Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 4, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514209382
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:1514209382.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: EX CREDIT, a.s.,

IČO: 36 572 586, so sídlom v Bratislave, Šustekova č. 49, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Ing. JUDr. Bohumil
Husťák, súdny exekútor, so sídlom v Košiciach, Žriedlová č. 3, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
Hopferova, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova č. 2, o zaplatenie 19 718,64 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava V dňa 8. 4. 2014, postúpenou Okresným

súdom Bratislava V tunajšiemu súdu dňa 5. 6. 2014 domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške
19 718,64 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 30. 7. 2013
podal podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len Exekučný poriadok) viacero návrhov na
zmenu súdneho exekútora, ktorými žiadal, aby exekučný súd rozhodol o ukončení výkonu exekúcie
žalovanýmapoverilvýkonomnovooznačenéhosúdnehoexekútora.Vočipredmetnémuuzneseniupodal
žalovaný odvolanie napriek tomu, že ako osoba znalá práva musel vedieť, že Exekučný poriadok v
§ 37 určuje okruh účastníkov exekučného konania, ktorými sú oprávnený a povinný, iné osoby sú

účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor, účastník môže napadnúť rozhodnutie
súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje, odvolanie súdneho exekútora v časti, ktorá
smeruje voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora, sa netýka trov exekúcie. V reakcii na výzvu súdu
žalobca spotreboval právne služby nutné k predloženiu obrannej právnej argumentácie, čím žalobcovi
v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného vznikla materiálna škoda, ktorá bola ku dňu 3. 2.
2014 vyčíslená vo výške 16 432,20 Eur bez DPH z titulu náhrady nákladov vynaložených na právne

služby - prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie vyjadrenia na výzvu súdu k podanému odvolaniu.
V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR je zodpovednosť súdneho exekútora za škodu
koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. V spojení s
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladmi tejto zodpovednosti sú vznik škody, protiprávne
konanie alebo opomenutie exekútora alebo jeho zamestnanca a príčinná súvislosť medzi týmto konaním
alebo opomenutím a vznikom škody. Žalobca si v konaní uplatňuje skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v
podobe zníženia jeho majetku v dôsledku vzniku povinnosti zaplatiť odmenu advokátovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14. 8. 2014 žiadal žalobu zamietnuť.
Žalobcom nebola preukázaná existencia škody, protiprávne konanie exekútora, neboli predložené
dôkazy, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu návrhu.Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, svedka, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca vo výpovedi uviedol, že podal niekoľko návrhov na zmenu exekútora podľa § 43 ods. 10
Exekučného poriadku, o ktorých súd rozhodol a voči uzneseniam súdu sa žalovaný odvolal. Žalobca sa k
odvolaniamvyjadroval,keďžekonajúciexekučnýsúdhovyzvalnavyjadrenieabolispotrebovanéprávne
služby žalobcu. Žalobcovi vznikla škoda vo výške spotrebovaných právnych služieb pri 510 prípadoch,

v ktorých zasielal vyjadrenia, za 2 úkony právnej služby vo vyčíslenej výške 19 718,64 Eur.

Žalovaný vo výpovedi uviedol, že jeho exekučný úrad bol zaťažený 4000 návrhmi od EX CREDIT, a.s..
Žalovaný využil svoje právo v exekučnom konaní odvolať sa proti uzneseniam súdov o zmene exekútora
a proti výroku o trovách konania a uplatniť si svoje náklady, ktoré mu vznikli, lebo sa jednalo o tisíce
eur. Uznesenia súdu boli vydané v tom zmysle, že na náhradu trov bol zaviazaný povinný a ďalšia

časť uznesení smerovala k tomu, že ich bude vymáhať nový exekútor, JUDr. Krutý. Ako exekútor sa
stal účastníkom konania výlučne vtedy, keď sa rozhodovalo o trovách exekúcie. Každý súd posudzoval
odvolania individuálne a záležalo len na sudcovi ako rozhodne.

Svedok JUDr. Rudolf Krutý, súdny exekútor, vo výpovedi pred dožiadaným súdom -Okresným súdom

Bratislava I uviedol, že trovy exekúcie si uplatňoval štandardne podľa vyhlášky o náhrade trov
exekučného konania s tým, že niektoré konania skončili už vymožením, väčšia časť konaní je živá a
tieto konania prebiehajú.

Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v platnom znení tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v platnom znení na účely tohto zákona orgán verejnej moci je orgán územnej samosprávy,

verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým
zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1, 3 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,

najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.). exekútor je štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.

Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Podľa § 5 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie
verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú alebo jeho zamestnancami v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku je upravená ako objektívna zodpovednosť

bez ohľadu na zavinenie, t.j. je uplatniteľná bez ohľadu na subjektívnu stránku, na zavinenie, na strane
škodcu. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať.
Predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie
exekútora, prípadne jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku, príčinná

súvislosť medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom škody. Predpoklady vzniku
zodpovednosti musí preukázať poškodený.

Postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ bodom 3 zákona č. 514/2003
Z.z. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej

činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu,
ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (PL.ÚS 49/2003).
Čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej
moci(§5ods.2Exekučnéhoporiadku).Nasúdnehoexekútorasaprivýkoneexekučnejčinnostivzťahuje
právny režim náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (nález Ústavného súdu SR z 13. 2. 2013

sp. zn. 2ÚS 165/2012).

Pri rozhodovaní exekučného súdu o vylúčení exekútora z výkonu exekúcie prevažuje verejnoprávny
rozmer činnosti súdneho exekútora, teda jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej verejnú moc.
Tento verejnoprávny rozmer činnosti exekútora akcentuje požiadavku nestranného výkonu jeho

činnosti. Súdny exekútor ako súčasť súdnej moci nie je účastníkom exekučného konania, nie je
nositeľom žiadnych základných práv, ktoré by mohli byť postupom exekučného súdu rozhodujúceho
o vylúčení exekútora z výkonu exekúcie porušené. Pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo
vzťahu k rozhodovaniu o trovách exekučného konania, prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby
vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného

konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. 2ÚS 4/2012).Ak exekútor spôsobí škodu inak, ako pri exekučnej činnosti, ktorá má oporu v poverení súdom, vtedy
exekútor zodpovedá podľa všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho
zákonníka).

Pokiaľ ide o nárok v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, zákon nevyžaduje predbežné
prejednanie nároku a poškodený má možnosť domáhať sa odškodnenia priamo žalobou podanou na
súde (rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. 6. 2009 sp. zn. 6Co/132/2009).

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nepostačuje, ak je len sprostredkovaný.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
priama príčina vzniku škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu, čo v
danom prípade nebolo preukázané.

V danom prípade sa žalobca domáha finančnej náhrady - náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená v
súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorú súdny exekútor vykonával na základe poverenia súdu podľa
Exekučného poriadku, preto nemožno tento právny nárok subsumovať pod všeobecné predpisy o
zodpovednosti za náhradu škody (§ 420 Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť exekútora upravuje §
4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak spôsobil škodu pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

súdu podľa Exekučného poriadku. Súdny exekútor ako fyzická osoba sa považuje za orgán verejnej
moci a exekučná činnosť je výkonom verejnej moci podľa § 1 písm. a/ a § 2 písm. b/ bod 2 zákona č.
514/2003 Z.z.

V konkrétnych okolnostiach danej veci bolo zásadnou otázkou určenie, či došlo k nesprávnemu

úradnému postupu exekútora, či nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda a či medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou existuje príčinná súvislosť.
Ak sa súdny exekútor riadil poučením súdu o možnosti podať odvolanie, využil svoju možnosť odvolať
sa voči výroku o trovách exekučného konania a voči výroku o zmene súdneho exekútora.
Žalovaný nebol účastníkom konania vo vzťahu oprávnený a povinný, len vo vzťahu k trovám exekúcie.

Ako vyplýva z dokazovania v tomto konaní, súdny exekútor bol vo svojich odvolaniach čiastočne
úspešný vo výroku o zmene exekútora (napr. uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 4. 3.
2014 pod č.k. 3Er/782/2010-22, uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 18. 3. 2014 pod č.k.
20Er/478/2009-32) a vo výroku o náhrade trov exekúcie nebola žalovanému - exekútorovi náhrada trov
exekúcie priznaná, lebo si ich neuplatňoval (napr. uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 9. 12.

2013 č.k. 3Er/782/2010-12).
Ak súdny exekútor, ktorý bol poverený súdom na vykonávanie exekúcie, podal odvolania proti obom
výrokom uznesenia súdu, nedopustil sa porušenia svojich povinností vyplývajúcich z Exekučného
poriadku a nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.
Exekútor sa riadil poučením súdu o možnosti podať odvolanie proti obom výrokom rozhodnutia,

rozhodnutie sa ho priamo dotýkalo, preto sa odvolal, keďže pôvodne bolo podaných okolo 4000
návrhov oprávneným, ktoré jeho úrad zaťažili a po krátkej dobe oprávnený - žalobca požiadal o
zmenu exekútora. Naviac žalobca do konania o náhradu škody nesprávnym úradným postupom prevzal
rozhodnutia, voči ktorým sa súdny exekútor neodvolal (napr. uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 2Er/1374/2010).

Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, žalobca si trovy
právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli za vynaložené právne služby, keď sa k odvolaniam vyjadroval
po výzve súdom, mohol uplatňovať prostredníctvom exekučného súdu, ktorý by o nich bol rozhodoval v
rámci odvolacieho konania a exekučný súd by sa zaoberal tiež účelnosťou vynaložených trov konania
žalobcu.

Tvrdenie žalobcu, že mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného materiálna škoda z titulu
náhrady nákladov za vynaložené právne služby, nemožno považovať za preukázanie škody ani príčinnej
súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Za týchto okolností možno konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik škody, nesprávny úradný postup
exekútora, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, v dôsledku

čoho neboli splnené predpoklady zodpovednosti exekútora za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.Škoda a zodpovednosť exekútora za škodu by bola daná vtedy, ak by sa pohľadávka žalobcu -
oprávneného voči povinnému stala nevymožiteľnou v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom žalovaného, čo preukázané nebolo.

Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.