Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412210228
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8412210228.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného A., s.r.o., A. XX, N., L.: XX XXX XXX, právne
zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnej O. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. traťou XXXX/XX, G., o vymoženie 757,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 6Er/1073/2012-11 zo dňa 28.01.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len ako ,,súd prvého stupňa“) zamietol napadnutým uznesením žiadosť
súdneho exekútora M.. F. G., I. úrad N. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.10.2012.

V odôvodnení uviedol, že preskúmaním žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, zmluvy o úvere a k nej prináležiacich všeobecných

obchodných podmienok dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
nutné zamietnuť v zmysle § 44 ods. 2 predposledná veta Exekučného poriadku a to pre rozpor so
zákonom. Ustanovenie zmluvy v bode 14. Všeobecných obchodných podmienok o vyplnení zmenky
považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ku škode spotrebiteľa a súčasne
nie je individuálne dojednaná. Za neprijateľnú podmienku považoval taktiež rozhodcovskú doložku

upravenú v bode 15. Všeobecných obchodných podmienok, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, pričom nebola individuálne dojednaná. Predmetná rozhodcovská doložka preto bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre exekútora.

Ďalej uviedol, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor JUDr. F.
G., ktorý je s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 322/2010-37 zo dňa
13.04.2011akobývalýzamestnanecoprávnenéhovylúčenýzvykonávaniaexekúcievedenejvprospech
oprávneného A., s.r.o.. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Delcourt vs.
Belgicko) a najmä na tzv. teóriu zdania, podľa ktorej súd, resp. aj niektorý iný orgán, ktorý vykonáva
justičné funkcie (v danom prípade súdny exekútor) musí byť nielen subjektívne (fakticky) nezávislý,

ale musí sa tak javiť aj objektívne v očiach strán. Záruky nezávislosti majú nielen faktickú, ale aj
psychologickú povahu. Súdny exekútor nemusí byť v skutočnosti zaujatý, stačí, že sa javí byť zaujatým
v očiach strán.

Z týchto dôvodov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenie veci a neúplného zistenia skutkového stavu. Exekučný súd prekročil rámec svojejpreskúmavacej povinnosti zverenej mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 44 ods. 25 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný
súd nesprávne aplikoval právny predpis, mal preskúmať exekučný titul z formálnej i materiálnej stránky,

teda z pohľadu dodržania formálnych náležitostí exekučného titulu a z pohľadu hmotnoprávnych
predpokladov exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, skúma
len výrok exekučného titulu, ale nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku, obmedzuje
sa na zjavné dôvody. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že zmluvné strany nedojednali
žiadnu rozhodcovskú doložku, resp. zmluvu. Poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú
zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, podľa ktorej zmluvná strana môže
podať žalobu na všeobecnom súde, teda povinnému nebola odňatá možnosť dosiahnuť riešenie sporu
na všeobecnom súde, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dojednaná vo všeobecných

obchodných podmienkach. Nešlo teda o dojednanie výlučne rozhodcovského súdu pre riešenie sporov
zo zmluvy, preto bolo použitie § 53 ods. 4 písm. r) OZ súdom prvého stupňa nesprávne. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že nález Ústavného súdu SR, na ktorý poukázal prvostupňový súd, predstavuje individuálne

rozhodnutie týkajúce sa konkrétneho konania, nemá všeobecnú platnosť a súdy ním nie sú viazané.
Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov, ktoré konštatovali, že súdny exekútor JUDr. F. G. nie
je vylúčený z vykonávania exekúcie. Taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho
správneho súdu ČR

V doplnení odvolania doručenom súdu prvého stupňa dňa 23.06.2014 z dôvodu odstránenia
akýchkoľvek procesných pochybností oprávnený oznámil meno nového súdneho exekútora, ktorým je
M.. L. D., so sídlom C. XX/A, N.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)vzmyslezásadustanovenia§212zákonač.99/1963Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej doložky ako
súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 10.11.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať

existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011.

Súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá je podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatná, a teda ani
nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (6Cdo 1/2012).Predmetná rozhodcovská doložka upravená v čl. 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
upravuje riešenie sporov tak, že podľa voľby žalobcu bude vec riešiť rozhodcovský súd alebo všeobecný
súd, podľa toho, na ktorom súde podá žalobu žalobca.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť individuálnym
dojednaním svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú

doložku dojednať individuálne.

Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v

tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanie je
nepochybne forma doložky, t.j. skutočnosť, že bola predložená povinnej ako spotrebiteľovi ako súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo formulárovej podobe, bez možnosti zmeny jej obsahu, či
výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd prvého stupňa preto v súlade so zákonom zamietol žiadosť súdneho exekútora.

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08

Asturcom ).

Neplatnosť rozhodcovskej doložky je v tejto veci zrejmá aj z dôvodu, že vo veci spotrebiteľa s bydliskom
v Kežmarku rozhodoval rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave.

Odvolací súd preto poukazuje na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj z dôvodu geografickej
vzdialenosti rozhodcovského súdu, ktorá je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa
vo vzťahu k uplatňovaniu práva.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane

osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Exekučný súd postupoval správne, keď sa zaoberal tiež otázkou možnej zaujatosti súdneho exekútora
vo vzťahu k účastníkom konania a následne spochybnením jeho nestrannosti. Táto skutočnosť však
sama osebe nepostačuje pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Podstatnou

skutočnosťou a záverom, ktorý mal byť vyslovený je to, že na vykonanie exekúcie chýba základný
predpoklad, právoplatný exekučný titul. Posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako vzťahu
spotrebiteľského, vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov uvedených v odôvodnenítohto rozhodnutia má za následok absenciu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený takto
nedisponuje právoplatným exekučným titulom, a to bez ohľadu na osobu súdneho exekútora.
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.