Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 9, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/74/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210538
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111210538.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľov: 1. J.. U. R.,

narodený X.X.XXXX, A. XX, W., 2. J.. X. R., narodená X.XX.XXXX, A. XX, W., obaja zastúpení: Prosman
a partneri advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti odporcom: 1. H. Y.,
Š. XXX, Z.: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Magdaléna Lesayová, Hlavná 27/A Trnava, 2.
Z.. Š. X., W. XX, W., Z.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Roman Cibulka, Hlavná 13, Trnava,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17,
Bratislava, o zaplatenie sumy 17.238,08 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľom sumu 17.238,08 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,25% ročne od 18.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.5.2011, ktorým sa domáhali, aby
súd uložil odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 17.238,08 € s úrokom z omeškania
z istiny vo výške 9,25% ročne od 1.6.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku

spolu s náhradou trov konania. Návrh odôvodnili tým, že im vznikla škoda zatečením do suterénu
rodinného domu, ktorého hrubú stavbu na základe zmluvy o dielo zhotovil odporca v 1. rade - ďalej len
„zhotoviteľ“, na základe projektu, ktorého zmenu na objednávku navrhovateľov vyhotovil odporca v 2.
rade - ďalej len „projektant“.

Po výzve súdu, na návrh projektanta, vstúpila do konania poisťovňa, ako vedľajší účastník. Uviedla, že
sondy V-3 a V-4 nepreukázali spodnú vodu a preto nebol relevantný dôvod na navrhnutie hydroizolácie

proti spodnej vode. Zhotoviteľ nekontaktoval projektanta počas realizácie stavby. Nie je preukázané, že
pri výkopových prácach nebola zistená prítomnosť spodnej vody a nie je preukázané, že hydroizolácia
bola realizovaná podľa projektu. Z nedostatku príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a plnením
povinností projektantom, navrhla návrh voči nemu zamietnuť.

Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili a navrhli ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Z.. S. U., Z.. Š. Y., znaleckým posudkom
Z.. Š. Y. č. X/XXXX, znaleckým posudkom znalca Z.. J. Z. R.. č. XXX/XXXX zo dňa 8.8.2013 a jeho
výsluchom, znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 2.3.2015 Ústav stavebnej ekonomiky a výsluchom
riešiteľa Z.. H. Q. R.., správou inžinierskogeologického prieskumu týkajúceho sa výstavby Z. G. F. U.X., zmluvou o dielo zo dňa 1.10.2008, reklamácia zo dňa 10.5.2010, odpoveď na reklamáciu odporcu
v 1. rade zo dňa 12.5.2010, výzva navrhovateľov zo dňa 8.11.2010, faktúry a pokladničné doklady,
spisový materiál týkajúci sa stavebného povolenia č. T.Y..: XX/XXXX/Zá -XX zo dňa 25.7.2008 vrátane

projektovej dokumentácie a ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovatelia si vybrali katalógový projekt a jeho úpravu podľa ich písomnej objednávky vykonal
projektant, týkalo sa to najmä podpivničenia domu, nakoľko pôvodný projekt bol bez pivníc, dvojgaráž
a posunutie priečok, projekt vyhotovil 5/2008. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 25.7.2008 a

navrhovatelia 24.9.2008 oznámili stavebnému úradu, že stavbu budú vykonávať dodávateľsky. Vykonali
výberové konanie a zistili, že nie každá firma si vykonáva aj stavebný dozor. Podľa živnostenského
registra, kde si preverili zhotoviteľa vedeli, že sám nemôže vykonávať stavebný dozor. Po vydaní
stavebného povolenia uzatvorili so zhotoviteľom dňa 1.10.2008 písomnú Zmluvu o dielo, ktorej
predmetom bola príprava územia pre výstavbu rodinného domu v zmysle projektovej dokumentácie
a hrubá stavba rodinného domu podľa projektu. Príloha č. 1 obsahovala špecifikáciu dohodnutého

rozsahu prác a pod bodom 7. Izoláciu proti vlhkosti a vode. V zmluve sa zhotoviteľ nezaviazal zabezpečiť
stavebný dozor. Základy sa kopali po suchom lete začiatkom jesene. Termín odovzdania diela bol
15.3.2009. Hrubá stavba bola odovzdaná navrhovateľom v júli 2009. Ďalšie práce neboli predmetom
uzatvorenej zmluvy. Suterén prvýkrát zavlhol ešte v štádiu hrubej stavby, ktorá v tom čase nebola
zaizolovaná. Navrhovatelia a zhotoviteľ to pripisovali aktuálnemu štádiu stavby, mokrému procesu

stavby, ktorá musí vyschnúť. Od 3.5.2010 opätovne začali steny suterénu vlhnúť a to až tak, že museli
odčerpávať vodu, ktorá natekala do výšky 70 cm, okolo dverných otvorov. Napriek dvom čerpadlám
hladina vody neklesla pod 30 cm a až 2.7.2010 vodu odsali a prvýkrát mohli vytrieť dlážky. Navrhovatelia
dňa 10.5.2010 reklamovali stavebné práce a požiadali zhotoviteľa o odstránenie závady hrubej stavby
- vlhnutie suterénu, pravdepodobne na podklade zlej izolácie suterénu zo strany podložia. Oznámili,

že dňa 3.5.2010 zistili vlhnutie všetkých stien suterénu od sokla hore a presakovanie vlhkosti medzi
kachličkami a v oblasti dverových otvorov, kde stála číra voda a bol úplne navlhnutý izolačný polystyrén.
Dňa 12.5.2010 zhotoviteľ listom oznámil navrhovateľom, že nesúhlasí s reklamáciou, nakoľko nejde
o vlhkosť, ale o priamy presak spodnej vody. Ďalej uviedol, že hrubú stavbu zhotovil v súlade s
projektovou dokumentáciou s použitím izolačného materiálu podľa projektu, ktorý podľa jeho názoru

nespĺňa normu na izoláciu proti spodnej vode. Dňa 7.5.2010 vykonal meranie výšky hladiny spodnej
vody v studni v blízkosti domu a jej výška bola 2,5 m pod úrovňou cestnej komunikácie. Navrhol
prešetrenie problému stavebným znalcom. Následne si navrhovatelia dali vypracovať znalecký posudok
dňa 8.6.2010 vypracovaný Z.. Y., ktorému zabezpečili v rámci podkladov aj hydrogeologický posudok
N.. Y. a následne ho zaslali obom odporcom na vyjadrenie. Obaja sa odmietli podieľať na odstránení

škody, ktorá vznikla navrhovateľom s odôvodnením že vzniknutú škodu nezavinili, zhotoviteľ listom zo
dňa 29.6.2010 a projektant listom zo dňa 20.6.2010. Projektant oznámil poistnú udalosť svojej poisťovni
(vedľajšiemu účastníkovi), ktorá rovnako odmietla poskytnúť poistné plnenie. Po zistení ceny sanačného
projektu 1.500,- € a odhadnej ceny za práce 30.000,- €, navrhovatelia po porade zo znalcom Z.. Y.
svojpomocne vykonali sanáciu. Vybúrali priečky, omietky, dlažbu ponechali, vykonali chemickú izoláciu,

položili navrhnutú izoláciu proti tlakovej vode, nanovo prerobili elektrinu a kúrenie, demontovali kotol,
postavili priečky, omietli steny a položili novú dlažbu.

Navrhovatelia predložili listinné dôkazy preukazujúce uplatnenú výšku škody v sume 17.238,08 € -
skutočné náklady na opravu suterénu:

1. znalecký posudok 1.050,- €, záloha 100,- € uhradená 14.5.2010, doplatok 950,- € dňa 8.6.2010,
2. čerpadlo č. 1 za 73,46 € zaplatené 20.5.2010,
3. čerpadlo ponorné č.2 za 130,- € a hadica k čerpadlu za 27,02 € zaplatené 29.6.2010
4. elektrina máj a jún spolu 100,- €,
5. búracie práce 455,57 € zaplatené 24.9.2010,

6. materiál kúrenie 176,43 € zaplatené 25.11.2010,
7. aquastop injektáž 4.023,- € zaplatené 19.10.2010,
8. aquastop hydroizolačné stierky 2.100,- € zaplatené 9.11.2010,
9. STRENA izolácie 2.000,- € zaplatené 18.10.2010,
10. STRENA izolácie doplatok 2.072,06 € zaplatené 10.11.2010,

11. NOVA STYL - murárske práce 2.787,99 € zaplatené 25.11.2010,
12. NOVA STYL omietky 989,88 € zaplatené 15.2.2011,
13. dlažby a maľovka 594,62 € zaplatené 6.1.2011,
14. inštalácia kúrenia 192,- € zaplatené 11.1.2011,15. DEKTRADE polystyrén 18,38 € zaplatené 2.11.2010,
16. parapetné dosky 21,04 € zaplatené 11.1.2011,
17. materiál farba 23,24 zaplatené 11.1.2011 a 12,10 € zaplatené 12.1.2011,

18. materiál - fólia na podlahu 21,42 € zaplatené 2.11.2010,
19. materiál kachličky 178,42 € zaplatené 12.11.2010,
20. materiál - Izolácia na trubky 24,54 € zaplatené 5.1.2011,
21. Rigips tmel SUPER 4,- € zaplatené 10.1.2011,
22. špárovacia hmota 23,99 € zaplatené 14.1.2011,

23. materiál sadrokartón s príslušenstvom 138,92 € zaplatené 10.1.2011.

Z predloženého listinného dôkazu - znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 8.6.2010 vyhotoveného
na objednávku navrhovateľov Z.. Š. Y. a jeho vyjadrenia zo dňa 17.10.2010 (čl. 44) súd zistil, že
projektant pri zmene projektu č. XX/XXXX nezobral do úvahy výsledky hydrogeologického prieskumu
staveniska z roku 2003, ktorým bola zistená spodná voda v dvoch sondách v zrovnateľnej výške ako

je základová škára pod suterénom rodinného domu a navrhol hydroizoláciu iba proti zemnej vlhkosti
a nie proti spodnej vode a ďalej, že zhotoviteľ nereagoval na upozornenia projektanta v technických
správach architektúry a statiky o nevyhnutnosti posúdenia únosnosti zeminy v základovej škáre po
realizácii výkopu prizvaným statikom a o potrebe vykonania doplňujúceho hydrogeologického prieskumu
po odkrytí základovej škáry. Percentuálne vyjadrenie miery zavinenia odporcov na vzniknutej škode

stanovil 60% projektant a 40% zhotoviteľ. Navrhol vypracovať sanačný projekt a použiť hydroizoláciu
proti spodnej vode.

Navrhovatelia listom zo dňa 8.11.2010 vyzvali projektanta, aby sa vyjadril v lehote 7 dní od doručenia
listu, či dobrovoľne zaplatí 60% zo sumy 15.888,- €, pričom uviedli, že výška škody nie je ustálená.

Projektant listom zo dňa 11.11.2010 požiadal navrhovateľov, aby mu zaslali kópie dokladov na
preukázanie škody, nakoľko nahlásil poistnú udalosť svojej poisťovni - vedľajšiemu účastníkovi.
Poisťovňa dňa 8.3.2011 mu oznámila, že nie je možné nahradiť škodu poskytnutím poistného plnenia,
nakoľko nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho plnením a vzniknutou škodou.

Obec U. X. vydala stavebné povolenie č. T..: XX/XXXX/Zá-XX zo dňa 25.7.2008 navrhovateľom na
stavbu rodinného domu v k.ú. U. X., stavbu mal stavebník realizovať dodávateľsky.

Dňa24.9.2008oznámilnavrhovateľv1.radeJ.W.začatiestavebnýchprác stým,žeichbudevykonávať
zhotoviteľ.

Zhotoviteľ uviedol, že je živnostník v odvetví murárske práce a nie je oprávnený vykonávať
dodávateľský spôsob stavby. Stavebné povolenie mu nepredložili. Domnieval sa, že navrhovatelia
stavajú svojpomocne, nakoľko sa pýtali či nepozná niekoho, kto by mohol vykonávať stavebný dozor.
Odporučil im Z.. U.. Zmluvou o dielo sa zaviazal vykonať len murárske práce. Podľa jeho názoru,

navrhovatelia nedostatočne preskúmali lokalitu, v ktorej stavali a nízko osadili dom. Presviedčal
navrhovateľku v 2. rade, aby zdvihli osadenie domu o 20-30 cm, že je nízko a aby znížili pivnice
o 20 cm, ale navrhovatelia s tým nesúhlasili, preto realizoval stavbu v zmysle projektu. V tom čase
počítal s vrchnou vodou, nie so spodnou vodou. Výkopy na základy vykonali asi 2 týždne po podpise
zmluvy. Pri odkrytí základovej spári bola suchá. Následne volal Z.. U., pretože sa domnieval, že robí

navrhovateľom stavebný dozor. Po oznámení, že je výkop suchý dal pokyn na betónovanie. Pri výkope
boli prítomní obaja navrhovatelia. Pri prvom vlhnutí v apríli 2009, boli zrealizované len zvislé izolácie.
Vodorovná izolácia, ktorá sa dáva pod podlahy, ešte zrealizovaná nebola. Pretože bola nedokončená
hrubá stavba, pripisoval vlhkosť práve tomu. Pokračovali v stavbe a dokončil izoláciu podľa projektu.
Na hydroizoláciu podľa projektu sa položila 5 cm izolácia z polystyrénu, ktorú nerealizoval. Túto izoláciu

si kládla navrhovateľka, čím si znížila cenu. Orezávala polystyrén orezávatkom, pričom mohlo dôjsť k
poškodeniu izolácie, či k nemu došlo nevedel. Priamo na izoláciu, ešte pod betón, navrhovatelia chceli
uložiť nejaké trubky týkajúce sa vodárenských prác, kúrenia i elektrických káblov. Takže po čerstvo
zhotovenej izolácii pred betónovaním chodili títo pracovníci, ktorí však neboli jeho zamestnancami.
Bolo to na objednávku navrhovateľov. Či došlo k porušeniu izolácie, týmito cudzími pracovníkmi alebo

navrhovateľkou nekontroloval, pretože izoláciu prekryla polystyrénom navrhovateľka. Hrubú stavbu
podľa uzatvorenej zmluvy o dielo sme ukončili na jar 2009. Na jar 2010, keď došlo k zatečeniu pivničných
priestorov,boliextrémnelejakyazatečeniespôsobilatlakováspodnávoda.Bolivdanejlokalitezatopené
viaceré objekty, nielen dom navrhovateľov. Dom navrhovateľov je v tejto lokalite osadený v najnižšombode terénu. Nesúhlasí so znaleckým posudkom Z.. Y., napísal to čo chcela navrhovateľka. Neuviedol,
že išlo o mimoriadne dažde v tom období. Poprel, že by spravil chybu. Ďalej uviedol, že do búdy na
stavenisku dal stavebný denník, do ktorého sa zapísalo začatie stavby, ďalej ho pre nezáujem neviedol.

Žiadne kontroly nezapisoval. Kde skončil stavebný denník nevedel. Sám projektanta nekontaktoval.

Projektant uviedol, že pri vypracovaní zmeny projektu si zabezpečil hydrogeologický prieskum N.. Y.,
navrhol polohové a výškopisné osadenie domu. V tom čase nevidel jednoznačný dôvod, aby stavbu
predražoval použitím izolácie proti tlakovej vode. V projekte uviedol, ako sa malo postupovať pri odkrytí

základovej škáry, ak by došlo k zisteniu vody a tiež navrhol privolať statika na posúdenie podložia a
to zhotoviteľom v spolupráci so stavebníkmi. Nikto ho nekontaktoval a o vzniku škody sa dozvedel, až
po doručení znaleckého posudku Z.. Y.. Poprel existenciu príčinnej súvislosť medzi vznikom škody a
zhotoveným projektom.

Navrhovatelia uviedli že stavbu realizovali dodávateľsky, stavebný denník mal viesť zhotoviteľ. Vedeli,

že zhotoviteľ nemôže vykonávať zároveň stavebný dozor, nemá okrúhlu pečiatku. Na odporučenie
zhotoviteľa navštívili Z.. U. a zisťovali, či by vykonával stavebný dozor pri stavbe ich rodinného domu.
Zmluvu s ním neuzatvorili a nehovorili ani o odplate za výkon stavebného dozoru. Oznámili zhotoviteľovi,
že sa s Z.. U. dohodli, viackrát s ním neboli v kontakte.

Svedok Z.. S. U. uviedol, že v rámci živnosti okrem iného vykonáva aj stavebný dozor na základe
dohody so stavebníkmi, nie zhotoviteľom. Potvrdil, že ho navštívili navrhovatelia a konzultovali s ním
čo je obsahom stavebného dozoru. Poprel uzatvorenie dohody s navrhovateľmi o výkone stavebného
dozoru pri výstavbe ich rodinného domu. Nepamätal si či mu odovzdali projektovú dokumentáciu
na oboznámenie, ale potvrdil, že mu ju ukázali. Nepamätal si na telefonát zhotoviteľa, ale v rámci

konzultácie nevylúčil, že sa mohol pýtať na spodnú vodu vo výkope.

Svedok Z.. Š. Y., ktorý vypracoval navrhovateľmi predložený znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa
8.6.2010 na pojednávaní uviedol, že vykonal 2x obhliadku nehnuteľnosti na objednávku navrhovateľov.
Prvý krát zistil vlhkosť obvodovej steny na vnútornom povrchu stien v suteréne do výšky 60-80 cm.

Pri druhej obhliadke už bola v suteréne voda po členky. Pri vypracovaní znaleckého posudku dospel k
záveru, že hydroizolácia bola navrhovaná len proti zemnej vlhkosti a nie proti tlakovej vode, čo považoval
za nesprávne, pretože v tom čase bol známy hydrogeologický prieskum v danej oblasti pre bytovú
výstavbu, ale aj pre individuálnu bytovú výstavbu. Projektantovi muselo byť zrejmé, že táto lokalita
musela mať vypracovaný hydrogeologický prieskum, pretože išlo o stavenisko väčšieho rozsahu. O

hydrogeologický prieskum sa musel zaujímať aj zhotoviteľ stavby. Najbližšia sonda V2 bola 80 metrov
od miesta realizácie rodinného domu, pričom zistil vodu v hĺbke -3,7 metra. Pričom základová škára
má hĺbku -3,52 m a ustálená hladina vody bola -3,6 m. Teda v tomto prípade išlo len o centimetrové
rozdiely.Ztohtodôvodunepripadaladoúvahypoužitáhydroizolácianazemnúvlhkosť.Bolonutnépoužiť
hydroizoláciu proti tlakovej vode. Zvrátiť ďalší negatívny priebeh mohol zhotoviteľ, ak by viedol stavebný

denník. Projektant zaviazal zhotoviteľa pri odhalení základovej škáry prizvať statika a projektanta a
posúdiť základové pomery podložia a vlhkostné pomery. Preto nebolo rozhodujúce, že v čase odkrytia
základovej škáry bola suchá. Rozhodujúci bol hydrogeologický prieskum a jeho výsledky. Zo zákona
na tejto stavbe mal byť i stavebný dozor, ktorý bol oprávnený robiť záznamy do stavebného denníka.
Ďalej uviedol, že stavebný úrad mal trvať na tom, aby mu v zmysle zákona stavebníci oznámili, kto

bude vykonávať stavebný dozor. A to i napriek tomu, že stavebnému úradu navrhovatelia oznámili, že
budú stavať dodávateľsky. Preto sa domnieval, že pochybil aj stavebný úrad. Zatekanie do suterénu
označil ako „ťažkú poruchu“, jej následkom ako prvé vzniknú plesne, od čoho sa odvíjajú všetky ostatné
komplikácie. Rodinný dom je stavaný na predpokladaných 120 rokov, pričom jediné miesto, kde sa nedá
zatotoobdobierealizovaťúdržba,jehydroizolácia.Ďalejuviedol,ženeexistujevsúčasnostinorma,ktorá

by určovala pri akej hĺbke spodnej vody v závislosti od základovej škáry je potrebné použiť kvalitnejšiu
izoláciu. Na pozemku navrhovateľov je studňa, zisťoval hĺbku hladiny vody a bola 3 metre a po dažďoch
2,80 m od poklopu. Z toho je zrejmé, ako vysoko je hladina spodnej vody na stavenisku. Ďalej uviedol, že
ak bola použitá hydroizolácia dvomi vrstvami Hydrobytu bezvadná, nemohla vzdorovať tlakovej spodnej
vode a to podľa údajov od výrobcu, pretože nie je na toto určená, je len na zemnú vlhkosť. Ďalej však

uviedol, že ak by bola izolácia urobená dobre, bola by schopná tlaku spodnej vody odolať. Podľa jeho
názoru nebola hydroizolácia remeselne dobre realizovaná, fyzicky ju však nevidel, len dôsledky.V znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 8.6.2010 Z.. Š. Y. uviedol, že na vzniku poruchy v hydroizolácii
suterénu sa podieľal projektant tým, že nezobral do úvahy výsledky hydrogeologického prieskumu z roku
2003, navrhol izoláciu len proti zemnej vlhkosti nie proti spodnej vode a zhotoviteľ napriek upozorneniu

projektanta pri realizácii výkopu neprizval statika na posúdenie únosnosti zeminy.

Za účelom vypracovania znaleckých posudkov súd zabezpečil kompletnú dokumentáciu k vydanému
stavebnému povoleniu vrátane projektovej dokumentácie, správy inžinierskogeologického prieskumu
týkajúceho sa výstavby Z. G. F. U. X. N.. A.Š. Y. z januára 2004.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 8.8.2013, ktorý vypracoval súdom určený znalec Z..
J. Z., R.. súd zistil, že zatečenie bolo spôsobené nevyhovujúcim realizovaním hydroizolácie proti
zemnej vlhkosti, ktorú znalec považuje za dostatočnú. Skutočnú výšku škody znalec určil 16.348,67 €,
škodu uvedením do pôvodného stavu znalec určil sumou 16.485,82,- € a celkové náklady na opravu
posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil sumou 17.331,99 €.

Znalec na pojednávaní uviedol, že v tomto území je ustálená hladina podzemnej vody vždy pod
úrovňou horizontálnej hydroizolácie suterénu, preto nebolo potrebné navrhovať hydroizolačnú sústavu
spodnej stavby proti tlakovej vode. Navrhnutá hydroizolácia bola vyhovujúca a ak by bola správne
zrealizovaná, vydržala by trojmesačný nápor spodnej vody. Neexistuje permanentný tlak vodnej hladiny

na hydroizolačnú sústavu, iba krátkodobý ako nastalo aj v posudzovanom období. Tri mesiace, počas
ktorých boli zatopené pivnice, sú z hľadiska životnosti stavby krátka doba. Je nesporné, že v danom
období boli extrémne zrážky a došlo aj k zvýšeniu hladiny podzemnej vody. Čiže v tomto období iste
došlo k tlakovému pôsobeniu podzemnej vody na vytvorenú hydroizolačnú sústavu suterénu. To bolo
s veľkou pravdepodobnosťou aj spúšťací mechanizmus porúch zvislej hydroizolačnej sústavy. Zvislá

hydroizolačná vrstva nebola zovretá z oboch strán. Z exteriérovej strany bola kontaktne nalepená na
omietku ochrannej prímurovky, ale priestor medzi zvislou hydroizoláciou a obvodovou nosnou stenou
stavby nebol vyplnený omietkou. Preto vplyvom tlaku vody z exteriéru, teda z pôdy, došlo k poškodeniu,
prípadne odlepeniu, roztrhnutiu tejto zvislej hydroizolácie. K čomu podľa názoru znalca prispeli aj
použité tvárnice Porotherm, ktoré majú ostré drážky na svojom líci. V projekte nie je nikdy zakreslená

zvislá špára medzi murivom a hydroizoláciou. Ako sa má realizovať táto stavebná časť sa uvádza v
slovenských technických normách a učí sa to na školách. Podľa znalca nebola malta nanášaná medzi
hydroizoláciu a tvárnicu po celej ploche. Len zhora, ako spojivo medzi jednotlivými vrstvami tvárnic,
ako sa pri obhliadke vyjadril aj zhotoviteľ. Pokiaľ to nie je vyplnené celoplošne priestor medzi zvislou
hydroizoláciou a tvárnicou, teda zvislo, tak je nefunkčná. Namietaný polystyrén nad hydroizoláciou bol

vo vodorovnej polohe. Znalec dospel k záveru, že chyba nastala nie vo vodorovnej, ale v časti zvislej
hydroizolácie. Pravidelné vedenie stavebného denníka by nič neriešilo. Riešením by bolo, ak by v
súlade so stavebným zákonom bol na stavbe stavebný dozor. Čo sa týka odstraňovania spôsobenej
škody, mohla sa zrealizovať hydroizolácia v pôvodnej polohe, t.j. zvonku, nemuseli byť použité tak
drahé materiály. Sanácia bola realizovaná z vnútra stavby, vytvárala sa vnútorná hydroizolačná vaňa a

preto je nevyhnutné aplikovať kvalitnejšie materiály. Pri určovaní výšky škody vychádzal z toho, že bola
odstránená stará podlaha.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 2.3.2015, ktorý vypracovala súdom určená znalecká
organizácia Ústav stavebnej ekonomiky súd zistil, že príčinou zatekania je kombinácia viacerých

faktorov:
- zhotoviteľ s najväčšou pravdepodobnosťou použil navrhovaný typ hydroizolácie, avšak s dôvodným
podozrením, že len v jednej vrstve bez zovretia medzi dve konštrukcie. Kvalitu realizácie nie je možné
overiť. Zatekanie môžu spôsobiť nefunkčné a netesné spoje v kútovej oblasti a v oblasti napojenia
zvisléhoavodorovnéhohydroizolačnéhosystému,zatekanievovýške70cmnadúrovňoupodlahymôže

vzniknúť v dôsledku nedostatočného zovretia hydroizolácie medzi konštrukciu steny a prímurovku, kedy
pod tlakom vody môže dôjsť k pretvoreniu alebo pretrhnutiu izolácie, k odlepeniu od podkladu. Zatekanie
mohlo vzniknúť v dôsledku prepichnutia hydroizolácie z nedostatočnej rovinnosti podkladu prímurovky,
zlomenia v kútoch.
- projektant nevzal do úvahy informáciu v striedaní vysokopriepustného podložia a nepriepustného

podložia, polohu domu v lokalite spádového územia k toku R.. Projektant však predvídavo žiadal
kontrolu stien výkopov a prehodnotenie základovej škáry. Hydroizoláciu navrhol bez zohľadnenia jej
spracovateľnosti.- stavebníci realizovali stavbu viacerými dodávateľmi a mali si zabezpečiť vedenie stavebného denníka
a pretože nemajú odborné vzdelanie aj stavebný dozor. Upozornenie projektanta vyzvanie statika na
posúdenie základovej škáry ignorovali stavebníci i zhotoviteľ.

- stavebný úrad mal vyzvať stavebníkov na predloženie oprávnenia na vedenie uskutočňovania stavby.
Z predloženej fotodokumentácie a vyjadrenia zhotoviteľa vyplýva dôvodné podozrenie, že bol použitý
asfaltový pás hydroizolácie len v jednej vrstve, čo je v rozpore s projektovou dokumentáciou. Zároveň
bola realizovaná z vnútornej strany domu, čo nie je v súlade s projektom. Spôsob realizácie hydroizolácie
znalec nemohol preveriť, nakoľko je konštrukcia zakrytá a neprístupná. Navrhnutá hydroizolácia v

2 vrstvách má schopnosť odolávať vode, musí byť zovretá a nesmie byť mechanicky poškodená,
pričom spoje sú kritickým miestom. Navrhnutá hydroizolácia pri zistenej úrovni hladiny podzemnej vody
bola dostačujúca. Poruchami v hydroizolácii sa dalo zaoberať už 31.8.2009, kedy bola hrubá stavba
zavlhnutá. K výške škody sa nevyjadril, nakoľko mu chýbal sanačný projekt.

Riešiteľ znaleckého posudku Z.. H. Q. R.. uviedol na pojednávaní, že nevie sa vyjadriť či bola

vykonaná hydroizolácia v súlade s normou, pretože vychádzali len z fotodokumentácie aj to vzdialenej,
obhliadky, podaných vysvetlení a predloženej spisovej dokumentácie a vyjadrili len hypotézu zo zvlnenia
hydroizolácie z fotiek, že bola daná len v jednej vrstve. Ku kútovým spojom a ich kvalite sa vyjadriť
nevedel, pretože sa nachádzajú v najhlbšom mieste základov. Mohol to overiť sondami, ktorými by zistil
spôsob a štýl vypracovania pôvodnej hydroizolácie. Po konzultácii s navrhovateľmi neboli vykonané

sondy, nakoľko tieto mohli, ale aj nemuseli odhaliť príčinu zatekania. V projekte navrhnutá hydroizolácia
by udržala po dobu 3 mesiacov tlakovú vodu, ak by bola dobre urobená, v takom prípade má vydržať 50
až 100 rokov. Trištvrte Slovenska funguje na asfaltovej izolácii dlhé roky. Fóliová izolácia je asi len 15
rokov. Pri oprave domu navrhovatelia pristúpili k jeho sanácii z vnútornej strany stavby, ak by sa mala
izolácia vykonať z vonkajšej strany, bolo by to zložité a náročné, i keď na použitý materiál lacnejšie,

pretože by sa dom musel odkopať až po základovú špáru. Projekt mal obsahovať detail styku zvislej a
vodorovnej steny, bežne sa v projektoch neuvádza, neexistuje však žiadna vyhláška, ktorá by konkrétne
hovorila, aké detaily má projekt obsahovať.

Navrhovatelia žiadali, aby súd návrhu vyhovel s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania,

ktorým bolo preukázané, že hydroizolácia nebola zhotoviteľom vykonaná v zmysle projektu, stavebné
práce boli vykonané vadne, v jednej vrstve. Zhotoviteľ podľa vlastného tvrdenia navrhoval umiestniť
stavbu vyššie o 20-30 cm, pričom neupozornil na nevhodnosť použitej hydroizolácie. Projektant
v zmysle znaleckého posudku znaleckej organizácie mal vziať do úvahy umiestnenie domu v
delte vodného toku a navrhnúť hydroizoláciu proti tlakovej vode a ku škode by neprišlo. Rovnako

projekt mal obsahovať viacero detailov. Projektant nebol predvídavý, nakoľko prevedenie ďalšieho
hydrogeologického prieskumu podmienil zistením spodnej vody, čo v období sucha nie je možné
objektívne naplniť, a vedomosťou o kolísavej hladine spodnej vody, ktorú mohol predvídať, nakoľko
blízkosť vodného toku spôsobuje vzdúvanie hladiny podzemnej vody, čo ako projektant má vedieť.
Vadným dielom vznikla navrhovateľom škoda, ktorú preukázali a aby ju nenavyšovali, v zmysle

odporučeniaznalcaZ..Y.vykonalisanačnépráce,nakoľkozhotoviteľsanaichbezodplatnomodstránení
odmietol podieľať. Škodu odstránili z vnútra, nakoľko realizáciou zvonku by museli vybúrať chodníky a
odkryť obvodové steny až po základovú špáru s vysokým rizikom porušenia statiky a následne uviesť
okolie do pôvodného stavu. Použitie pôvodne navrhovanej hydroizolácie by ich problém neriešilo.

Zhotoviteľ navrhol návrh zmietnuť z dôvodu, že postupoval pri zhotovovaní diela podľa projektu. Zmluva
neobsahovala dohodu o vedení stavby a neriešila ani odmenu pre stavebný dozor. Navrhovatelia
nezabezpečili stavebný dozor, pričom stavbu realizovali svojpomocne a nie dodávateľsky. Neoznámili
mu, že neuzatvorili s Z.. U. zmluvu o výkone stavebného dozoru. Hydroizolácia, ktorú realizoval,
bola nevhodná. Vykonal ju v súlade s projektovou dokumentáciou. Realizovanou sanáciou sa stavba

neuviedla do pôvodného stavu, ale došlo k jej zhodnoteniu. Bol vytvorený systém proti tlakovej
vode a z tohto dôvodu je výška škody nadsadená. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez
pochybností porušením právnej povinnosti, príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázaná. Závery
znaleckého posudku znaleckej organizácie bez pochybností nepreukázali, že škodu - vadu diela - svojim
protiprávnym konaním alebo opomenutím spôsobil zhotoviteľ či už sám alebo spoločne s projektantom.

Projektant s poukazom na závery znalca i znaleckej organizácie nebolo preukázané jeho porušenie
právnej povinnosti. Obaja sa vyjadrili, že navrhnutá hydroizolácia by vydržala aj tlakovú vodu, ak by bola
dobre realizovaná, preto navrhol návrh voči nemu zmietnuť.Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Podľa § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného

odkladu.

Podľa § 510 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok
na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 46d ods. 1,2,3 Zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku;
zaznamenávajúsavňomvšetkypodstatnéudalosti,ktorésastalinastavenisku.Dostavebnéhodenníka
sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu,
štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach

ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.
Stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia
stavebných prác.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 17.238,08 € spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania

od 1.6.2011 do zaplatenia navrhovateľom odporcami spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody
spôsobenej navrhovateľom pri výstavbe rodinného domu zatečením suterénu.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Porušenie

právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu, ktoré je v rozpore s hmotným právom. Škodou rozumieme
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
anásledku.Existenciapríčinnejsúvislostimusíbyťbezpečnepreukázaná,nemožnojulenpredpokladať.
Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľmi a projektantom bola uzavretá
ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie úprav projektu rodinného domu navrhovateľov a
následne medzi navrhovateľmi a zhotoviteľom bola uzatvorená písomná zmluva o dielo dňa 1.10.2008,predmetom ktorej bola hrubá stavba rodinného domu podľa projektu projektanta, vrátane izolácie
proti vlhkosti a vode. V zmluve sa zhotoviteľ nezaviazal zabezpečiť stavebný dozor. V konaní nebolo
preukázané, že by navrhovatelia, ktorý si boli vedomí, že je potrebné zabezpečiť stavebný dozor,

uzatvorili zmluvu o vykonávaní stavebného dozoru. Stavba sa realizovala bez stavebného dozoru a
bez vedenia stavebného denníka. Základy sa kopali po suchom lete začiatkom jesene, výkopová špára
bola suchá. Termín odovzdania diela bol 15.3.2009 a hrubá stavba bola odovzdaná v júli 2009. Suterén
prvýkrát zavlhol ešte v štádiu hrubej stavby pred dokončením izolácie. Od 3.5.2010 opätovne začali
steny suterénu vlhnúť, do suterénu natiekla voda, ktorú sa podarilo odčerpať prvýkrát až 2.7.2010.

Navrhovatelia dňa 10.5.2010 reklamovali stavebné práce a požiadali zhotoviteľa o odstránenie závady
hrubej stavby - vlhnutie suterénu. Dňa 12.5.2010 zhotoviteľ listom oznámil navrhovateľom nesúhlas
s reklamáciou. Navrhovatelia si dali vypracovať znalecký posudok, ktorý zaslali obom odporcom na
vyjadrenie. Obaja sa odmietli podieľať na odstránení škody, vrátane vedľajšieho účastníka. Následne
navrhovatelia po porade so znalcom svojpomocne vykonali sanáciu. Vybúrali priečky a omietky, dlažbu
ponechali, vykonali chemickú izoláciu, položili navrhnutú izoláciu proti tlakovej vode, nanovo prerobili

elektrinu a kúrenie, demontovali kotol, postavili priečky, omietli steny a položili novú dlažbu. V konaní si
uplatnili náhradu nákladov vynaložených na odstránenie vzniknutej škody v suteréne doloženú listinnými
dôkazmi uvedenými vyššie pod bodom 1. až 23.

Znalec Z.. Z. R.. uviedol, že zatečenie bolo spôsobené nevyhovujúcim realizovaním hydroizolácie proti

zemnej vlhkosti, ktorú považuje za dostatočnú. Hladina podzemnej vody je ustálená vždy pod úrovňou
horizontálnej hydroizolácie suterénu, preto nebolo potrebné navrhovať hydroizolačnú sústavu spodnej
stavby proti tlakovej vode. V danom období boli extrémne zrážky a došlo k zvýšeniu hladiny podzemnej
vody a teda k tlakovému pôsobeniu podzemnej vody na vytvorenú hydroizolačnú sústavu suterénu.
Čo bolo s veľkou pravdepodobnosťou aj spúšťací mechanizmus porúch zvislej hydroizolačnej sústavy,

ktorá nebola zovretá z oboch strán. Z exteriérovej strany bola kontaktne nalepená na omietku ochrannej
prímurovky, ale priestor medzi zvislou hydroizoláciou a obvodovou nosnou stenou stavby nebol vyplnený
omietkou. Vplyvom tlaku vody z exteriéru, došlo k poškodeniu, prípadne odlepeniu, roztrhnutiu zvislej
hydroizolácie. K tomu podľa názoru znalca prispeli aj použité tvárnice Porotherm, ktoré majú ostré
drážky na svojom líci. V projekte nie je nikdy zakreslená zvislá špára medzi murivom a hydroizoláciou.

Ako sa má realizovať táto stavebná časť sa uvádza v slovenských technických normách a učí sa to
na školách. Podľa znalca nebola malta nanášaná medzi hydroizoláciu a tvárnicu po celej ploche. Len
zhora, ako spojivo medzi jednotlivými vrstvami tvárnic, ako sa pri obhliadke vyjadril aj zhotoviteľ. Pokiaľ
nie je vyplnený celoplošne priestor medzi zvislou hydroizoláciou a tvárnicou, tak je izolácia nefunkčná.
Namietaný polystyrén nad hydroizoláciou bol vo vodorovnej polohe. Znalec dospel k záveru, že chyba

nastala nie vo vodorovnej, ale v časti zvislej hydroizolácie.

Z druhého znaleckého posudku vyhotoveného Ústavom stavebnej ekonomiky mal súd preukázané, že
z predloženej fotodokumentácie a vyjadrenia zhotoviteľa dospel k záveru, že navrhnutá hydroizolácia v
2 vrstvách pri zistenej úrovni hladiny podzemnej vody bola dostačujúca. Udržala by po dobu 3 mesiacov

tlakovú vodu, ak by bola dobre urobená, v takom prípade má vydržať 50 až 100 rokov. Ústav dospel
k záveru, že bol použitý asfaltový pás hydroizolácie len v jednej vrstve a z vnútornej strany domu, čo
je v rozpore s projektovou dokumentáciu. Navrhnutá hydroizolácia je schopná odolávať vode, musí byť
zovretá a nesmie byť mechanicky poškodená, pričom spoje sú kritickým miestom. Spôsob realizácie
hydroizolácie znalec nemohol preveriť, nakoľko je konštrukcia zakrytá a neprístupná a po dohode s

navrhovateľmi nevykonal sondy, pretože mohli, ale aj nemuseli odhaliť príčinu zatekania.

Znalec k namietanému pravidelnému vedeniu stavebného denníka uviedol, že by nič neriešilo a jediným
riešením by bol stavebný dozor. S týmto názorom sa stotožnil aj Ústav, ktorý vytkol navrhovateľom, že
pri realizácii stavby viacerými dodávateľmi si mali zabezpečiť vedenie stavebného denníka a pretože

nemajú odborné vzdelanie aj stavebný dozor. Upozornenie projektanta, aby vyzvali statika na posúdenie
základovej škáry ignorovali navrhovatelia i zhotoviteľ.

Znalec Z.. Z. R.. určil aj skutočnú výšku škody 16.348,67 €, škodu uvedením do pôvodného stavu znalec
určil sumou 16.485,82,- € a celkové náklady na opravu posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil

sumou 17.331,99 €, teda viac ako sú náklady preukázané navrhovateľmi, ktorí si neuplatnili všetky
vzniknuté náklady len tie, ktoré preukázali listinnými dôkazmi. Jednotlivé položky neboli rozporované
účastníkmi, len zhotoviteľ namietal použitie kvalitnejších materiálov a zhodnotenie stavby vykonanímizolácie proti tlakovej vode z vnútra stavby. Ústav sa k výške škody sa nevyjadril, pretože mu nebol
predložený sanačný projekt.

Obaja znalci uviedli, že bolo možné s lacnejšími materiálmi zrealizovať hydroizoláciu v pôvodnej polohe,
t.j. zvonku, ale v tom prípade by sa museli odkopať základy domu až po základovú špáru a vznikli by
iné náklady. Dom nie je podpivničený celý, len čiastočne a aj táto skutočnosť by sťažovala izoláciu
nehnuteľnosti zvonku, naviac navrhovatelia v tom čase už v okolí domu vykonali vonkajšie úpravy
vrátane chodníkov čo by zvýšilo náklady spojené s obnovou izolácie zvonku.

V konaní boli vykonané rozsiahle znalecké dokazovania. Odporcovia spochybnili znalecký posudok
predložený navrhovateľmi, preto súd ustanovil znalca, ktorý dospel k inému záveru. Pretože si oba
znalecképosudkyodporovaliponámietkachzhotoviteľa,súddoplnildokazovaniekontrolnýmznaleckým
posudkom, pričom znalecká organizácia dospela v podstate k rovnakému záveru ako predchádzajúci
znalec ustanovený súdom. Obaja znalci ustanovení v konaní zhodne uviedli, že projektant navrhol

hydroizoláciu, ktorá by odolala zvýšenému tlaku spodnej vody počas troch mesiacov, nakoľko z hľadiska
životnosti stavby ide o krátke obdobie a obaja za príčinu zatečenia označili chybne realizovanú
hydroizoláciu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne

a to voči zhotoviteľovi, nakoľko obaja znalci sa zhodli, že príčinou zatečenia a teda vzniku škody
bola chybne vykonaná hydroizolácia. Voči projektantovi súd návrh zamietol v celom rozsahu. Nebolo v
konaní preukázané, že pri výkone svojej činnosti porušil konkrétnu povinnosť, ktorej následkom by bolo
zatečenie nehnuteľnosti navrhovateľov a teda vznik škody.

Súd zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť škodu v uplatnenej výške 17.238,08 €, nakoľko súd považuje
skutočnénákladyvynaloženénaodstránenieškodyzadôvodné.Kuplatnenejvýškeškodysavyjadrillen
znalec Z.. Z. R.., ktorý celkové náklady na opravu posudzovanej poruchy k termínu máj 2010 určil sumou
17.331,99 €, teda viac ako sú náklady uplatnené navrhovateľmi. Navrhovatelia si zvolili jeden z možných
spôsobov odstránenia vzniknutej škody a to hydroizoláciou proti tlakovej vode zvnútra nehnuteľnosti,

s čím bolo spojené použitie drahších materiálov, ale nemuseli odkopávať celú nehnuteľnosť zvonka,
vrátane vonkajších terénnych úprav a chodníkov, ktoré by sa museli obnoviť. Aj v prípade vonkajšieho
zateplenia by bolo potrebné vykonať vnútornú rekonštrukciu suterénu, nakoľko v ňom stála voda 2
mesiace. Odstránením vád musel byť celý suterén novostavby zrekonštruovaný, súd sa nestotožnil s
námietkou zhotoviteľa, že sa nehnuteľnosť zhodnotila, išlo o opravy existujúcej vady novostavby, ktorá

zapríčinila kompletné zvlhnutie časti novostavby, i keď na odstránenie vád bola použitá kvalitnejšia
hydroizolácia.

Čo sa týka vedenia stavebného denníka, v zmysle citovaného ustanovenia § 46d ods. 2 Stavebného
zákona bolo povinnosťou stavebníkov viesť stavebný denník. Existencia stavebného denníka by mohla

uľahčiť uplatňovanie vád a v danom prípade i vyhotovenie znaleckého posudku. Stavebný denník sám o
sebe by nezabránil vzniku škody čo potvrdili aj obaja znalci. V konaní bolo preukázané a nebolo sporné,
že navrhovatelia stavali nehnuteľnosť svojpomocne, realizovali stavbu viacerými dodávateľmi, dokonca
niektoré práce sami vykonávali. Bolo teda ich povinnosťou zabezpečiť si stavebný dozor a uzatvoriť
zmluvu s osobou spôsobilou ho vykonávať. Sami navrhovatelia si boli vedomí, že majú túto povinnosť,

nakoľko zisťovali osobu spôsobilú vykonávať stavebný dozor, čo potvrdili navrhovatelia, zhotoviteľ a aj
svedok Z.. U.. Stavebný dohľad mohol, ak by bol riadne vykonávaný, predísť vzniku škody, ale nie je
zodpovedný za kvalitu vykonaných prác, nakoľko ide o zodpovednosť zhotoviteľa konkrétnych prác.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku
dňu 18.6.2011 vo výške 1,25%.Navrhovatelia nepreukázali doručenie výzvy na zaplatenie istiny 17.238,08 € odporcovi v 1. rade
pred podaním návrhu na súd. Návrh mu bol doručený dňa 16.6.2011, dňa 17.6.2011 mohol zhotoviteľ
- odporca v 1. rade splniť svoju povinnosť a od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania t.j. od

18.6.2011, preto súd návrh v časti úroku z omeškania od 1.6.2011 do 17.6.2011 voči odporcov v 1. rade
zamietol a zaviazal ho zaplatiť navrhovateľom sumu 17.238,08 € spolu s úrokom z omeškania 9,25%
ročne z istiny od 18.6.2011 do zaplatenia, nakoľko si úrok z omeškania uplatnil v súlade s § 3 nar. vlády
č. 87/1995 Z.z..

V časti uplatneného nároku voči odporcovi v 2. rade súd návrh zamietol z dôvodov uvedených vyššie.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní

plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bude v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.