Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200030
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a

členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Železnice
Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", IČO: 31 364 501, Klemensova 8, Bratislava,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Staromestská
6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRHZ-BA-OPP-1114/2013 zo dňa
25.11.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané
v prvom stupni Hasičským a záchranným útvarom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č.
KRHZ-BA-HZUB5-2850/2013-002 zo dňa 30.09.2013, ktorým bola žalobcovi podľa § 59 ods. 1 písm.
e) a ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov

(ďalej aj ako zákon č. 314/2001 Z.z.) uložená pokuta 1000,- € za porušenie povinností v odštepnom
závode Železnice Slovenskej republiky - Výskumný a vývojový ústav železníc Žilina, Hviezdoslavova
31, Žilina, ktoré vyplývajú:
- z § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. , z § 2 ods. 11 a z § 14 ods. 4 vyhlášky MV SR č. 726/2002
Z.z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti elektrickej požiarnej signalizácie podmienky jej prevádzkovania a
zabezpečenia jej pravidelnej kontroly, ktorú porušil žalobca tým, že nezabezpečil na požiarnotechnickom
zariadení - elektrickej požiarnej signalizácii výrobcu Lites Liberec s ústredňou MHU 110 v objekte

Nobelova 50, Bratislava trvalú obsluhu v mieste umiestnenia ústredne počas mesiaca január 2013 a ani
nezabezpečil v tomto čase prenos signálu do iného miesta s trvalou obsluhou.
- z § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. a z § 15 ods. 2 písm. a) a ods. 6 vyhlášky č. 726/2002 Z.z.,
tým, že nezabezpečil vykonávanie denných kontrol na požiarnotechnickom zariadení (vyššie uvedenom)
cez víkendy a sviatky v januári 2013, čo bolo zistené z predloženej prevádzkovej knihy predmetného
zariadenia a preložených záznamov.

II.
ŽalobaŽalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že v stavebnom konaní týkajúcom sa predmetnej stavby
na Nobelovej 50 v Bratislave, prvostupňový správny orgán vydal súhlasné stanovisko k projektovej

dokumentácii, pričom zodpovedný projektant sa pre riešenie protipožiarnej bezpečnosti vyjadril, že
elektrickou požiarnou signalizáciou (ďalej aj ako „EPS“) stavba nemusí byť vybavená. Žalobca aj napriek
tomu, stavbu EPS vybavil, čím konal nad rámec svojich povinností.

Žalobca namietal, že porušenie zákona, ktoré sa mu v napadnutom rozhodnutí kladie za vinu

nenaplnilo materiálne znaky správneho deliktu, že absentuje spoločenská nebezpečnosť tohto konania
resp. opomenutia. Porušenie povinností zabezpečiť trvalú obsluhu EPS počas januára 2013 a
nevykonanie kontroly počas víkendov a sviatkov v januári 2013 nedosahuje žiadnu mieru spoločenskej
nebezpečnosti, nakoľko EPS bola inštalovaná v záujme zvýšenia protipožiarnej bezpečnosti nad
rámec zákona a rozhodnutia dotknutého orgánu. Dobrovoľnou inštaláciou EPS, žalobca zvýšil stav
protipožiarnej bezpečnosti nad úroveň, ktorú však sama o sebe bez inštalácie EPS riadne zodpovedá

zákonným požiadavkám na zabezpečenie ochrany života, zdravia fyzických osôb, majetku a životného
prostredia. Ak by EPS v objekte nebola nainštalovaná, taký stav protipožiarnej bezpečnosti by sám
o sebe nepochybne zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám na zabezpečenie ochrany proti
požiaru. Žalobca tvrdil, že správne orgány rozhodujúce vo veci pri úvahe o spáchaní správnych
deliktov, vychádzali iba zo záverov vykonanej protipožiarnej kontroly, kde síce bolo zistené, že žalobca

nevykonal kontroly EPS počas víkendov a sviatkov za mesiac január podľa vyhlášky, ani nezabezpečil
trvalú obsluhu v mesiaci január 2013, ani nezabezpečil trvalú obsluhu v mesiaci január 2013 podľa
vyhlášky, avšak vo svojich dôsledkoch toto opomenutie konania samo o sebe neznamená naplnenia
materiálnej stránky správneho deliktu. Žalobca zdôraznil, že EPS v predmetnom objekte nemusela byť
nainštalovaná a zákonné podmienky protipožiarnej bezpečnosti boli splnené.

Žalobca tiež namietal, že žalovaný nesprávne vec po právnej stránke posúdil, keď len mechanicky
aplikovali ustanovenie § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. a § 15 ods. 2 písm. a) a ods. 6
vyhlášky č. 726/2002 Z.z. poukazujúc na ust. § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. žalobca tvrdil, že
povinnosť prevádzkovať dobrovoľne nainštalované EPS vznikla žalobcovi až uzatvorením zmluvy o

poskytnutí služby dňom 01.02.2013, pričom od tohto času je nainštalované EPS riadne prevádzkované
v akcieschopnom stave. Žalobca argumentoval, že podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona o technických
požiadavkách na výrobky uvedením výrobku do prevádzky je okamih, keď výrobok prvýkrát prechádza
odplatne alebo bezodplatne z etapy výrobky alebo dovozu do etapy prevádzky, a to najmä po jeho
dokončenej inštalácii, alebo do etapy používania, či už je určený pre potreby iných osôb, alebo pre

vlastnú potrebu. EPS je nesporne výrobok podľa zákona o technických požiadavkách na výrobky a
okamih prevádzky EPS sa nesporne považuje za okamih, kedy prešiel z výroby do používania. V januári
2013 sa povinnosť prevádzkovať EPS na žalobcu ešte nevzťahovala.

Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán a tiež žalovaný aplikovali na zistený skutkový

stav nesprávnu právnu normu. Skutkové podstaty žalobcovi vytýkaných správnych deliktov sú upravené
v § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2001 Z.z.. Povinnosťou správneho orgánu bolo rozhodnúť o tom, či
skutkový stav napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Napriek tomu, však správny orgán
posúdil konanie ako správne delikty tak, že aplikoval na zistený skutkový stav § 5 písm. a) zákona č.
314/2001 Z.z., ktorý však neupravuje konkrétne správne delikty.

Žalobca namietal taktiež nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu ich nedostatočného
odôvodnenia. Žalovaný síce v odôvodnení rozhodnutia uviedol svoje závery k námietkam žalobcu,
avšak tieto nemožno považovať za presvedčivé. Nevysporiadal sa so všetkými otázkami zásadnými pre
rozhodnutie, čím spôsobil nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.01.2014, zotrval na

svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný
uviedol, že v odvolacom konaní sa dôsledne zaoberal námietkami žalobcu, pričom konštatoval, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Protipožiarne zariadenie EPS
nemala zabezpečenú trvalú obsluhu v januári 2013 a žalobca nevykonával denné kontroly počasvíkendov a sviatkov v mesiaci január 2013. Je síce pravdou, že v riešení protipožiarnej bezpečnosti
predmetnej stavby nebola EPS navrhnutá a žalobca ju prevádzkuje nad rámec požiadaviek projektovej
dokumentácie, avšak predmetné zariadenie bolo inštalované v čase rekonštrukcie a bolo predmetom

aj kolaudačného konania v novembri 2012, čo vyplýva z potvrdenia o vykonaní ročnej kontroly
elektrickej požiarnej signalizácie vykonanej v dňoch 5. - 7. novembra 2012, pričom miestne zisťovanie
kolaudačného konania prebehlo 15.11.2012 a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 29.11.2012. Ako
vyplýva z § 85 ods. 1 stavebného zákona stavba a zariadenia stavby sa musia užívať v súlade s
kolaudačným rozhodnutím. Ak bola EPS inštalovaná a bola predmetom kolaudačného konania, musí

byť prevádzkovaná v stavbe až do zmeny stavby, prípadne nového stavebného konania. Žalovaný
podotkol, že o spustení prevádzky EPS svedčí aj vedená prevádzková kniha od 02.01.2013, kedy bola
vykonaná prvá denná kontrola, a preto tvrdenie žalobcu, že EPS bola spustená až dňom 01.02.2013 (v
deň účinnosti Zmluvy o ochranných bezpečnostných službách), je irelevantná, keďže z uvedeného jasne
vyplýva, že za deň spustenia EPS do prevádzky je považovaný deň vykonania prvej dennej kontroly.
Súčasťou inštalovanej EPS je aj výstupný modul reléový MHY 918R, ktorý ovláda vstupné elektricky

ovládané dvere, čo bolo zistené z predloženého projektu skutočného vyhotovenia, a teda EPS slúži aj
na otvorenie únikového východu. Nie je možné, aby EPS nebola akcieschopná resp. neprevádzkovaná
v súlade s vyhláškou č. 726/2002 Z.z., pretože v prípade jej nefunkčnosti by nebol funkčný aj tento
únikový východ.

Tvrdenie žalobcu, že EPS bola inštalovaná nad rámce projektovej dokumentácie a jej inštalovaním len
žalobca zvýšil stav protipožiarnej bezpečnosti nad úroveň požadovanú zákonom, žalovaný uviedol, že
z dôvodu zabezpečenia otvorenia únikového východu v prípade požiaru EPS je naplnená aj materiálna
podstata správneho deliktu, ktorá vykazuje určitú mieru spoločenskej nebezpečnosti a to tým, že v čase
požiaru by mohol nefunkčný únikový východ zabrániť evakuácii osôb, čo by mohlo mať značné následky.

Uvedené potvrdil samotný žalobca pri prerokovaní zápisnice z komplexnej protipožiarnej kontroly, keď
uviedol, že k tomuto bodu (1. - 6.) bude zabezpečená náprava.

Z objektu predmetnej stavby vedú dva únikové východy a zariadenie EPS v objekte slúži na otváranie
hlavného východu z objektu (únikového východu) v prípade vzniku požiaru a následnej evakuácie.

Námietka, že únikový východ možno kedykoľvek otvoriť sa nezakladá na pravde. Vchod do budovy
(posuvné dvere) je možné v bežnom režime otvoriť na základe vstupnej karty zamestnanca. Práve
EPS zabezpečuje otváranie únikového východu v prípade vzniku požiaru. Keď zariadenie EPS detekuje
požiar, ústredňa EPS vyhlási optický a akustický v mieste trvalej obsluhy požiarny poplach a v režime
POŽIAR zariadenie EPS otvorí únikový východ - posuvné dvere a zabezpečí, aby tieto dvere zostali

trvale otvorené. Pravidelné denné kontroly zariadenia EPS preverujú akcieschopnosť tohto zariadenia, a
preto nie je možné akceptovať námietku žalobcu, že porušenie uvedenej povinnosti neobsahuje žiadnu
mieru spoločenskej nebezpečnosti.

Pokiaľ ide o polemiku žalobcu ohľadom právneho posúdenia zisteného skutkového stavu, žalovaný

uviedol, že ak bolo v objekte žalobcu nainštalované EPS, bolo jeho povinnosťou prevádzkovať toto
zariadenie v akcieschopnom stave, a teda zabezpečiť trvalú obsluhu v mieste umiestnenia ústredne,
prípadne prenos signálu do iného miesta s trvalou obsluhou. Právny predpis nerozlišuje, či bolo
zariadenie EPS inštalované na základe zákonnej povinnosti alebo na základe rozhodnutia investora.
Zákonná povinnosť sa vzťahuje na všetky požiarnotechnické zariadenia bez výnimky.

Pokiaľ žalobca namietal, že sa vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza, že žalobca porušil
povinnosť vyplývajúcu z § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z., žalovaný doplnil, že správny orgán vo
výroku svojho rozhodnutia konštatoval, že ukladá sankciu podľa § 59 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. a)
tohto zákona. Ustanovenia § 59 ods. 1 a 2 upravujú jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov na

úseku ochrany pred požiarmi. Žalovaný trval na tom, že vo výroku napadnutého rozhodnutia vydaného v
prvom stupni boli citované príslušné ustanovenia zákona č. 314/2001 Z.z. správne a bol presne a úplne
uvedený skutok, ktorého sa žalobca dopustil a bola aj konkretizovaná povinnosť ustanovená v zákone,
ktorá bola týmto skutkom porušená.

V.
Konanie na správnom orgáneZ pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ako boli opísané účastníkmi v ich
písomných podaniach, pričom tieto neboli medzi nimi sporné.

VI.
Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.

preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2
O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade
so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu

konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil skutočnosti tak, ako boli opísané účastníkmi konania v ich
písomných podaniach.

Podľa § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ na účely
zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje
inak, obstarávať a inštalovať v objektoch, zariadeniach a priestoroch so zreteľom na nebezpečenstvo
vzniku požiaru zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov, ďalšie hasiace látky, hasičskú

techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, inštalovať požiarne výťahy, evakuačné výťahy,
technické vybavenie únikových ciest, prostriedky na vyhlásenie požiarneho poplachu, vhodné druhy
požiarnotechnických zariadení, prevádzkovať ich v akcieschopnom stave, zabezpečovať vykonávanie
ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje tento zákon, viesť a
uchovávať dokumentáciu o ich prevádzkovaní; vlastnosti a podmienky prevádzkovania zariadenia na

dodávku vody na hasenie požiarov, hasičskej techniky, vecných prostriedkov ochrany pred požiarmi,
požiarnych výťahov, evakuačných výťahov, technického vybavenia únikových ciest, prostriedkov na
vyhlásenie požiarneho poplachu, požiarnotechnických zariadení vrátane podmienok akcieschopnosti,
obsah kontroly vrátane lehôt, rozsah údržby, spôsob vedenia dokumentácie o ich prevádzkovaní, vzory
dokladov o údržbe a kontrole týchto zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

ministerstvo.

Podľa § 2 ods. 11 vyhlášky č. 726/2002 Z.z. ak ústredňa elektrickej požiarnej signalizácie nie je
umiestnená v mieste trvalej obsluhy, spájací prvok medzi ústredňou elektrickej požiarnej signalizácie
a miestom trvalej obsluhy musí zabezpečiť prenos signálu o činnosti a stavoch ústredne elektrickej

požiarnej signalizácie [§ 3 ods. 1 písm. c)].

Podľa § 14 ods. 4 vyhlášky č. 726/2002 Z.z. užívateľ zabezpečuje trvalú obsluhu v mieste umiestnenia
hlavnej ústredne alebo prenos signálu o stave tejto ústredne do miesta s trvalou obsluhou; z týchto
miest užívateľ zabezpečuje na ohlasovňu požiarov prenos správ súvisiacich s privolaním a poskytnutím

pomoci.

Podľa § 15 ods. 2 vyhlášky č. 726/2002 Z.z. Elektrická požiarna signalizácia sa kontroluje
a) denne,b) mesačne,
c) štvrťročne,
d) ročne.

Podľa § 15 ods. 6 vyhlášky č. 726/2002 Z.z. stav elektrickej požiarnej signalizácie zistený kontrolou
vykonanou podľa odseku 2 písm. a) až c) sa zaznamenáva do prevádzkovej knihy spolu s dátumom
jej vykonania, menom, priezviskom a podpisom osoby, ktorá kontrolu vykonala. Ak vykonáva niektoré
kontroly alebo ich časti ústredňa, za záznam možno považovať záznam z ústredne založený v

prevádzkovej knihe.

Podľa § 59 ods. 1 písm. e) zákona č. 314/2001 Z.z. Okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 8298
eur právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto
zákone tým, že neobstaráva a neinštaluje v objektoch, zariadeniach a v priestoroch so zreteľom na
nebezpečenstvo vzniku požiaru požiarne vodovody, zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov,

hasiace látky, hasičskú techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, neinštaluje požiarne
výťahy, evakuačné výťahy, technické vybavenie únikových ciest, prostriedky na vyhlásenie požiarneho
poplachu, vhodné druhy požiarnotechnických zariadení, neprevádzkuje ich v akcieschopnom stave,
nezabezpečuje vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje
tento zákon, nevedie a neuchováva o ich prevádzkovaní dokumentáciu.

Podľa § 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. Okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16
596 eur právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto
zákone tým, že nezabezpečí vykonávanie pravidelnej kontroly stavu požiarnotechnických, technických
a technologických zariadení, hasičskej techniky a vecných prostriedkov ochrany pred požiarmi.

Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobným námietkam žalobcu nemožno prisvedčiť.
Rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie napadnuté v žalobe boli vydané v súlade s platným
právom. Súd sa plne stotožnil s právnymi závermi napadnutého rozhodnutia a ich odôvodnením, na
ktoré poukazuje.

Zákon č. 314/2001 Z.z. upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a
životného prostredia pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku
ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných
pohromách a iných mimoriadnych udalostiach. Ďalej upravuje povinnosti napríklad príslušných orgánov

štátnej správy, obcí, právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a fyzických osôb na úseku ochrany
predpožiarmi,výkonštátnejsprávynaúsekuochranypredpožiarmiasankciezaporušovaniepovinností
vyplývajúcich z predpisov o ochrane pred požiarmi.

Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu -

priestupku, či iného správneho deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku
sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem
iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho

deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie,
pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje
zavinenie z nedbanlivosti.

Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného

správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech
obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,
či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt.

Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou

dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z
pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných
dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemá žiadnyrelevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov. V administratívnom
konaní mal správny orgán za preukázané, že žalobca nemal zabezpečenú trvalú obsluhu EPS v januári
2013 a nevykonával denné kontroly počas víkendov a sviatkov v mesiaci január 2013. Uvedené zistenia

žalobca ani nesporoval.

Ustanovenie § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že právnická osoba na účely
zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov je povinná zabezpečovať vykonávanie kontroly
a údržby inštalovaných druhov požiarnych zariadení a udržiavať ich (prevádzkovať) v akcieschopnom

stave. Je právne irelevantné, že v stavebnom konaní týkajúcom sa predmetnej stavby bolo vydané
súhlasné stanovisko k projektovej dokumentácii, v ktorom sa konštatovalo, že uvedená budova nemusí
byť vybavená EPS.

Z dikcie vyššie uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že pokiaľ bola EPS v objekte inštalovaná, je
povinnosťou prevádzkovateľa budovy zabezpečiť jej akcieschopnosť a zároveň v intervaloch určených

vyhláškou zabezpečiť jej kontrolu. Stav EPS zistený kontrolou sa zaznamenáva do prevádzkovej knihy.
Prevádzkovateľ EPS je zároveň povinný zabezpečiť trvalú obsluhu v miestne umiestnenia hlavnej
ústredne alebo prenos signálu o stave tejto ústredne do miesta s trvalou obsluhou, pričom z týchto miest
zabezpečuje na ohlasovňu požiarov prenos správ súvisiacich s privolaním a poskytnutím pomoci.

Súd prisvedčil tvrdeniu správnych orgánov i v tom, že zariadenie EPS bolo žalobcom spustené dňa
02.01.2013, keďže vtedy bola vykonaná prvá denná kontrola.

Pokiaľ ide o žalobcom bagatelizovanú spoločenskú nebezpečnosť, súd je toho názoru, že pokiaľ
pravidelne denne a cez víkendy nekontroloval akcieschopnosť zariadenia EPS, ktoré v prípade požiaru

malo zabezpečiť otváranie únikového východu, pričom sa tento bez pokynu EPS v prípade požiaru
neotvorí, nemožno súhlasiť so žalobcom, že v danom prípade nedodržanie vyššie uvedených právnych
predpisov nedosiahlo potrebný stupeň spoločenskej nebezpečnosti, aby mohlo byť opomenutie žalobcu
považované za správny delikt. Súd dodáva, že materiálna podstata správneho deliktu bola naplnená
tým, že žalobca, ktorý síce nebol povinný EPS vo svojom objekte inštalovať, avšak tak urobil a EPS bola

i súčasťou kolaudačného rozhodnutia, z dôvodu zabezpečenia otvorenia únikového východu v prípade
požiaruprostredníctvomEPS,kedyvčasepožiarubymoholnefunkčnýúnikovývýhodzabrániťevakuácii
osôb, čo by nepochybne mohlo spôsobiť vážnu ujmu v budove sa nachádzajúcich osôb.

Tým, že žalobca v rozpore s § 5 písm. a) zákona č. 314/2011 Z.z. a v rozpore s § 14 ods. 4 a § 15 ods.

2 písm. a) vyhlášky č. 726/2002 Z.z. nezabezpečil trvalú obsluhu EPS v mieste umiestnenia ústredne
počasmesiacajanuáraaninezabezpečilvtomtočaseprenossignáludoinéhomiestastrvalouobsluhou
a zároveň nezabezpečil vykonávanie denných kontrol na požiarnotechnickom zariadení cez víkendy
a sviatky v januári 2013, dopustil sa správneho deliktu, ktorý je opísaný v úvode odôvodnenia tohto
rozsudku. S ohľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že žalovaný a pred nim prvostupňový správny

orgán dostatočne zistili skutkový stav a tento i po právnej stránke správne posúdili.

Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa a žalovaný aplikovali na zistený skutkový stav
nesprávnu právnu normu, súd sa s touto námietkou nestotožnil. Žalobca bol prvostupňovým správnym
orgánom uznaným vinným, že porušil ust. § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z., a to tým, že nedodržal

postup ustanovený v rozhodnutí citovaných ustanovení vyhlášky č. 726/2002 Z.z. V prvom rade žalobca
v rozpore s § 5 písm. a) nezabezpečil trvalú obsluhu EPS v mieste umiestnenia ústredne počas mesiaca
január 2013 a nezabezpečil v tomto čase prenos signálu do iného miesta s trvalou obsluhou. Za uvedený
správny delikt možno podľa § 59 ods. 1 písm. e) zákona č. 314/2001 Z.z. uložiť pokutu až do výšky
8.298,- Eur. V druhom rade sa žalobca dopustil porušenia § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. tým,

že v mesiaci január 2013 nezabezpečil vykonávanie denných a víkendových kontrol EPS. Za uvedené
porušenie zákona možno v súlade s § 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z. uložiť pokutu až do
výšky 16.596,- Eur. Súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správne orgány aplikovali na zistený skutkový
stav nesprávny právny predpis. Jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov na úseku ochrany pred
požiarmi boli prvostupňovým správnym orgánom v jeho rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne opísané a

boli subsumované pod správne ustanovenia príslušných právnych predpisov.

Žalobcovi bola uložená pokuta na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. I keď mala byť žalobcovi
uložená pokuta iba podľa § 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z., pretože pri súbehu viacerýchsprávnych deliktov, ako tomu bolo v danom prípade, bolo treba použiť analogiae legis tzv. absorpčnú
zásadu, podľa ktorej za viaceré delikty správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na
najprísnejšie postihnuteľný správny delikt, uvedenie § 59 ods. 1 písm. e) zákona č. 314/2001 Z.z. nemalo

vzhľadom na vyššie opísané dôvody správnosti právneho posúdenia zisteného skutkového stavu vplyv
na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Argumentom žalobcu by bolo možné prisvedčiť len
v prípade, keby výška pokuty bola súčtom možných pokút podľa § 59 ods. 1 písm. e) a § 59 ods. 2
písm. a) zákona č. 314/2001 Z.z., čo sa v danom prípade nestalo. Preto súd považoval v tomto ohľade
rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za zákonné.

Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k
záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodol podľa§250kods.1O.s.p.tak,žeúčastníkomprávonaichnáhradu
nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade

zásadne nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).