Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201349
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416201349.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,
Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: L.
Z., J. XX, L., o zaplatenie 2.758,02 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 22C/32/2016-61, zo dňa 26.4.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny vo výške 396,01 eura spolu

s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 396,01 eura od 16.1.2016 do zaplatenia; v zastavenej
časti žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
620 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 620 eur od 16.1.2016 do zaplatenia a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol; žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol,
že žalobca sa žalobou doručenou súdu 17.2.2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia 2.758,02 eura
s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.758,02 eura od 16.1.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Uznesením č.k. 22C/32/2016-41, zo dňa 15.12.2016, rozhodol, aby do konania na miesto

pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) vstúpil terajší žalobca.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo
vzťahu k skutkovému stavu preukázané, že 13.10.2011 vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou záväzkový vzťah a to uzavretím zmluvy - žiadosti o vydanie Bankomatky Quatro, na základe
ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej peňažné prostriedky vo výške úverového rámca
prostredníctvom kreditnej karty, ktorý mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach. Z

výpisu z Bankomatky Quatro žalovanej mal za preukázané, že žalovaná vyčerpala celkovo 1.380 eur,
pričom žalobcovi postupne uhradila 760 eur.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky znaky zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), keďže právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy

nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Poukázal na to, že úverová zmluva, ktorá je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené
zákonom č. 129/2010 Z.z. (§ 9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje
údaj o dobe trvania zmluvy; termíne konečnej splatnosti úveru; ročnej percentuálnej miere nákladov(RPMN) a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v
časeuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere;výške,počteatermínochsplátokistiny,úrokovainých
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje § 9
ods. 2 písm. f), písm. j), písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

4. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že v zmluve je uvedená len mesačná splátka, pričom nie
je zrejmé, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov.

V Obchodných podmienkach, ktoré predložil žalobca a ktoré majú byť súčasťou uzatvorenej zmluvy,
je v čl. VI. Úroky a poplatky v bode 37 uvedené, že dlžný zostatok s výnimkou úrokov vypočítaných
na základe sankčnej úrokovej sadzby sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou; pri výpočte
úrokov sa vychádza z počtu kalendárnych dní v príslušnom roku; výška štandardnej úrokovej sadzby
a sankčná úroková sadzba je variabilná, určuje ju banka a je uvedená v cenníku. Poukázal na to, že
vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Obchodných podmienkach je neurčité a nezrozumiteľné a

z uvedeného nevyplýva ani výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, pričom priemerný spotrebiteľ
nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať; spotrebiteľ tak v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu
trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie
úveru. Rovnako tam nie je uvedená ani doba trvania úverovej zmluvy a dátum konečnej splatnosti.
Napokon súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmluve nie je uvedená RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm.

j) zákona č. 129/2010 Z.z. V spodnej časti zmluvy sa nachádza len spôsob výpočtu RPMN. Uviedol,
že skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby táto
náležitosť bola súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie
náklady spojené s týmto úverom. Ozrejmil, že zákon nepozná výnimku pri revolvingových úveroch, ktorá
by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní. Preto, ak právny predchodca žalobcu a

žalovaná uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedená
obligatórna náležitosť musí byť v zmluve uvedená a bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu
nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby mu umožňovali vypočítať výšku RPMN. K písomnému
vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.4.2016, v ktorom tvrdil, že vzhľadom na charakter
revolvingového úveru nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá

a dopĺňa na základe vôle žalovanej, a tým sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského
súdu v Prešove zo dňa 12.3.2014, sp. zn. 2Co/135/2013 a Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013,
sp. zn. 6Co/138/2013, z ktorých vyplýva opačný právny názor, podľa ktorého aj pri revolvingovom úvere
musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch

určilakozákonnúnáležitosťstanovenieRPMN(bezrozlíšenia,čiideorevolvingovýpríp.inýdruhúveru),
aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN.

5. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, dátume

konečnej splatnosti úveru, RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o výške mesačnej splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 11
ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm. j), písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na uvedenom základe s poukazom na § 497 Obchodného

zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.
2, § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z. dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutých prostriedkov, bez
úrokov a poplatkov. Žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 1.380 eur, žalobcovi uhradila 760
eur; na istine tak ostala nesplatená suma 620 eur. Súd prvej inštancie považoval preto žalobu v tejto

časti za dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy. V zostávajúcej časti žalobu zamietol.
Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, zaviazal ju v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. aj na zaplatenie
žalobcom uplatnených úrokov z omeškania 8,05 % od 16.1.2016 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty
splatnosti) až do zaplatenia.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 2 C.s.p., s tým, že žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.362,01 eura spolu s
príslušenstvom, pričom žalobcovi priznal sumu 620 eur s príslušenstvom. Porovnaním úspechu žalobcua žalovanej dospel k záveru, že v konaní bola úspešná žalovaná v pomere 47,50 %. Nakoľko žalovanej
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie
úverovej zmluvy ako zmluvy bezúročnej a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. j), písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. Oponoval, že žalovanej bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru

a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať
neurčitú dobu. Z objektívnych dôvodov tak ani nie je možné určiť termín konečnej splatnosti úveru,
ktorý je typický pre splátkové úvery uzavreté na dobu určitú. K uvedeniu doby trvania úverového vzťahu
poukázal na čl. X bod 60 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, v zmysle ktorých sa
úverová zmluva uzatvára na dobu neurčitú, čím je splnená zákonná povinnosť uvedenia doby trvania
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o neuvedenie RPMN zdôraznil, že

pri revolvingovom úvere, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať
neurčitú dobu, dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver; časť splátky sa používa na splatenie
poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. V priebehu trvania revolvingu tak nie je možné
na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože
sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné

pre výpočet RPMN. Podporne odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.1.2011, sp. zn. 6Co/95/2010. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN
pre celú dobu trvania úverového vzťahu upriamil pozornosť na čl. V zmluvy s označením „Vyhlásenie
Klienta“, bod 2, ktorý obsahuje indikatívny výpočet RPMN vo výške 27,47 % pre poskytnutý úver s
úverovým rámcom 900 eur, štandardnou splátkou 30 eur mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby

22,80 %. Zároveň uviedol, že indikatívny výpočet RPMN obsahuje aj celkovú čiastku úveru 1.431,59
eura, ktorú by bola žalovaná povinná zaplatiť za danej modelovej situácie, vrátane celkových nákladov
spojených s úverom vo výške 531,59 eura. S výškou úrokovej sadzby, ako aj výškou RPMN tak bola
žalovaná preukázateľne oboznámená v úverovej zmluve. Indikatívny výpočet výšky nákladov spojených
s úverom vyčíslený na základe výpočtu podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je splnením zákonnej

povinnosti veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver. Právny názor súdu prvej inštancie, že
úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženia úverových splátok na
jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z.) nepovažoval za správny a v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES (ďalej len „Smernica 2008/48/ES“) ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý

má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym
názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home
Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Mal za to, že predmetný
rozsudok ako case-law Súdneho dvora EÚ predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii
právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa čl. 7 odsek 2 druhá veta

Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Rozloženie splátok v členení na istinu,
úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou
stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho
úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných
zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka. V

predmetnom rozhodnutí Súdny dvor EÚ rozhodol, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a písm. i) Smernice 2008/48/
ES stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z čl. 10
ods. 2 písm. i) a čl. 10 ods. 3 Smernice 2008/48/ES vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ
povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej
tabuľky. Vzhľadom na jasné znenie týchto ustanovení je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/48/ES

nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide
o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, považoval
za dôležité zdôrazniť, že členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto
smernica neupravuje, ak obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti
(analogicky rozsudok zo dňa 12.7.2012, SC Volksbank Romania, 0602/10, EU:C:2012:443, body 63 a

64). Čl. 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty,
aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti
než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES. Na základe vyššie uvedeného sa má čl.
10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobuurčitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť

vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ zároveň rozhodol, že voľba režimu sankcií je
ponechaná na zváženie členského štátu, avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení,
ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade,
že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti ako je RPMN, počet a frekvenciu splátok, prípadne
existenciu notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenia, tak ako to upravuje čl. 10

ods. 2 Smernice 2008/48/ES, teda tie náležitosti zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor EÚ tak rozhodol, že § 4 ods. 2 písm.
i) zákona č. 258/2001 Z.z. (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.) je v rozpore so Smernicou
2008/48/ES, t.j. záväzným prameňom práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a
poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky,
t.j. na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu

náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia
by bola spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 27.3.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

9. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva uzavretá 13.10.2011 medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná skutočnosť
nebola v konaní ani sporná. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi,
právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.; tieto náležitosti

regulujú formálnu i obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sankcionované v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.

10. V posudzovanej veci odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie má za to, že úver

poskytnutýprávnympredchodcomžalobcužalovanejjepotrebnéposúdiťakobezúročnýabezpoplatkov
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. Je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský
úver formou revolvingu (na základe kreditnej karty). Pri tejto forme úveru je stanovený „len“ tzv. úverový
rámec,tedasuma,dovýškyktorejspotrebiteľmôžeúverčerpať.Skutočnávýškačerpanýchprostriedkov
a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška a podobne) sú

však v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Nakoľko tieto údaje sú podkladovými pre určenie
RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver, v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy určiť. Na druhej strane však uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či ide
o revolvingový úver, resp. iný druh spotrebiteľského úveru. V zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. RPMN

a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, majú byť vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na
výpočet tejto RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z
hodnoty úverového rámca, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi, a ktorá hodnota v čase uzatvorenia zmluvy
je nemenná. Postup veriteľa pri výpočte RPMN v týchto prípadoch vyplýva aj z obsahu prílohy č. 2 bod

II. zákona č. 129/2010 Z.z. Výšku RPMN je tak možné stanoviť pre určitú východiskovú situáciu, pričom
výpočet musí vychádzať z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu, t.j. z výšky
úverového rámca ako výšky poskytnutého úveru (v danom prípade 900 eur), výšky splátok (v zmluve
bola stanovená štandardná mesačná splátka - pevná - 30 eur), výšky dohodnutého úroku (v danom
prípade 22,80 % ročne), príp. výšky dohodnutých poplatkov, výšky celkových nákladov spotrebiteľa a

celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť. Tomuto má podľa žalobcu korešpondovať indikatívny
výpočet RPMN uvedený v čl. V zmluvy. Z obsahu čl. V zmluvy vyplýva, že indikatívny výpočet RPMN
vychádza z úverového rámca 900 eur, počtu splátok 49, výšky prvej až predposlednej splátky 30 eur a
výšky poslednej splátky 21,59 eura. Za danej modelovej situácie, ktorá však nezohľadňuje parametrenastavené v zmluve, kde štandardná mesačná splátka predstavuje pevnú sumu (30 eur) po celý čas
splácania, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 1.461,59 eura (30 eur x 48 +
21,59 eura). Výška RPMN pri takto stanovených parametroch je 28,93 % (údaj získaný z dostupných

internetovýchkalkulačiek).Vzmluvejevrozporestýmtouvedenácelkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľ
zaplatiť 1.431,59 eura a RPMN 27,47 %. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je rovnako ako
RPMN obligatórnou náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. S ohľadom na
vyššieuvedenéjezrejmé,žecelkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťakoajvýškaRPMNuvedená
v zmluve nezodpovedá údajom, ktoré žalobca použil pri ich výpočte, a nezodpovedá ani parametrom

úverovej zmluvy, podľa ktorých by celková čiastka, ktorá má byť spotrebiteľom zaplatená predstavuje
sumu 1.470 eur (30 eur x 49). Účelom zákona nie je uviesť v zmluve akýkoľvek číselný údaj, ktorý
veriteľ označí ako RPMN, resp. ako celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, aby tak formálne
vyhovel požiadavke zákona. Údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedené
v indikatívnom výpočte nemajú vo vzťahu k uzavretej zmluve žiadnu výpovednú hodnotu, preto nie je
naplnená požiadavka obligatórnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.

11. Záverom teda možno zhrnúť, že pokiaľ predmetná úverová zmluva neobsahuje údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a RPMN v zmysle predchádzajúceho odseku, je opodstatnený
záver, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona
o č. 129/2010 Z.z.

12.Naďalšiezdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuodvolacísúddodáva,žepredmetnázmluva
neobsahujeaniúdajopriemernejhodnoteRPMNnapríslušnýspotrebiteľskýúverplatnejkudňupodpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v zmysle
§ 11 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve je uvedené, že priemerná hodnota RPMN pre

kreditné karty sa nezverejňuje, čo nemožno považovať za pravdivý údaj, nakoľko priemerná hodnota
RPMN pre kreditné karty zverejnená na webovej stránke Ministerstva financií SR v rozhodnom čase
predstavovala 23,96 %. Účelom zakotvenia obligatórneho charakteru (uvádzania) údaja priemernej
hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je to, aby spotrebiteľ, ktorý ju uzatvára, mal možnosť
porovnať tento údaj (vypovedajúci o priemernej výške RPMN od všetkých poskytovateľov úverov pre

obdobné typy úverov) s údajom - výškou RPMN, pri ktorej mu je poskytovaný úver od dodávateľa, s
ktorým uzatvára predmetnú zmluvu a posúdiť, či poskytovaný úver je pre neho výhodný alebo nie (v
porovnaní s inými poskytovateľmi obdobných úverov). Absencia tohto údaja v zmluve preto znemožňuje
spotrebiteľovi vyhodnotiť výhodnosť jemu poskytovanému úveru a preto neuvedenie i tejto obligatórnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje podľa § 11

ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

13. Na uvedenom základe, s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností
vedúcich k zamietnutiu žaloby v zostávajúcej časti uplatneného nároku žalobcu z dôvodu, že
spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1

písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., neboli žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť
správnosťzáverovnapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,naktorýchzaložilsvojerozhodnutie,keď
ani ďalšie námietky uvádzané žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd nepovažoval za podstatné,
t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade ich preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku; odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne

správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).