predpísaným spôsobom, došlo k jeho premlčaniu. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentom
( pôvodnej ) navrhovateľky 1/, že o výške svojho nároku sa dozvedela až po vypracovaní znaleckého
posudku vypracovaného M.. U.. V konaní bolo totiž preukázané, že navrhovateľka 1/ D. Y. mala
dostatok podkladov na to, aby uplatnila svoje nárok aj za obdobie po 30. 6. 1996, disponovala oveľa viac
spoľahlivými podkladmi, aké mala pri podaní žalobného návrhu dňa 4. 7. 1996, tiež mala k dispozícii

nájomné zmluvy, ktoré boli účastníkmi predložené súdu, ako aj špecifikáciu všetkých príjmov a výdavkov
z predmetnej nehnuteľnosti za obdobie od r. 1992 do r. 1998, ktoré účastníci tohto konania predložili
Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 280/92 ( o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva ). Poukazoval na to, že ( pôvodná ) navrhovateľka 1/ aj predložila súdu
„výpočet nájomného“ s presnými sumami za jednotlivé byty a nebytové priestory v spornej nehnuteľnosti,

napr. podaniami zo dňa 24. 5. 2000, zo dňa 10. 10. 2005, 13. 10. 2005 a 5. 6. 2008. To, že ( pôvodná )
navrhovateľka 1/ D. Y. bola schopná vyčísliť svoje nároky aj bez znaleckého posudku, preukazuje aj
žalobnýnávrhsuplatnenýmnárokomrovnakejpovahy,avšakzainé(neskoršie)obdobie,atietouplatniť
na Okresnom súde v Banskej Bystrici voči terajšej vlastníčke spoluvlastníckeho podielu po odporkyni,
D.Z. U. ( dcére odporkyne ), v konaní pod sp. zn. 8C 388/2008.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že ( pôvodná ) navrhovateľka 1/ D. Y. neuplatnila procesne riadnym
spôsobom svoj nárok za obdobie pod 30. 6. 1996 a urobila tak až podaním zo dňa 25. 2. 2011, t.j. po
14 rokoch, s prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú odporkyňou, teda po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., ale aj trojročnej ( dokonca desaťročnej )
doby podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. po právnej stránke posúdil uplatňovaný nárok ako právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák. svoj záver podoprel odkazom na rozsudok NS
ČR z 22. 2. 2001 sp. zn. 25 Cdo 2616/99, tiež rozsudok NS ČR zo dňa 24. 1. 2007 sp. zn. 33 Odo
778/2005, tiež rozsudok NS ČR zo dňa 10. 1. 2001 sp. zn. 25 Cdo 263/99.
Odporkyňa sa v konaní bránila tým, v r. 1996 investovala do nehnuteľnosti najmenej 450.016,90,- Sk
na opravu strechy vrátane výmeny strešných okien, čím zveľadila celú nehnuteľnosť, teda aj podiel

pôvodnej navrhovateľky 1/ D. Y.. Podľa názoru prvostupňového súdu sa odporkyňa nedostala s plnením
do omeškania; na základe vykonaného dokazovania sa odporkyňa po dohode s C. N., overenou pred
notárom, starala výlučne sama o nehnuteľnosť v Bratislave, na V.W. S. XX, ktorú dohodu rešpektovala aj
navrhovateľka1/aždor.1996. Odporkyňasapodieľalanazveľaďovaní,hospodárenísnehnuteľnosťou,
platení daní, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku M.. U.. Prvostupňový súd nevyhovel

návrhu navrhovateľky na doplnenie dokazovania zisťovaním výšky obvyklého ( trhového ) výnosu z
prenájmu budov prenajatých osobám, blízkym odporkyni. Zaplatením istiny odporkyňou dňa 30. 8.
2011 s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania odpadol predmet konania. V prípade úrokov
z omeškania, k omeškaniu odporkyne nedošlo, pretože odporkyňa uznávala vydanie bezdôvodného
obohatenia, avšak jeho výška bola sporná. Navrhovateľka tiež svoje právo neuplatnila predpísaným

spôsobom, právo X. N. bolo uplatnené až dňa 3. 5. 2011 na pojednávaní, t.j. po lehote. Z uvedených
dôvodov zamietol návrh v celom rozsahu ako nedôvodný.
Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovatelia 1/, 2/ ( v tom čase BAMF, s.r.o.
ako navrhovateľ 1/, a X. N., v zastúpení opatrovníčkou D. Y., ako navrhovateľ 2/ ); v celom rozsahu,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému

súdu vytýkali nesprávne právne posúdenie veci, že postupom súdu sa odňala účastníkom konania
možnosť konať pred súdom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a tiež že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhovatelia 1/, 2/ v odvolaní
poukazovali na to, že právny vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom minoritného a majoritného

spoluvlastníka nehnuteľnosti, kedy sa minoritný spoluvlastník domáha od majoritného spoluvlastníka
vyplatenia výnosov z užívania spoločnej veci, počas celej doby spoluvlastníctva, t.j. od 2. 7. 1992 do
16. 6. 2006. Odporkyňa vznášala opakovane námietku premlčania, a to za obdobie od 2. 7. 1992 do
4. 7. 1994; za nesporné a nepremlčané považovala obdobie od 5. 7. 1994 do 30. 6. 1996, s tým,že akékoľvek nároky navrhovateľov po 30. 6. 1996 neboli navrhovateľmi riadne procesne uplatnené,
pretože tieto neboli vyčíslené hneď pri podaní žalobného návrhu, ale až na základe vykonaného
znaleckého dokazovania.

Navrhovateľka síce právne svoj nárok kvalifikovala ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia,
neskôr tento svoj názor zmenila; počas konania však nedošlo k zmene akýchkoľvek skutkových
okolností, ktoré identifikujú pohľadávku. Zmena právnej kvalifikácie z bezdôvodného obohatenia na
právny a majetkový vzťah založený spoluvlastníctvom reflektovala vyvíjajúcu sa judikatúru. Určenie
presnej sumy požadovanej pohľadávky vychádzalo vždy z vykonaného dokazovania, bez ktorého

navrhovateľka nedokázala jednoznačne a presne vyčísliť sumu majetkového prospechu vyplývajúceho
zo spoluvlastníctva. Navrhovateľka jednotlivými úkonmi v konaní upresňovala skôr uplatnený nárok,
a to najmä výpočtami dlžného nájomného za jednotlivé obdobia, ktorými pokryla celé obdobie trvania
spoluvlastníckeho vzťahu za priebehu konania pred súdom vo veci samej, vrátane období, ktoré
odporkyňa považuje za premlčané. Pokiaľ mal súd prvého stupňa pochybnosti o povahe týchto
podaní, mal na odstránenie týchto pochybností vykonať potrebné procesné úkony. Navrhovatelia sa

domnievajú, že prvostupňový súd takýto procesný postup akceptoval, pretože na podklade týchto
podaní sa vykonalo rozsiahle dokazovanie. Ak by súd považoval predmetné nároky za premlčané
v časti, ako to namieta odporkyňa. Dokazovanie by sa nevykonalo a návrh by v tejto časti bez
ďalšieho zamietol. Požadovanie jednoznačne určenej sumy predmetu konania označili navrhovatelia za
prepiaty formalizmus, ktorý by v konečnom dôsledku spôsobil odňatie práva na prístup k spravodlivosti.

Od menšinového spoluvlastníka nemožno spravodlivo požadovať jednoznačné a presné určenie
uplatňovaného práva, nakoľko menšinový spoluvlastník je v oslabenej pozícii, pretože presnými
informáciami a podkladmi pre vyčíslenie nároku disponuje väčšinový spoluvlastník. Pritom väčšinový
spoluvlastník s menšinovým ohľadom nakladania so spoločnou vecou odmietal komunikovať. Tento
svoj názor opierala analogicky o nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 3137/2009 zo dňa 7. 4. 2010. Navrhovatelia

argumentovali tým, že sa ako menšinový spoluvlastník ocitli v situácii, kedy z objektívnych dôvodov
neboli schopní svoj finančný nárok, odôvodnene vyčísliť a ustáliť. Súd vôbec neprihliadol na námietku
navrhovateľov, že nemajú prehľad o tom, aké skutočné príjmy plynuli odporkyni z prenájmu a užívania
spornej nehnuteľnosti. Rozhodujúce údaje sa v konaní objavili až na základe vykonaného znaleckého
dokazovania; bezprostredne po ich ustálení - teda zistení skutočných výnosov z hospodárenia so

spoločnou vecou - navrhovatelia vymedzili predmet konania. ( Pôvodná ) navrhovateľka 1/ doručila
súdu mnohé podania, najmä „výpočty nájomného“ zo dňa 24. 5. 2000, 10. 10. 2005, resp. na
pojednávaní dňa 23. 9. 2005; je povinnosťou súdu vyhodnotiť procesné úkony účastníkov nie podľa ich
formálneho označenia, ale ich obsahu. Prvostupňový súd sa ale s mnohými podaniami navrhovateľky
1/ nijako nevyrovnal, nereagoval na ne. Ak mal pochybnosti o ich povahe, mal vyzvať navrhovateľku na

odstránenie ich vád, príp.rozhodnúť o pripustení či nepripustení zmeny žalobného petitu.
Navrhovatelia 1/, 2/ poukazovali v odvolaní na to, že pôvodní navrhovatelia riadne v rámci premlčacej
doby uplatnili na súde svoje právo, v začatom konaní riadne pokračovali a teda premlčacia doba
spočívala. Trvali tiež na tom, že ak by si odporkyňa bola splnila svoju zákonnú povinnosť a
poskytla by navrhovateľom informácie o hospodárení so spoločnou vecou včas, navrhovatelia mohli

vykonať procesne perfektné podanie pre tvrdeným uplynutím premlčacej doby. Navrhovatelia sa preto
domnievajú, že námietka premlčania vznesená za daných okolností je šikanóznym výkonom práva a
preto pre rozpor s dobrými mravmi nemôže požívať právnu ochranu. Ohľadom spochybneného nároku
za nesvojprávneho X. N. navrhovatelia namietali, že nárok X. N.H. bol riadne uplatnený jeho právnou
predchodkyňou, rovnako ako nárok navrhovateľky 1/ ( pôvodnej ); X. N. sa účastníkom konania stal na

základe právnej skutočnosti - úmrtia jeho matky a poručiteľky a po skončení dedičského konania mal
súd pokračovať v konaní s dedičmi.
Navrhovatelia namietali tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Rozsudok je v podstate
postavený na vyjadreniach odporkyne, obsahuje dokonca jej doslovné citácie, niekedy bez gramatickej
úpravy osobného štýlu. Nevysporiadal sa s návrhmi a úvahami ostatných účastníkov konania, a to

takými, ktoré sú pre konanie podstatné. V tomto smere prvostupňový súd svoje úvahy a zdôvodnenia
neposkytol, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Súd sa vôbec
nevysporiadal s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, bez bližšieho zdôvodnenia sa stotožnil s
názorom odporkyne, že ide o bezdôvodné obohatenie. Navrhovatelia však prezentovali názor, že ide o
nárok na poberanie úžitkov spojený s vlastníctvom nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa tiež nereagoval na

námietky navrhovateľov ohľadom nakladania so spoločnou vecou väčšinovým spoluvlastníkom takým
spôsobom, že tento zjedná nájomné neúmerne nízke, čo má priamy dôsledok na ustálenie výšky
majetkového prospechu. Navrhovateľka preto navrhovala doplniť dokazovanie znalcom na určenie
obvyklej ceny nájmu, čo súd ale odmietol, bez zdôvodnenia.Navrhovatelia neboli v konaní počas jeho trvania neustále zastúpení advokátom, aj preto navrhovatelia
dokázali špecifikovať uplatňovaný nárok až dodatočne, súd nereagoval na viaceré písomné podania
pôvodnej navrhovateľky 1/ ( ohľadom výpočtu nájomného ), čím zmaril podstatným spôsobom právo

navrhovateľov na súdnu ochranu.
Na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ ( BAMF s.r.o. a X. N., zastúpeného opatrovníčkou D. Y. ) sa písomne
vyjadrila odporkyňa tak, že navrhovala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovatelia - pôvodní aj súčasní - sa pri uplatňovaní svojich
nárokovdopustiliradyprocesnýchpochybenípriuplatňovanísvojichnárokov.Žalobnýmnávrhomzodňa

4. 7. 1996 sa pôvodné navrhovateľky D.Z. Y. N. C. N. domáhali voči odporkyni vydania bezdôvodného
obohatenia iba za čas od 1. 7. 1992 do 30. 6. 1996. Za celý čas 14 rokov ani D. Y. a ani X. N.
nerozšírili návrh o ďalšie obdobia. Urobili tak až po prevode pohľadávky D. Y. na terajšieho navrhovateľa
1/ spoločnosť BAMF s.r.o. procesne neúplným podaním z 30. 6. 2010 ( z ktorého nevedno, za aký čas
sa požaduje náhrada, pre ktorého z navrhovateľov aká suma a pod.). dovtedy D. Y. iba oznamovala
súdu, že mieni požadovať od odporkyne podiel na výnose nehnuteľnosti aj za čas po 30. 6. 1996, urobila

viac „výpočtov dlžného nájomného“, ale nikdy svoj nárok na súde procesne predpísaným spôsobom
neuplatnila. Preto mohla odporkyňa uplatniť námietku premlčania len ohľadom nárokov, ktoré boli
uplatnené v návrhu a nemohla ju uplatniť voči tým nárokom, ktoré neboli uplatnené na súde.
Odporkyňa vo vyjadrení ďalej poukazovala na to, že tvrdenie navrhovateľov, že ich nárok nemôže byť
premlčaný, pretože počas celého konania skutkovo nemenili okolnosti, ktoré identifikujú pohľadávku.

Táto námietka nie je ale úplne správna. Bez ohľadu na právnu kvalifikáciu, navrhovatelia v návrhu ako
aj ďalších podaniach ( „výpočtoch dlžného nájomného“ ) sa zaoberali iba nárokom na zaplatenie podielu
zo zinkasovaného nájomného, nie podielom na čistých výnosoch nehnuteľnosti. Tiež v podaní zo dňa 5.
6. 2008 uvádzajú aj nárok na zaplatenie podielu z „trhovej ceny nájomného“, ale predmetom postúpenia
podľa zmluvy zo dňa 7. 7. 2010 aj ďalších návrhov je „podiel na výnosoch z nehnuteľnosti“.

Námietky navrhovateľov v odvolaní o nemožnosti presného vyčíslenia nárokov v návrhu sú irelevantné;.
Navrhovateľka D. Y. mala dostatok podkladov na to, aby uplatnila svoje nároky aj za obdobie po
30. 6. 1996, keď disponovala spoľahlivejšími dokladmi, než aké mala keď podávala návrh z 4. 7.
1996. Mala k dispozícii nájomné zmluvy, ktoré odporkyňa ale aj ona sama predložili súdu za obdobie
rokov 1992 až 1998 ( boli predložené rovnakému súdu v konaní sp. zn. 9C 280/1992 o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ). Napokon navrhovateľka D. Y. bola schopná vypočítať
nájomné s presnými sumami vo svojich viacerých „výpočtoch dlžného nájomného“. Za podstatné
odporkyňa považuje to, že navrhovatelia uplatnili svoje nároky na súde len za čas do 30. 6. 1996 a
zmenu urobili až 30. 6. 2010. Za neopodstatnené preto označila úvahy navrhovateľov o požiadavke
jednoznačného určenia sumy predmetu konania ako prejavu prepiateho formalizmu, či o spočívaní

premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zák., pretože navrhovateľ si riadne uplatnil právo na súde a v
začatom konaní riadne pokračoval. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľov, že súd prvého stupňa sa
nedostatočne vysporiadal s podaniami navrhovateľov a že týchto pokiaľ ich podania trpeli vadami, mal
vyzvať na ich odstránenie. Vtedajšia právna zástupkyňa navrhovateľky D. Y. D.. O. na pojednávaní
dňa 23. 9. 2005 upresnila petit návrhu tak, že uplatnila nárok aj na zaplatenie sumy 744.791,- Sk,

ktorý patril pôvodne jej matke C. N., nerešpektujúc dediča X. N.H., s tým, že v prvej časti návrhu na
zaplatenie355.209,-Skzostávatentonezmenený. Nadopytsúdupodoručeníďalšiehovýpočtudlžného
nájomného z 10. 10. 2005 právny zástupca D. oznámil, že nejde o návrh na rozšírenie návrhu titulom
dlžného nájomného a požiadal o poskytnutie primeranej lehoty na špecifikáciu sumy bezdôvodného
obohatenia.

Odporkyňa nesúhlasila ani s argumentáciou navrhovateľov o tom, kedy mohli prvýkrát uplatniť na súde
svoje právo, t.j. kedy začala plynúť premlčacia doba. Návrh na zaplatenie sumy spolu 1.100.000,- Sk
podali pôvodné navrhovateľky na súde dňa 4. 7. 1996 a požadovali zaplatiť podiel na nájomnom za
čas od 1. 7. 1992. Takýto návrh mohli podľa odporkyne podať navrhovateľky oveľa skôr a tým sa
vyhnúť premlčaniu nárokov za čas pred podaním návrhu. Neurobili tak vzhľadom na dohodu medzi

odporkyňou a C. N., v ktorej nevlastná sestra odporkyne, C. N., súhlasila, aby odporkyňa prevzala do
držby nehnuteľnosť, keď naopak C. N. prevzala v rámci reštitúcie dom na I. S.. XX. Odporkyňa začala
s nehnuteľnosťou na V. S.. hospodáriť, vykonala opravy, zveľadila ju, odkúpila zariadenie reštaurácie,
poistila ju, vykonala revíziu všetkých - hlavne nájomných vzťahov, uzavrela nové zmluvy. C. N. sa
začala o dom na Zámočníckej ul. zaujímať až v r. 1996, keď podľa C. N. - začala nehnuteľnosť prinášať

výnosy. Tento postoj je pre D. Y. typický, zaujímajú ju jedine výnosy, nie starostlivosť o nehnuteľnosť.
Má negatívny vzťah k akýmkoľvek opravám a investíciám do domu, hoci sú nevyhnutné a vyplývajú aj
z postavenia nehnuteľnosti ako historickej stavebnej pamiatky ešte z 15. storočia.Odporkyňaďalejvosvojomstanoviskupoukazovalanato,žejudikatúraopakovaneposudzovalapovahu
uplatňovaných nárokov ako nároky z bezdôvodného obohatenia ( rozsudky NS ČR sp. zn. 25 Cdo
2616/99,tiežsp.zn.25Cdo263/99.Vprípadenárokunazaplatenietzv.trhovéhonájomnéhojeskutkovo

i právne samostatným nárokom, so samostatným režimom. Odporkyňa zdôraznila, že v zmysle rozsudku
NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2608/2000 je podľa princípu majorizácie podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. rozhodnutie
väčšiny pre ostatných spoluvlastníkov záväzné. Väčšina rozhoduje o tom, či a za akých podmienok
budú jednotlivé priestory v dome prenajaté. Preto nesúhlas menšinového spoluvlastníka s takýmto
rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka je právne irelevantný a nemôže byť dôvodom na vyvodenie

zodpovednosti za prípadnú škodu spočívajúcu v nedosiahnutí tzv. obvyklého príjmu a výnosu. Bez
ohľadu na to sa navrhovateľka D. Y. ako menšinová spoluvlastníčka mohla v inom konaní domáhať
práv vyplývajúcich z postavenia menšinovej spoluvlastníčky pri hospodárení s nehnuteľnosťou. To ale
nie je predmetom tohto konania, a preto prvostupňový súd správne v tomto smere nepripustil ďalšie
dokazovanie.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na

odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku prvostupňového súdu.
Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, v konaní po podaní odvolania došlo k niekoľkým zmenám,
keď predovšetkým dňa 30. 8. 2012 zomrel navrhovateľ 2/ X. N.. Podľa uznesenia Okresného súdu v
Galantesp.zn.26D144/2012,Dnot179/2012 zodňa26.6.2013 sajehodedičomstalaD.Y.,nazáklade

dohody dedičov. D. Y. následne dňa 11. 10. 2013 uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoré
prešli na X. N. ( 1/6-ina z podielu pôvodnej spoluvlastníčky C. N. vo výške 12/30-ín na nehnuteľnosti )
na postupníka BAMF, s.r.o. Spoločnosť BAMF, s.r.o. ( zastúpená konateľom I..D.. D.Z. Y. ) písomným
podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15. 10. 2013 ( č.l. 892 a nasl. ) požiadala o zmenu
navrhovateľa 2/, t.j. aby z konania vystúpila I..D.. D. Y. ( ako právna nástupkyňa X. N. ) a aby na jej miesto

vstúpila spoločnosť BAMF, s.r.o. Uvedenému návrhu odvolací súd vyhovel svojím uznesením zo dňa 18.
10. 2013 č.k. 9Co 386/2012 - 895. Následkom uvedenej procesnej zmeny tak na strane navrhovateľa
figuruje v súčasnosti už len spoločnosť BAMF, s.r.o.
Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého, náhradu vo forme
peňažného plnenia uplatnenú podielovým spoluvlastníkom za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu

jeho spoluvlastníckeho podielu, treba považovať za právo z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa
premlčuje podľa § 107 ods. 1 Obč.zák. v dvojročnej premlčacej dobe. Navrhovateľ v odvolaní namieta
nesprávnosť tohto právneho názoru odvolacieho súdu, majúc za to, že ním uplatnený nárok vyplýva z
podielového spoluvlastníctva účastníkov k spoločnej veci, t.j. zo zákonných ustanovení upravujúcich toto
spoluvlastníctvo a v takomto prípade právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe. Z uvedeného

je zrejmé, že z hľadiska premlčania uplatneného práva je v posudzovanej veci určujúca správna právna
kvalifikácia žalovaného nároku. Bolo preto potrebné riešiť otázku, či právo spoluvlastníka na náhradu
za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu v prípade,
ak nedošlo k dohode o náhrade za jej neužívanie, je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona ( § 137
ods. 1 Obč.zák. ), alebo ide o nárok z bezdôvodného obohatenia ( § 451 a nasl. Obč.zák. ).

V tejto súvislosti je nutné poukázať na ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 Obč.zák., z ktorých
vyplýva, že obsahom (spolu)vlastníckeho práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach
zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel
vyjadruje aj mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj
mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods.

1 Obč.zák. oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade,
že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto
právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka , ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi
vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými

spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú,
nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu ( o to viac takýto záver
neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli ). Právnym dôvodom na
užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru
účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne

vymedzený tak, ako to správne uviedol aj odvolací súd, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho
nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého
spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa
podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkoviza to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, resp. že túto vec užíva
spoluvlastník v rozsahu väčšom, než aký zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, ide o právny
vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa

spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok,
ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč.zák. v spojení s § 123 Obč.zák. Toto právo je nepochybne
majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč.zák.
Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno rozširovať na práva, ktoré

sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na
náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu,
nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž - a to ani
vtedy, ak spoluvlastník užíva vec v celosti bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi - o užívanie veci
bez právneho dôvodu, a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový
prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne

odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 5.
2000, sp. zn. 2 Cdo 141/99 ).
V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci v rozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi
( pôvodní navrhovatelia 1/, 2/ ) dotknutej nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť užívala v celosti odporkyňa
a že navrhovateľom nebola poskytnutá náhrada vo forme peňažného plnenia. Navrhovatelia sa

bezpochyby domáhali peňažného plnenia voči odporkyni za to, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu
ich spoluvlastníckeho podielu. Uplatnili teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva , a
ktoré sa opiera o ust. § 137 ods. 1 Obč.zák. Toto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v
trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč.zák. Ak prvostupňový súd dospel k inému
právnemu názoru a nárok navrhovateľov posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa

premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč.zák., jeho rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Zároveň je nutné zopakovať, že navrhovatelia ( pôvodní ), ale aj ich nástupcovia, opakovane menili
svoje návrhy v konaní, tieto návrhy trpeli rôznymi vadami ( boli neúplné, resp. neurčité ). Súd prvého
stupňa sa snažil s týmito podaniami vyporiadať, napriek tomu však nie je doposiaľ ustálený samotný

predmet konania. V konaní boli vznesené majetkové práva viacerých podielových spoluvlastníkov,
resp. tieto prešli alebo boli prevedené na ďalších právnych nástupcov. Súd prvého stupňa nesporne
pochybil a tým prispel k zmätočnosti konania, keď po úmrtí pôvodnej navrhovateľky 2/ C. N. nekonal
aj s X. N., ako jedným z jej dedičov, hoci neskôr sa toto svoje pochybenie snažil napraviť. X. N. zdedil
po svojej matke C. N. podiel vo výške 1/6-iny z podielu C. N. vo výške 12/30-ín, ktorý po jeho smrti

nadobudla ako dedička D.Z. Y. a táto ho následne previedla na spoločnosť BAMF, s.r.o., ktorá je tak za
súčasného stavu jediným navrhovateľom v konaní, uplatňujúcim právo na peňažné plnenie, spočívajúce
v zaplatení podielu na nájomnom z nehnuteľnosti. Tu ale treba pripomenúť, že navrhovatelia už v
minulostinejednoznačneuviedli,akýchnárokovsavlastnedomáhajú,čiideopodielnanájomnom,alebo
o podiel na výnosoch ( bez špecifikovania akých konkrétnych ), alebo či uplatňujú aj tzv. trhové nájomné.

Bude preto potrebné vymedziť jednoznačne, aké nároky vlastne v súčasnosti už len jeden navrhovateľ
uplatňuje, za aké obdobie a opätovne sa vysporiadať s odporkyňou vznesenou námietkou premlčania;
opomenúť nemožno skutočnosť, že odporkyňa má postavenie väčšinovej podielovej spoluvlastníčky.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, že nie je prejavom
prepiateho formalizmu trvanie na jednoznačnom uvedení konkrétnej finančnej sumy, ktorú navrhovateľ

uplatňuje; táto požiadavka napokon vyplýva zo zákona ( § 79 ods. 1 O.s.p. ). Inak by žalobný petit trpel
nedostatkom požiadavky na jeho vykonateľnosť. Keďže jedna z predchádzajúcich navrhovateliek D.Z.
Y. opakovane vedela vyčísliť výšku dlžného nájomného, neobstojí jej námietka, že bola s upresnením
svojich nárokov nútená čakať až do ukončenia znaleckého dokazovania.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku trpí značnou nesúrodnosťou, jednotlivé jeho časti na seba logicky

nenadväzujú, čo ho robí nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nedostatočne reagoval na argumenty, o ktoré navrhovatelia opierali svoje nároky. Nedostatočným
odôvodnením svojho rozhodnutia súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. f/, h/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O.s.p. ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách ako prvostupňového tak i odvolacieho
konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.