Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204495
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216204495.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: PEMOS,

s.r.o., Mostová 93, Mostová, IČO: 35 727 071, proti žalovanému: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34,
Bratislava, IČO: 31 357 814, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, Bratislava, o zaplatenie
1.500,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2015 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.500,- eur s

príslušenstvom a trovami konania.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 04.01.1999 uzatvoril so žalovaným Dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok. Vzhľadom na to, že dodávateľ BBC Auto, s.r.o. nedodal predmet leasingovej
zmluvyč.4577/1998,žalovanýpredčasneukončilleasingovúzmluvuavyúčtovaldňa17.02.2000čiastku
268.440 Sk. Žalovaný v roku 1999 podal trestné oznámenie na konateľa spoločnosti BBC Auto, s.r.o.,
ako dodávateľa a na konateľa žalobcu ako nájomcu a požadoval náhradu škody vo výške 548.562 Sk

ktorá bola žalovanému následne v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 To 93/2005 zo
dňa 14.11.2006 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4T 4/2003 zo dňa 27.04.2007 uhradená.
Na základe uvedeného mal žalovaný uhradiť žalobcovi škodu vo výške 268.440 Sk (8.910,58 eur),
čo však ani napriek výzve na úhradu zo dňa 09.11.2007 neurobil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
len časť pohľadávky vo výške 1.500 eur, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu
súdneho poplatku. V súlade s § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka k plneniu zo strany dodávateľa
BBC Auto, s.r.o. voči žalovanému došlo dňa 27.04.2007, a teda týmto dňom mal žalovaný uhradiť

pohľadávku žalobcu. Premlčacia doba pohľadávky začala plynúť od 27.04.2007, kedy bola i prvýkrát
možnosť uplatniť si túto pohľadávku na súde, avšak toto nebolo reálne, nakoľko daná pohľadávka
bola riešená na súde od 01.03.2005 v rámci obnovy konania obžaloby sp. zn. 1T 60/2009 ktorá
bola ukončená dňa 18.07.2012. Na základe uvedeného v období od 28.04.2007 do 18.07.2012 bola
premlčacia doba prerušená a opäť začala plynúť dňom 19.07.2012 a desaťročná premlčacia doba končí
dňom 26.04.2017. Z uvedeného vyplýva že predmetný nárok podľa jeho názoru premlčaný nie je.

3. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k veci
uviedol, že namieta premlčanie žalobcom uplatneného nároku, nakoľko vyúčtovanie pri predčasnom
ukončení leasingovej zmluvy bolo vystavené dňa 17.02.2000. Žalovaný ďalej uviedol, že je zrejmé,
že osoby konajúce za dodávateľa leasingového nájomcu predstierali vážnu vôľu uzavrieť leasingovúzmluvu s cieľom vylákať od žalovaného finančné prostriedky. Leasingovú zmluvu tak možno považovať
za absolútne neplatnú pre absenciu vážnej vôle na strane leasingového nájomcu, nemožno preto ani
hovoriť o nároku žalobcu na vrátenie akontácie, provízie a 1. splátky a protinároku žalovaného na

vrátenie kúpnej ceny, ale jestvuje iba nárok žalovaného na náhradu škody, ktorá vznikla vo výške
rozdielu medzi prostriedkami vylákanými od žalovaného pod zámienkou dodania predmetu leasingu a
leasingovým nájomcom uhradenou akontáciou, províziou a 1. splátkou, bez uhradenia ktorých by sa
páchateľom nepodarilo finančné prostriedky od žalovaného vylákať.

4. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že pohľadávka vznikla na základe troj-dohody medzi
prenajímateľom, nájomcom a dodávateľom auta dňa 04.01.1999, kedy bola podpísaná Dohoda o
započítaní vzájomných pohľadávok. Pokiaľ ide o vyúčtovanie žalovaného pri predčasnom ukončení
leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000, tento dokument je právny doklad uznania záväzku žalovaného
voči žalobcovi, kde žalovaný jasne uviedol dôvod vzniku pohľadávky, ako aj jej výšku (268.440 Sk) ktorú
žalovaný ako prenajímateľ uhradí žalobcovi ako nájomcovi.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že finančné vyúčtovanie zo dňa 17.02.2000 je vyhotovené iba ako účtovné,
nezohľadňujúce právny stav veci a suma uvedený v časti "platby uhradené nájomcom" v skutočnosti
nepredstavuje sumu reálne uhradenú žalobcom žalovanému, ale zahŕňa sumu ktorú páchatelia
deklarovali ako uhradenú žalobcom dodávateľovi, z ktorej žalovaný nedostal nič. O túto sumu sa iba v

rámci zápočtu znížila suma ktorú páchatelia podvodom vylákali od žalovaného pod zámienkou predaja
vozidla. Páchatelia tak nespôsobili žalovanému škodu vo výške kúpnej ceny vozidla vo výške 937.506
Sk, ale škodu nižšiu, predstavujúcu rozdiel medzi sumou ktorú žalovaný zaplatil dodávateľovi na základe
dohody o započítaní a sumou prípadne prijatých platieb žalobcu žalovanému. Toto finančné vyúčtovanie
niejeuznanímpohľadávkyaleibaúčtovnýmvyčíslením.Žalobcatedažalovanémuzaplatiliba70.122Sk

+ 9.375 Sk + 84.064 Sk, spolu teda 163.561 Sk, pričom nároky žalovaného voči žalobcovi z leasingovej
zmluvy boli vo výške 200.001 Sk (zmluvné pokuty 50.000 Sk + 46.875 Sk + 93.751 Sk). Účtovne má
teda práve naopak žalobca voči žalovanému záväzok vo výške 36.440 Sk.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, výsluchom štatutárneho

zástupcu žalobcu a obsahom listinných dôkazov: dohody o započítaní vzájomných pohľadávok,
vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, rozsudku Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 1T/60/2009, uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/60/2009, rozsudku Krajského
súdu v Bratislava sp. zn. 4T/4/2003, návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.02.2014 a zistil
nasledovný skutkový stav:

7. Z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok súd zistil, že žalobca ako nájomca uzatvoril so
žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou BBC Auto s.r.o. ako dodávateľom dňa 04.01.1999
Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť
dodávateľovi sumu vo výške 937.506 Sk za motorové vozidlo I. U. X,X S. XXLH a žalobca sa zaviazal

uhradiť v zmysle Leasingovej zmluvy č. 4577/98 zo dňa 31.12.1998 sumu vo výške 375.002 Sk - faktúru
č. 984577000. V bode 3 predmetnej dohody je zároveň uvedené, že žalobca uhradil dodávateľovi sumu
vo výške 304.880 Sk ako zálohu na nákup automobilu a dodatočne sa rozhodol uzatvoriť leasingovú
zmluvu so žalovaným a v bode 4 sa strany dohodli na vzájomnom započítaní tak, že žalovaný uhradí
dodávateľovi sumu vo výške 632.626 Sk po podpise dohody a súčasne žalobca uhradí žalovanému

sumu vo výške 70.122 Sk ako časť nultej zvýšenej splátky.

8. Z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000 súd zistil, že v tomto
vyúčtovaní žalovaný zhrnul vyúčtovanie leasingovej zmluvy č. 4577/98. Z tohto vyúčtovania vyplýva, že
finančný nárok žalovaného predstavuje sumu vo výške 200.001 Sk, pričom platby uhradené žalobcom

prestavujú spolu sumu vo výške 468.441,- Sk, a teda žalovaný uhradí žalobcovi sumu vo výške 268.440
Sk.

9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa§394ods.2Obchodnéhozákonníka,priprávenavrátenieplneniauskutočnenéhopodľaneplatnej
zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu

upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

10. Žalobca si v tomto konaní odvodzoval svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.500 eur s
príslušenstvom od vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000
dôvodiac naplnením požiadavky žalovaného na zaplatenie jeho nároku na náhradu škody spolu vo
výške 548.562 Sk. S predmetným nárokom žalobcu však nesúhlasil žalovaný, ktorý vzniesol námietku

premlčania. Žalovaný v priebehu konania ďalej uviedol, že v skutočnosti nejde o bezdôvodné obohatenie
žalovaného, ale o podvod, ktorého dôsledkom bol vznik škody na majetku žalovaného. Súčasne trval
na tom, že finančné vyúčtovanie zo dňa 17.02.2000 bolo vyhotovené len ako účtovné, nezohľadňujúce
právny stav veci. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa spočítavania premlčacej
doby, nakoľko premlčacia doba prestáva plynúť, keď sa nárok o ktorého premlčanie ide, uplatní na súde.

11. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 04.01.1999 leasingovú
zmluvu č. 4577/98, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo I. U. X,X S. XXLH. Nakoľko došlo k
predčasnému ukončeniu predmetnej leasingovej zmluvy, žalovaný listom zo dňa 17.02.2000 oznámil
žalobcovi, že jeho nárok z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy mu bude uhradený

až po zaplatení nároku žalovaného voči dodávateľovi.

12. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že námietka premlčania vznesená
žalovaným je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, a preto návrh žalobcu zamietol.

13. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiťnámietkoupremlčania.Použitietejtonámietkymázanásledokzániknárokupatriacehokobsahu
práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému
súdne priznať.

14. Obchodný zákonník precízne vymedzuje jednotlivé momenty začiatku plynutia premlčacej doby
pri rôznych druhoch práv. V prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby
viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vynútiteľným, a teda právo je realizovateľné
prostredníctvom žaloby. Ako vyplýva z judikatúry, toto právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na
subjektívnu možnosť právo uplatniť oprávnenou osobou. Na začiatok plynutia premlčacej doby teda

nebudú mať vplyv také skutočnosti, či oprávnený mohol uskutočniť právny úkon alebo vykonať právo,
alebo mu v tom bránili rôzne okolnosti, alebo či mal vedomosť o možnosti uskutočniť právny úkon alebo
vykonať právo.15. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe Leasingovej zmluvy č. 4577/98
zo dňa 04.01.1999, ktorá bola však z dôvodu podvodného konania vo vzťahu k žalovanému predčasne
ukončená, pričom uvedený skutok, ktorým bola žalovanému spôsobená škoda na majetku bol

prejednaný v rámci trestného konania. Na základe predčasného ukončenia leasingovej zmluvy bolo
žalobcovi zo strany žalovaného zaslané "Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy" zo
dňa 17.02.2000, kde žalovaný uviedol, že ako prenajímateľ vyplatí žalobcovi ako nájomcovi sumu vo
výške 268.440 Sk. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.500 Eur s
príslušenstvom, predstavujúcej časť zo sumy vo výške 268.440 Sk (8.910,58 Eur) odvodzoval práve z

predmetnéhovyúčtovania,ktorépovažovalzazáväzok,kuktorémusažalovanýzaviazalpripredčasnom
ukončení leasingovej zmluvy.

16. Právny zástupca žalovaného vo svojich písomných podaniach, ako i ústnom prednese považoval
nárok žalobcu za premlčaný. K tvrdeniu žalobcu, v zmysle ktorého sa žalobca v podaní zo dňa
29.09.2014 odvolával na ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka a s tým súvisiaci začiatok

plynutia premlčacej lehoty dňom 27.04.2007 uviedol, že rozhodujúcim momentom pre začatie plynutia
premlčacej lehoty je deň plnenia na základe neplatnej zmluvy, avšak plnenia ktorého sa veriteľ domáha
a nie plnenia z akéhokoľvek záväzku. S uvedenou argumentáciu žalovaného sa súd stotožnil v plnom
rozsahu, pričom dodáva, že pri posúdení námietky premlčania súd v danom prípade nevychádzal
z ustanovenia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale z ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného

zákonníka, nakoľko pre právne posúdenie predmetného konania nepovažoval vyriešenie otázky
platnosti,prípadneneplatnostileasingovejzmluvyzaskutočnosť,ktorábymalapretotokonaniezásadný
význam, a to aj s ohľadom na to, že žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovanému
poskytol z tejto zmluvy nejaké plnenie od jej predčasného ukončenia, resp. odo dňa vyhotovenia
vyúčtovania zo dňa 17.02.2000. Žalobca sa v konaní odvolával len na plnenie poskytnuté žalovanému

dodávateľom v rámci vysporiadania náhrady škody, čo je v tomto kontexte irelevantné. V zmysle
uvedeného mal súd za to, že moment uplynutia premlčacej doby by bol aj za predpokladu, že bola
zmluva neplatná v zásade rovnaký.

17. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s argumentáciu žalovaného uvedenou v podaní zo dňa

23.09.2016, ktorá sa týkala uznania záväzku za ktoré žalobca považoval "Vyúčtovanie pri predčasnom
ukončení leasingovej zmluvy" zo dňa 17.02.2000, kde žalovaný poukázal na ustanovenie § 407 ods.
1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého aj za predpokladu, že by sa jednalo o uznanie záväzku
žalovaným, čo však žalovaný popiera, premlčacia doba uznaného záväzku je len štvorročná, a teda táto
by začala plynúť v roku 2000 a uplynula najneskôr by v roku 2004. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by

žalovaný uznal prostredníctvom iného jednostranného právneho aktu pohľadávku žalobcu, súd tvrdenia
žalobcu pre právne posúdenie veci považoval za bezvýznamné.

18. Súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalobcu týkajúcu sa spočívania premlčacej doby, kde
žalobca tvrdil že dňa 27.04.2007 došlo k plneniu zo strany dodávateľa voči žalovanému (pričom táto

skutočnosť je založená výlučne na základe tvrdení žalobcu), a až dňa 18.07.2012 bola v rámci obnovy
trestného konania vedeného pod sp. zn. 1T 60/2009 právoplatne vec skončená, a teda v období od
28.04.2007 do 18.07.2012 bola premlčacia doba prerušená. Na základe týchto skutočností nemožno
v žiadnom prípade prijať záver o tom, že došlo k spočívaniu premlčacej lehoty pohľadávky žalobcu,
nakoľko premlčacia doba prestáva plynúť, keď sa nárok, o ktorého premlčanie ide uplatní v súdnom

konaní, čo sa v danom nenastalo a žalobca si svoju pohľadávku uplatňuje v rámci tohto konania po viac
ako šestnástich rokoch.

19. Zároveň nebolo možné súhlasiť ani s tvrdeniami žalobcu, že pokiaľ žalovaný trvá na tom, že svoje
nároky od dodávateľa auta doposiaľ nedostal, tak nemohol nastať ani začiatok plynutia premlčacej

doby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nerozlišuje právny vzťah, ktorý uzatvoril so žalovaným v
rámci leasingovej zmluvy od iných záväzkových vzťahov, ktoré však v žiadnom prípade nemôžu mať
dopadprezačatieplynutiapremlčacejlehotyžalobcomuplatňovanejpohľadávky.Nazákladeuvedeného
nemožno považovať za správny záver žalobcu, že začiatok plynutia premlčacej lehoty pohľadávky
žalobcuvočižalovanémunenastal,atedažalobcasisvojnárok,ktorývznikolzleasingovejzmluvymohol

kedykoľvek uplatniť už odo dňa doručenia Vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo
dňa 17.02.2000.20. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že tvrdenia, na ktoré sa odvoláva
žalobca v priebehu konania, a to najmä na vedené trestné konania, na podklade ktorých mala byť
žalovanému nahradená škoda, ktorá mu bola spôsobená na základe podvodu ktorého sa dopustil okrem

iného aj štatutárny orgán žalobcu pán Ing. Ľudovít Halák, ktorý bol uznaný rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 15.05.2012,sp. zn. 1T 60/2009 za vinného, pričom následne mu bol uznesením
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.01.2013 sp. zn. 1T 60/2009 odpustený trest uložený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.05.2012,sp. zn. 1T 60/2009 na základe rozhodnutia prezidenta
o amnestii zo dňa 02.01.2013, sú pre dané konanie irelevantné. Skutočnosť, že v minulosti prebiehali

trestné konania je vo vzťahu prejednávanému predmetu konania nepodstatná, nakoľko sa žalobca v
tomtokonanídomáhanároku,ktorývyplývazozáväzkovéhovzťahu,ktorýmaluzatvorenýsožalovaným,
a to na základe leasingovej zmluvy, v zmysle ktorej žalovaný následne po jej predčasnom ukončení
zaslal žalobcovi vyúčtovanie zo dňa 17.02.2000, z obsahu ktorého vyplýva, že uhradí žalobcovi sumu
vo výške 268.440 Sk.

21. V nadväznosti na uvedené súd mal pri skúmaní dôvodnosti namietaného premlčania žalovaným za
to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.500 eur s príslušenstvom v zmysle predmetného
vyúčtovania zo dňa 17.02.2000 bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby, pričom išlo o štvorročnú
premlčaciu dobu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením
§ 397 Obchodného zákonníka so začiatkom plynutia odo dňa 21.02.2000 tak, že jej koniec podľa §

122 Občianskeho zákonníka pripadá na 21.04.2004, čo bolo pred podaním žaloby. Nakoľko žalobca
nerozporoval doručenie vyúčtovania zo dňa 17.02.2000, súd ustálil začiatok premlčacej doby po troch
dňoch odo dňa vyhotovenia predmetného vyúčtovania, čo podľa názoru súdu predstavuje adekvátny
čas na jeho doručenie žalobcovi.

22. Súd v konaní nevykonával ďalšie dokazovanie, čím postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti,
v zmysle ktorej v tomto prípade súd prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania,
pričom takýto postup súdu za predpokladu, že je takáto námietka oprávnená vedie k rýchlemu vydaniu
rozhodnutia vo veci samej.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd za
preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v

tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.