Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205055
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5812205055.22

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: L. B.Á.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zuzana Baloghová,
advokátka, Ružomberok, Ul. Madačova 7, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX,
zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát, Námestovo, Mieru 312, v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sporových strán tak, že z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje súpravu hrncov zn. Zepter a
do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. T., a to pozemok C KN parc. č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 395 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX, postavený na tomto
pozemku

- hnuteľné veci:
- obývačková stena Bebrava
- spálňová stena + posteľ
- sedacia súprava biela v obývačke
- kancelársky stôl

- plyšový koberec v obývačke
- stôl + 6 stoličiek
- 40 kusov poštových holubov.

II/ Žalobkyňa a žalovaný sú výlučne zaviazanými zo záväzkov zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/
XX, uzatvorenej medzi Prima bankou Slovensko, a.s. ( predtým Dexia banka Slovensko, a.s. ) so sídlom

Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 zo dňa 22. 5. 2007, každý vo výške 3 714,56 EUR.

III/Žalovanýje povinný zaplatiťžalobkyni33510,80EURdo60dníododňa právoplatnostirozsudku.

IV/ Súd z r i a ď u j e záložné právo k nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. XXX pre obec a k.ú. T., a to
pozemok C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 395 m2 a rodinný dom súp. číslo

XXX, postavený na tomto pozemku v prospech žalobkyne na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne voči
žalovanému vo výške 33 510,80 EUR titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
priznanej vo výrokovej časti III/ tohto rozsudku.

V/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

VI/ Strany sú p o v i n n é nahradiť trovy konania štátu, každá vo výške jednej polovice, vo výške
vyčíslenej v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

VI/ Strany sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1999,90 EUR, na účet Slovenskej pošty,
a.s. ,Košice , Thurzova 1, číslo účtu: D., vedený v Poštovej banke, a.s. , s variabilným symbolom:

XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 3. 8. 2012 žalobkyňa žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len „BSM „ ), ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva so žalovaným

a zaniklo rozvodom ich manželstva dňa XX. X. XXXX. Podľa nej do BSM nadobudli nehnuteľnosti,
evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. T., a to pozemok C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 395 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX, postavený na tomto pozemku. Ďalej podľa nej
nadobudli do BSM hnuteľné veci : práčka, chladnička, mraziaci box, mikrovlnná rúra, toastovač, varná
kanvica, žehlička, žehliaca doska, sušiak na prádlo, plynová pec na varenie, kosačka, bojler, 2x plynová
bomba veľká, stôl + 6 stoličiek, obývacia stena Bebrava, spálňová stena + posteľ, sedačka biela látková

( obývačka ), sedačka hnedá ( pri TV ), dvojposteľ, posteľ jednolôžková, kancelársky stôl, zrkadlo veľké
( chodba ), plyšový koberec ( obývačka ), zariadenie kúpeľne a práčovne ( vešiaky, skrinky ), vysávač
Zelmer, magnetofónová a gramofónová skrinka 1983, meteorologická stanica, zasúvacie dvere, police
( z obchodu ) 2 kusy, kotol na ústredné kúrenie, lustre 4 kusy, prístrešok pre holuby, konštatovacie
hodiny Tipes a 100 kusov poštových holubov. Navrhla, aby súd do jej vlastníctva prikázal hnuteľné

veci: 2x plynová bomba veľká, obývacia stena Bebrava, sedačka biela látková ( obývačka ), dvojposteľ,
kancelársky stôl, zrkadlo veľké ( chodba ), plyšový koberec ( obývačka ), zasúvacie dvere a police ( z
obchodu ) 2 kusy, do výlučného vlastníctva žalovaného aby prikázal nehnuteľnosti, evidované na LV č.
503 pre obec a k.ú. T. a zvyšok hnuteľných vecí. Ďalej navrhla, aby súd uložil zároveň žalovanému vydať
jej hnuteľné veci, ktoré žiada prikázať do svojho výlučného vlastníctva a aby súd zaviazal žalovaného,

aby jej vyplatil vyrovnací podiel vo výške 53 445 EUR.

2.Kžalobesavyjadrilžalovaný.Uviedol,žesňounesúhlasí.Podľanehožalobkyňakladiedôraznacenu
rodinného domu s príslušenstvom vo výške 99 000 EUR. On požiadal o určenie ceny znalcom W.. I. Ž.,
pričom podľa jeho posudku cena rodinného domu je 67981 EUR. Žalobkyňa aj zaradila do vyporiadania

veci, ktoré do BSM nepatria, pretože nie sú vo vlastníctve žalobkyne ani žalovaného, konkrétne ide
o prístrešok pre holuby, konštatovacie hodiny Tipes a 100 kusov holubov a kotol na ústredné kúrenie
nadobudol až po rozvode manželstva výlučne on.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán, svedkov, znaleckými posudkami a listinnými
dôkazmi a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

4. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania BSM, ktoré zaniklo
rozvodom ich manželstva so žalovanou dňa 26. 4. 2011.6. 3. 2000. Medzi stranami nebolo sporné, že
do BSM nadobudli nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. T., a to rodinný dom súp.
číslo XXX na pozemku parcela č. XXX/X a pozemok C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 395 m2. Zo znaleckého posudku č. 27/2014 znaleckej organizácie ZNALCI s.r.o. súd

zistil, že všeobecná hodnota rodinného domu vrátane vonkajších úprav a pozemku je 66229,54 EUR.Z výsluchov strán súd zistil, že tento rodinný dom po rozvode manželstva užíva žalovaný. Žalovaný
ani žalobkyňa o dom neprejavili záujem. Žalovaný pôvodne o rodinný dom záujem mal, no počas
konania svoje stanovisko zmenil s tým, že sa mu nepodarilo získať peňažné prostriedky, aby z domu

žalobkyňu vyplatil a v rámci záverečnej reči navrhol, aby súd prikázal rodinný dom do podielového
spoluvlastníctva strán. Súd je názoru, že prikázanie rodinného domu do podielového spoluvlastníctva
by bolo voči žalobkyni nanajvýš nespravodlivé. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že rodinný
dom po rozvode užíva žalovaný s plnoletým synom sporových strán a žalobkyňa býva v prenajatom byte
so zdravotne ťažko postihnutou dcérou, ktorá pochádza z manželstva so žalovaným. Súd je aj názoru,

že prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva by bolo aj v rozpore s účelom ustanovení
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pretože v prípade, že by sa strany stali podielovými
spoluvlastníkmi, čo by viedlo k ďalšiemu sporu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde by
nastala rovnaká situácia - teda, vzhľadom na to, že stavba nie je reálne deliteľná, by vyvstala otázka,
či niektorý zo spoluvlastníkov má o vec záujem a má prostriedky na vyplatenie druhého spoluvlastníka,
alebo ak nie, tak by súd nariadil predaj rodinného domu a rozdelenie jeho výťažku medzi spoluvlastníkov.

Nie je však vylúčené, že predaj nehnuteľností nebude realizovaný, nehnuteľnosti nebudú predané a
teda nebude ani výťažok, ktorý by si strany mohli rozdeliť. Žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobkyne,
že po rozvode manželstva pozemok, cez ktorý sa realizuje prístup k rodinnému domu, previedol na
svojho brata. Súd preto považuje možnosť predaja rodinného domu po prípadnom prikázaní domu
do podielového spoluvlastníctva strán za komplikovanú, pretože fakt, že nie je zabezpečený prístup

k rodinnému domu by iste odrádzal potenciálnych záujemcov o kúpu. Prikázaním rodinného domu do
podielovéhospoluvlastníctvabysafakticky„zakonzervoval„súčasnýnevyhovujúcistav,kedyžalobkyňa
ako spoluvlastníčka nemôže už päť rokov od rozvodu realizovať vo vzťahu k domu svoje vlastnícke
právo a je nútená zabezpečiť si potrebu bývania prenájmom bytu. Pokiaľ aj žalovaný žalobkyni počas
konania ponúkal, aby sa do domu opäť nasťahovala, o čo ona záujem nemá, tak súd je názoru, že

od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby bývala v rodinnom dome spolu so žalovaným - jej
bývalým manželom a len takto realizovala svoje vlastnícke právo. Naopak, súd je názoru, že požiadavka
žalobkyne,abydostalazdomuvyporiadacípodielvpeniazoch,jeplnelegitímna.Súdjenázoru,žepokiaľ
aj žalovaný nemá dostatok peňažných prostriedkov na vyplatenie žalovanej, v prípade, že sa stane
výlučným vlastníkom domu, tak má možnosť zabezpečiť si peniaze na vyplatenie žalobkyne z úveru,

zabezpečeného záložným právom na dome alebo predajom domu, po dohode so svojím bratom ohľadne
prístupu k domu. Žalobkyňa takúto možnosť nemá, keďže by kvôli prístupu k domu nemala možnosť
ho predať. Súd preto dom a pozemok, ktorý je na ňom postavený, prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného, za cenu určenú znaleckým posudkom. V znaleckom posudku organizácie ZNALCI s.r.o. je
okrem domu a pozemku ocenený aj holubník, o ktorom žalovaný tvrdí, že do BSM nepatrí, pretože nie

je vlastníctvom ani jedného z bývalých manželov, ale vlastníctvom jeho synovca Ľ. Č.. Súd z výsluchov
svedkov R. Č. a Ľ. Č. zistil, že skutočne holubník do BSM nepatrí, pretože ho postavili uvedení svedkovia
na pozemku matky R. Č., ktorá je tiež matkou žalovaného ( R. Č. je sestra žalovaného ). To isté sa týka
konštatovacích hodín a 20 poštových holubov. Z evidenčného listu chovateľov poštových holubov, ktorý
súdu doručil Slovenský zväz chovateľov poštových holubov, ktorého je žalovaný členom, súd zistil, že v

roku 2011, kedy došlo k rozvodu, mal žalovaný 80 poštových holubov. Žalovaný sa vyjadril, že ku dňu
zániku BSM choval 60 poštových holubov, takže z týchto dôkazov vyplynulo, že pokiaľ ich minimálne 20
kúpil jeho synovec Ľ. Č. ( výpoveď R. Č. ) a ku dňu zániku BSM ich bolo 60, tak žalovaný so žalobkyňou
do BSM nadobudli 40 kusov poštových holubov. Z vyjadrenia Slovenského zväzu chovateľov poštových
holubov vyplýva, že obvyklá cena poštových holubov je cca 40 EUR za kus. Súd preto ustálil, že cena

poštových holubov, ktoré nadobudli do BSM, je 1600 EUR. Súd nepovažoval za potrebné vykonať
na zistenie ceny týchto poštových holubov znalecký posudok, ako tvrdil žalovaný; súd je názoru, že
Slovenskýzväzchovateľovpoštovýchholubov,ktorýpotvrdenievydal,jedostatočneodbornouautoritou,
ktorá sa môže vyjadriť k cene holubov a je postačujúce vychádzať z ich potvrdenia, kde sa ani neuvádza,
že by sa cena poštových holubov nejako výrazne líšila u jednotlivých exemplárov. Ďalšou vecou, ktorá

bola predmetom vyporiadania, je osobné motorové vozidlo S. O. ev. číslo: J. XXXJH, výrobné číslo: X..
Strany sa zhodli na tom, že zostatková hodnota tohto vozidla je 2200 EUR. Po rozvode ho mala v užívaní
žalobkyňa, ktorá ho predala. Keďže žalobkyňa bez súhlasu druhého manžela previedla na inú osobu
vec, ktorá patrí do BSM, súd nemôže túto vec prikázať žiadnej zo strán do výlučného vlastníctva, keďže
tá je v súčasnosti vo vlastníctve tretej osoby, ale žalobkyňa je povinná nahradiť do BSM všeobecnú

hodnotutejtoveci,teda2200EUR.To,ženazakúpenievozidlabolipoužitépeniazezdotácieposkytnutej
dcére sporových strán D. B., nič nemení na skutočnosti, že vozidlo bolo nadobudnuté do BSM. Podľa
§ 150 OZ možno v rámci vyporiadania BSM vyporiadať to, čo zo spoločného majetku bolo použité na
výlučný majetok niektorého z manželov alebo to, čo z výlučného majetku jedného z manželov bolopoužité na spoločný majetok, nie však to, čo bolo použité z majetku inej osoby, v tomto prípade dcéry
sporových strán D. B., na nadobudnutie spoločného majetku manželov. Ďalej súd vyporiadal hnuteľné
veci, ktoré strany žiadali vyporiadať, a to podľa ich dohody na pojednávaní dňa 15. 8. 2016, nasledovne:

obývačkovú stenu Bebrava súd prikázal žalovanému za 100 EUR, spálňovú stenu + posteľ prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného za 70 EUR, sedaciu súpravu bielu v obývačke prikázal žalovanému
za 20 EUR, kancelársky stôl prikázal za 25 EUR žalovanému, plyšový koberec v obývačke za 20 EUR
žalovanému, stôl + 6 stoličiek za 25 EUR žalovanému, súpravu hrncov zn. Zepter za 175 EUR žalobkyni.
Predmetom vyporiadania bol aj spoločný záväzok strán a to na základe zmluvy o poskytnutí úveru č.

XX/XXX/XX, uzatvorenej medzi Prima bankou Slovensko, a.s. ( predtým Dexia banka Slovensko, a.s. )
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 zo dňa 22. 5. 2007. Na základe tejto zmluvy bol stranám
ako dlžníkom poskytnutý úver vo výške 700 000,- Sk ( v prepočte 23 235,74 EUR ). Žalobkyňa žiadala,
aby z tohto úveru súd vyporiadal len polovicu, teda 350 000,- Sk, pretože polovicu z úveru, teda sumu
350 000,- Sk, poskytla svojej sestre W. Y., ktorá túto sumu aj spláca. Žalovaný bol názoru, že úver by
nemal byť predmetom vyporiadania, pretože žalobkyňa ho celý poskytla svoje sestre W. Y., a to, že

sumu 100 000,- Sk ešte počas manželstva zaplatila svojej sestre W. Y. ako vrátenie pôžičky, 200 000,-
Sk jej dala z dôvodu, že bola ochotná podpísať záložnú zmluvu a 300 000,- Sk poskytla na účet p.
Y. - manžela svojej sestry. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní dňa 15. 5. 2013 vyplýva, že svojej
sestre W. Y. z peňazí z úveru, ktorý si zobrali spoločne so žalovaným, svojej sestre vyplatila 300 000,-
Sk, z čoho 100 000,- Sk bola cena za tovar, ktorý žalobkyňa od svojej sestry odobrala v rámci svojho

podnikania a 200 000,- Sk jej poskytla z dôvodu, že podpísala zmluvu o zriadení záložného práva
na stavbu, ktorú majú so žalobkyňou v spoluvlastníctve a ktorou je zabezpečený záväzok z úverovej
zmluvy, ktorú uzatvorili strany sporu s Prima bankou Slovensko. Z výpovede žalobkyne súd zistil aj,
že úver po rozvode spláca ona, t.j. žalobkyňa, pričom jej sestra W. Y. sa na splácaní podieľa jednou
polovicou. Súd z dokazovania konštatuje, že z úverovej zmluvy zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili

úverovú zmluvu, z ktorej im vznikol spoločný záväzok splatiť úver vo výške 700 000,- Sk. Pokiaľ však
žalobkyňa žiada vyporiadať len polovicu tohto úveru, teda sumu 350 000,- Sk, súd vyporiada len úver
v tejto výške. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa svojej sestre poskytla peniaze z úveru v celej
výške, t.j. 700 000,- Sk. Súd podotýka, že nie je na žalobkyni, aby preukazovala, na aký účel boli použité
peniaze z úveru, ale naopak, pokiaľ žalovaný tvrdí, že všetky peniaze z úveru žalobkyňa poskytla svojej

sestre W. Y., je povinný to preukázať. Tá strana sporu, ktorá z určitého tvrdenia vyvodzuje pre seba
priaznivé procesné následky, je povinná ich preukázať. Súd konštatuje, že žalovaný svoje tvrdenie o
použití peňazí z úveru nepreukázal. Zo správy Prima banky Slovensko, a.s. ohľadne úverovej zmluvy
súd zistil, že ku dňu 26. 4. 2011, teda ku dňu zániku BSM bol zostatok úveru vo výške 19 104,18 EUR.
Od tohto dátumu do dňa vyhlásenia rozsudku žalobkyňa zaplatila splátky vo výške 12452,91 EUR, a

keďže z nich žiada vyporiadať len polovicu, tak súd uzavrel, že za žalovaného zaplatila splátky vo výške
jednej štvrtiny z tejto sumy, t.j. 3 113,23 EUR. Žalovaný je povinný jej v rámci vyporiadania BSM túto
sumu nahradiť. Odo dňa vyhlásenia rozsudku do konca úverového vzťahu je podľa potvrdenia banky
ešte potrebné zaplatiť 14 858,27 EUR, teda polovica z tejto sumy, ktorá je predmetom vyporiadania,
činí 7 429,14 EUR. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní z tejto sumy zaplatiť každý po polovici, teda po

jednej štvrtine zvyšku úveru, vrátane úrokov z úveru. Súd preto rozhodol, že každá sporová strana
sa stáva výlučne zaviazaná vo výške EUR zo záväzku z uvedenej úverovej zmluvy vo výške 3
714,56 EUR. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že do rodinného domu investoval peniaze, ktoré mal pred
uzavretím manželstva, z výsluchu svedka S. B. súd zistil, že žalovaný použil z peňazí, ktoré mal pred
uzavretím manželstva, sumu 100 000,- Sk ( v prepočte 3 319,39 EUR ). Ohľadne tejto sumy má žalovaný

právo, aby mu bola z BSM nahradená. Čo sa však týka jeho požiadavky vyporiadať v rámci BSM jeho
pôžičku od svojho brata S. B. vo výške 50 000,- Sk, z výsluchu tohto svedka aj samotného žalovaného
vyplýva, že žalovaný si zobral od S. B. pôžičku vo výške 50 000,- Sk počas trvania manželstva, avšak
bez súhlasu žalobkyne. Dôsledkom toho je, že tento záväzok je síce platný, ale zaviazaný z neho
je výlučne žalovaný, preto nie je dôvod tento záväzok vyporiadať v rámci vyporiadania BSM, keďže

nejde o spoločný záväzok. Peniaze z tejto pôžičky ale patria do BSM, čo znamená, že nie je dôvod ani
týchto 50 000,- Sk vyporiadať ako investíciu, vynaloženú z výlučného majetku žalovaného na spoločný
majetok strán. Pokiaľ žalobkyňa žiadala vyporiadať výšku investícií, ktoré vynaložili zo spoločných
peňazí na výlučný majetok žalovaného, a to investície do pozemku v okolí ich rodinného domu, ktorý
je vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa výšku týchto investícií netvrdila a ani nepreukázala. Pokiaľ

žiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na hodnotu vonkajších úprav na pozemku v okolí ich
rodinného domu, súd tento návrh neakceptoval. Takýto dôkaz by bol nadbytočný. Žalobkyňa totiž znáša
dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že zo spoločného majetku boli vynaložené investície na
výlučný majetok žalovaného, a to aj ohľadne konkrétnych investícií čo do ich druhu ( konkrétny materiál,práce alebo služby ) a aj výšky. Žalobkyňa výšku investicií ani netvrdila, poťažne nepreukázala. Súd
potom konštatuje, že hodnota vecí, ktoré patria do BSM je 66 664,54 EUR, pričom súd, vychádzajúc
zo zásady rovnakého podielu strán, dospel k záveru, že podiel oboch strán na BSM je vo výške 33

332,27 EUR. Súd žalobkyni prikázal z BSM do výlučného vlastníctva vec v hodnote 175 EUR a veci v
hodnote 66489,54 EUR prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný sa teda stáva výlučným
vlastníkom vecí, ktorých hodnota je o 33 157,27 EUR vyššia, ako je jeho podiel na BSM. Okrem toho
je žalobkyni povinný nahradiť sumu, ktorú namiesto neho doposiaľ zaplatila na splátkach spoločného
úveru, vo výške 3 113,23 EUR . Žalobkyňa je však povinná nahradiť zo svojho podielu investície, ktoré

žalovaný vynaložil zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok vo výške 3 319,39 EUR. Suma,
ktorú má žalovaný žalobkyni doplatiť na vyrovnanie podielov na BSM, teda činí:
33 157,27 EUR ( hodnota vecí, ktoré presahujú podiel žalovaného na BSM a ktoré súd prikazuje do jeho
výlučného vlastníctva ) + 3 113,23 EUR ( splátky úveru, ktoré za žalovaného v období od zániku BSM
do vyhlásenia rozsudku platila žalobkyňa ) - 1 659,70 EUR ( polovica investícií, ktoré žalovaný vynaložil
na nadobudnutie rodinného domu zo svojich peňazí, ktoré mal pred uzavretím manželstva ) -1100 EUR

( podiel na hodnote vozidla zn. S. O., ktoré nadobudli do BSM a ktoré žalobkyňa po rozvode bez súhlasu
žalovaného predala ) = 33510,80 EUR.

6. Súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného
práva na nehnuteľnostiach, ktoré súd prikázal žalovanému do výlučného vlastníctva. Súd sa stotožnil s

tvrdením žalobkyne, že vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorú jej voči žalovanému priznal a skutočnosť,
že žalovaný súčasne deklaruje nedostatok prostriedkov na vyplatenie žalobkyne, je reálna obava z
ohrozenia exekúcie. Je tiež pravdou, že žalovaný sa v minulosti zbavil majetku, z ktorého by bolo možné
zabezpečiť peniaze na vyplatenie žalobkyne, a to pozemkov, ktoré previedol na svojho brata. Súd je
preto názoru, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný.

7. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania
nepriznal žiadnej strane a to z dôvodu, že ide o konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom nemožno
konštatovať výlučný úspech žiadnej strany a vzhľadom na špecifiká tohto konania, ktoré možno začať
na návrh ktorejkoľvek strany. Vzhľadom na toto rozhodnutie súd rozhodol, že náhradu trov konania štátu

( znalečné a vecné náklady vyplatené banke ) bude každá strana znášať po polovici. Súčasne súd
rozhodol o povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM, pričom základom na výpočet
tohto poplatku je hodnota vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania, t.j. poplatok vo výške 3% zo základu
66 664,54 EUR( položka 6b sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. ).

Poučenie:

. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.