Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/313/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615219837
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615219837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov senátu

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: O. B. E.. XX.XX.XXXX, I. J.
XX, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, Zimná č. 59, Spišská Nová Ves, proti
žalovanému:P.B.E..XX.XX.XXXX,I.J.XXX,právnezastúpenémuJUDr.JCLic.TomášomMajerčákom,
PhD., advokátom so sídlom Južná trieda 28, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/480/2015-78 z 26.5.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok

I.) a že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Tomáša Adamca,
100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom (výrok II.).
Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 6.11.2015, domáha
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k „dielu 1“ o výmere 190 m2, ktorý pôvodne patril do
parcely E-KN č. 932/2, dnes zapísanej na LV č. XXXX k. ú. J., v danom čase zapísanej na LV č. XXX
k. ú. J., ktorá dnes je začlenená do parcely C KN č. 930/9 orná pôda o výmere 304 m2, zapísanej na
LV č. XXX k. ú. J. vo vlastníctve žalovaného.

Právna predchodkyňa žalovaného W. B., jeho matka, nadobudla parcelu č. 930/9 k. ú. J. podľa
geometrického plánu na právne vysporiadanie a oddelenie parcely ku právnemu vysporiadaniu č.
10757350-47/95 zo dňa 28.4.1995, ktorý vyhotovil U.. P. J. a nové hranice boli v prírode označené
železnými rúrkami a oplotením.
Žalobca podal žiadosť o poskytnutie informácie ohľadom zmien vlastníckeho práva k parcele registra C
KN 930/9 a 932/4 v k. ú. J. a Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, oddelenie technické,
dokumentácie a poskytovania informácií oznámilo nasledovné:

Žalobca k bodu 1. Notárskej zápisnice, osvedčeniu o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti
uviedol, že v zápisnici je špecifikovaný „diel 1“ o výmere 190 m2 v celosti a „diel 2“ o výmere 412 m2 v
celosti, pričom tvrdil, že W. B. mohla vyplatiť Š. T., starého otca žalobcu, ale len za pozemok pod domom,
zastavaná plocha o výmere 412 m2. Diel l, ktorý je predmetom sporu, nebol predmetom neformálnej
kúpy a predaja medzi W. B. a Š. T., preto sa domáha prinavrátenia vlastníctva „k dielu 1“ o výmere 190
m2. Vyjadril sa, že nevie, čo O. A. mohol svedčiť, lebo predná časť, pozemok, na ktorom je postavený
dom W. B., bol riešený v r. 1953. Nevie, aké poznatky môže mať k veci O. A., narodený 1948, v roku

1997, v čase vydania osvedčenia. Svedka O. A. nepovažuje za veľmi dôveryhodného, zrejme chcel
žalovanému pomôcť, sú dobrí kamaráti, ale s ním nikto nič nejednal. Zo strany žalovaného sa cíti byť
okradnutý, oklamaný a vec sa dá riešiť aj inak.Žalobca sa pôvodne vyjadril, že brat žalovaného, A. B., asi pred 20 rokmi, mal záujem o kúpu „dielu
1“, ale následne spresnil, že brat žalovaného mal záujem o kúpu susediaceho pozemku, a preto od
výsluchu A. B. ako svedka bolo upustené. Následne nastala postupnosť krokov zo strany žalovaného a

vzhľadom na tieto okolnosti, aj keď to nie je veľká výmera, má 14 súrodencov a pôjde za tým. Osobne
problém so žalovaným neriešil.
Žalovaný na svoju obranu uviedol a poukázal na Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 7D 132/2011 zo dňa
28.10.2011 na základe ktorého nadobudol parcelu č. 930/9, k. ú J. zapísanú na LV č. XXX titulom
dedenia po svojej matke, W. B., X.. I.. Naopak zo strany žalobcu nebolo preukázané, že bol vlastníkom

nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a pretože sa jedná o určovaciu žalobu, je povinný v konaní
preukázať naliehavosť právneho záujmu.
Upriamil pozornosť na geometrický (polohopisný) plán č. 93-00-25-56-922-430, z ktorého je zrejmé,
že rodičia mali zameraný dom a dvor o výmere 623 m2 a jedná sa o pozemok, ktorý kúpili od p. T.,
starého otca žalobcu a ide o zameranie zo dňa 5.11.1956. Na podporu svojho tvrdenia predložil výmer
Okresného národného výboru v Spišskej Novej Vsi zn. XI-711.2-1954 zo dňa 18.5.1954, ktorým bola

povolená stavba rodinného domu jeho otcovi, O. B. II. na parcele č. 932/2, čo súvisí s polohopisným
plánom zo dňa 5.11.1956.
V posudzovanej právnej veci súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že bolo preukázané, že matka
žalovaného, W. B., X.. I., podľa notárskej zápisnice zo dňa 4.6.1997 užívala ako svoju vlastnú „diel 1“
parcely o výmere 190 m2 v celosti na podklade neformálneho prevodu od vtedajšieho vlastníka Š. T. v

roku 1953 za kúpnu cenu 3 000,- Sk. Žalobca len spochybnil, ale v konaní nepreukázal, že predmetom
neformálneho prevodu nebol i „diel 1“ o výmere 190 m2.
Tvrdeniužalovanéhozodpovedáto,žejehorodičianadobudlineformálnymprevodomipozemok„diel1“,
že jeho právni predchodcovia mali vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na parcele
č. 932/2 k. ú. J. ešte v roku 1953, pozemok nerušene užívali od roku 1953, po smrti matky žalovaného

W. B. v roku 2011 sporný diel parcely je vo vlastníctve žalovaného a tiež nebol nikým upovedomený a
rušený, že pozemok užíva. Súd nezistil rozpor medzi tvrdením právnej predchodkyne žalovaného, W.
B., že nadobudla vlastnícke právo vydržaním podľa predmetného osvedčenia o vydržaní.
Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte
neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či

bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem
na určení práva preukázať. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo
je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu porušeného práva môže dosiahnuť žalobou
na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má
naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté

alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať
rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva.
Naliehavosť právneho záujmu sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu a prejaví sa tom,
že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný a naliehavosť nie je daná, ak
má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.

Napriek tomu, že podaná žaloba má všetky náležitosti podľa § 127 Civilného sporového poriadku, teda
obsahuje označenie strán, úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a žalobný návrh, súd považuje
žalobu za nedôvodnú i keď ide o žalobu, ktorá je úplná s ohľadom na to, že z nej je zrejmé to, čoho,
proti komu a na základe akých skutkových tvrdení sa žalobca domáha. Jeho právne postavenie sa
nezmení a má k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru

určovacej žaloby vyplýva, že u žalobcu absentuje naliehavý právny záujem, jeho tvrdené právo už nie
je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, naopak do tejto neistoty sa podanou žalobou dostal žalovaný,
ktorý preukázanou relevantnou genézou nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti časti
parcely registra E KN 932/2 „diel 1“ vo výmere 190 m2 je v pozícii ohrozeného vlastníka, i keď poskytnuté
informácie Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom svedčia v jeho prospech.

2. V podanom odvolaní žiadal žalobca nasledovne:
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm.
f) a
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h)

Napadnutý rozsudok je odôvodnený v zásade dvoma skutočnosťami:
a. že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, keďže pred podaním žaloby neexistoval stav
právnej neistoty, naopak, ten bol vyvolaný až podaním žalobného návrhu ab. že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že predmetom neformálneho prevodu vlastníckeho
práva medzi právnym predchodcom žalovaného a starým otcom žalobcu nebol „diel 1', teda sporný
pozemok.

Ani jeden z uvedených dôvodov nepovažujeme za daný. Sme toho názoru, že žalobca má na podanej
žalobe naliehavý právny záujem a že uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno.
Ad a. Naliehavý právny záujem:
Naliehavý právny záujem v danom prípade bol daný a preukázaný. Bolo preukázané (Správou
Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor - bod 12. odôvodnenia), že žalobca bol výlučným

vlastníkom aj sporného dielu 1 dnešnej parcely C-KN č. 930/9, a to až do momentu spísania notárskej
zápisnice v roku 1997 a jej zápisu do príslušného katastrálneho operátu, pričom žalobca toto vlastníctvo
nadobudol titulom darovacej zmluvy v roku 1991. Žalobca teda riadne a dôvodne nadobudol vlastnícke
právo k spornému pozemku a nemal žiadnu pochybnosť o tom, že neexistuje žiadny právny titul na
to, aby mu toto vlastníctvo bolo odňaté, resp. aby akákoľvek iná osoba mohla originálnym spôsobom
nadobudnúť vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti.

Vzhľadom k tomu, že bez vedomia a proti vôli žalobcu si právna predchodkyňa žalovaného nechala
spísať notársku zápisnicu o vydržaní, pričom žalobca bol známym vlastníkom, z tej istej obce, ktorého
ani len nekontaktovala (a naproti tomu doložila k notárskej zápisnici vyjadrenie svedka A., ktorý sa
v konaní vyjadril, že si na to nepamätá a že o tejto parcele ani nemal vedomosť a pani B., čo bola
sestra nadobúdateľky), vznikol u žalobcu stav právnej neistoty o tom, kto má byť vlastníkom spornej

nehnuteľnosti. Tento stav právnej neistoty objektívne trvá dodnes. Je absurdný záver, že tento stav
právnej neistoty vznikol podaním tejto žaloby, keďže dovtedy žiadna neistota údajne neexistovala.
Žalobca sa dodnes cíti byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti, má na to riadny nadobúdací titul (darovacia
zmluva z roku 1991) a sa ako vlastník aj správa a nie je si vedomý, aby ho mohol niekto platne o toto
vlastníctvo obrať.

Odstránenie stavu právnej neistoty u žalobcu je možné iba v tomto súdnom konaní, neexistuje na to
iný právny prostriedok.
Z konania právnej predchodkyne žalovaného, kedy pri spisovaní notárskej zápisnice o vydržaní
vlastníckeho práva žiadnym spôsobom nekontaktovala osobu, ktorá bola v danom čase evidovaná na
liste vlastníctva ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, a naopak toto vydržanie realizovala „poza jeho

chrbát“ tak, aby sa o tom nedozvedel evidovaný vlastník, pričom žalobca ako evidovaný vlastník bol
osobou žijúcou v tej istej obci, a teda právnej predchodkyni žalovaného osobou známou, usudzujeme,
že sa jednalo o konanie proti dobrým mravom. Ak by bolo pravdou, že aj predmetný pozemok bol
predmetom neformálneho prevodu z 50-tych rokov, potom by predsa žalobca nemal voči vydržaniu
žiadne výhrady (ako ich nemal a nemá voči vydržaniu dielu 2 z danej parcely). Naopak, právna

predchodkyňa žalovaného si musela byť vedomá, že pre „úspech“ vydržania sa o ňom nesmie dozvedieť
žalobca, ktorý by ho v danom čase mohol zmariť, resp. skôr napadnúť. Takéto konanie proti dobrým
mravom nemôže požívať právnu ochranu.
Ad b. neunesenie dôkazného bremena o tom, že predmetom neformálneho prevodu z roku 1953 nebol
diel 1.

Dané odôvodnenie nepovažujeme za správne a zákonné. Žalobca uniesol dôkazné bremeno v tom, že
on sám sporný pozemok nadobudol darovaním od svojej matky v roku 1991 a dodnes sa na základe
tohto úkonu cíti byť jeho vlastníkom. Ak po takom dlhom čase (neformálny prevod mal udiať v roku 1953)
bolo zrealizované až v roku 1997 vydržanie, potom nie je spravodlivé od žalobcu očakávať, že bude
schopný uniesť dôkazné bremeno v tom, že istý pozemok nebol predmetom nejakého neformálneho

prevodu vlastníckeho práva v období, keď on sám ešte nežil a ktorého aktéri už dávno nežijú.
Naopak, ak by aj sporný diel 1 bol predmetom neformálneho prevodu v roku 1953 (čo žalobca stále
vylučuje), tak do doby, kedy bolo realizované vydržanie znova viackrát uplynula lehota na nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, a teda aj na základe tejto okolnosti by bol znova vlastníkom žalobca,
resp. jeho právni predchodcovia.

Sme toho názoru, že domáhať sa vydržania vlastníckeho práva v roku 1997, odvodzujúc ho od
neformálnehoprevoduzroku1953,oktoromnavyšeneexistuježiadenrelevantnýzáznam,niejemožné,
a to o to viac, ak je v liste vlastníctva evidovaný známy vlastník spornej nehnuteľnosti, ktorý má o
vlastníctve tejto nehnuteľnosti vedomosť. Právna predchodkyňa žalobca nevyvinula najmenšiu aktivitu v
tom, aby kontaktovala žalobcu a oslovila ho s tým, že ona sa cíti byť vlastníkom predmetného pozemku.

Osobitne považujeme za potrebné sa vyjadriť k výsluchu svedka O. A., z ktorého výpovede súd
uzavrel, že mal potvrdiť, že právny predchodca žalovaného a ani sám žalovaný v užívaní parcely neboli
nikdy rušení a nie sú mu známe žiadne nezhody ohľadom dotknutej parcely. Uvedené považujeme za
nesprávne skutkové zistenie.Je pravdou, že svedok O. A. je podpísaný na prehlásení, ktoré bolo podkladom na spísanie notárskej
zápisnice o vydržaní z roku 1997, pričom sám potvrdil, že sa jedná o jeho podpis. Podstatné ale je, že
uviedol, že si nevie vybaviť, z akého dôvodu figuruje ako svedok a že podpísal čestné prehlásenie a na

bližšie detaily si vzhľadom na odstup času nespomína.
Svedok uvádza, že ako „predseda MNV“, ktorým bol v Obci J. v rokoch 1981 až 1990 (teda v čase
podpísania daného vyhlásenia už ním nebol a pôsobil mimo Obce) sa domnieval, že to, čo je ohradené,
je vo vlastníctve rodičov žalovaného. Sporná parcela však ohradená v danom čase nebola, k tomu došlo
až pred podaním tejto žaloby. Svedok navyše zopakoval, že si nevie vybaviť, kto ho mohol osloviť so

žiadosťou o uvedený podpis, a ani žiadne okolnosti tohto podpisu si nepamätá. Tiež uviedol, že nikdy
inokedy obdobné prehlásenie pre žiadnu inú osobu nepodpisoval. Svedok svojou výpoveďou vlastne
vyvrátil to, že mal. podpísať v prehlásení z roku 1997, resp. uviedol, že relevantný vedomosť o tých
okolnostiach nemal.
Po predložení originálu daného prehlásenia na pojednávaní dňa 27.4.2017 a to sa javí, že jeho text
bol predpripravený vopred a meno a podpis O.E. A. boli doplnené v inom čase, čo aj namietal právny

zástupca žalobcu. S uvedeným sa súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Sme toho názoru, že
celú výpoveď svedka O. A. súd nesprávne vyhodnotil a na jej základe dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril takto:
Žalovaný poukázal na vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, správne a dostatočne
zistil a ustálil skutkový stav a správne v tejto veci aplikoval právne normy.

Žalovaný nesúhlasí s predmetným odvolaním a s dôvodmi tam uvedenými a považuje ho za
neopodstatnené a nedôvodné. Na rozdiel od argumentácie právneho zástupca žalobcu je právny
zástupca žalovaného toho názoru, že žalovaný absolútne uniesol dôkazné bremeno, a to tak
predloženímjednotlivýchrelevantnýchlistinnýchdôkazov,akoajsvedeckýmivýpoveďami,ktorépotvrdili
skutočnosti, tvrdené žalovaným.

K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, uvedeného v predmetnom odvolaní, že, začiatok citácie:
„Naliehavý právny záujem v danom prípade bol daný a preukázaný“, poukázal na Rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 26.mája 2017, bod 36 až 39, s ktorým sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje.
K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, uvedeného v predmetnom odvolaní, že, začiatok citácie:
„Žalobca uniesol dôkazné bremeno v tom, že on sám sporný pozemok nadobudol darovaním od svojej

matkyvroku1991adodnessanazákladetohtoúkonucítibyt'jehovlastníkom“,poukázalnaOsvedčenie
o dedičstve sp.zn. 7D 132/2011 zo dňa 28.10.2011, na základe ktorého žalovaný nadobudol parcelu č.
930/9, k. ú. J., zapísanú na LV č. XXX, titulom dedenia po svojej matke, W. B., X.. I..
Žalovaný upriamuje pozornosť na Geometricky /polohopisný/ plán č. 93-00-25-56-922-430, z ktorého je
zrejmé, že jeho rodičia mali zameraný dvor o výmere 623 m2 a jedná sa o pozemok, ktorý kúpili od p. T.,

starého otca žalobcu a ide o zameranie zo dňa 05.11.1956. V prospech tvrdenia je i výmer Okresného
národného výboru v Spišskej Novej Vsi zn. XI-711.2-1954, ktorým bola povolená stavba rodinného domu
jeho otcovi, O. B. na parcele č. 932/2, čo súvisí s polohopisným plánom zo dňa 05.11. 1956.
Žalovaný zároveň tvrdí, že jeho právna predchodkyňa okrem iného „diel 1“ nadobudla v roku 1953 na
základe neformálneho prevodu od vtedajšieho vlastníka, Š. T., kedy mu bola i vyplatená dohodnutá

kúpna cena vo výške 3.000,- Kčs a odvtedy užíva pozemok dobromyseľne ako vlastný a nerušene až
doteraz bez toho, že by si k nemu uplatňoval vlastnícke právo niekto iný, a to i vychádzajúc z okolnosti,
že žalobca mal nadobudnúť Darovacou zmluvou v roku 1991 a Osvedčenie o vyhlásení o vydržaní
vlastníctva k nehnuteľnosti bolo spísané až v roku 1997. Žalovaný je toho názoru, že žalobca mal do roku
2015 /kedy bola žaloba o určenie podaná na súde/ skoro 20 rokov na uplatnenie si svojich vlastníckych

práv.
Záverom poukázal na celý relevantný spisový materiál, obsiahnutý v súdnom spise, podľa ktorého súd
prvej inštancie správne skutkovo a právne vo veci rozhodol.
Žalovaný si uplatňuje 100 % náhradu trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z dvoch poskytnutých
úkonov právnej služby, a to za ďalšiu poradu s klientom pred vypracovaním vyjadrenia k predmetnému

odvolaniu a za samotné vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu.
Na základe uvedených skutočností preto odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému 100 % náhradu trov odvolacieho konania.4. Odvolací súd (verejne vyhlásil rozsudok 10.5.2018, keď oznámil v zákonnej lehote na verejnej
tabuli Krajského súdu v Košiciach, že v uvedený deň a v určitej hodine pojednávacej miestnosti č.
215 sa uskutoční verejné vyhlásenie rozsudku), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na

prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z
§ 380 ods.1,2 CSP a zistil, že sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, keďže
správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je úplné a zisteným skutočnostiam prisudzoval správny právny význam (správne aj súd
prvej inštancie vychádzal z judikátu, ktorý citoval).

7. Odvolací súd zastáva názor, že po vykonaní dôkazov súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy
a dospel k správnemu právnemu záveru.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú
účastníci podľa príslušnému právneho predpisu a nesprávnym právnym postúpením veci je jeho omyl pri
aplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkovézistenie),pričomomylnúaplikáciuprávnychpredpisov

ide, ak použil iný právnym predpis alebo predpis nesprávne vyložil.

9. K dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie v podstate vyplýva, že žalovaný nemal uniesť
dôkazné bremeno o tom, že by on sám sporný pozemok nadobudol darovaním od svojej matky v roku
1991 (lebo on sa cíti byť jeho vlastníkom a to aj napriek osvedčeniu o dedičstve sp.zn. 7D 132/2011

zo dňa 28.10.2011). Žalovaný nadobudol parc. č. 930/9 kat.úz. J. zapísanú na LV č. XXX a to titulom
dedenia po svojej matke W. B., X.. I..

10. Konanie pred súdom prvej inštancie ako aj konanie pred odvolacím súdom predstavuje určité
spojené nádoby, tieto konania treba považovať za jeden celok podľa ustálenej súdnej praxe (pozri aj

uznesenie sp.zn. 7Cdo/117/2014), kde jednoznačne zdôraznil svoj právny názor Najvyšší súd SR, že
pri určujúcej spätosti rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie
sa vytvára organická jednota, čo napokon takýto prístup reflektuje aj citovaná judikatúra ESĽP. Ak aj
odvolací súd nevykonáva dokazovanie a v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie, potom postačí, ak v odôvodnení rozsudku vyzdvihne a zaoberá sa relevantnými skutkovými

zisteniami a stručne zhrnie právne posúdenie veci, potom už rozhodnutie odvolacieho súdu takto v
sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým ako už bolo
povedané tvorí jeden celok.11. Žalobca síce v odvolaní namieta, že geometrický (polohopisný) plán č. 93-00-25-56-922-430
dokazuje, že jeho rodičia mali mať zameraný dvor o výmere 623 m2 a ide o pozemok, ktorý kúpili od p.
T., starého otca žalobcu, pričom išlo o zameranie z roku 1956. V prospech tvrdenia odvolania je i výmer

ONV v Spišskej Novej Vsi sp.zn. XI-711.2-1954, ktorým bola povolená stavba rodinného domu jeho
otcovi O. B. na parc. č. 932/2, čo má súvisieť s polohopisným plánom z roku 1956, ale toto nepreukázali.

12. Bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že jeho rodičia nadobudli neformálnym prevodom i pozemok
diel 1, jeho právni predchodcovia mali vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na parc.

č.932/2k.ú.J.eštevroku1953,pozemoknerušeneužívaliodroku1953aposmrtimatkyžalovanéhoW.
B. v roku 2011 sporný diel parcely už je vo vlastníctve žalovaného aj zapísaný a nebol nikým napádaný,
resp. rušený, že by pozemok užíval.

13. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie správne konštatuje v odôvodnení
rozsudku, že nebol zistený rozpor medzi tvrdením predchodkyne žalovaného Matky W. B., že nadobudla

vlastnícke právo vydržaním podľa osvedčenia o vydržaní.

14. Z uvedeného vyplýva, že ak prijal právny záver súd prvej inštancie, že podľa žaloby mal žalobca
nadobudnúť darovacou zmluvou v roku 1991 predmetný pozemok a ďalej Osvedčením o vyhlásení o
vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré bolo spísané až v roku 1995, tento záver je správny, lebo

tvrdenia žalobcu neboli preukázané a sú neudržateľné z hľadiska zisteného skutkového stavu. Napokon
žalobca mal do roku 2015, kedy bola žaloba o určenie podaná na súde prvej inštancie takmer 20 rokov
na uplatnenie si svojich vlastníckych práv, nevedno prečo sa nevenoval svojim vlastníckym právam a
tak dlho čakal, lebo tu platí prísna právna vlastnícka zásada, že sa vlastníci majú starať o svoje práva
(iura vigilantibus).

Treba doplniť, že pri aplikácii § 215 ods.1, 2, § 137 CSP s prihliadnutím na § 63 zák. č. 323/92 Zb. sa
súd prvej inštancie nedopustil chyby, a to aj v prípade návrhu na určenie vlastníckeho práva k dielu („diel
1“ o výmere 190 m2).

15.PredpokladynadobudnutiavlastníctvažalobcaeštepodľaobyčajovéhoprávaplatnéhonaSlovensku

nesplnil do 31.12.1950, a súd prvej inštancie aj vysvetlil, prečo aj fakticky držiteľ nemohol sa stať
vlastníkom, napr. ak už na začiatku držby vedel držiteľ o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne
alebo sa zmocnil nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a bol si vedomý toho, že mu vec nepatrí,
potom nebol dobromyseľný. Ani ďalšie podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním neboli splnené,
Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. účinný od 1.1.1951 do 1.1.1952 pre vydržanie nehnuteľnosti

ustanovoval už 10 ročnú lehotu.

16. Ani z hľadiska krivdy, ktorá sa mala stať žalobcovi na tom skutkovom základe, že namietal, keď ako
predseda MNV, ktorý bol v obci J. v rokoch 1981-1990 (v čase podpísania daného vyhlásenia už ním
nebol a pôsobil mimo obce) si myslel, že to čo je ohradené, je vo vlastníctve rodičov žalovaného a sporná

parcela však ohradená v danom čase nebola, čo však došlo až pred podaním tejto žaloby, a napokon
ani tvrdenie odvolateľa, že: „nikdy inokedy obdobné prehlásenie pre žiadnu inú osobu nepodpisoval a
svedok O. A., ktorý je podpísaný na prehlásení svojou výpoveďou vlastne vyvrátil to, že mal podpísať
prehlásenie z roku 1997 nejaké právne skutočnosti, keď uviedol, že relevantnú vedomosť o týchto
okolnostiach nemal“, nie je spôsobilé privodiť zmenu, lebo opak nebol preukázaný.

17. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a o trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 396 CSP, pretože aj keď si uplatnil žalovaný trovy, súd prvej inštancie vychádzal z
viacerých právnych predpisov, čo sú dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy výnimočne úspešná strana
sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.