Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513212696
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2513212696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, dieťa rodičov:
otec - M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XXX, L., zastúpený splnomocnencom: Fons iuris, s.r.o.,
so sídlom Kominárska 2, Bratislava, matka - Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XXX, L., zastúpená
advokátkou: JUDr. Katarína Galová, AK so sídlom E.Belluša 10, Piešťany, o návrhu otca na zníženie
výživného na maloletú, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23. júna 2015
č.k. 16P/7/2014-166, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh a o trovách rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 62 ods. 1, s poukazom na ust. 78
ods. 1,3 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od ostatného rozhodnutia
o výške výživného v roku 2009 sa príjem otca veľmi nepatrne znížil, avšak vzhľadom na čas od

posledného rozhodnutia v tomto smere nemožno konštatovať, že sa jedná o stav podstatný alebo trvalý
a takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Treba prihliadnuť na
odôvodnené potreby maloletej, ktoré sa objektívne zvyšujú. Tieto potreby sa zvýšili rastom a vekom v
každej oblasti, maloletá navštevuje už základnú školu. Otec nad rámec bežného výživného neprispieva.
Príjem matky sa znížil, pribudli jej dve vyživovacie povinnosti, táto zabezpečuje i osobnú starostlivosť o
maloletú, a teda v prípade vyhovenia návrhu, by bol ohrozený zdravý vývoj maloletej. Od júna 2013 do
júla 2014 poberal otec úrazové dávky a nemocenské spolu vo výške 8.271,80 eur, po skončení PN má

príjem 653,58 eur bez odmien, s odmenami 1059 eur mesačne, teda podstatne vyšší príjem ako v čase
poslednej úpravy výživného. Náklady na bývanie sú dané na strane oboch rodičov - na strane otca sa
javia ako nadpriemerné a nedôvodné, keď vychádzajúc z výpovede svedkyne C. W. síce vyplýva, že jej
platí 320 eur mesačne, v tejto cene sú zahrnuté aj „služby“ ako vedenie domácnosti, nákupy, varenie
a podobne, teda služby nadštandardné, ktoré matka musí vykonávať i pre maloletú sama a na strane
otca neboli zistené také okolnosti, ktoré by mu znemožňovali vykonávať tieto činnosti pre seba. Ďalej
súd konštatoval, že otec nepreukázal účel pôžičky, ktorú má splácať /pokiaľ platí nájomné za 1 izbu 320

eur, v zásade by sa malo jednať o zariadený byt, teda tvrdenie, že si musel kúpiť zariadenie, sa javí ako
účelové/. Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými
pohľadávkami a rovnako v tomto smere nie je rozhodujúce prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM, v
ktorom podľa vyjadrenia otca majú byť zadržiavané jeho prostriedky. Skutočnosť, že otec bol vlastníkomvozidla, ktoré bolo vlastnícky prevedené na C. W. po podaní návrhu, nasvedčuje účelovosti konania, súd
však túto skutočnosť nepovažoval za smerodatnú pre rozhodnutie, nakoľko vychádzal predovšetkým
zo skutočnosti, že na strane otca neboli preukázané také zásadné zmeny pomerov, ktoré by zníženie

výživného vôbec odôvodňovali. Súd zohľadnil skutočnosť, že výživné bolo naposledy určené v čase,
kedy maloletá mala 5 rokov, a teda bolo určené v takej výške, aby pokrývalo jej náklady primerané veku
dieťaťa predškolského zariadenia a doposiaľ nebolo zvýšené, pričom maloletá navštevuje 7. ročník ZŠ.
V konaní nebolo preukázané, že by matka žila v spoločnej domácnosti s otcom jej maloletých detí Z. O.,
ktorý si vyživovaciu povinnosť voči ich deťom riadne plní. Treba zdôrazniť, že predmetom konania nie

je zvýšenie výživného na maloletú a pokiaľ aj súd skúma všetky okolnosti na strane rodičov maloletej,
prípadné spolužitie matky s inou osobou by malo vplyv výlučne na znášanie nákladov domácnosti, nie
však z hľadiska vyživovacej povinnosti. Pokiaľ svedok O. platí výživné v dohodnutej výške, pre toto
konanie nie je rozhodujúca jeho výška príjmu /ak otec namietal, že táto výška je vzhľadom na jeho
príjem nereálna/. Na strane maloletej zohľadnil školskú dochádzku /2. stupeň/ a predovšetkým záujem
maloletej a jej zdravý vývoj sú prvoradými skutočnosťami a pokiaľ objektívne otcovi ako povinnej osobe

nebránia objektívne dôvody /trvale zlý zdravotný stav, trvalejšia neschopnosť dosahovať príjem/ plniť
si vyživovaciu povinnosť, nie je daný dôvod na zníženie výživného. U otca nedošlo k zmene počtu
vyživovacích povinností ani iných závažných okolností trvalého charakteru, ktoré by návrh odôvodňovali
a otec okrem úrazu, ktorý utrpel a s tým súvisiace zhoršenie zdravotného stavu, žiadne relevantné
skutočnosti pre zníženie výživného ani neuviedol. V skutočnosti ho ani zdravotný stav nevylúčil z

pracovného pomeru či zásadne neobmedzil vo výkone práce. Je potrebné prihliadnuť i na skutočnosť,
že od poslednej úpravy výživného uplynulo do podania návrhu obdobie 6 rokov /v čase rozhodovania
súdu 7 rokov/, počas ktorého nedošlo k zvýšeniu výživného ani k podstatnej zmene pomerov tak, ako
to má na mysli citované ustanovenie zákona. Naviac otec sa s maloletou ani nestretáva a nad rámec
bežného výživného na jej výživu neprispieva. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že

neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal znížiť výživné na
maloletú na sumu 60 eur mesačne. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu nie je založené
na správnom posúdení veci z hľadiska vykonaného dokazovania, keď súd prvého stupňa usúdil, že
matka nebýva s otcom svojich dvoch vyživovacích povinností pánom Z. O. v spoločnej domácnosti.

U matky nie sú správne zistené majetkové pomery, nakoľko táto v minulosti bývala na adrese v L.
v rodinnom dome, ktorú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy predala dcére pána O. - M. R. za
36.000 eur, keď dom má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu. V súčasnosti je táto nehnuteľnosť v katastri
nehnuteľností vedená na pána O. - otca dvoch vyživovacích povinností, na ktoré má prispievať sumou
300 eur. Matka uviedla ako svoju novú adresu práve adresu nehnuteľnosti, ktorú niekedy vlastnila. Z

uvedeného je tak zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená len účelovo a je pravdepodobné,
že matka sa nachádzala a žila v tejto nehnuteľnosti aj predtým a jej majetkové pomery nie sú také,
ako dokladovala v konaní. V predmetnej nehnuteľnosti býva okrem matky maloletej a jej vyživovacích
povinností aj iná osoba, ktorej príjmy sa mali posudzovať a taktiež aj dospelá dcéra matky maloletej a
otca, ktoré osoby sa mali posudzovať spolu s matkou. Ďalej poukázal na znenie zápisníc z 28.04.2015 a

23.06.2015 z ktorých vyplýva, že pán O. býva spolu s matkou maloletej na rovnakej adrese - V. XXX v L.
a preto súd nerozhodol na základe reálnej situácie aj napriek upozorneniu. Ďalej otec vo svojom odvolaní
namietal, že v prípade ak súd v svojom rozhodnutí konštatoval, že počas jeho práceneschopnosti došlo
k poklesu príjmu, tak v danom prípade mal rozhodnúť za dané obdobie o znížení výživného na základe
predmetných a doložených dokladov. Ďalej otec vo svojom odvolaní namietal, že nesúhlasí s tvrdením

súdu prvého stupňa v uvedenom rozhodnutí, že platí pani W. za bývanie, stravu, pranie a žehlenie,
pretože tieto položky v konaní nikdy neuvádzal. On považuje za normálne a zrozumiteľné, ak platí aj
za nákup a náklady súvisiace s potravinami, stravou, hygienickými potrebami, ak ich nakupuje pani
W.. Ďalej otec namietal, že matka maloletej rovnako nepreukázala zvýšené náklady na maloletú, tak
ako uvádza súd vo svojom rozhodnutí. Otec ďalej vo svojom odvolaní konštatoval, že z napadnutého

rozsudku nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru o zamietnutí návrhu na zníženie výživného. Pre otca je
to nepochopiteľné, keďže v konaní bolo preukázané zníženie príjmu otca a nebolo preukázanie zvýšenie
nákladov na maloleté dieťa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2MCdo
7/2009 zo dňa 29.07.2010, sp.zn. 8Sžo 122/2010, 6 Cdo 139/2011 a rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky.

K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že navrhujú rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletej a žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť,
že v čase prvej a zároveň ostatnej úpravy výživného na maloletú C. mala táto päť rokov a v súčasnosti

má dvanásť rokov a navštevuje siedmy ročník základnej školy a matka maloletej doposiaľ nepodala
návrh voči otcovi o zvýšenie výživného na maloletú i napriek tomu, že táto už navštevuje druhý stupeň
základnej školy. Matke maloletej pribudli dve vyživovacie povinnosti na maloletú M. (XXXX) a M.
(XXXX) O.. Navyše staršia dcéra V. sa pripravuje na svoje povolanie štúdiom na vysokej škole dennou
formou. Príjmom matky maloletej je v súčasnosti z dôvodu celodennej starostlivosti o maloleté deti, len

rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 92,40 eur, keď v čase
ostatnej úpravy výživného sa vychádzalo z výšky príjmu matky vo výške 458,- eur. Na dve maloleté deti
M. a M., ktorých otcom je Z. O., poberá matka výživné vo výške 300 eur a to na základe dohody s ním.
Pri ostatnej úprave výživného na maloletú C. vychádzal súd z príjmu otca vo výške 703 eur mesačne.
V čase práceneschopnosti otca od júna 2013 do júla 2014, poberal otec úrazové dávky a nemocenské
spolu vo výške 8.271,80 eur, čo predstavuje za sledovanú dobu príjem vo výške 686,40 eur mesačne. Z

potvrdení zamestnávateľa ( č.l. 104 v spise ) vyplýva, že i počas práceneschopnosti poberal otec príjem
od zamestnávateľa. Za obdobie september 9/2013 - 8/2014 ( počas práceneschopnosti ) bolo otcovi
vyplatených ďalších 4.140,93 eur. Po skončení práceneschopnosti obdržal otec od zamestnávateľa
niekoľko odmien a tak príjem po skončení práceneschopnosti spolu s odmenami bol vo výške 1.059 eur
mesačne, čo je podstatne viac než výška príjmu, z ktorej vychádzal súd pri ostatnej úprave výživného,

čo aj konštatoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí na strane 6. Sám otec v konaní tvrdil, že
na nájomné, pranie, žehlenie a stravu dáva mesačne pani W. sumu 320 eur. Na pojednávaní dňa
28.04.2015 uviedol, že sa jedná o platbu za to, že sa o neho dotyčná stará. Ďalej matka poukázala,
že tvrdenie otca maloletej, že pôžička ktorú spláca vo výške 143,20 eur mesačne určená na zariadenie
izby je účelová, pretože pokiaľ by skutočne otec investoval do zariadenia izby sumu 3.894 eur a navyše

mesačne platil vysokú platbu za užívanie tejto miestnosti, takéto výdavky by bolo potrebné považovať
za neodôvodnené. V tejto súvislosti poukázala aj na klamstvo otca uvedené v návrhu, že rodičia mu
finančne pomáhajú, nakoľko obaja rodičia zomreli niekoľko rokov pred podaním návrhu. V tejto súvislosti
matka poukázala aj na skutočnosť, že otec niekoľko dní po podaní návrhu previedol vlastníctvo svojho
nového osobného motorového vozidla na C. W., ktoré doposiaľ užíva. Ďalej matka maloletej sa vyjadrila

k tvrdeniam otca ohľadne jej presťahovania sa na inú adresu: V. XX/XXX, L., keď uviedla, že toto
konštatovanie otca je mylné a nemá oporu v zákone. Uviedla, že samotná skutočnosť, že povinná
osoba žije v rovnakej nehnuteľnosti i inými dospelými osobami neznamená, že je potrebné skúmať ich
majetkové pomery. Dôvodom presťahovania sa na inú adresu, uviedla správanie sa otca, pretože sa
na tejto adrese už necítila bezpečne a tiež nechcela obťažovať susedov vzájomnými spormi s otcom

ich detí.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
( § 204 ods. 1 O.s.p. ) oprávnenou osobou - účastníkom konania ( § 201 O.s.p. ) proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné ( § 202 O.s.p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah

a dôvody odvolania ( § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods.
3 O.s.p. a zistil, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 16P/7/2014 je návrh otca na zníženie

výživného na maloletú C. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutie súdu prvého stupňa
ktorým bol návrh otca na zníženie výživného na maloletú C. zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní na padnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie
rozsudku. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj novéhorozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní o
výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného
druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd prihliadne na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby
dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda

na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné
vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok
rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže,žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.

V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Z hľadiska rozhodovania o návrhu (a i odvolaní) otca v prejednávanej veci malo rozhodujúci význam
okrem úpravy citovanej už súdom prvého stupňa (v odôvodnení napadnutého rozsudku) aj ustanovenie
§ 62 ods. 5 vety prvej Zák. o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Podkladom pre prípadné úvahy o zmene akéhokoľvek skoršieho rozhodnutia o výživnom je

síce zmena pomerov, tou je však podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tzv. rodinných veciach
vždy len podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného a existujúcich tu na jednej
strane v čase rozhodovania o prípadnej zmene a na strane druhej v čase rozhodovania pôvodným
rozhodnutím. K záveru o takejto zmene tak vždy možno dospieť len zistením rozhodujúcich okolností
v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene, ich porovnaním a komplexným

zhodnotením, ktoré z nich prevažujú a či v ich súhrne poskytujú i podklad pre zmenu skoršieho
rozhodnutia o výživnom a ak áno, v akom smere a rozsahu a od ktorého času. Zákon o rodine platný aj v
čase rozhodovania tejto konkrétnej veci potom ustanovuje tzv. absolútnu prioritu výživného (pred inými
výdavkami rodičov), v dôsledku čoho sa pri vyhodnocovaní možností a schopností výživou povinnej
osoby pre účely výživného vychádza z príjmov neznížených o akékoľvek iné výdavky (než výdavky

takéhoto prednostného poradia). Z chronológie úpravy jednotlivých vyživovacích povinností v zákone
potom treba rovnako vyvodiť absolútnu prioritu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a to i vo vzťahu
k iným vyživovacím povinnostiam.
Z obsahu spisu vyplýva, že v čase ostatnej úpravy výživného mala maloletá C. päť rokov a navštevovala
predškolské zariadenie. V súčasnosti má dvanásť rokov a navštevuje siedmy ročník základnej školy.

Otec v čase ostatnej úpravy výživného mal príjem 703 eur mesačne a v súčasnosti od júna 2013
do júla 2014 počas jeho práceneschopnosti poberal úrazové dávky a nemocenské spolu vo výške
8.271,80 eur ( mesačne v priemere 689 eur) a po ukončení práceneschopnosti poberal príjem od
svojho zamestnávateľa spol. A. N. a.s., ktorá podaním zo dňa 21.01.2015 potvrdila, že od júla 2014
do decembra 2014 bola otcovi vyplatená netto mzda 6.355 eur ( mesačne v priemere 1.058 eur). Otec

býva v podnájme u známej C. W., ktorej platí mesačne sumu 320 eur vrátane energií, stravy, drogérie,
keď ide trojizbový byt, kde obýva jednu izbu, používa kuchyňu a príslušenstvo. Matka v čase ostatnej
úpravy výživného mala príjem 458 eur a v súčasnosti z dôvodu celodennej starostlivosti o maloleté deti
poberá len rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 92,40 eur.
Matke pribudli dve vyživovacie povinnosti a to k maloletej M. narodenej v roku XXXX a k maloletému

M. narodenému v roku XXXX. Maloletá C. navštevuje siedmy ročník základnej školy a je sledovaná v
detskej endokrinologickej ambulancii od roku 2008 nakoľko trpí ochorením štítnej žľazy a užíva lieky,
vitamíny, má diétnu stravu a výdavky predstavujú mesačne ohľadne zdravotného stavu sumu 120 eur.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že porovnaním okolností dôležitých pre

určenie výživného tak v dobe skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia, zníženie výživného
pre maloletú C. nie je dôvodné, keďže od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu
Piešťanyzodňa25.06.2009,č.k.7C/509/2008-168vspojenísuznesenímKrajskéhosúduTrnavazodňa
09.02.2010 č.k. 9Co/380/2009-250, ktorým bolo určená výška výživného v sume 110 eur mesačne, na
strane otca nedošlo k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho

rozhodnutia súdu o výživnom a teda aj zníženie výživného na maloletú C. v zmysle návrhu otca.
Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami uplatnenými zo strany otca
a vzhľadom na to, že otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolopotrebné zohľadniť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Reagujúc na námietky otca uvedené v jeho odvolaní a teda, že súd prvého stupňa nedostatočne zisťoval
skutkový stav ohľadne majetkových pomerov matky maloletej a to najmä skutočnosť, že matka maloletej
predala nehnuteľnosť - rodinný dom, v ktorom bývala a to M. R. - dcére Z. O. - otca ich maloletých detí M.
aM.O.,jebezprávnehovýznamuvtomtokonaní,nakoľkopredmetomkonanianiejezvýšenievýživného
na maloletú C. ale predmetom je návrh otca na zníženie tohto výživného a teda právne relevatným je

v tomto konaní skúmanie skutočností tvrdených zo strany otca a teda, či na strane otca maloletého
dieťaťa došlo k takej podstatnej a výraznej cene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného
na maloletú. Správne súd prvého stupňa v tejto súvislosti konštatoval, že prípadné spolužitie matky
s inou osobou by malo vplyv výlučne na znášanie nákladov na domácnosť, nie však z hľadiska výšky
vyživovacej povinnosti.

Odvolacísúdsastotožnilsprávnymnázoromsúduprvéhostupňa,ževprejednávanejvecinebolizistené
žiadne podstatné okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu ostatného rozhodnutia
ohľadne výšky výživného na maloletú C., na ktorú je otec povinný platiť mesačne sumu vo výške 110
eur a preto správne súd prvého stupňa rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol. Aj keď
otec v konaní preukázal, že bol v období od júla 2013 do júna 2014 práceneschopný a boli mu vyplácané

len úrazové dávky a nemocenské, odvolací súd rovnako ako to uviedol aj súd prvého stupňa konštatuje,
že u otca maloletej nedošlo k takému zníženiu jeho príjmu od príjmu, ktorý bol zistený v čase ostatného
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného na mal. C., nakoľko tento
príjem bol v čase ostatného rozhodnutia súdu 703 eur, počas jeho práceneschopnosti bol v priemere 689
eur a po skončení práceneschopnosti, má otec netto príjem vo výške 1.058 eur mesačne, čo predstavuje

ešte vyšší príjem ako v čase ostatnej úpravy výživného. Maloletá C. je staršia a sú s tým spojené aj
vyššie výdavky na úhradu jej základných životných potrieb a má aj zhoršený zdravotný stav, s ktorým
sú spojené zvýšené výdavky. Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd zohľadnil pri svojom
rozhodovaní okolnosť, že otec na výživu maloletej okrem platenia výživného neprispieva ničím iným a
všetku osobnú starostlivosť jej zabezpečuje len matka. Z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné, aby

sa otec podieľal na jej starostlivosti minimálne platením tohto výživného, ktoré pokrýva len jej základné
potreby a preto správne súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného na mal. C. ako nedôvodný
zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

1, 2 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.