Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213220304
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213220304.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcov v 1. rade Vítkovské
stajne, spol. s r.o., Vitkovce č. 64, Kuzmice, IČO: 36 544 761, v 2. rade Q.. U. F., O. XX, R., K. W. Y.,
obaja zastúpení: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., Pri parku 8, Maňa, proti žalovanému: P. V.,
V. XX, O., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Šumavská 3, Bratislava

o zaplatenie 10.746,28 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/130/2013-176 zo dňa 7.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/130/2013-176 zo
dňa 7.6.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade

sumu 5.373,14 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 5.373,14 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi
v 1. a v 2. rade priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúdprvejinštancieuviedol,žežalobcoviasažaloboudoručenou
tunajšiemu súdu dňa 04.07.2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 5.373,14 Eur žalovanému v I. rade a na zaplatenie sumy 5.373,14 Eur žalovanému
v II. rade. Žalobcovia vo svojej žalobe uviedli, že na R. T. č. XX v O. sa nachádzajú nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. Q. ako pozemok v registri „D.“ KN,
parc. č. XXXX/X s výmerou 547 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok v registri „D.“
KN, parc. č. XXXX/X s výmerou 58 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba (dom) so
súpisným číslom XXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X. Žalobca v 1. rade je spoluvlastníkom

uvedených nehnuteľností v podiele 6/48 k celku a žalovaný v 2. rade v podiele 9/72 k celku. Žalobcovia
vo svojej žalobe ďalej uviedli, že žalovaný na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.05.2004
medzi ním ako nájomcom a Ž. F. ako prenajímateľkou prevzal do odplatného užívania celé 1. nadzemné
podlažie domu s podlahovou výmerou 150 m2. Podľa tejto nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť
za užívanie 1. nadzemného podlažia domu peňažnú odplatu v sume 240.000,- Sk (7.996,54 Eur) v
mesačnýchúhradáchvsume20.000,-Sk(663,88Eur)vždyk5.dňupríslušnéhokalendárnehomesiaca.

Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve sa odplata za užívanie 1. nadzemného podlažia domu zvýšila o sumu
180.000,- Sk (5.974,91 Eur) na sumu 420.000,- Sk (13.941,15 Eur) za kalendárny rok v mesačných
úhradách v sume 35.000,- Sk (1.161,79 Eur) vždy k 5. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný
sa ďalej zaviazal na platenie osobitnej mesačnej úhrady za užívanie 1. nadzemného podlažia domu v
sume 35.000,- Sk (1.161,79 Eur) splatnej vždy k 31.12. príslušného kalendárneho mesiaca. Peňažná
odplata za užívanie 1. nadzemného podlažia tak predstavovala súhrnnú sumu 455.000,- Sk (1.161,79

Eur) za kalendárny rok. Žalovaný na časové obdobie od 01.06.2004 do 15.09.2015 prevzal do užívania
celé 2. nadzemné podlažie (podkrovie) domu s podlahovou výmerou 145 m2. Žalovaný sa zaviazal navlastné náklady 2. nadzemné podlažie domu upratať, za čo mu bolo umožnené užívať 2. nadzemné
podlažie bez platenia peňažnej odplaty, a to za podmienky, že v čase od 01.06.2004 do 15.09.2015
uskutoční na vlastné náklady rekonštrukciu predmetného priestoru s investičnými nákladmi 1.500.000,-

Sk(49.790,88Eur).Žalovanýodseptembraroku2010neplatilžalobcomvI.aII.radeodplatuzaužívanie
1. nadzemného podlažia domu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobu
žalobcu považuje za nedôvodnú a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
Žalovaný ďalej uviedol okrem dodatku č. 1 k nájomnej zmluve bol k tejto zmluve uzatvorený aj ďalší
dodatok, ktorým došlo k zmene nájomcu zo žalovaného na spoločnosť VD Hostels s.r.o.. Tento dodatok

boluzavretýmedziŽ.F.akoprenajímateľomaVDHostelss.r.o.akonájomcomstým,žeVDHostelss.r.o.
vstúpil do práv žalovaného ako pôvodného nájomcu s jeho súhlasom. Nový nájomca VD Hostels s.r.o.
uhrádzal nájomné najskôr spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov a neskôr na základe výslovného
príkazu Ž. F. ho začal plniť priamo jej. Neskôr žalovaná strana poskytla súdu skutkové tvrdenia, podľa
ktorých bolo nájomné uhrádzané jednému zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti H. F.. Súd vo veci vykonal
dokazovanieoboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkazov:zmluvyonájmenehnuteľnosti-priestorov,

dodatku č. 1 k zmluve o nájme nehnuteľnosti, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, fotodokumentácie,
rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 4C/39/2011-141, rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.:
6Co/2/2014-211, dodatku k zmluve o nájme nehnuteľností - priestorov zo dňa 14.01.2008, darovacej
zmluvyzodňa09.08.2007,prehláseniaŽ.F.zodňa25.10.2010,potvrdeníovkladevhotovosti,čestného
prehlásenia Q.. H. F. a zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov

súd zistil, že pani Ž. F. ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným ako nájomcom dňa 31.05.2004
zmluvu, ktorej predmetom bol nájom priestorov v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na R. T. č. XX v O.
a to priestorov na prvom nadzemnom podlaží o výmere 150 m2 a celého podkrovného priestoru o
výmere 150 m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2004 do 15.09.2015. V
čl. 5 nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať nájomcovi nájomné vo výške 240.000,- Sk za

užívanie priestorov na prvom nadzemnom podlaží o výmere 150 m2. Nájomné bol žalovaný povinný
uhrádzať v mesačných splátkach po 20.000,- Sk vždy k 5. dňu príslušného mesiaca. Z dodatku č. 1
k zmluve nájme nehnuteľnosti súd zistil, že v tomto dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 31.05.2004 sa
zmluvné strany dohodli na zvýšení nájomného za užívanie nehnuteľnosti a to o sumu 180.000,- Sk.
Zvýšenú časť nájomného sa žalovaný zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 15.000,- Sk vždy k

5. dňu príslušného mesiaca. Žalovaný sa ďalej zaviazal uhradiť vždy k 31.12. príslušného roku ďalšiu
splátku nájomného vo výške 35.000,- Sk. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie W. Q.
súd zistil, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie W. Q. ako pozemok v registri „D.“ KN, parc. č. XXXX/X s výmerou 547 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok v registri „D.“ KN, parc. č. XXXX/X s výmerou 58 m2,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby (dom) so súpisným číslom XXX, postavenej na
pozemku parc. č. XXXX/X. Žalobca v I. rade je spoluvlastníkom v podiele 6/48 k celku a žalovaný v II.
rade v podiele 9/72. Z dodatku k zmluve o nájme nehnuteľností - priestorov zo dňa 14.01.2008 súd zistil,
že Ž. F.Č. ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným ako nájomcom dodatok k zmluve o nájme, podľa
ktorého všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o nájme nehnuteľností prejdú zo žalovaného

na spoločnosť VD Hostels, s.r.o. a to vtedy keď spoločnosť VD Hostels, s.r.o. bude založená B. V., A. X.
a X. Q. a zapísaná do obchodného registra. Táto spoločnosť mala následne potvrdiť pristúpenie k tejto
zmluve, kde preberie na seba nájomný vzťah, ako aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy
pre žalovaného. Z darovacej zmluvy zo dňa 09.08.2007 súd zistil, že touto darovacou zmluvou darovala
Ž. F. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. LV XXXX pre k.ú. W. Q.,

Okres O. H., parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X a dom na parcele XXXX/X, súpisné číslo XXXXXX, ako
aj garáže zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. W. Q., okres O. H. ako stavba - garáž, na parcele č. XXXX/
X súpisné číslo XXXXXX a to žalovanému v 1. rade a Q.. H. F.. Obdarovaní sa v čl. IV tejto darovacej
zmluve zaviazali, že príjmy z nájomného z darovaných nehnuteľností doživotne prislúchajú darkyni. Z
prehlásenia Ž. F. zo dňa 25.10.2010 súd zistil, že Ž. F. v tomto prehlásení uviedla, že si nepraje, aby

počas jej života boli realizované nejaké kroky alebo rozhodovanie v jej mene bez jej podpisu. Z čestného
prehlásenia Q.. H. F.S. súd zistil, že Q.. H. F. v tomto čestnom prehlásení uviedol, že v období od
septembra 2010 do júna 2013 prijímal finančné prostriedky za nájom nehnuteľností na R. T. č. XX v O.
od Y. S. konateľa spoločnosti VD Hostels, s.r.o.

3. Súd prvej inštancie poukázal na § 3 ods. 1, 2 veta prvá a ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov, § 7 zák. č. 116/1990 Zb., § 50 ods. 1,2,3 Obč. zák., § 50a ods. 1,2 Obč.
zák., § 50b Obč. zák. a § 51 Obč. zák. a z vykonaného dokazovania ako aj zo zhodných skutkových
tvrdení strán sporu vyplýva, že pani Ž. F. ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným ako nájomcom dňa31.05.2004 zmluvu, ktorá svojim obsahom zodpovedá zmluve o nájme nebytových priestorov tak, ako je
tento zmluvný typ vymedzený v § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Predmetom tejto zmluvy bol nájom priestorov v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na R. T. č. XX v O. a to

konkrétne priestorov na jej prvom nadzemnom podlaží o výmere 150 m2, ako aj podkrovia na druhom
nadzemnom podlaží. V čl. 5 nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať prenajímateľke nájomné vo
výške 240.000,- Sk za užívanie priestorov na prvom nadzemnom podlaží o výmere 150 m2. Nájomné bol
žalovaný povinný uhrádzať v mesačných splátkach po 20.000,- Sk vždy k 5. dňu príslušného mesiaca. K
uvedenej zmluve bol následne uzatvorený dodatok č. 1. V tomto dodatku sa zmluvné strany dohodli na

zvýšení nájomného za užívanie nehnuteľnosti a to o sumu 180.000,- Sk. Zvýšenú časť nájomného sa
žalovaný zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach po 15.000,- Sk vždy k 5. dňu príslušného mesiaca.
Žalovaný sa ďalej zaviazal uhradiť vždy k 31.12. príslušného roku ďalšiu splátku nájomného vo výške
35.000,- Sk. Spornou medzi žalobcami a žalovaným nebola ani skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Rovnako nebola spornou ani skutočnosť,
že žalovaný žalobcom neuhrádzal nájomné vo výške prislúchajúcej ich spoluvlastníckym podielom.

Napriek uvedenému žalovaná strana považovala žalobcami uplatnené nároky za nedôvodné dôvodiac
tým,ževšetkyprávaapovinnostižalovanéhovyplývajúcemuznájomnejzmluvyuzatvorenejspôvodnou
vlastníčkou nehnuteľnosti pani Ž. F. boli postúpené na spoločnosť VD Hostels, s.r.o., pričom konateľ
tejto spoločnosti mal nájomné uhrádzať jednému zo spoluvlastníkov prenajímanej nehnuteľnosti H. F.
(resp. podľa pôvodnej argumentácie Ž. F.)Základnou povinnosťou žalovaného, ktorá mu ako nájomcovi

vyplývala z nájomnej zmluvy uzatvorenej so Ž. F., bolo riadne uhrádzať nájomné za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti. V súlade s § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatej
veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Obdobne je potrebné ustanovenie §
680 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatniť aj v prípade nadobudnutia spoluvlastníckych podielov, teda
aj v prípade žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobcom v 1. a 2. rade vzniklo nadobudnutím spoluvlastníckych

podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na R. T. č. XX v O. aj nárok podieľať sa na úžitkoch
(t.j. aj na príjmoch z nájmu) z tejto spoločnej nehnuteľnosti a to v rozsahu ich spoluvlastníckych
podielov.Žalovanémuzrovnakéhodôvoduvzniklapovinnosťuhrádzaťpomernúčasťnájomnéhopriamo
žalobcom v 1. a 2. rade. Nárok jednotlivých spoluvlastníkov na podiel na úžitkoch, resp. výnosoch
z veci je nárokom individuálnym. V prípade, ak je prenajímaná vec predmetom vlastníctva viacerých

spoluvlastníkov, nárok spoluvlastníkov na úhradu nájomného nie je založený na princípe aktívnej
solidarity a prenajímatelia netvoria pri uplatňovaní tohto nároku nerozlučné spoločenstvo. To na jednej
strane znamená, že spoluvlastníci nehnuteľnosti sú oprávnení domáhať sa zaplatenia nájomného od
jej nájomcu aj samostatne a na strane druhej to znamená, že plnením nájomného iba jednému zo
spoluvlastníkov nedochádza k zániku nároku ostatných spoluvlastníkov na zaplatenie nájomného. V

prípade, ak prijal niektorý zo spoluvlastníkov nájomné v celej jeho výške, došlo na jeho strane k
bezdôvodnému obohateniu sa, avšak nie na úkor ostatných spoluvlastníkov, ale na úkor nájomcu,
nakoľko nárok ostatných spoluvlastníkov domáhať sa zaplatenia pomernej časti nájomného nezanikol.
Aktívnu legitimáciu žalobcov neoslabovalo ani ustanovenie čl. IV darovacej zmluvy zo dňa 09.08.2007,
ktorou Ž. F. darovala spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. LV XXXX

pre k.ú. W. Q., Okres O. H., parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X a dom na parcele XXXX/X, súpisné
číslo XXXXXX, ako aj garáže zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. W. Q., okres O. H. ako stavba - garáž,
na parcele č. XXXX/X súpisné číslo XXXXXX a to žalovanému v 1. rade a Q.. H. F.. Ustanovenie v čl.
IV tejto darovacej zmluvy, podľa ktoré mali príjmy z nájomného z darovaných nehnuteľností doživotne
prislúchať darkyni, nebolo pre žalovaného žiadnym spôsobom právne relevantné, nakoľko žalovaný

nebol účastníkom tejto zmluvy. Žalovaný tak mal povinnosť uhrádzať nájomné žalobcom v 1. a 2. rade
a nie Ž. F., ktorá už spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností nie je. Argumentácia žalovaného, že
nárok žalobcov zanikol jeho splnením k rukám, resp. na účet H. F. súd považoval vo vzťahu k žalobcom
uplatneným nárokom za irelevantné. Zo žalovaným predložených dokladov o vklade prostriedkov na
účet vôbec nevyplýva, že by nájomné bolo uhrádzané v plnej výške, ktorá by vyčerpala aj žalobcom

uplatnené podiely. Peňažné prostriedky boli navyše vkladané aj na účet Ž. F., ktorá v tom čase už
nebola vlastníčkou a ani podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Peňažné prostriedky
na účty vkladal Y. S., ako fyzická osoba, t.j. osoba odlišná nielen od žalovaného, ale aj od spoločnosti VD
Hostels, s.r.o. Žalovaný teda vôbec nepreukázal, že by spoločnosť VD Hostels, s.r.o. uhradila nájomné
čo i len z časti. Žalovaná strana na svoju obranu ďalej uvádzala, že všetky práva a povinnosti, ktoré jej

ako nájomcovi vyplývali z uzatvorenej boli dodatkom k nájomnej zmluve postúpené za žalovaného na
spoločnosť VD Hostels, s.r.o. Žalovaná strana skutočne predložila súdu listinu označenú ako dodatok
k zmluve o nájme nehnuteľností - priestorov, ktorá mala túto skutočnosť preukazovať. Uvedená listina
však v žiadnom prípade nebola spôsobilá zapríčiniť prevod práv a záväzkov žalovaného na spoločnosťVD Hostels, s.r.o., nakoľko táto spoločnosť nebola účastníkom tohto právneho úkonu, ba dokonca v čase
uzatvorenia dodatku ešte vôbec ako subjekt práva neexistovala. Občiansky zákonník v ustanovení § 50
síce umožňuje uzatvoriť zmluvu, ktorá môže ovplyvniť právne postavenie tretích osôb, ktoré neboli jej

účastníkom, avšak iba v takom prípade, ak sa na základe takejto zmluvy tretí subjekt stáva oprávneným
prijať určité plnenie. Striktne musí ísť o záväzok v prospech tretej strany, nie o ťarchu. V žiadnom
prípade tak uzatvorením dodatku k nájomnej zmluve nemohlo dôjsť k prechodu záväzku žalovaného
uhrádzať nájomné a už vôbec nie na neexistujúcu právnickú osobu. V prípade, ak by malo skutočne
dôjsť k prechodu záväzkov uhrádzať nájomné za užívanie nebytových priestorov na R. T. č. XX v O. na

spoločnosťVDHostels,s.r.o.dodatkomkpôvodnejnájomnejzmluve,muselabybyťuvedenáspoločnosť
jeho účastníkom. V opačnom prípade k prechodu práv a povinností nájomcu nemôže dôjsť. Zo zisteného
skutkového stavu je zrejmé, že nedošlo k prechodu práv a povinností žalovaného, ktoré mu vyplývali z
nájomnej zmluvy zo dňa 31.05.2004, ako aj z dodatku č. 1 k tejto nájomnej zmluve. Žalovaný bol po celý
čas trvania nájomnej zmluvy povinný uhrádzať nájomné vo výške dohodnutej v zmluve a to bez ohľadu
na to, či nehnuteľnosť užíval sám, alebo túto prenechal do užívania tretej osobe (VD Hostels, s.r.o.).

Súd preto rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.373,14 Eur každému zo žalobcov,
nakoľko táto suma zodpovedá pomernej časti nájomného prislúchajúcej výške ich spoluvlastníckych
podielov.Súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedka Ž. F., resp. žalovaného
nakoľko zo zisteného skutkového stavu je jednoznačne zrejmé, že spoločnosť VD Hostels, s.r.o. sa
nájomcom predmetných nebytových priestorov na základe dohody so Ž. F. nikdy nestala a ani sa stať

nemohla, nakoľko uvedená spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra až v čase, kedy Ž. F.
už nebola vlastníčkou a ani spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Z tohto dôvodu navrhované
dokazovanie výsluchom svedka, resp. žalovaného považoval súd za nadbytočné. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p.

4. Proti rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý s rozhodnutím súdu prvej
inštancie nesúhlasí z dôvodu, že tento nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa
so základnými skutočnosťami, na ktoré poukazoval žalovaný, dokonca sa v rozhodnutí nevysporiadal
ani s námietkou premlčania, ktorú žalovaný vzniesol v priebehu prvoinštančného konania. Súd svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že nedošlo k prechodu práv zo žalovaného na spoločnosť VD Hostels,

s.r.o. dodatkom ku nájomnej zmluve. Tiež dospel k záveru, že žalovaný bol po celý čas trvania
nájomnej zmluvy povinný uhrádzať nájomné vo výške dohodnutej v zmluve a to bez ohľadu na to,
či nehnuteľnosť užíval sám, alebo túto prenechal do užívania tretej osobe. V súvislosti s ust. § 680
ods. 2 Obč. zák. žalovaný uvádza, že súhlasí s tým, že zaplatením jednému zo spoluvlastníkov
nedochádza k zániku nároku ostatných spoluvlastníkov na zaplatenie nájomného, tento nárok si však

majú uplatniť od spoluvlastníka, ktorý splátku nájmu obdržal. Podľa názoru žalovaného je nájomný
vzťah solidárnym záväzkom, pritom ide o záväzok, ktorý vychádza z jediného základu a to z odplaty
za nájom nebytového priestoru. To znamená, že aj v tomto prípade mal súd vziať do úvahy ust. §
513 a 514 Obč. zák. S touto argumentáciou žalovaného sa súd vôbec nevysporiadal. Aj ustálená
judikatúra zastáva názor, že v sporoch s dlžníkom má každý z veriteľov svoje samostatné právo na

uplatnenie pohľadávky a nezávisle od ostatných ho môže uplatniť veriteľ žalobou na súde, ale len
do doby, než bolo vykonané tzv. právo prevencie. Po tom, čo jeden zo solidárnych veriteľov požiada
o plnenie, nemôže už iný veriteľ požadovať od dlžníka plnenie a dlžník nie je ani oprávnený plniť
mu. Veriteľ, ktorý vykonal právo prevencie, sa tak stáva jediným veriteľom voči dlžníkovi a ostatní
veritelia strácajú právo uplatniť pohľadávku, aj keď nebola splnená. Záväzok tak zaniká splnením dlhu

tomu veriteľovi, ktorý požiadal o plnenie ako prvý. Na základe uvedeného je žalovaný toho názoru,
že súd prvej inštancie nerozhodol správne. Žalovaný predložil do spisu čestné prehlásenie Q.. H. F.,
z ktorého vyplýva, že uviedol svoj účet na príjem platby za nájom a túto platbu aj prijímal, čím sa
nájomca zbavil povinnosti platiť ďalším spoluvlastníkom. Aj keď súd zhodnotil, že dodatok ku nájomnej
zmluve, ktorým mali byť postúpené práva zo žalovaného na VD Hostels s.r.o. je neplatný, žalovaný je

toho názoru, že nie je podstatné z akého účtu a kým je nájomné hradené, ak bolo uhradené. Q.. H.
F. vyhlásil že prijímal platbu za nájom nehnuteľnosti, to znamená, že nájom bol uhradený a ak bolo
namietané súdom, že nie v sume ako bolo dohodnuté nájomnou zmluvou, tak zvyšní veritelia majú
nárok žiadať od dlžníka len zostatkovú sumu. Podľa názoru žalovaného je rozsudok arbitrárny, keďže
sa súd vôbec nevysporiadal s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného vznesenú na pojednávaní

dňa 27.1.2015 a tiež s námietkou premlčania za obdobie od 9.10.2010 do 3.7.2011, ktorú vzniesol
žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 18.11.2015. Tiež poukázal
na rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18.10.2013 č.k. 4C/39/2011-141, ktorý rozhodoval o
obdobnej veci a na ktorý sa odvolával najmä žalobca. Aj v predmetnom rozsudku sa n str. 4 uvádza,že v čase keď sa zmluva o nájme nebytových priestoroch uzatvárala, bol na jej uzavretie potrebný
predchádzajúci súhlas národného výboru (prípadne obecného alebo mestského úradu) a pokiaľ bola
zmluva uzavretá bez tohto súhlasu, čo v tomto prípade aj bola, tak podľa § 3 ods. 4 Zákona č. 116/1990

Zb. v znení účinnom od 30.6.2004 je neplatná. Podľa názoru žalovaného tiež v zmluve absentuje ďalšia
podstatná náležitosť vyplývajúca z § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. a to spôsob platenia nájomného.
Preto je podľa názoru žalovaného potrebné považovať nárok žalobcov na peňažné plnenie za nárok na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,priktoromjepremlčaciadoba2roky.Zuvedenéhomalpodľanázoru
žalovaného súd prvej inštancie námietke premlčania vyhovieť, ak sa už nezaoberal vyššie uvedenou

právnou argumentáciou žalovaného, namiesto toho súd tieto námietky úplne ignoroval a vo svojom
rozhodnutí sa s nimi vôbec nevysporiadal. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku venoval len
tomu, či dodatky ku zmluve o nájme nebytového priestoru sú platné alebo nie, pričom vôbec neriešil
otázku či je platná samotná zmluva o nájme nebytového priestoru, napriek tomu že mal k dispozícii
právoplatný rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 4C/39/2011-141 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č.k. 6Co/2/2014-211. Rozdiel s uvedeným prípadom však je v tom, že tu žalovaný v

rozhodnom období neužíval predmetnú nehnuteľnosť, čo žalovaný preukazoval jednak tým že nájom
platil VD Hostels s.r.o., resp. jeho konateľ jednému zo spoluvlastníkov, ale aj tým, že voda či elektrina,
boli nahlásené na VD Hostels s.r.o.. Keďže už prvotná zmluva o nájme nebytového priestoru medzi
Ž. F. a žalovaným bola neplatná a teda aj následné dodatky k tejto zmluve, vzniká žalobcom možnosť
na uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok je však možný uplatniť

len od osoby, ktorá predmetnú nehnuteľnosť užívala v rozhodnom období, teda ktorá sa bezdôvodne
obohacovala. Touto sobou však nebol žalovaný a preto považuje za značné pochybenie súdu prvej
inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal námietkou nedostatočnej pasívnej legitimácie
žalovaného. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6.Podľaust.§470zák.č.160/2015Z.z.-Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenC.s.p.),akniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však

zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do
30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.
júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozsudok

súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. V danom prípade bolo primárne nevyhnutné zaoberať sa otázkou platnosti zmluvy o nájme
nehnuteľnosti uzatvorenej medzi prenajímateľom Ž. F. a žalovaným dňa 31.5.2004. Súd prvej inštancie

dospel k záveru s poukazom na ust. § 3 zák. č. 116/1990 Zb., že zmluva uzatvorená medzi Ž. F. ako
prenajímateľom a žalovaným je platne uzatvorenou zmluvou. V napadnutom rozsudku síce poukázal
na ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb., avšak v tejto súvislosti poukázal len na prvú vetu predmetného
ustanovenia zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov.

9. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. platného ku dňu uzatvorenia zmluvy o nájme nehnuteľnosti,
nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na
prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného
výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas
bol udelený.

10. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na článok III zmluvy
o nájme nehnuteľnosti - priestoru označený ako „Účel nájmu“, z ktorého jednoznačne vyplýva, žeprenajaté priestory sa prenechávajú na účel nájmu a to prevádzku kaviarne, baru, internetovej kaviarne,
reštaurácie, administratívne a skladové priestory.

11. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že súd sa uvedenou otázkou zaoberal, resp. nevyplýva, či
skúmal, či bol národný výbor (prípadne obecný alebo mestský úrad) o takýto súhlas požiadaný.

12. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy, treba skúmať, či je vôbec zmluva neplatná a ak áno, z akého dôvodu.
V prípade, že súd prvej inštancie po doplnení dokazovania dospeje k záveru, že zmluva uzatvorená

medzi Ž. F. a žalovaným dňa 31.5.2004 je neplatná (a teda neplatné by boli aj následné dodatky k
tejto zmluve) prípadný nárok žalobcov 1/ a 2/ na peňažné plnenie je nutné považovať za nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zák.. S uvedeným potom následne
súvisí otázka zisťovania, či je žalovaný v predmetnom spore, v prípade tohto nároku, vecne pasívne
legitimovanou osobou.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.11.2015 (č.l. 146 spisu) vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku žalobcov 1/ a 2/, pričom sa súd prvej inštancie otázkou premlčania v napadnutom rozhodnutí
nezaoberal. Preto z pohľadu odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné,
keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nevysporiadal sa so základnými
skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci a v tomto smere nevykonal dokazovanie.

14. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/
C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vrátil vec na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej
inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle
§ 391 ods. 2 C.s.p. viazaný.

15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).