Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 52Er/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201240
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115201240.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, pobočka Trnava, VI. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta
8-10, 813 63 Bratislava proti povinnému S. S., K.. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX I., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Viera Kučerová, v zast. JUDr. Jana Dobiašová, so sídlom Nám. Sv. Martina 9, 908 51
Holíč, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 20 EUR a trov exekúcie, o námietkach povinného

proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava dňa 05.02.2015 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súdneho exekútora, JUDr. Vieru Kučerovú, v zast. JUDr. Janu
Dobiašovú, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej
poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka v Trnave, č.k. 500-012-TT/2014 zo dňa 01.07.2014.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil
pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie
prevzal dňa 07.03.2015. Dňa 20.03.2015 doručil povinný v zákonom stanovenej lehote súdnemu
exekútorovi námietky proti exekúcii (dátum podania na poštovej pečiatke 18.03.2015), ktoré súdny

exekútor predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii boli teda podané v zákonom stanovenej
lehote, t.j. včas.

Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že ako povinný namieta oprávnenosť návrhu na vykonanie
exekúcie EX 202/2015 nakoľko pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania bola

zaplatená dňa 08.12.2014. Povinný na základe uvedeného navrhol, aby súd námietkam vyhovel a
exekučné konanie zrušil v plnom rozsahu. Povinný ako dôkaz doručil výpis z bankového účtu.

Dňa 16.04.2015 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k námietkam povinného proti exekúcii.
Dňa 01.06.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného, v ktorom uviedol, že po

prešetrení uvedenej skutočnosti zodpovednou pracovníčkou Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, bolo
zistené, že uvedená platba sa nachádzala v systéme ako neidentifikovaná. Ďalej oprávnený uviedol,že táto pohľadávka bola uhradená dňa 08.12.2014 v celkovej výške 20,00 EUR, t.j. pred začatím
exekučného konania. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd námietke povinného vyhovel
a exekučné konanie zrušil v plnom rozsahu.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Tunajší súd po riadnom preštudovaní námietky povinného proti exekúcii a oboznámení sa s príslušným
dôkazovým materiálom dospel k nasledovnému právnemu záveru.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho
je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho

orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná
zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa
neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich

spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti,
ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti,
na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie napr. splnením nie je dôvodom vyhovenia námietok
proti exekúcii, nakoľko konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli
na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný

časť pohľadávky, resp. celú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na
vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od
vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania.

Citované ustanovenie má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu,
pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je
prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci
z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Výrok v uznesení o námietkach by mal v plnej miere
zohľadňovať existenciu či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, pričom súd musí v konaní o

námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia bola v čase začatia oprávnená a je prípustná, t.j.
či v čase začatia exekúcie jestvoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu.

V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k
zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených
námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že všetky exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi
oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V
takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie

oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia
exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 19.01.2015 však nárok oprávneného
nejestvoval, nakoľko povinný uhradil pohľadávku dňa 08.12.2014.Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení dôkazov má za to, že námietky povinného boli podané
dôvodne. Povinný uhradil pohľadávku dňa 08.12.2014 v plnom rozsahu, t.j. ešte pred začatím

exekučného konania, ktoré sa začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 19.01.2015.

Zánik vymáhaného nároku pred začiatkom exekúcie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii,
ktorej prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie

Exekučného poriadku zistil, že predmetná exekúcia bola ku dňu začatia neprípustná, a preto na základe
preukázaných skutočností námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, splnením
dlh zanikne.

V zmysle § 58 ods. 1 súd môže exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu teda ex offo. Súd má
za to, že ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím prakticky
ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, je
to dôvod na zastavenie exekúcie (môže ísť o započítanie, splnenie dlhu, pokonávku a pod.).

Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd po posúdení
skutkového stavu dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný.

Keďže v čase rozhodovania súdu o námietkach povinného proti exekúcii a o zastavení exekúcie, súd
nemal všetky informácie potrebné na rozhodnutie o trovách exekúcie, súd rozhodne o trovách osobitným
uznesením.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 58 ods. 4 Ex. por.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané

v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).