Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a

členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: StavŽiar, s.r.o., M. R.
Štefánika 451/10 Žiar nad Hronom, IČO: 46 648 976, zast. JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom so
sídlom AK Rázusova 79, 977 01 Brezno, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 21343968/2015
zo dňa 30. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. 21343968/2015 zo dňa 30. novembra 2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a
e) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 603,52 Eur, spočívajúce
v trovách právneho zastúpenia vo výške 533,52 Eur a iných trovách konania vo výške 70 Eur, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo
„správca dane“) svojím rozhodnutím č. 20681588/2015 zo dňa 17. augusta 2015 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č.563/2009 Z.z.“ alebo „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi (ďalej aj „daňový

subjekt“) rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 1 891,14
Eur. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním bola vo výške 66,43 Eur, daň zistená správcom dane
po kontrole 1 958,57 Eur. Správca dane uložil žalobcovi povinnosť zistený rozdiel dane v sume 1
891,14 Eur zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca (ďalej aj „daňový subjekt“) realizoval
pravidelné služobné cesty do miest, z ktorých nevykazoval žiadne podnikateľské aktivity. Z príslušných
miest daňový subjekt nevykázal žiadne príjmy, žiadne výnosy a nepredložil kontrole žiadne dokumenty,

za akým účelom boli cesty vykonané. Podľa predloženej evidencie ciest daňový subjekt vyčíslil spotrebu
pohonných hmôt na jednotlivé cesty, pričom kontrolou bola prepočítaná spotreba PHL podľa ceny
posledného nákupu PHL. Na základe prepočtu kontrola vyčíslila, že do nákladov daňový subjekt
zaúčtoval za tzv. „služobné cesty“, u ktorých nepreukázal súvis s jeho zdaniteľnými príjmami v roku 2012,
pohonné látky celkom v sume 318,38 Eur. Daňový subjekt uvedenú čiastku neoprávnene zaúčtoval do
nákladov na ťarchu účtu 501300. Kontrola podľa § 21 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku znížila náklady
o vyčíslenú čiastku. Opodstatnenosť vynaloženia daňových nákladov správca dane nepovažoval za

dostatočne preukázanú. Pokiaľ daňový subjekt argumentoval, že „služobné cesty“ do Bratislavy boli
vykonané do Pezinka, do projektovej organizácie S.F.COMMERCE s.r.o. Pezinok a do spoločnosti ASK
s.r.o., nemal v účtovníctve zaúčtované faktúry za prijaté odborné konzultácie od uvedených spoločností.
Daňový subjekt pritom v kontrolovanom období vykonával činnosť ako subdodávateľ pre spoločnosťENSPOL, s.r.o. Banská Bystrica, dodával len fyzickú prácu pri realizácii zákaziek prostredníctvom
samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré si daňový subjekt najímal na výkon práce. Ak boli potrebné
odborné konzultácie v tejto činnosti (konzultácia odborných projektov), toto bolo potom povinnosťou

zhotoviteľa diela, ktorým bola spoločnosť ENSPOL, s.r.o., ktorá mala uzatvorené zmluvy s jednotlivými
investormi. Pokiaľ išlo o služobné cesty do Mesta S., daňový subjekt argumentoval, že ide o AQUAKOR,
s.r.o., ktorá bola poddodávateľom v odbore izolačných prác proti vlhkosti pri zákazkách, na ktorých
vykonával daňovník práce v subdodávke. Správca dane poukázal na to, že v účtovníctve daňového
subjektu nie je zaúčtovaná žiadna faktúra týkajúca sa poradenstva v tejto oblasti a nie je zaúčtovaný

žiadny nakúpený materiál pre realizáciu zákaziek v kontrolovanom období. Daňová kontrola tak podľa §
21 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku znížila náklady o vyčíslenú čiastku a následne v zmysle § 17 ods.
2 písm. a) Daňového poriadku zvýšila základ dane o čiastku 318,38 Eur.

Z prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že správca dane neuznal faktúru č. DF 12/14 od dodávateľa
Anton Núdzik, IČO 22625891 na sumu 4.545,- Eur. Prijatá faktúra, vystavená dňa 30. júla 2012 so

splatnosťou 04. augusta 2012, neobsahuje žiadny text za čo bola vystavená, neuvádza popis dodaných
prác a služieb pre odberateľa. Faktúra bola daňovým subjektom uhradená v hotovosti pokladničným
dokladom a zaúčtovaná na ťarchu nákladov v deň úhrady. Faktúra je bez textu, bez špecifikácie
vykonaných prác, bez uvedenia, za čo je čiastka fakturovaná. Faktúra nepreukazuje spojitosť s
činnosťou daňového subjektu. Chýbajú jej základné náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona

č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „zákon č. 431/2002 Z.z.“). Nebolo možné posúdiť ako faktúra
časovo a vecne súvisí s činnosťou daňovníka. Daňový subjekt argumentoval, že uvedený dodávateľ
pracoval na stavbe „zateplenie bytového domu F. X až X v Q.“, predložil kópiu denných záznamov
stavby a preberací protokol časti diela. Správca dane poukázal na skutočnosť, že stavebný denník je
nielen denným záznamom stavby, ale aj podkladom pre monitoring skutkového stavu v danom čase

stavby. V denných záznamoch sa musia vyskytovať údaje dôležité pre kontrolu podkladov k fakturácii a
okrem iného aj odpracované hodiny, menný zoznam pracovníkov, dohodnutý rozsah prác naviac a iné.
Stavebný denník je tak aj základným podkladom pre vystavenie platobného dokladu, je kontrolou vecnej
správnosti, cenovej správnosti a úplnosti stavby. Predložené denné záznamy zo stavby neobsahujú
menný zoznam pracovníkov podľa denných záznamov, demontáž balkónovej dlažby bola vykonávaná

v danom období len v jeden deň, a to 12. júna 2012. Daňovník tak ani dennými záznamami dostatočne
nepreukázal, na ktorej zákazke poddodávateľ pracoval, nepreukázal, ktoré konkrétne dni pracoval a aké
konkrétne práce vykonal a v akom rozsahu. V dielčom preberacom protokole prác tiež nie je špecifikácia,
v ktorých vchodoch na F. Q. a aké fakturované práce poddodávateľ vykonal. Správca dane s poukazom
na § 21 ods. 1 Daňového poriadku a § 17 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku zvýšil základ dane o

čiastku 4 545,- Eur.

Daňový subjekt tiež zaúčtoval faktúry od dodávateľa Blažek group s.r.o., a to faktúru č. PF 12/26 zo dňa
20.decembra2012nasumu3500,-Eurzapráce„nazákladedohody“.Faktúrajebezbližšejšpecifikácie
vykonaných prác, bez uvedenia na akej zákazke boli práce vykonané a bez uvedenia, kedy boli práce

vykonané resp. v akom časovom rozsahu. Daňový subjekt tiež zaúčtoval faktúru č. PF 12/25 zo dňa 20.
decembra 2012 na sumu 1 590,- Eur za montáž sadrokartónu. Ani na tejto faktúre nie je uvedené, kde a
kedy bola montáž sadrokartónu vykonaná, na akej zákazke a akého časového rozsahu sa fakturované
práce týkajú. Správca dane opätovne konštatoval, že daňový subjekt je jednoosobovou spoločnosťou
s ručením obmedzeným, ktorej spoločník je zároveň jej konateľom. Spoločnosť realizovala len práce

a služby v subdodávke pre spoločnosť ENSPOL s.r.o., ktorá je tiež jednoosobovou spoločnosťou a jej
spoločníkom a konateľom je spoločník a konateľ žalobcu. Daňový subjekt zadával zákazky a služby
ďalším živnostníkom, ktorí zároveň pracovali aj pre ENSPOL s.r.o. a to na tých istých zákazkách, ako
boli zákazky pre daňový subjekt. Ani daňový subjekt, ani ENSPOL s.r.o., v kontrolovanom zdaňovacom
období nemali zamestnancov. Preberacie protokoly dokončených prác diela predložené daňovým

subjektom nekonkretizujú podrobne fakturované práce vykonané dodávateľom Blažek group s.r.o.,
ktorá realizovala a fakturovala práce aj pre ENSPOL s.r.o. na tých istých zákazkách a v tom istom
časovom období, ako ich fakturovala pre žalobcu. Kontrola do zaúčtovaných nákladov neuznala len
sumy zaúčtované na základe faktúr, kde nebola zadaná zákazka, nakoľko nebolo jasné, na ktorej
zákazke boli práce vykonané a pre koho. S poukazom na § 21 ods. 1 Daňového poriadku daňová

kontrola znížila náklady daňovníka vyplývajúce z faktúr č. PF 12/25 a PF 12/26 a s poukazom na §
17 ods. 2 písm. a) došlo k zvýšeniu základu dane o čiastku 5.090,- Eur. Položky prevyšujúce výsledok
hospodárenia, resp. rozdiel medzi príjmami a výdavkami tak predstavuje sumu 9.953,38 Eur. Vo vzťahu
k vypracovanému protokolu č. 20342407/2015 zo dňa 09. júna 2015 sa daňový subjekt vyjadril, správcadane uskutočnil ústne pojednávanie dňa 10. augusta 2015, kde daňový subjekt nepredložil žiadne nové
dôkazy a doklady a výsledok kontroly ostal bez zmeny.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 21343968/2015 zo dňa 30. novembra
2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolaním napadnuté
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi správcu dane, že daňový
subjekt nepreukázal opodstatnenosť zahrnutia nákladov v sume 318,38 Eur do daňových výdavkov,

nakoľko nepreukázal súvislosť týchto výdavkov s jeho príjmami. Pokiaľ daňový subjekt v odvolaní
namietal správnosť tvrdenia správcu dane, že mal mať uzavreté zmluvy s jednotlivými pracovníkmi,
žalovaný konštatoval, že správca dane nikdy netvrdil, že daňový subjekt mal písomné zmluvy s
jednotlivými poddodávateľmi prác a služieb. Pokiaľ aj žalobca vykonával práce prostredníctvom
poddodávateľov - živnostníkov, skutočnosť, že prvostupňový správny orgán konštatoval „pracovníkov“
neznamená to, že konštatoval, že išlo o zamestnancov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v

odvolacom konaní bolo predložené čestné vyhlásenie J. M. o vykonaní prác a služieb pre daňový
subjekt na stavbe „zateplenie bytového domu F. X - X v Q.“ v období jún až júl. S poukazom na § 24
ods. 4 Daňového poriadku žalovaný konštatoval, že toto ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet
dôkazných prostriedkov, pričom z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné
dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje

jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to Daňový poriadok v spojení s čl. 2 ods.
2 Ústavy SR nedovoľuje. Predložené čestné vyhlásenie tak nemožno považovať v daňovom konaní
za dôkaz. Obdobné konštatovanie prijal žalovaný aj vo vzťahu k čestnému prehláseniu spoločnosti
Blažek group s.r.o., predloženému v odvolacom konaní, o vykonaní prác a služieb pre daňový subjekt
na stavbe „zateplenie bytového domu F. X - X v Q.“ v období november až december 2012. Žalovaný

sa tak stotožnil so závermi správcu dane, že vo vzťahu k spoločnosti Blažek group, s.r.o. boli náklady
v sume 3.500,- Eur a v sume 1.590,- Eur zaúčtované do nákladov a zhrnuté do daňových výdavkov od
dodávateľa Blažek group s.r.o. a tieto nemožno uznať za daňové výdavky. Žalovaný tiež konštatoval,
že konanie správcu dane bolo objektívne, v súlade so všeobecnými záväznými predpismi, ktoré je pri
svojej činnosti povinný dodržiavať. Správca dane neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce

z § 45 ods. 1 Daňového poriadku a poskytol mu dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností,
ktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré uviedol v daňovom priznaní k dani z
príjmovprávnickejosobyzakontrolovanézdaňovacieobdobie2012.Správcadanenebolvočidaňovému
subjektu žiadnym spôsobom zaujatý, daňovú kontrolu vykonal s cieľom čo najúplnejšie a najsprávnejšie
posúdiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, čoho dôkazom je, že vzal do úvahy aj

vyjadrenia podané daňovým subjektom po spísaní zápisníc o ústnych pojednávaniach. Na základe
uvedeného žalovaný rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov
konania. V žalobe tvrdil, že žalobca vykonával v kontrolovanom období služobné cesty v súvislosti s
výkonom a udržaním podnikania, a to do cieľových miest, kde mal snahu získať nové zákazky a tiež
do miest, kde zabezpečoval splnenie podmienok pre kvalifikovaný výkon riadenia a kontroly činnosti

spoločnosti, ako aj do miest, kde mali sídlo jeho poddodávatelia. Žiaden právny predpis neukladá
prijímateľovi odborných konzultácií, či informácií, viesť poskytovateľa k tomu, aby mu tento fakturoval
poskytnuté služby. Obchodný zákonník neukladá povinnosť písomnej obchodnej zmluvy na drobné
dodávky prác, či služieb. Zistenia a následne odôvodnenia daňového úradu, že daňový subjekt nemal
povinnosť konzultácie odborných projektov neobstoja, lebo účastník výstavby - medzičlánok medzi

finálnym dodávateľom a svojimi poddodávateľmi mal mať vážny záujem na úplnom poznaní obsahu
projektu. Konštatovanie žalovaného a správcu dane o tom, že vykonal cesty do miest, z ktorých
nevykazoval žiadne podnikateľské aktivity, resp. z ktorých nevykazoval žiadne príjmy, prípadne výnosy,
považoval žalobca za nesprávne. Pokiaľ ide o neuznanie nákladovej položky vo vzťahu k fakturácii od
J. M. a Blažek group, s.r.o., žalobca mal za to, že činnosti týchto subjektov boli preukázané, nakoľko

súčasťou faktúr bol aj preberací protokol z diela a dodávateľská činnosť je preukázaná aj z obsahu
stavebného denníka. V odvolacom konaní predložil čestné vyhlásenie pod poddodávateľa, že tvrdenia
daňového subjektu sú pravdivé a správca dane nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia. Z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný odmietol uznať čestné vyhlásenia reálnych poddodávateľov na stavbu,sám dokazovanie nedoplnil a ani správcovi dane neuložil povinnosť v tomto smere doplniť dokazovanie.
S poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku žalovaný argumentoval, že v daňovom konaní nemožno
čestné vyhlásenie považovať za dôkaz. Žalobca tento záver žalovaného považoval za nesprávny a

protiústavný, nakoľko je v rozpore s účelom a obsahom § 24 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku. Výpočet
možných dôkazov nie je taxatívny, ale je demonštratívny. Inštitút čestného vyhlásenia sa aplikuje a
posudzujevoblastisprávnehopráva,finančnéhopráva,pracovnéhoprávaaobčianskehopráva.Orgány
štátnej moci, či verejnej moci ho považujú za pomocný dôkazný prostriedok, resp. dôkaz vo forme
inej dôkaznej sily. Daňový poriadok nevylučuje dokazovanie aj čestným vyhlásením. Po jeho doložení

daňovým subjektom sa u tohto dôkazu presúva dôkazné bremeno na správcu dane, je povinný sa
podľa § 24 Daňového poriadku jeho obsahom zaoberať. Toto správca dane a ani žalovaný neurobili.
Tento postup žalovaného považoval žalobca za nezákonný. Zákonnosť jednostranných vyhlásení -
právnych úkonov, potvrdil aj Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach. Pochybnosť správcu dane a
žalovaného v ich rozhodnutiach o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom je neodôvodnená
a vzhľadom na úplnosť daňových dokladov a reálnu službu aj v rozpore s Daňovým poriadkom a

judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Žalobca v daňovom konaní uniesol dôkazné bremeno, čo je
zrejmézlistínazvýpovedínachádzajúcichsavadministratívnomspise.Žalovanýposúdilvecpoprávnej
stránke nesprávne a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočné
dokazovanie a odôvodnenie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol v
podstate rovnaké skutočnosti ako v podanom odvolaní a poukázal na svoje konštatovanie vyplývajúce
z napadnutého rozhodnutia. Zotrval na záveroch napadnutého rozhodnutia, navrhol žalobu zamietnuť
a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že nemá právne opodstatnenie ani logiku
skutočnosť, že správca dane vyžaduje predloženie hmatateľného verifikovateľného výsledku ku každej
služobnej ceste. Nemožno tiež vychádzať len z údajov vyplývajúcich zo stavebného denníka, nakoľko
tento je súčasťou stavebnej dokumentácie. Zo žiadneho predpisu nevyplýva akým spôsobom majú byť
v stavebnom denníku zapisované údaje v súvislosti s daňovými povinnosťami. Považoval za šokujúce,

že žalovaný neuznal čestné prehlásenie ako dôkaznú listinu. Mal za to, že žalovaný bol povinný každú
listinu, ktorá je predložená, posudzovať ako dôkaz a vyhodnotiť ju. Považoval za zvláštne, prečo
žalovaný, resp. správca dane neuznal výdavok vo vzťahu k M. a k Blažek group, s.r.o. a naopak,
týmto dodávateľom ich príjem uznal a zdanil ho. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
a rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Uplatnil nárok na

náhradu trov konania.

Zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k služobným cestám
žalobca napriek výzve nepredložil žiadne dôkazy, z akého dôvodu boli služobné cesty vykonané. K
fakturovaným nákladom žalobca nevedel inak preukázať vykonanie prác, sám predložil stavebný denník

a v tomto má byť uvedené, aké práce mali byť vykonané. Kto vykonal práce a v akom rozsahu malo byť
už uvedené na faktúre alebo v prílohe faktúry, a teda v účtovných dokladoch.
Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom ako
príslušný správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9615401/5/2515770/2014 zo dňa 05.

júna 2014 s tým, že daňová kontrola začala dňa 26. júna 2014. Správca dane spísal zápisnicu o
ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo začatie daňovej kontroly. Daňový subjekt predložil podľa
požiadaviek správcu dane doklady k výkonu daňovej kontroly požadované v oznámení o daňovej
kontrole. Následne správca dane vyzval daňový subjekt k predloženiu ďalších dokladov. Výzvou zo dňa
05. januára 2015 správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie zmlúv s dodávateľmi prác. Na

ústnom pojednávaní dňa 23. apríla 2015 podal daňový subjekt vysvetlenie k zisteniam daňovej kontroly
vo vzťahu k spoločnosti ENSPOL s.r.o., realizovaným služobným cestám, došlej faktúre č. DF 12/15
od dodávateľa J. M. na sumu 4.545,- Eur, k rozsahu vykonávaných prác prostredníctvom dodávateľov.
PodľaúradnýchzáznamovsprávcadanevykonalnahliadnutiedodaňovýchdokladovaspisuspoločnostiENSPOL s.r.o., nakoľko v súvislosti s výkonom kontroly u daňového subjektu správca dane zistil nové
skutočnosti,ktorébolopotrebnéoveriťvdokladochENSPOLs.r.o..Naústnompojednávanídňa29.mája
2015 žiadal správca dane vysvetlenie k zisteniam daňovej kontroly vo vzťahu k vykonaným služobným

jazdám, k došlej faktúre č. DF 12/15 od dodávateľa J. M. a vo vzťahu k faktúram č. PF 12/26 v sume
3.500,- Eur a BF 12/25 v sume 1.590,- Eur od dodávateľa Blažek group, s.r.o. Daňový subjekt sa k
zisteniam správcu dane vyjadril písomne podaním datovaným zo dňa 06. júna 2015, pripojil zmluvu
o dielo č. X/XXXX uzavretú medzi objednávateľom (vlastníci bytov v bytovom dome F. X - X Q.) a
zhotoviteľom (ENSPOL s.r.o.). Ďalej predložil preberací protokol diela alebo jeho dokončenej časti,

súpis vád a nedorobkov spísaný s dodávateľom J. M., podľa ktorého došlo k preberaniu dokončenej
časti diela za obdobie realizácie jún, júl 2012, s predmetom diela: vysekanie balkónovej dlažby a
betónovanie spádového poteru na balkónoch. Daňový subjekt tiež predložil preberací protokol diela
alebo jeho dokončenej časti, súpis vád a nedorobkov, F. X - X Q., spísaný s dodávateľom Blažek group,
s.r.o. za obdobie november až december 2012, s predmetom diela: vypratanie pivničných priestorov
pred zateplením, montáž zateplenia a montáž zateplenia stropov technického podlažia sadrokartónom.

Protokolbolspísanýdňa10.decembra2012.Srovnakýmsubjektombolspísanýďalšípreberacíprotokol
za obdobie realizácie november až december 2012 s predmetom diela: výkopové práce chodník, montáž
obrubníkov, terénne úpravy. Daňový subjekt tiež predložil zmluvu o dielu č. XX/XXXX. uzavretú medzi
objednávateľom (vlastníci bytov M. XXX Q.) a zhotoviteľom (ENSPOL s.r.o.) zo dňa 03. augusta 2011,
ako aj zmluvu o dielo č. XX/XX/XXXX medzi objednávateľom (Stavebné bytové družstvo, Pod Donátom

č. 3, Žiar nad Hronom) a zhotoviteľom (ENSPOL s.r.o.) zo dňa 14. decembra 2011. Daňový subjekt tiež
predložil stavebný denník investora - vlastníci bytov bytového domu F. X - X a potvrdenie o zaškolení
pre prácu so zatepľovacími systémami Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., ktorého prílohou je
menný zoznam zaškolených pracovníkov StavŽiar, s.r.o. zo dňa 18. mája 2012, kde pod č. 7 je uvedená
osobaD.Q.apodč.70J.M..Správcadanepodč.20342407/2015dňa09.júna2015vypracovalprotokol

z daňovej kontroly u kontrolovaného daňového subjektu StavŽiar, s.r.o. na daň z príjmov právnickej
osoby za rok 2012. Podľa záverov daňovej kontroly bol zistený rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby
vo výške 1.891,14 Eur. Listom č. 20344190/2015 zo dňa 09. júna 2015 správca dane vyzval daňový
subjekt na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt výzvu prevzal dňa 24. júna
2015. K zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole sa daňový subjekt písomne vyjadril podaním

datovaným 10. júna 2015. K prerokovaniu protokolu o daňovej kontrole došlo dňa 10. júna 2015 za účasti
spoločníka a konateľa daňového subjektu. Rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane č. 20681588/2015
zo dňa 17. augusta 2015 správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2012 v sume 1.891,14 Eur (prvostupňové rozhodnutie). Proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal daňový subjekt odvolanie, ku ktorému predložil čestné vyhlásenie Blažek group, s.r.o., že ako

poddodávateľ podľa Obchodného zákonníka dodal pre daňový subjekt práce a služby pre jeho vyššiu
dodávku na stavbu „Zateplenie bytového domu F. X - X v Q.“ v období november až december 2012.
Dielo odovzdal podľa preberacieho protokolu časti diela dňa 10. decembra 2012 v rozsahu, v akom ho
dodal a odberateľ prevzal. Vykonané práce Blažek group, s.r.o. vyfakturoval faktúrou č. 12010 zo dňa
20. decembra 2012, ktorú mu na jeho žiadosť daňový subjekt v hotovosti uhradil. Žalobca ako daňový

subjekt zároveň predložil čestné vyhlásenie J. M. o tom, že pre žalobcu dodal práce a služby v období jún
až júl, pričom práce, resp. dielo odovzdal podľa preberacieho protokolu časti diela zo dňa 23. júla 2012
v rozsahu, v akom ho dodal a odberateľ prevzal. Prílohou odvolania je rovnako ďalšie čestné vyhlásenie
Blažekgroup,s.r.o.ododaníprácaslužiebprevyššiudodávkužalobcuvobdobínovemberaždecember
2012.PodľačestnéhovyhláseniaBlažekgroup,s.r.o.dieložalobcovidodalpodľapreberaciehoprotokolu

časti diela zo dňa 10. decembra 2012, v ktorom rozsahu ho dodal a odberateľ prevzal. Vykonané práce
Blažek group, s.r.o. fakturoval faktúrou č. 12009 zo dňa 20. decembra 2012, ktorú mu na jeho žiadosť v
hotovosti dňa 20. decembra 2012 žalobca uhradil. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 , 2 O.s.p.,
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba

tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p.,
(2) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 2 písm.j) zákona č.595/2003 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie základom dane
rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej

súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa§2písm.i)zákonač.595/2003Z.z.,naúčelytohtozákonasarozumiedaňovýmvýdavkomvýdavok
(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,

zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo
14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami
a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto

zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej
výške.

Podľa§21ods.1zákonač.595/2003Z.z.,daňovýmivýdavkaminiesúvýdavky(náklady),ktorénesúvisia
so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých

vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 3 Daňového poriadku,
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní
sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené

zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt
nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon
alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické

opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní
je úzko spolupracovať so správcom dane.
(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 10 ods.1 zákona č.431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „zákon č.431/2002 Z.z.“), Účtovný
doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať
a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f)podpisovýzáznamosoby(§32ods.3)zodpovednejzaúčtovnýprípadvúčtovnejjednotkeapodpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,

g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré

týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a
či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Podstatou žalobou napadnutých rozhodnutí
vydaných v správnom - daňovom konaní, bola skutočnosť, že správca dane žalobcovi v nadväznosti na
ním podané daňové priznanie a následnú daňovú kontrolu neuznal niektoré z ním uplatnených daňových
výdavkov a žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 1891,14 Eur na dani z príjmu právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2012.

Žalobca v žalobe poukazoval na konkrétne pochybenia správcu dane pri vykonávanej daňovej kontrole,
v konkrétnostiach namietal postup a právne posúdenie správcu dane vo vzťahu k uplatneným nákladom
naslužobnécestyspočívajúcichvnákladochnaPHM.Zároveňmalzato,ženákladovépoložkysúvisiace

s jeho podnikateľskou činnosťou a fakturované podnikateľskými subjektami - J. M., živnostníkom
a obchodnou spoločnosťou Blažek group s.r.o. riadne preukázal, nakoľko súčasťou faktúry bol aj
preberacíprotokoldielaazároveňdodávateľskáčinnosťjepreukázanáajzobsahustavebnéhodenníka.
Taktiež v odvolacom konaní predložil čestné vyhlásenie vyššie uvedených podnikateľských subjektov,ktoré žalovaný neakceptoval. Toto právne posúdenie považoval žalobca za nesprávne, nezákonné a
protiústavné.

Pokiaľ ide o jednotlivé námietky žalobcu súd zdôrazňuje, že dôkaznú povinnosť vo vzťahu k
skutočnostiam, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, má daňový subjekt. V prípade daňových
výdavkov ovplyvňujúcich základ dane je daňový subjekt povinný relevantnými dôkazmi preukázať,
že dodávky tovaru, alebo služby, ktoré mu boli vyfakturované (a ktoré žalobca považuje za daňový
výdavok), sa aj reálne uskutočnili. Dôkazné bremeno v takýchto prípadoch zaťažuje daňový subjekt.

Žalobca namietal, že žalovaný a správca dane postupovali v rozpore so zákonom, pokiaľ neuznali
náklady na služobné cesty. Túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Daňovým výdavkom sa
rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka (§ 2
písm.i/ zákona č.595/2003 Z.z.). Musí ísť o výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom a zároveň

o výdavok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka. Pre preukázanie
citovaných pojmových náležitostí daňového výdavku tak nepostačuje len jeho zaúčtovanie v účtovníctve
alebo zaevidovanie v evidencii. Argumentácii žalobcu, že nie každá služobná cesta končí hmatateľným
verifikovateľným výsledkom spočívajúcim v uzavretí obchodného kontraktu, obchodnej zmluvy, kúpy
tovaru,prípadneposkytnutímslužby,nemožnoničvytknúť.Pokiaľvšakdaňovýsubjektuplatňujenáklady

na pohonné hmoty, je potrebné vykonanie služobnej cesty preukázať nie len dokladom o zakúpení
pohonných hmôt, ale spolu s ním aj s uvedením miesta, času, účelu a výsledku (aj negatívneho)
služobnej cesty. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt z príslušných miest
nielenže nevykázal príjmy a ani žiadne výnosy ale ani nepredložil kontrole žiadne dokumenty, za akým
účelom boli cesty vykonané. Práve uvedenie účelu cesty pri jednotlivých daňových nákladoch môže

preukazovať, že ide o výdavok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka.
Bez uvedenia účelu cesty, prípadného záznamu poskytnutých konzultácií, poradenskej činnosti alebo
iného obchodného vzťahu, nemožno dostatočne verifikovať realizáciu služobnej cesty a v tej súvislosti
ani opodstatnenosť vynaloženia daňových nákladov. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že opodstatnenosť
vynaloženia daňových nákladov preukázal, jeho argumentácia spočívala len v tom, že ním tvrdené

služobné cesty realizoval. Toto tvrdenie nie je dostačujúce pre preukázanie opodstatnenosti vynaloženia
daňových nákladov. Uvedené konštatovanie platí o to viac, že časť služobných ciest bola uplatnená do
mesta Bratislava, pričom daňový subjekt v konaní ani netvrdil vykonanie služobných ciest do Bratislavy,
ale do Pezinka k tvrdeným (ale ničím nepreukázaným) obchodným partnerom. Už z uvedeného vyplýva
nesprávna evidencia nákladov na pohonné hmoty - nakoľko ani podľa tvrdenia daňového subjektu

v rámci daňového konania žiadna služobná cesta do Bratislavy vykonaná nebola, čo je v rozpore s
obsahom daňovým subjektom predloženej evidencie jázd motorového vozidla.

Žalobcanamietal,ženákladovépoložkyfakturovanéJ.M.aobchodnouspoločnosťouBlažekgroups.r.o.
riadne preukázal. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí

konštatoval, že
- Faktúra DF 12/15 neobsahuje žiadny text, za čo bola vystavená a neuvádza popis dodaných prác a
služieb bez uvedenia odberateľa a nepreukazuje spojitosť s činnosťou žalobcu ako daňového subjektu,
- Faktúra PF 12/26 je bez bližšej špecifikácie vykonaných prác, bez uvedenia, na akej zákazke boli práce
vykonané a bez uvedenia časového rozsahu vykonaných prác,

- Faktúra PF 12/25 (za montáž sadrokartónu) je bez uvedenia, kde bola montáž vykonaná, na akej
zákazke a akého časového rozsahu sa vykonané práce týkajú,
pričom uvedeným faktúram chýbajú základné náležitosti účtovného dokladu. Podľa § 10 ods.1
písm.b) zákona č.431/2002 Z.z. účtovný doklad musí obsahovať okrem iného obsah účtovného
prípadu. Obsahom účtovného prípadu je podľa povahy veci označenie obchodného vzťahu a z neho

vyplývajúceho plnenia dodávateľa (napr. dodanie tovaru, poskytnutie služby, vykonanie prác), ktoré
dodávateľ pre odberateľa realizoval a ktorý mu po uskutočnení zdaniteľného plnenia fakturoval. Pokiaľ
v daňovom konaní predložené faktúry neobsahujú dostatočný opis obsahu účtovného prípadu, nemajú
všetky náležitosti vyžadované zákonom a takýto záver správcu dane je v súlade so zákonom.

Daňový subjekt však v daňovom konaní existenciu a opodstatnenosť daňových výdavkom preukazoval
aj preberacím protokolom a obsahom stavebného denníka. S týmito predloženými dokladmi sa správca
dane ako aj žalovaný v rámci daňového konania zaoberali a vyhodnotili ich. Daňový subjekt však v
rámci odvolacieho konania predložil aj čestné vyhlásenia svojich dodávateľov, ktoré žalovaný vyhodnotiltak, že „predložené čestné vyhlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Aj keď
ustanovenie § 24 ods.4 Daňového poriadku obsahuje demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov,
z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov

na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže
nahrádzať dôkaz, pretože to Daňový poriadok v spojení s článkom 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky
nedovoľuje“. Daňový poriadok vymedzuje v ustanovení § 24 ods.4 ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočnosti pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Podľa citovaného ustanovenia daňového poriadku dôkazom môžu

byť podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov,
dôkazom môže byť aj iný prostriedok, v zákone nevymenovaný. Čestné prehlásenie v tomto smere
je nutné považovať za listinu (obsahom ktorej je čestné prehlásenie) a ako dôkaz je potrebné ju v
daňovom konaní vyhodnotiť podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods.3 Daňového poriadku),

čipreukazujealebonepreukazujeskutočnosťtvrdenúčestnýmprehlásením.Zadministratívnehospisua
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento listinu obsahujúcu čestné vyhlásenie ako dôkaz neakceptoval,
tvrdenia v nej uvedené nevyhodnotil ani jednotlivo a ani vo vzájomnej súvislosti s ostatnými, v konaní
zadováženými, resp. žalobcom predloženými dôkazmi.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko tým,
že žalovaný listiny obsahujúce čestné prehlásenia nepovažoval za dôkaz a tieto nevyhodnotil,
vec nesprávne právne posúdil a zaťažil tak konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Preto súd podľa § 250j ods.2 písm.a) a e) O.s.p. rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa
piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo
sčasti. Žalobca bola v konaní plne úspešný, a preto súd žalovaného zaviazal, aby mu nahradil trovy
konania. Žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom so sídlom

v Brezne, na základe plnej moci zo dňa 7. januára 2016, vyčíslil náhradu trov konania v zákonom
stanovenej lehote. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,-Eur a z
trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za tri úkony poskytnutej právnej služby stanovenej
podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), a to:

- príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 7. januára 2016, podľa § 13a
ods.1 písm.a) Vyhlášky,
- písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) zo dňa 11. januára 2016 (na súd doručená dňa 12.
januára 2016), podľa § 13a ods.1 písm.c) Vyhlášky,
- účasť na pojednávaní dňa 29. apríla 2016, podľa § 13a ods.1 písm.d) Vyhlášky.

Právny zástupca uplatnil nárok na náhradu odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/6
výpočtového základu podľa § 11 ods.4 Vyhlášky, čo v roku 2016 predstavuje sumu 143 Eur. Náhrada
hotových výdavkov podľa § 15 písm.a) Vyhlášky (režijný paušál) za rok 2015 predstavuje sumu 8,58 Eur.
Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 454,74 Eur [3 úkony právnej služby za rok 2016
+ 3x režijný paušál za rok 2016 (3x 143 Eur + 3x 8,58 Eur)]. Právny zástupca žalobcu ďalej uplatnil

nárok na náhradu hotových výdavkov za použitie motorového vozidla Hyundai Tucson, EČV Q. H., pri
účasti na pojednávaní dňa 29. apríla 2016, počte prejdených km na trase Brezno - Banská Bystrica a
späť (84,4km), priemernej spotrebe 7,1/100km, cene PHM 1,024 Eur/l podľa § 15 písm.a) a § 16 ods.4
Vyhlášky vo výške základnej náhrady 76,50 Eur a náhrady spotrebovaných pohonných hmôt vo výške
21,58 Eur a na náhradu za stratu času za 4 začaté polhodiny á 14,30 Eur (57,20 Eur) za každú, aj

začatú polhodinu, podľa § 15 písm.b) a § 17 ods.1 Vyhlášky; celkom náhrady predstavujú 78,78 Eur.
Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 533,52 Eur (za úkony právnej služby 454,74 Eur
+ náhrady vo výške 78,78 Eur) čo spolu inými trovami konania (zaplatený súdny poplatok vo výške 70
Eur) predstavuje sumu 603,52 Eur. Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov
konania na účet právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.