Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012385
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117012385.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Adama

Rapša a Mgr. Dušana Martinoviča na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 10. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
O. G., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom C., F. XXX/XX,
t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

od presne neustáleného obdobia, najmenej však od roku 2008 až do 25.06.2017, v rodinnom dome
na adrese C., F. XX, fyzicky aj psychicky týral svoju manželku V. G., maloletého syna D. K., nar.
XX.XX.XXXX, a matku V. G. tým spôsobom, že svoju manželku V. G. opakovane verbálne aj fyzicky
napádal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej fyzickým ublížením, sledoval ju kamerovým zariadením,
nakoľkojupodozrievalzneveryatiežvpresnenezistenýdeňvroku2014junapadoltak,žejuopakovane
udieral päsťami do tváre, ťahal ju po zemi za vlasy, ponoril jej hlavu pod vodu, kopal ju do oblasti horných

a dolných končatín a brucha, a následne sa jej v hore uvedenom období opakovane vyhrážal zabitím,
svojho maloletého syna D. K., nar. XX.XX.XXXX, už od jeho 3. rokov často bil rukami, kopal do zadnej
časti tela, bil remeňom a dňa 23.06.2017 v poobedňajších hodinách fyzicky napadol syna D. K. tak, že
ho udrel približne desaťkrát remeňom do oblasti chrbta a dňa 25.06.2017 v poobedňajších hodinách ho
držiac za krk odtiahol z domu do záhrady, kde ho hodil do jazierka, následne ho chytil za hlavu a držal
mu ju pod vodou, po čom mu najmenej trikrát udrel zadnú časť hlavy o kamene, čím maloletému D. K.
spôsobil pomliaždenie tváre vpravo, pomliaždenie a krvný výron ušnice vpravo, odreninu krku vpravo,
pomliaždenie ramena vľavo, viacpočetné pomliaždenia a krvné výrony na chrbte - zranenia ľahké s

dobou liečenia do 7 dní a svojej matke V. G. sa opakovane vyhrážal, vulgárne jej nadával, pričom v roku
2014, v presne neustálenom mesiaci a dni, keď išla do garáže vo svojom rodinnom dome, chytil do rúk
lopatu a povedal jej, že ju zabije, pričom lopatu jej držal nad hlavou, v dôsledku čoho utiekla do izby, kde
sa zamkla a privolala políciu a neskôr sa na určitý čas odsťahovala k dcére do Z. a tiež v roku 2016 sa
jej s nožom vyhrážal, že ju zabije, podreže a dopichá a tiež jej dával bez príčiny facky a inak ju napádal,
v dôsledku čoho má z neho strach a stres,

teda

blízkejosobeaosobe,ktorájevjehostarostlivostiavýchove,spôsobilfyzickéapsychickéutrpeniebitím,
kopaním, údermi, spôsobovaním rán rôzneho druhu, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a
iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

čím spáchalzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 14.12.2017 na Okresný súd Trnava obžalobu na O.
G. pre skutok právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

od presne neustáleného obdobia, najmenej však od roku 2008 až do 25.06.2017, v rodinnom dome

na adrese C., F. XX, fyzicky aj psychicky týral svoju manželku V. G., maloletého syna D. K., nar.
14.01.2011, a matku V. G. tým spôsobom, že svoju manželku V. G. opakovane verbálne aj fyzicky
napádal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej fyzickým ublížením, sledoval ju kamerovým zariadením,
nakoľkojupodozrievalzneveryatiežvpresnenezistenýdeňvroku2014junapadoltak,žejuopakovane
udieral päsťami do tváre, ťahal ju po zemi za vlasy, ponoril jej hlavu pod vodu, kopal ju do oblasti horných

a dolných končatín a brucha, a následne sa jej v hore uvedenom období opakovane vyhrážal zabitím,
svojho maloletého syna D. K., nar. XX.XX.XXXX, už od jeho 3. rokov často bil rukami, kopal do zadnej
časti tela, bil remeňom a dňa 23.06.2017 v poobedňajších hodinách fyzicky napadol syna D. K. tak, že
ho udrel približne desaťkrát remeňom do oblasti chrbta a dňa XX.XX.XXXX v poobedňajších hodinách
ho držiac za krk odtiahol z domu do záhrady, kde ho hodil do jazierka, následne ho chytil za hlavu a

držal mu ju pod vodou, po čom mu najmenej trikrát udrel zadnú časť hlavy o kamene, čím maloletému
D. K. spôsobil pomliaždenie tváre vpravo, pomliaždenie a krvný výron ušnice vpravo, odreninu krku
vpravo, pomliaždenie ramena vľavo, viacpočetné pomliaždenia a krvné výrony na chrbte, odreninu
kolena obojstranne, odreninu členka vľavo, pomliaždenie a krvný výron predkolenia vľavo - zranenia
ľahké s dobou liečenia do 7 dní a svojej matke V. G. sa opakovane vyhrážal, vulgárne jej nadával, pričom

v roku 2014, v presne neustálenom mesiaci a dni, keď išla do garáže vo svojom rodinnom dome, chytil
do rúk lopatu a povedal jej, že ju zabije, pričom lopatu jej držal nad hlavou, v dôsledku čoho utiekla do
izby, kde sa zamkla a privolala políciu a neskôr sa na určitý čas odsťahovala k dcére do Z. a tiež v roku
2016 sa jej s nožom vyhrážal, že ju zabije, podreže a dopichá a tiež jej dával bez príčiny facky a inak
ju napádal, v dôsledku čoho má z neho strach a stres.

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovaného O. G., poškodených V. G. a V. G., bola oboznámená prehratím obrazovo-zvuková
nahrávka s výpoveďou poškodeného mal. D. G., ktorá bola následne aj prečítaná, ďalej boli vypočutí
svedkovia L.. O. G., A. O. a Dušan M., tiež opatrovníčka O.. U. V. W., ako aj boli k svojim znaleckým

posudkom vypočutí znalci O.. W. O., A.. O. Y., A.. R. N. i O.. V. G., ako aj boli oboznámené obrazové a
obrazovo-zvukové záznamy a tiež listinné dôkazy zo spisu, a to na návrh prokurátora i obhajoby.

*** S. vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný O. G. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por.
Uviedol, že to, čo je uvedené v obžalobe, nie je pravda. Od narodenia býval s matkou - poškodenou V. G.
v rodinnom dome na adrese trvalého bydliska. Bol to trojizbový dom, v ktorom jeho matka mala dve izby
a on so svojou rodinou mali jednu izbu a bola tam aj spoločná kuchyňa. Bol odsúdený v roku 2006 a po
návrate z výkonu trestu odňatia slobody v roku 2007 si po dvoch týždňoch si našiel prácu a chcel si nájsť

ešte manželku a chcel mať deti a zaradiť sa do života. Po 7 mesiacoch sa mu podarilo nájsť manželku,bolo to v roku 2008 v mesiaci január, koncom januára. Vo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v obžalobe
uviedol, že svoju manželku V. G. netýral fyzicky ani psychicky. Mal doma i kamerové zariadenie, pretože
choval papagájov. Bolo to v altánku na dvore, jeho manželka o tom vedela. Natáčal na kameru garáž

a dvor, aby chytil zlodeja. Nepodozrieval manželku z nevery. Nenapadol ju v roku 2014, neudieral ju
päsťami do tváre. Neťahal ju po zemi tak, že by jej držal vlasy, neponoril jej hlavu pod vodu, nekopal ju do
rúk, do nôh a do brucha. Nevyhrážal sa jej, že ju zabije. Mal. D. prvýkrát udrel po ramene z pravej strany,
druhýkrát ho tri či štyrikrát buchol rukou po ramene. Druhýkrát to bolo dňa 19.06.2017, nie tak, ako je
uvedené v obžalobe. V nedeľu sa stal skutok tak, že padol do jazierka sám, to bolo dňa 25.06.2017. On

len roztiahol ruky, lebo mu vysvetľoval, čo mu tam spravil, že mu vytrhal lekná, rozhádzal mu piesok,
rybky boli pozabíjané, spravil mu neporiadok v jazierku. Mal. D. sa mu na to uškrnul, on roztiahol obe
ruky, ale neudrel ho. Syn bol pri okraji jazierka, on bol tiež pri okraji, ale z druhej strany. Ako roztiahol
ruky, on sa uškrnul a šmykol sa do toho jazierka, padal nohami, padal bokom a na tie ostré skaly, ľavou
stranou padol, oškrel sa. Poranil sa a nebolo to spôsobené remeňom tak, ako sa uvádza v obžalobe.
Nie je pravda, že by ho hodil do jazierka, nedržal ho za krk. Do záhrady ho neodtiahol držiac za krk,

išiel s ním sám. Nedržal mu hlavu pod vodou. Svojej matke vulgárne nenadával, ani sa jej nevyhrážal.
Nie je pravda, že by sa jej vyhrážal lopatou v ruke, že ju zabije, že by sa svojej matke v roku 2016
vyhrážal nožom v ruke. Robil vtedy raňajky deťom, boli pri ňom tie deti, D. aj D.. Jeho matka došla domov
nad ránom, nevedel, či nemala aj vypité, lebo rada si aj vypila. Došla do kuchyne, skríkla na neho, že
„vypadni ty kokot odtiaľto, aj s tou kurvou, nemáš tu čo robiť v tom dome aj s tými tvojimi pankhartami“.

Nedával svojej matke facky, nemala ani modriny, nikdy ruku na ňu nepoložil. O svojej matke si myslel,
že buď žiarli alebo mu závidí to, čo mal, že sa snažil okolo detí, že mal prácu, chodil do práce, že chodil
do G., že mali jedla plnú mrazničku. Jeho manželka sa ho asi chcela zbaviť preto, že si našla nejakého
partnera, ale potom uviedol, že ju nepodozrieva z nevery, ale myslel si, že má nejakého priateľa, keď ho
udala (!). Nevedel si to vysvetliť, on jej nenadával, staral sa o deti. Nevie prečo ho udali za týranie. On

nemal kedy manželku biť, pracoval 20 hodín vkuse v H.. Nehádal sa s manželkou, ani deti nebíjaval, ani
so svojou matkou sa nehádal. Raz alebo dvakrát jej povedal slovo, aby ho nechala na pokoji. So svojou
matkou sa ani nerozprával, pomaly od desiatich rokov (!). Svoju matku netýral. Voči synovi len priznal,
že mu dal s remeňom po holom zadku. Nebolo to primerané. Keby bil syna tak, ako to je uvedené v
obžalobe, ako má tie čiary, fľaky (na fotodokumentácií v spise), tak ten syn by mu utiekol, keby ho tak

bil. Tie fľaky, čo mal syn na tvári a na chrbte, boli čerstvé, boli ošúchané, buď od uteráka alebo nejakej
inej veci. Nemal ale vedomosť, že by ho bil niekto iný.

Obžalovaný sa následne na hlavnom pojednávaní podrobne vyjadroval k zaznamenaným zraneniam
poškodeného mal. D. G. na fotodokumentácií nachádzajúcej sa v spise na č.l. 218-220, pričom poprel

súvis zaznamenaných zranení s tým, čo je uvedené v obžalobe, resp. ako dôvod vzniku týchto zranení
uvádzal iné skutočnosti.

Obžalovaný zároveň dodal, že nie je pravdou, že by svoju manželku po tom, keď ju zbil, zavrel do kufra
auta. Myslel si, že jeho matka sa ho nebojí, len ho chce vyhnať z domu, v ktorom majú spoluvlastnícky

podiel viaceré osoby, medzi nimi aj on. Nie je pravdou, že by sa vyhrážal svojej manželke, že ak povie,
že bil syna D., že ju zabije. Následne dodal na otázku ohľadom zhodných usvedčujúcich výpovedí svojej
manželky i matky, že obe ho chceli vyhodiť asi z domu, preto to urobili. Poškodeného mal. D. zbil vtedy
preto, lebo utiekol z domu a utiekol aj kilometer a pol, stratil sa medzi ulicami. Svoju matku tiež označil
za „falošnicu“.

Obžalovaný tiež dodal, že policajti mu nič nepovedali, že by v čase jeho zadržania robili výsluchy
jeho matky a manželky (t.j. oboch poškodených), teda ho o nich nevyrozumeli. Ani mu nedoručili
žiadne písomné vyrozumenie o tom a nepodpisoval ani žiadne obálky. Po nahliadnutí do zápisnice
o jeho výsluchu zo dňa 27.06.2017 uviedol, že podpisy na nej sú neho, ale nevie čítať (k tomu je

potrebné uviesť, že pred začatím výsluchu na hlavnom pojednávaní obžalovaný požiadal o to, aby mohol
pri svojom výsluchu nahliadať do svojich ručne písaných poznámok, ktoré predložil na nahliadnutie
predsedovi senátu!).

Poškodená V. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala spontánne nasledovne: „Keď nás ohrozoval syn

O. G., musela som volať políciu. Ohrozoval nás tým, že mi vulgárne nadával, hrešil mi do pi..., ku... a tak.
Ja som mu na to nikdy nepovedala nič. Ale keď chytil tú lopatu na mňa v garáži, neviem kedy to bolo,
ktorý mesiac, možno to bolo v roku 2005, 2006, nepamätám si to. Ja som si tam išla zobrať nejakú vec
do garáže a on chytil na mňa lopatu. Ja som sa naľakala, zavolala som policajtov, policajti ma z domuvyviedli, aby som zavolala dcére a tam som odišla k dcére do Z. na dlhšiu dobu, pretože som sa ho bála.
Keď držal lopatu mi povedal, že ma zabije, bála som sa veľmi, lebo to nebolo prvýkrát. U. držal v ruke a
nad hlavu. My sme sa nehádali nikdy. Nebol dôvod, aby sme sa hádali. Ja som kľudná osoba, keď som

mu sem tam niečo povedala, čo sa mi nepáčilo, aj keď mi niekedy zahrešil vnútri, tak som mu povedala
„tam máš dvere“. Neviem z akého dôvodu mi nadával. Nemá dôvod ma nenávidieť, pretože som im
dala všetko, navarila som, robila som ťažké roboty, nemali dôvod, mali napečené, každú sobotu mali
dve torty napečené. Nemal dôvod mi nadávať. Ešte v roku 2004, 2005 to začalo. Býval v našom dome,
býva tam od narodenia, je to dvojizbový byt, je to tam malé. Syn často žundral. Nadával aj neveste, ale

nebolo to až také. Nevesta sa volá V. G.. Povedal len toľko, či nevie navariť a zahrešil jej pi... . Bola to
pravda čo povedal. Keď doniesol mäso a ho neuvarila, on prišiel unavený domov. K deťom sa neviem
vyjadriť, ja som aj bývala málo doma, k deťom sa dobre správal, lenže D. je strašne živý, robí zle. S
D. chodili na ryby, nenadával mu, ja čo som videla dvakrát raz ho kopol, mal rok a pol alebo dva roky
a druhýkrát som videla, že ho bil remeňom. Videla som, že stali na dvore obidvaja O. bol pri jazierku,
prišiel tam D. a povedal mu, že ešte raz dostane. Videla som len ako mal chrbát dobitý. Videla som D.

na dvore, povedal „tato ho veľmi bil“ a kričal, že bolí ho to. Že ho bil remeňom na chrbát. Videla som aj
tie zranenia. O. nebol. To, čo bolo v jazierku, som nevidela. Nemôžem potvrdiť ani čo bolo v jazierku,
ja som videla len ten chrbát. Na chrbte boli také červené pásy, došľahané. Pri tom bola jeho manželka,
ja som to nevidela, len som videla, ako mal ten chrbát, ako ho vybil. O tom kamerovom zariadení ja
neviem. Ja som s nimi málo kedy bola, sem tam sme sa pozdravili. Nemáme doma kamerové zariadenie.

Nemôžem povedať ako sa k nej správal. Ja som nevidela jeho správanie voči nej, len na to bol zlý, keď
prišiel z roboty a nemal navarené, vtedy jej povedal, že „nevieš uvariť“. Videla som iba raz, keď tam bola
jej nevera. Ponúkala v nejakej firme voňavky a že vraj s niekým v tej firme mala. Nadával jej, hrešil jej
pi..., ku... . Ja som videla len raz a išiel k nej a ja som ho chytila, zavrtela som ho a zostal kľud. Bol vo
výkone trestu, myslím v roku 2006 a v roku 2007 došiel domov. Keď prišiel domov bol kľudný, sedával

pri garáži, dával si kávičku. Mal aj dobré srdce, nemôžem povedať, že bol vždy zlý. To, či sa ho bála
manželka a syn, neutiekli z domu, vždy boli doma. Ja som sa vrátila zo Z. naspäť domov. Volala som
aj policajtov, lebo som sa strašne bála, lebo som strašne citlivá. Bála som sa keď vykrikoval. Bála som
sa. So mnou býval preto, lebo tam mal po otcovi čiastku. Nemôžem povedať, že ma bil, raz mi dal za
D. facku. Ležal na chodbe a mrnčal strašne a myslel si, že ja ho bijem. Ale ja som povedala, že ja ho

nebijem. A D.dil, že babka ho nebila. Neviem prečo pišťal. Nebil D. iného. Odišla som z domu, aj som
opatrovala jednu babku, tam som bola tri roky, potom som prišla domov, zase som odišla až do roku
2016 som opatrovala jednu babku. Opatrovala som 24 hodín. Volala som políciu, vyprosili ma von a
potom som išla, kde som mohla.“

Na otázky procesných strán poškodená V. G. odpovedala, že obžalovaný sa jej i trikrát vyhrážal s nožom
v ruke, že ju zabije. Vtedy sa zamkla a volala policajtov. Dňa 26.06.2017 to bola ona, kto zavolal políciu,
bolo to kvôli dobitému mal. D.. Vtedy jej aj poškodená V. G. uviedla, že obžalovaný dobil mal. D.. Z
obžalovaného má naďalej strach, nevie čo bude ďalej, má už 77 rokov. A. ide o poškodenú V. G., uviedla,
že táto sa nesťažovala pred ňou, že by mala z obžalovaného strach, pričom ani nevidela, že by na ňu

útočil slovne alebo fyzicky.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná celá výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa
27.06.2017 (č.l. 82-88), pričom túto výpoveď až na jednu malú odchýlku poškodená V. G. označila za
pravdivú.

V prípravnom konaní vypovedala nasledovne (podstatné citácie): „S obvineným O. kusým som v
príbuzenskom pomere je to môj syn. Čo sa týka môjho trvalého pobytu tak ide o rodinný dom, kde ja
bývam spolu s mojím synom O. G., nevestou V. G. a ich deťmi teda mojimi vnúčatami a to D. G., vek
8 rokov, D. G., vek 6 rokov a D. G., vek 2 roky. Môj syn O. je s manželkou V. ženatý 9 rokov teda od

roku 2008. Syn O. býva od malička so mnou a nevesta sa nasťahovala asi v roku 2008 ako sa zobrali.
Dňa 25.06.2017 som v čase okolo 14:30 hod. bola doma, pričom som spala a ako som sa zobudila, išla
som na dvor, pričom som uvidela svojho vnuka D., že je dobitý. Mal po celom chrbte pásy od remeňa.
Spýtala som sa vnuka D., čo sa mu stalo a povedal mi: „otec ma zbil a kričal som od bolesti“. Povedal
mi, že ho zbil na dvore. Potom som neskôr počula od syna O. ako hovorí D.: „keď nebudeš poslúchať,

ešte ťa dobijem viac“. Na toto som mu ja nič nepovedala, nakoľko sa syna O. veľmi bojím, že mi ublíži
alebo niekomu z rodiny, teda vnúčatám alebo jeho manželke. Na políciu som nevolala, nakoľko som
sa bála, že sa bitka zopakuje alebo ublíži aj mne. Dňa 26.06.2017 som bola doma, pričom okolo 13:00
hod. som sa chystala na pohreb svojho príbuzného. Vtedy som však nabrala odvahu a zavolala som natiesňovú linku polície 158, a to z ulice, aby ma syn O. nepočul a tam som uviedla „choďte na F. XX, je tam
dobité dieťa, prosím, prosím“ a potom som zložila telefón. Potom po chvíli prišla pre mňa domov dcéra a
odviezla ma na pohreb. Ďalej chcem uviesť, že to nebolo prvýkrát, kedy O. teda môj syn zbil svojho syna

D., aj keď som to teraz nevidela. čo sa stalo, ale videla som vnukov chrbát, ako je celý dobitý. Taktiež mal
D. pod okom zranenie. Syn O. často bíjaval môjho vnuka D., a to hlavne rukami aj s remeňom. Povedal,
že ho takto vychováva. Jeho matka V., teda moja nevesta, však nezasiahla, nakoľko sa bála, že aj ju
syn O. zbije. Chcem uviesť, že keď mal D. 3 roky, tak ho tak zbil môj syn O., že ho kopal s nohami do
zadnej časti tela, pričom D. spadol na zem a kopol ho tak. že narazil do železných dverí (v tejto vete

bola spomenutá odchýlka, keď na hlavnom pojednávaní uviedla, že „D. vtedy nebil, či ho sotil, to už
neviem.“). Moja nevesta vtedy s D. nebola na ošetrení v nemocnici a ani to neoznámila. Ako mi hovorila,
bála sa O., že jej ublíži. Ja som to taktiež neoznámila, nakoľko som sa bála, že mi niečo urobí. Chcem
uviesť, že môj syn je aj voči mne veľmi agresívny a neustále mi nadáva do pičí a kuriev. Trvá to asi od
roku 2008 až doposiaľ, pričom presne neviem, kedy to bolo vakom mesiaci, ale bolo to v roku 2014, bola
som doma, pričom bol doma aj môj syn O.. Ja som išla do garáže si niečo zobrať, pričom ako ma zbadal

syn O., tak chytil do rúk lopatu a povedal mi, že ma zabije, pričom lopatu držal nad hlavou a neustále
hovoril, že ma zabije. Ja som zo strachu utiekla do domu, kde som. sa zamkla v izbe a odtiaľ som volala
políciu. Polícia ma následne zobrala na výsluch, kde som všetko povedala. Následne som odišla na čas
dcére do Z., nakoľko som sa bála, že ma syn zabije alebo mi ublíži. Ďalej by som chcela uviesť, že v roku
2016, presne už mesiac neviem, sa mi syn O. doma vyhrážal s nožom, že ma zabije, pričom vykrikoval,

že ma podreže a dopichá. Ja som sa zamkla v izbe domu a volala som políciu. Potom som odišla z domu
preč, nakoľko som sa bála syna O., že ma zabije. Odišla som svojej dcére do Z., kde som určitý čas u
nej bola. Môj syn O. mi neustále každý deň nadáva do starých píč a kuriev. Chcem uviesť, že asi pred
piatimi rokmi sa mi syn O. vyhrážal s nožom v ruke, že ma zabije a to preto, že sa zle vyspal a ja som
mu v kuchyni zavadzala. Taktiež som pred ním utiekla do izby, kde som sa zamkla a volala som políciu.

Niekoľkokrát, keď sa mi aj vyhrážal zabitím, som to neoznámila, a to zo strachu pre ním, že mi ublíži.
Ďalej chcem uviesť, že môj syn ma v minulosti jedenkrát fyzicky napadol, a to v apríli 2016, kedy som
bola aj s ním doma. Ja som bola v chodbe spolu s D., ktorý bol na zemi a za niečo pišťal. Chcela som ho
ísť utíšiť, pričom v tom doslova vyletel môj syn O. z izby a bez príčiny mi na chodbe dal facku a spýtal sa
ma, prečo bijem D.. Ja som mu povedala, že som ho nezbila a potvrdil mu to aj D.. D. odišiel preč. Čo

sa týka tej nedele, teda dňa 25.06.2017, tak som sa pýtala nevesty, čo sa vlastne stalo, nevesta V. mi
povedala, že O. strašne dobil D., a to rukami aj s remeňom, pričom ho hodil aj do jazierka, ktoré máme
vo dvore a že D. držal aj pod vodou, aby sa utopil. Ja som to teda nevidela, len mi to hovorila nevesta
V.. Videla som už potom len na D. dobitý chrbát a podliatinu pod okom. Ja som veľmi trpela nažívaním
s mojím synom, nakoľko ma týral, stále mi nadával, vyhrážala sa mi niekoľkokrát, že ma zabije a ja som

musela niekoľkokrát odísť aj z domu, a to zo strachu pred ním. Viem, že aj voči mojej neveste sa syn
správa arogantne a veľmi zle, ale nevesta mi nikdy nehovorila, že pri ňom trpí. Viem, že sa ho aj ona
veľmi bojí a má hlavne strach o ich deti. Stále sa cítim ohrozená zo strany môjho syna, mám strach, že
ma raz zabije. Niekoľkokrát som kvôli synovi odišla z domu, a to k svojej dcére do Z., nakoľko som mala
z neho strach, kedy som naposledy takto odišla z domu už si nepamätám, ale bolo to viackrát. Čo sa

týka ublíženia môjmu vnukovi zo strany môjho syna, tak to som teraz nevidela, ale v minulosti áno. To, že
D. dobil syn, mi povedala nevesta V.. Ako som už uviedla, môj syn sa mi niekoľkokrát vyhrážal zabitím,
a preto mám z neho strach bývať s ním v jednej domácnosti. Raz ma napadol, dal mi facku, ale zranenie
mi nespôsobil. Oznámenie na neho som podávala viackrát, ale niekoľkokrát som to ani neoznámila, a to
zo strachu pred ním. Môj syn ma nijakým spôsobom neprenasleduje, len mi stále nadáva. Mám o seba,

vnúčatá a o nevestu strach, že im raz O. ublíži, nakoľko sa mi často vyhráža. Syn je veľký nervák a z
ničoho nič začne robiť zle a vyhrážať sa. Na záver by som chcela uviesť, že zo syna mám veľký strach,
že nám ublíži, nakoľko sa stále vyhráža zabitím a cítim sa zle aj po psychickej stránke. Mám strach aj o
nevestu a hlavne o moje vnúčatá, teda o O. deti, že im tiež môže ublížiť tak, ako ublížil vnukovi D..“

Následne po prečítaní výpovede z prípravného konania poškodená V. G. na hlavnom pojednávaní
dodala, že strach z toho, čo bude ďalej, myslela tak, že keď obžalovaný príde domov, že v tom jednom
dome už spolu bývať nemôžu. Má strach, že obžalovaný bude ešte viac agresívnejší ako na ňu bol
doteraz. V minulosti mala už vážnu obavu o to, že jej obžalovaný ublíži. D., aby s ňou bývali obžalovaný
s jeho rodinou.

Poškodená V. G. na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď z prípravného konania radikálne zmenila, resp.
poprela.Vypovedala spontánne nasledovne (podstatné citácie): „Obžalovaný je môj manžel. Máme spolu dobrý
vzťah, ale nedá sa to povedať vo vzťahu k jeho matke. Obidvaja máme s ňou zlý vzťah. To začalo,
keď sme spolu s manželom začali bývať, od tej doby tam začali byť problémy, lebo jej to vadilo, že

tam bývam. Na začiatku sme spolu vychádzali dobre, asi prvé dva mesiace, bolo to na konci januára,
začiatok februára 2008. Začalo to tak, že sme išli s manželom von fajčiť, ona sedela vonku, my sme
ju nepozdravili, začala sa tam po kolenách plaziť, že či nás musí poprosiť, aby sme ju mohli pozdraviť.
My sme ju nepozdravili, ona potom dostala nervy, napísala na lístoček, že sa ide utopiť, odišla z domu
a potom asi po ďalších dvoch mesiacoch zavolala policajtov na manžela, že jej robí zle. A to tak bolo

aj každý rok, sa to opakovalo. Policajtov volala aj 8-krát. K tomu, čo je uvedené v obžalobe, by som
sa vyjadrila tak, že to nie je pravda. V ten deň 25.06. alebo 26.06. som čakala na dcéru, kedy príde zo
školy, prišli policajti k nám, pustila som ich dovnútra. Videli syna, že má na sebe modriny. Je to chlapec,
chodí stále modrinový, je furt modrinový. Povedali, že niekto ich zavolal, že máme doma zbité dieťa.
Povedali, že anonym. Oni mi povedali, že keď to nepôjdem s nimi nahlásiť, že ma zavrú, že som jeho
matka, že mám za neho zodpovednosť. Počkala som na dcéru, kým príde zo školy, išli sme k nášmu

detskému doktorovi, volá sa M. O.. Ten nás poslal na chirurgiu. Tam ho doktor pozrel a napísal mu
správu. Neviem, čo tam napísal, bolo to škrabopisom. Potom sme išli na políciu do Hlohovca, tam sme
asi 4 hodiny čakali na vyšetrovateľa. Potom som išla vypovedať. Vypovedala som. Ani neviem, čo som
vypovedala, bola som v šoku, neviem, čo som tam vypovedala. Vypovedala som aj to, čo oni mi povedali,
že to musím vypovedať. Povedal mi to tak vyšetrovateľ. Povedal mi, že keď to nepoviem, že je to pravda,

tak ma zavrú. Tak som im všetko musela odspievať. Nečítala som si, čo som vypovedala, nedali mi to
ani prečítať, iba som to podpísala. Ja neviem, čo tam bolo napísané. Čudovala som sa tomu, čo tam je
napísané. Trestné oznámenie som podala až v ten deň, keď prišli policajti, oni mi povedali, že to musím
spraviť. Správanie manžela bolo dobré, my sme spolu dobre vychádzali. Ale on bol celé dni v práci.
Spoznali sme sa v januári 2008. Nikdy ma verbálne ani fyzicky nenapadol, ani mi vulgárne nenadával.

Nevyhrážal sa mi fyzickým ublížením. Neviem o tom, že by sme mali doma kamerové zariadenie, ani
neviem, že by ma ním sledoval. Myslím si, že asi ma z nevery nepodozrieval. Nebola som mu neverná.
Neudieral ma s päsťami do tváre, neťahal ma po zemi za vlasy, ani mi neponoril hlavu pod vodu. Nekopal
ma do rúk, do nôh, ani do brucha, ani sa mi nevyhrážal, že ma zabije. Obžalovaný sa k synovi správal
dobre. Možno niekedy dostal po zadku, keď bol zlý. Nenadával mu. Po zadku dostal s rukou, nebil ho

ničím iným. Videla som zranenia syna, boli z jazierka. Bola som tam, ale bola som rozospatá, nemala
som okuliare, poriadne som to nevidela, máme tam stromčeky. Ja som sa pýtala, čo sa stalo a povedal
mi, že tam spadol do toho jazierka. My keď sme s manželom spali, tak bol vonku aj so sestrou, potrhal
tam lekná, aj rybičky, čo tam boli. A keď sme sa s manželom zobudili, tak sa ho bol manžel spýtať, čo
tam robil. Normálne sa ho spýtal, čo to tam je s tým jazierkom. Povedal mu, že sa tam prepadol. Všetky

zranenia, ktoré malý D. utrpel, boli spôsobené pádom do jazierka, sú tam ostré kamene. Nevidela som,
že by držal malého pod vodou. Myslím, že jedenkrát dostal remeňom, asi deň predtým. Obžalovaný
sa snažil k matke správať dobre, ale s ňou sa to nedá. Ja som mu povedala, nech sa s ňou radšej
ani nebaví. Nenadával jej vulgárne. O tom incidente s lopatou neviem, že by sa to stalo, nestalo sa to.
Matka obžalovaného chodí často na nejaký čas inde bývať. Nebola som svedkom toho, že by sa jej

obžalovanývyhrážalnožom.Nenapadoljunijakýminýmfyzickýmspôsobom.Nebojímsaobžalovaného,
nebojím sa o svoje deti. Nebol voči mne obžalovaný agresívny. Pre seba si možno hovoril, nadával.
Dňa 11.10.2017 som zmenila výpoveď, pretože predchádzajúca nebola pravdivá a bola to prvá šanca
ju zmeniť. S matkou obžalovaného sme bývali preto, lebo som bola hneď na začiatku tehotná, potom
znova a potom tretíkrát a následne sa stalo toto, tak už sme nemohli odísť. Nemali sme dobrý príjem

na to, aby sme si zobrali hypotéku. Chcem uviesť, že matka môjho manžela si všetko vymýšľa a robí
to preto, aby sme tam nebývali. Syna mi už trikrát zbila. Jedenkrát ho zbila, keď bol obžalovaný doma,
zbila ho knižkou po hlave. Druhýkrát ho zbila na chodbe, čo spadol na zem a plakal. A naposledy sa
to stalo deň po Vianociach, čo ho dokopala vonku a musel ísť do nemocnice. Bolo to preto, lebo chodil
okolo auta a jej sa to nepáčilo. Nevolala som na obžalovaného políciu. Nevyhrážal sa mi manžel, že

ma zabije, nevyhrážal sa mi, aby som zmenila výpoveď. Chodíme na návštevy aj s deťmi. Bavíme sa
o deťoch, zaujíma sa ako sa majú, čo v škole. Zápisnicu som podpísala v šoku, lebo mi povedali, že
ma zavrú. Obžalovaný nie je žiarlivý. Viem, že bol vo výkone trestu za to, že zbil svoju bývalú priateľku.
Bolo to predtým ako sme sa spoznali. Potom mi na polícii povedali, že ten anonym bola svokra. Synove
zranenia som videla v ten deň večer, nevyhľadala som lekársku pomoc. Asi nebol mokrý, keď sa mu to

stalo. Opravujem sa, keďže sa mu to stalo v jazierku, tak bol mokrý.“

Skutočnosť, že vo veci celkovo vypovedala 4-krát, prvýkrát podala trestné oznámenie dňa 26.06.2017,
potom vypovedala dňa 27.06.2017 o 12:05 hod., ďalej vypovedala tretíkrát dňa 27.06.2017 o 16:15hod. a potom vypovedala dňa 11.10.2017, pričom pri prvých 3 výpovediach vypovedala úplne zhodne,
konzistentne, popísala skutok podrobne a opísala to, čo je uvedené v obžalobe, a až pri výpovedi
zo dňa 11.10.2017 výpoveď zmenila, vysvetlila poškodená V. G. tak, že prvýkrát jej povedali, čo má

povedať, nosili tam policajti papiere a podľa toho to spísali, po druhýkrát, keď bola v Trnave, tak si to
len prečítali a znovu to prepísali a po tretíkrát nebola vypočutá o 16:00 hod, ale bolo to naraz, bol tam
jeden vyšetrovateľ, ktorý si to všetko prepísal a dal jej to iba podpísať a išla domov o 14:00 hod. Pri prvej
výpovedi jej bolo povedané, že ju zatvoria, keď to všetko nepovie.

Na hlavnom pojednávaní bola následne prečítaná celá jej výpoveď z prípravného konania zo dňa
27.06.2017 (č.l. 104-112), pričom sa k prečítaným častiam tejto výpovede vyjadrila nasledovne (manžel
= obžalovaný):

Uviedla, že nie je pravda, že by obžalovaný bol agresívny a zlý, keď v prípravnom konaní naopak
vypovedala okrem iného nasledovné (podstatné citácie): „Či bol manžel liečený na psychiatrii neviem,

ale počula som od susedy O. G., ktorá je zároveň aj jeho teta, že bol na psychiatrii, ale nič viac mi k
tomu nepovedala a ani koľko tam bol. Manžela som sa to ja nepýtala, aby sa nenaštval. Je agresívny aj
bez toho aby si vypil alkohol. Môj manžel je silný a dobre fyzicky stavaný. Má veľkú silu.“

Uviedla, že nie je pravda, že by dostal s remeňom za bránou, dostal doma a ona to nevidela a nie je

pravda, že by ju chcel zabiť, keby išla k doktorovi, pričom ostatné je pravda, keď v prípravnom konaní
naopak vypovedala okrem iného nasledovné (podstatné citácie): „Dňa 23.06.2017, teda v piatok okolo
obeda, presne koľko bolo hodín si už nepamätám, syn D. utiekol z domu za kamarátmi. Ja som o tom
vedela, že utiekol z domu, ale nemohla som ho nájsť kam išiel. Za 10 minút sa ale vrátil D. naspäť
domov, pričom manžel ho už čakal za bránou s opaskom v ruke. Ako prišiel za bránu, tak manžel začal

tým opaskom biť D., a to po chrbte. Syn mal vtedy oblečené len trenírky. Na vrchu tela nemal nič. Obuté
mal tenisky. Manžel mu dal tak 10 rán, presne už neviem. Tie rany museli byť dosť silné, nakoľko aj
teraz má syn na chrbte modriny. Ja som sa manžela spýtala, prečo ho tak zbil a na to mi povedal, čo
som mal robiť, keď utiekol z domu. Keď syna manžel bil s tým opaskom, tak syn kričal a plakal a hovoril
manželovi, aby ho nebil. Svokra v tom čase bola v dome a nič nevidela. Neskôr ho však uvidela a pýtala

sa D.a, čo sa mu stalo a Nicolas jej povedal, že ho zbil otec, teda môj manžel O.. Ja som aj chcela
ísť na ošetrenie, avšak som sa bála manžela, nakoľko už v minulosti mi povedal, že keď niečo poviem,
tak ma zabije. Preto som ani na ošetrenie nešla. Snažila som sa to synovi ošetriť, pričom som mu to
chladila s namočenou hupkou.“

Uviedla, že nie je pravda to, čo sa hovorí o hranolčeku a nepočula ani žiadny krik, pričom ostatné je
pravda, keď v prípravnom konaní naopak vypovedala okrem iného nasledovné (podstatné citácie): „Dňa
25.06.2017 v poobedných hodinách, presne už čas neviem, mi povedala dcéra D., že D. vytrhal zo
záhradnéhojazierkanejakékvetiny.Jasomvtomčasespalaataktiežspalajmôjmanžel.Keďsamanžel
zobudil a toto sa dozvedel, tak si sadol do altánku, ja som si tam sadla tiež. Následne po chvíli sa ma

manžel opýtal, čo má so synom D. spraviť. Ja som mu povedala, že keď ho znovu zbije, že to nepomôže
a povedala som manželovi, aby ho nezbil. Manžel bol moc naštvaný na to, že syn vytrhal tie kvetiny.
Bol naštvaný preto, že sa on o to stará a taktiež aj o altánok. Prečo tie kvetiny syn vytrhal, to ja uviesť
neviem. Manžel po chvíli sa zobral a išiel do garáže, z ktorej zobral drevený hranolček o rozmeroch asi
tak 1 cm x 1 cm x 50 cm. Následne s týmto v ruke išiel do domu za synom D., teda do izby, kde bol.

Ja som ostala v altánku. Ja som nešla za manželom preto, lebo som mala ešte aj toho najmenšieho
syna D. vedľa seba. Svokra bola v tom čase vo svojej izbe, ale čo robila, to ja uviesť neviem. Po chvíli
ako manžel išiel za synom D., som počula ako syn plače a kričí so slovami „nebi ma“. Ja som nešla za
manželom, nakoľko najmladší syn Noel má taký problém, že keby začal plakať, tak sa začne dusiť a
nemôže sa nadýchnuť a určite by začal plakať, keby počul a videl ako manžel bije syna D..“

Uviedla, že nie je pravda už na začiatku, že počula krik, a to ostatné, čo sa píše vo výpovedi, kvôli
stromčekomaodstavenémuautuanemalaokuliare,keďvprípravnomkonanínaopakvypovedalaokrem
iného nasledovné (podstatné citácie): „Ako manžel bil syna D. v dome neviem, nevidela som to, len som
počula synov krik a plač. Po chvíli som videla ako manžel s pravou rukou držal syna D. za krk a ťahal

ho z domu von. D. pri tomto nekráčal, ale šúchal s nohami o zem, pričom aj teraz má na nohách chrasty
od toho ako manžel ho ťahal von. Keď manžel syna tiahol von, tak bol syn D. smerom k zemi. O zem sa
synovi šúchali iba nohy, ja som na manžela kričala, aby ho nechal tak, ale on ho stále ťahal. Videla som,
že manžel je pravdepodobne v nejakom amoku a vtedy je veľmi agresívny. Manžel syna D. takýmtospôsobom odtiahol až k záhradnému jazierku, teda asi tri metre od domu. Ako ho tou rukou držal za
krk, teda za zadnú časť, tak ho aj tou rukou pri jazierku zdvihol do vzduchu, pričom ako ho zdvihol, tak
sa synove nohy nedotýkali zeme. Syn mal nohy vo vzduch asi tak 20 cm. Syn pri tomto plakal a kričal,

aby ho nechal tak, ale manžel ho stále držal. Potom ho hodil zo vzduchu do jazierka, pričom syn spadol
chrbtom do vody. Jazierko je hlboké asi 1 meter a je dlhé asi 2 metre v tvare oválu. Môj syn D. je vysoký
asi 128 cm. Po tom ako syn spadol chrbtom do vody v jazierku, tak sa vyštveral von, manžel stál nad
ním a ako sa syn štveral von, tak ho chytil rukou za zadnú časť hlavy a tlačil synovi hlavou pod vodu.
Synovi tak tlačil hlavu po vodu, že mal celú hlavu pod vodou.“

Uviedla, že nie je to pravda ten začiatok, lebo to nevidela, a je pravdou, že predtým D. nikdy nezbil,
keď v prípravnom konaní naopak vypovedala okrem iného nasledovné (podstatné citácie): „Synovi takto
tlačil hlavu pod vodou asi niekoľko desiatok sekúnd, možno pol minúty, pričom mu manžel neumožnil,
aby sa nadýchol. Potom manžel syna pustil, pričom na kraji jazierka sú zabetónované kamene, o ktoré
začal synovi búchať hlavu. Buchol mu hlavu asi tak trikrát o tie ostré kamene. Vtedy bol syn ešte v

jazierku, keď mu manžel búchal jeho hlavou o kamene, syn tam má aj teraz stopy po úderoch. Búchal
mu hlavu tým spôsobom, že ho držal pravou rukou za čelo a udieral mu zadnú časť hlavy o tie kamene.
Ja som manželovi stále rozprávala, aby ho nechal na pokoji, avšak nijakým iným spôsobom som syna
nechránila, nakoľko sa manžela veľmi bojím a mala som na starosti ešte toho najmladšieho syna
Noela. Predtým syna D. nikdy takto nezbil ako dňa 23.06.1017 a 25.06.2017. Predtým mu zvykol dávať

výchovné facky, takto to manžel nazýval. Dcéru D. a syna D. manžel nebije.“

Uviedla, že nie je pravdou to, čo vypovedala v prípravnom konaní (podstatné citácie): „Mňa manžel v
minulosti zbil jedenkrát, a to v roku 2014 v lete, ale presne dátum uviesť neviem. V tom čase, keď ma
manžel zbil, nebola som tehotná. Zbil ma preto, že je žiarlivý a myslel si, že niekoho mám a podvádzam

ho, avšak to pravda nebola. Som verná len svojmu manželovi. Neviem taktiež uviesť, z akého dôvodu
ma vôbec podozrieval, že som mu neverná, nakoľko ani z domu nikam nechodím. Stále som doma.
Manžel je paranoidný a veľmi agresívny. Bil ma vtedy so zavretými päsťami, ja som sa mu snažila aj
nejako brániť, ale vzhľadom aký je silný, tak som sa mu neobránila. Bil ma vtedy obidvoma rukami a
taktiež ma ťahal za vlasy po zemi asi tak tri metre. Stalo sa to v dome v noci. Vtedy ma ťahal po dome

a potom aj von, ale vonku som už nebola na zemi. Odtiahol ma k jazierku, pričom mi do jazierka potopil
hlavu a začal ma v ňom topiť bez toho, aby som sa mohla nadýchnuť. Neviem koľko som bola takto
pod vodou. Pod vodou som mala len hlavu a ostanú časť tela som mala vonku a ležala som na zemi.
Po chvíli ma prestal topiť v jazierku a následne začal do mňa kopať. Kopal ma do celého tela vrátane
brucha, nôh a rúk. Neviem, či mal vtedy manžel na nohách niečo obuté. Takisto neviem ani koľko ma

kopal, ale bolo to veľmi silné a veľmi ma to bolelo.“

Uviedla, že nie je pravdou to, čo vypovedala v prípravnom konaní (podstatné citácie): „O pomoc som
nekričala,nakoľkosomsabála,žemiešteviacublížiatakistosomsabálaabytonevidelianepočulimoje
deti. Bola som v šoku. Potom ma naložil do auta zn. Škoda T., ktoré je manželovo a bolo odparované

pri jazierku. Naložil ma do kufra toho auta a pritom mi hovoril, že ma ide do lesa niekam zabiť. Ja som
sa vtedy strašné bála s tým, že som mala ozaj veľký strach, že ma manžel zabije. Manžel však z autom
nikam nešiel, len ma tam nechal zatvorenú. Taktiež som ho ani nevidela, nakoľko tam na kufri bolo plato.
Taktiež som ani nepočula, že by si sadol do auta. Jednoducho ma nechal zatvorenú v kufri. Ja som
si nijako nemohla otvoriť ten kufor. Neviem presne akú dobu som bola zatvorená v tom kufri auta, ale

minimálne jednu hodinu. Potom manžel došiel otvoril kufor a poslal ma spať. Potom ma už nebil. Po
tejto bitke v lete 2014 mi začal manžel pravidelne vulgárne nadávať do píč a kuriev. Stále mi hovorí, že
ma zabije a ja mám z toho veľký strach, nakoľko mi už ublížil ako som spomenula.“

Uviedla, že nie je to pravda, keby jej niečo také urobil, videli by to deti, nemohla by s nimi takto chodiť

do škôlky, keď v prípravnom konaní naopak vypovedala okrem iného nasledovné (podstatné citácie):
„Manžel nemá žiadnu strelnú zbraň, má len doma veľa mäsiarskych nožov. To, čo mi manžel v roku 2014
spravil, som ja na polícii nehlásila, nakoľko sa mi vyhrážal, že keď to oznámim, tak ma zabije, aby mal
za čo sedieť. Bola som jeho útokom aj zranená, bolelo ma celé telo, mala som modriny však a veľmi ma
boleli aj rebrá, ale na ošetrenie som ísť nemohla kvôli tomu, že by ma manžel zabil ako sa mi už predtým

vyhrážal. Manžel sa mi vyhráža zabitím dosť často, a to bezdôvodne a mám z neho strach. Nevyhrážal
sa mi však nikdy s nožom alebo nejakým predmetom v ruke.“Uviedla, že nie je pravda, že by chcel ublížiť deťom, lebo ich má rád, svokre sa snaží skôr vyhýbať
a väčšina tam z toho nie je pravda, to s nožom a lopatou tiež, keď v prípravnom konaní naopak
vypovedala okrem iného nasledovné (podstatné citácie): „Ako som už uviedla, tak s manželom v

spoločnej domácnosti žijem už 9 rokov. Keď som tam prišla bývať, tak manžel mal už konflikty s mojou
svokrou V. G.. Najčastejšie jej nadáva do starých kuriev a píč. Taktiež sa jej viackrát vyhrážal, že ju
zabije. Jedenkrát jej dal facku, nakoľko videl, ako svokra výchovne dala facku D. a manžel jej to vrátil.
Manžel je taký, keď sa zle vyspí, tak si začne namýšľať. že mu niekto niečo zobral alebo mu niekto
robí zle. Svokre viackrát povedal, že ju zabije. O. O. všetkým doma hovorieva, že sa mu neoplatí ísť

do väzenia za to, že niekoho zbije, a preto sa vyhráža, že nás všetkých vrátane detí pozabíja, aby sa
mu oplatilo ísť do väzenia. Pred naším vzťahom mal manžel družku, ktorú zbil a za to bol aj vo výkone
trestu odňatia slobody. Neviem presne koľko tam bol, ale bol podmienečne prepustený. Toto, že sedel
vo väzení, som ja zistila až počas manželstva. Ďalej by som chcela uviesť, že neviem presne, kedy to
bolo, ale asi tak 5 rokov dozadu, možno menej, tak sa manžel raz zle vyspal, pričom išiel do kuchyne
a chcel sa naraňajkovať. Svokra mu vtedy v kuchyni asi zavadzala, pričom zobral nôž do ruky a opýtal

sa jej, či ju má zabiť, aby sa dobre najedol. Ona sa vtedy zo strachu pre ním schovala do izby. Neviem,
či po tom volala svokra políciu, ale polícia bola u nás viackrát, čo svokra volala, a to z dôvodu, že sa
jej vyhrážal zabitím.“

Uviedla, že nie je pravda s tou lopatou, nevie o tom, že by svokra mala nejaké modriny, nevidela, že

by jej nejak ublížil a u lekára nebola, lebo nemala dôvod, keď v prípravnom konaní naopak vypovedala
okrem iného nasledovné (podstatné citácie): „Ďalej by som chcela uviesť, že v tejto dobe, neviem však
kedy to presne bolo, išla svokra do garáže si zobrať kladivko, pretože potrebovala niečo pribiť. Keď
bola svokra v garáži, tak manžel išiel za ňou, pričom zobral do rúk plechovú lopatu s drevenou rúčkou
a zahnal sa po svokre s tým, že jej povedal, že ju zabije. Ja som vtedy mu lopatu chytila odzadu, a

preto svokru neudrel, lebo nemohol. Následne svokra pred ním utiekla a zamkla sa do izby. Ďalej by
som chcela uviesť, že manžel nikoho z našej domácnosti nezavrel clo izby za tým účelom, aby bol
niekto obmedzený na osobnej slobode. Taktiež nikomu z našej domácnosti neodopiera stravu a nikoho
nenúti fyzicky pracovať. Ja som naposledy pracovala pre deviatimi rokmi, keď som s Milanom nežila
v spoločnej domácnosti. Ďalej by som chcela uviesť, že moja svokra V. G. mala v minulosti od môjho

manžela, teda od jej syna, spôsobenú nejednu modrinu na tvári. Či bola svokra u lekára so zranením,
to ja uviesť neviem. Ja som u lekára nebola, keď ma dobil, nakoľko som sa bála jeho vyhrážok zabitím.“

Uviedla, že to nie je pravda okrem toho, že bola u doktora, kde bola s tými policajtami, keď v prípravnom
konaní naopak vypovedala okrem iného nasledovné (podstatné citácie): „Nášho syna D. manžel zbil v

piatok 23.06.2017 a potom v nedeľu 25.06.2017. So synom D. som bola dňa 26.06.2017 u jeho detského
lekára na ošetrení, pričom som aj povedala lekárovi, čo sa stalo. Mala som už predtým strach s manžela,
ale mám ho aj teraz, hlavne po tom, čo som to oznámila na polícii. Mám možnosť bývať len na adrese
trvalého pobytu, kde býva so mnou môj manžel O. G.. Bojím sa, keď príde domov, že ma zabije a tiež
zabije aj moju svokru Annu G. a tiež aj naše deti, lebo to hovorieva s tým, aby mal za čo sedieť. Čo

sa týka oznámenia na políciu, tak telefonovala svokra, nakoľko mi to uviedla. Ja som sa na políciu bála
ísť z dôvodu manželových vyhrážok a taktiež, aby som uchránila svoje tri deti. Svojho manžela sa ja
veľmi bojím a bojím sa, že svoje vyhrážky zabitím aj uskutoční. Cítim sa ohrozená ďalšími vyhrážkami
a násilnosťami zo strany môjho manžela a bojím sa, keď sa vráti domov, že mi ublíži.“

Uviedla, že nie je tam pravda ten začiatok, že by ich chcel zabiť, alebo nejako ublížiť, o žiadnej kamere
nevie, keď v prípravnom konaní naopak vypovedala okrem iného nasledovné (podstatné citácie): „Ďalej
by som uviedla, že od manžela som ja nikdy neutiekla po tom, čo sa mi stále vyhráža a ani po tom,
čo ma fyzicky v roku 2014 napadol, nakoľko mám z neho veľký strach, že keď odídem, tak ma zabije.
Manžel sa dopúšťa násilia iba na synovi D., neviem z akého dôvodu, je to len malé a výmyselné dieťa,

nemá dôvod takto ho biť. Synovi boli útokom môjho manžela spôsobené pomliaždeniny v oblasti chrbta,
ľavého ramena a hlavy a taktiež má chrasty na nohách po tom, čo ho ťahal k jazierku. Taktiež násilie sa
zo strany manžela stupňuje a mám z toho veľký strach, aby mne deťom a svokre ešte viac neublížil. V
minulosti manžel schovával kameru z auta a tajne ma natáčal, keď bol v práci. To mi aj sám povedal.
Jednu kameru schovával na rôzne miesta a takto ma sledoval. Zvykol meniť aj umiestnenie kamery.

Myslím, že to ale už nerobí. Povedal mi na to, že ma sledoval z dôvodu, čo doma robím. Manžel je
žiarlivý, ale nemá byť prečo, nakoľko ja som mu verná a nikdy som ho nepodviedla. Môj manžel nevlastní
žiadnu zbraň, má doma len mäsiarske nože, ale mňa nimi neohrozoval.“-Uviedla, že nie je pravda, kde je napísané, že ich chce zabiť, von chodí, má deti, tak musí s nimi chodiť,
to nie je pravda, a o tom lane jej povedala, ale nevie, či je to pravda, keď v prípravnom konaní naopak
vypovedala okrem iného nasledovné (podstatné citácie): „Ako som už uviedla, tak manžel O. sa mi často

vyhráža zabitím, a to skoro každý druhý deň. Takto sa mi zabitím vyhráža od leta 2014, kedy ma zbil.
Ja som to zo strachu však neoznámila, nakoľko som sa ho bála a aj naďalej veľmi bojím. Mňa manžel v
nikdy nenútil a ani Nicoho v mojom okolí k sexuálnym praktikám. Taktiež mi manžel ani nikdy neodopieral
stravu a ani financie a ani zdravotnú starostlivosť a ani ma neizoluje od okolia. Moc ja z domu nechodím,
iba keď idem nakúpiť, aby som ho zbytočne neprovokovala, pretože viem, aký je a viem, že by mi

mohol potom ublížiť. Ako som už spomínala, manžel bol v minulosti trestaný, a to za ublíženie na zdraví,
nakoľko dobil svoju družku, s ktorou v tom čase bol a bol za to aj vo výkone trestu odňatia slobody.
A bol aj podmienečne prepustený. Môj manžel, keď sme ešte len začali spolu chodiť, mal problémy s
alkoholom, pričom vtedy, keď pil, tak nebol agresívny. Neviem, že by niekedy mal problém s nejakými
liekmi. Manžel však teraz si vypije len pivo, ale opitý nebýva. Je agresívny, keď je triezvy a jeho agresivita
sa stupňuje. Svokra mi raz hovorila, že O. mal raz nachystané lano o vinič a chcel sa obesiť. Neviem,

kedy sa to stalo a prečo. Manžel mi toto nikdy nepovedal. S manželom som pred manželstvom chodila
3 mesiace. Zobrala som si ho, pretože som bola tehotná.“

Po nahliadnutí do predmetnej zápisnice o výsluchu poškodená V. G. uviedla, že podpisy na zápisnici
sú všetky jej.

Poškodená Andrea G. dodala, že jej syn D. mal pri vyšetrení dňa 26.06.2017 oderky kolien staršieho
dáta preto, lebo je to chlapec, chodí po vonku, behá s chlapcami, skáče, lozí po stromoch, môže to mať
z toho. Tieto oderky má stále, stále je fialový a modrinový. Tie zranenia na kolenách môžu byť aj korčúľ,
a tie zranenia na chrbte, čo mal tie pásy, mohol mať aj od tých ostrých skál v jazierku. Dodala tiež, že

keď bola vypočúvaná na polícií, tak nebola v inej miestnosti prítomná poškodená V. G.. Nevedela sa ani
vyjadriť k tomu, či bola už v tom čase vypočutá. Dodala, že ako rodina majú zlé vzťahy so svedkyňou
Ing. Martou G., nikdy tejto neukazovala žiadne modriny, nechodila sa k nej na obžalovaného sťažovať.

Po nahliadnutí do fotodokumentácie zaznamenaných zranení poškodeného mal. D. G. nachádzajúcej

sa v spise na č.l. 218-220 uviedla, že môže ísť o oderky zo šľapiek, že zranenia môže mať z jazierka,
pričom syn je stále takto doškriabaný, stále takto vyzerá, aj pod okom je doškriabaný.

Zástupkyňa ÚPSVaR Trnava ako opatrovník poškodeného mal. D. G. - O.. U. V. W. na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že ku skutku uvedenému v obžalobe sa vyjadriť nevie.

Svedkyňa L.. O. G. na hlavnom pojednávaní uviedla nasledovné (podstatné citácie): „Obžalovaného
poznám, aj jeho rodinu, bývam v susedstve. V tom dome býva jeho matka, manželka a tri deti. Máme
domy vedľa seba, sú oddelené ohradou, normálne cez túto ohradu nie je vidieť, my máme poschodový
dom, čiže z vrchného poschodia a balkóna je vidieť. Je vidieť na dom aj pozemok obžalovaného.

Bola som svedkom konania obžalovaného, ktoré sa týka nevhodného správania k jeho blízkym, resp.
poškodeným. Bolo to aj slovné, psychické aj fyzické. Videla som to veľmi často. U nich som ja nikdy
nebola, nebol dôvod. Najposlednejšie bolo zbitie prostredného dieťaťa, neviem ako sa volá, ale myslím,
že sa volá D.. Vytĺkol ho palicou alebo niečím, čo mal v ruke, stalo sa to na dvore. Každé konanie
obžalovaného sa začínalo na dvore hurónskym revom obžalovaného, vždy si niekoho vybral, ale

najčastejšie to bolo na toho chlapca. Na základe tohto jeho hurónskeho revu som sa išla pozrieť, čo
sa stalo. Každá tá bitka začínala, či to bolo detí alebo manželky, matku nebil na dvore nikdy, to som
nevidela, ale vždy to začalo tak, že ich začal naháňať na dvore a zahnal dovnútra. On pracoval na dvore,
tak mal vždy niečo v ruke. Keď bil D. tou palicou, tak ten nerobil nič, držal, asi je na to zvyknutý. Oni sú
vlastne všetci na to zvyknutí. Obžalovaný používal špeciálny slovník slov, ktoré vyslovoval. Že je ko...,

že je pi.... a podobne. Vyjadroval sa tak na všetkých. S matkou som sa o ňom bavila častejšie, tá vždy
povedala, čo sa stalo, povedala, že ju dobil, inokedy že ju naháňal nožom, to sa mi až nechcelo veriť.
Len nakoniec som uverila, pretože iný sused cez ulicu na druhú stranu povedal, že pomáhal starej panej,
aby mohla vyskočiť z okna, lebo ju naháňal. Manželka obžalovaného mi povedala pred rokmi, keď ešte
boli dá sa povedať, že relatívne za dobre, vtedy to týranie bolo na matku prvé roky ich manželstva, s

manželkou bol za dobre. Vtedy mali iba dcéru. Potom už keď mali aj syna tohto D., už to bolo aj na
manželku. O. sa zastavila. Ona bola tie prvé roky úplne v pohode, chcela nápravu svojho manžela,
tak sa zastavila, prosila ma o radu, čo by mohla urobiť s ním, aby bol lepší. Ja som radila, že buď ho
zoberie k lekárovi a dá ho liečiť, alebo to zakaždým oznámi. Výslovne sa mi sťažovala na obžalovaného.Povedala, že to je síce dobrý nápad, ale že on sa odmieta liečiť, a keby oznámila čo vystrája, tak sa
stále vyhráža, že skôr ako prídu policajti, že ich zabije, všetkých doma. Toto mi hovorila viac krát, aj mi
hovorila, že výsledok nijaký, že si s tým nevie rady, v slabej chvíli to povedala obžalovanému, že som jej

to ja poradila a odvtedy sa mi vyhráža smrťou. To vyhrážanie mohlo začať, keď mal D. asi tri roky, keď
začal chodiť do škôlky. Manželka bola viackrát modrá, aj na tvári, kde inde som neskúmala. V tom čase
už so mnou nesmela hovoriť, mala to zakázané, ani zdraviť. ani nikoho z nás, zakázal jej to obžalovaný.
Obžalovaný sa vyhrážal všetkým, že nesmú nikde nič hovoriť, čo sa deje doma. Preto nesmeli chodiť ani
von, aby sloboda bola obmedzená. S pribúdajúcimi deťmi obžalovaného sa to zhoršovalo, zhoršovala

sa agresivita obžalovaného, zrejme to nezvládal, pretože aj v zamestnaní nebol v žiadnom dlho. Na
dvore má obžalovaný zaparkované auto, dvor je maličký, chovajú tam dvoch psov, nejakých vtákov,
príležitostneošípané.Majúpristavanúgaráž.Zaobdobie10rokovprišliajpolicajti,starápanirozprávala,
že ona ich zavolala, že ju zase týral a koľkokrát volala jeho manželka, to neviem, lebo ona mi vždy
hovorila, že ona nemôže. Aj teraz som tu na podnet jeho manželky, aby som povedala čo sa deje, lebo
ona nemôže. Ja som sa ani s ňou nerozprávala, ale odkázala po vyšetrovateľovi, že má ísť za mnou, že

je mu zodpovedne poviem, čo sa stalo. Hovorili mi obidve poškodené, že z obžalovaného majú strach.
Napr. starej pani sa vyhrážal smrťou tak, že ešte raz, keď zavolá políciu, tak že ju zabije a zakope s
hrdzavým rýľom a nikto ju nikdy nenájde. A nám to prišla povedať, kvôli tomu, aby sme vedeli, keby
sa to stalo. Dialo sa to, keď sa obžalovaný vrátil popoludní o 15:00 alebo 15:30 hod. On tú agresivitu
prejavoval aj voči iným ľuďom, aj na ulici. Hovoril, že zoberie zbraň a všetkých vystrieľa. Pred rokmi

obžalovaný viem že bol vo výkone trestu. Striedali sa obdobia, kedy bol za dobre s manželkou, kedy
týral matku, ale matka častokrát aj odchádzala aj z domu, išla bývať na čas k dcére, potom sa vždy
vrátila. Tú agresivitu on prejavoval aj voči sestre, ku ktorej tá matka išla, ale to som nevidela, viem to len
od nich. Vždy aspoň s jednou z nich bol za dobre, keď bol za dobre s matkou, tak útočili na manželku
obidvaja a keď bol za dobre s manželkou, tak útočil na matku sám. Neviem o tom, že by na niekoho

použil lopatu. Obžalovaného poznám 30 rokov. Býval vždy v dome vedľa nás. Pred 20 rokmi ešte žil otec
obžalovaného, pred ním si takéto niečo nedovolil. Otec zomrel pred 18 rokmi. Už potom bol s matkou,
podobné správanie bolo u neho stále, obžalovaný asi nevie byť iný. Každý ho už berie takého aký je.“

Na otázky procesných strán svedkyňa Ing. O. G. odpovedala tak, že výrazy ko... a pi..., o ktorých

vypovedala, adresoval obžalovaný deťom a manželke. Bližšie sa k tomu vyjadriť nevedela. Dodala, že
išlo o ich bežný slovník, ktorý používali aj deti obžalovaného. K nim uviedla, že sú veľmi utiahnuté,
pričom D. (citácia) „bol bitý viac ako chleba sýty“ (neskôr dodala, že „výchovne“). Deti po vonku chodili
minimálne, pokiaľ bol obžalovaný doma. Teraz môžu chodiť von, hrajú sa v parku, je to voľnejšie, ale
výchova tam nie je dobrá. Tú situáciu, keď popisovala, že sa obžalovaný vyhrážal matke, že ju zakope,

to jej povedala matka obžalovaného. Vypovedala aj o žiarlivostnej scéne zo strany obžalovaného, keď
poškodená V. G. išla pracovať ako promotérka do lekárne, darilo sa jej, páčilo sa jej, pričom obžalovaný
ju stĺkol tak, že už do práce viac nešla. Videla ju aj stlčenú a matka obžalovaného jej povedala, že aj
odišla z domu aj s deťmi. Záverom uviedla, že to týranie a agresivita obžalovaného sa striedali vo vzťahu
k jeho matke i manželke, teda to napádanie, slovné stále a psychicky, tak isto stále.

Svedok A. O. na hlavnom pojednávaní uviedol len to, že obžalovaného pozná ako kolegu z práce (z
bitúnka v C.) asi pol roka. Mali dobrý vzťah. V práci bol obžalovaný v pohode, nemal žiaden konflikt. Bol
aj na návšteve sám u neho doma asi 2-3 krát. Nepočul, že by obžalovaný slovne alebo fyzicky napádal
poškodených a zároveň to ani nevidel.

Svedok W. M. na hlavnom pojednávaní uviedol len to, že obžalovaného pozná odvtedy, ako nastúpil k
nim do práce na bitúnok v Hlohovci, čo bolo asi predminulý rok. N. spolu v podstate celý deň. V práci
sa správal normálne, nemal s nikým konflikt. Jeho rodinu pozná, aj sa navštevovali, chodili spolu na
ryby, chodili jeho deti aj deti obžalovaného. Nevšimol si, že by niekto z členov rodiny obžalovaného

mal modriny. K deťom sa správal obžalovaný vždy pekne. Spomínal mu, že si nerozumie s matkou, že
ho vyhadzovala z domu. Poškodená V. G. sa sťažovala jeho manželke, že svokra je na ňu zlá, ale na
obžalovaného sa nesťažovala.

Znalkyňa O.. W. O. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala záverov svojho znaleckého

psychiatrického posudku č. 55/17 (ktorý sa nachádza na č.l. 135-141). Následne sa pridržiavala
odpovedí na položené otázky rovnako ako na č.l. 140-141. V znaleckom posudku uviedla, že obžalovaný
O. G. bol ňou vyšetrený dňa 30.10.2017 v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.Znaleckým vyšetrením u obžalovaného O. G. zistila:
A/ intelektovú subnormu až mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, ktorá sa manifestuje:
- nízkou všeobecno-vzdelanostnou úrovňou a slabou všeobecnou rozhľadenosťou,

- povrchným myslením, nedostatočnosťou, plytkosťou logických úkonov,
- slabšou schopnosťou anticipovania vzdialených dôsledkov svojho správania
- nedostatočne rozvinutými vyšším citmi (morálnymi, etickými, sociálnymi)
B/ poruchu osobnosti - emočne nestálu, impulzívnu
- s vysokou pohotovosťou k afektom zlosti aj na banálne podnety, so slovnou a fyzickou agresivitou,

- nedostatočnou toleranciou záťaže a stresu,
- s veľmi citlivým sebavedomím a komplex menejcennosti,
a/ ktorá sa v zamestnaní manifestuje ako
- nedostatočná schopnosť práce v tímoch - pre zlyhávanie schopností primeraného sociálneho a
verbálnehokontaktu,ktorývediekpreferovaniu„samoty“,čímsavedomevyhýbakonfliktomavýbuchom
afektov,

- v samostatnej práci je voči nadriadenému submisívny, podrobivý, so záujmom o podanie dobrého
pracovného výkonu,
- akceptuje autority,
b/ ale v rodinnom a domácom prostredí potláčaný nedostatok sebavedomia
- hyperkompenzuje podráždenosťou, rozladami, vynucovaním dominancie, aj za

- cenu slovne a fyzicky agresívneho správania,
- s vynucovaním submisie od všetkých členov rodiny, vrátane matky a malých detí
- a vynucuje si podrobivosť a uznania,
- je pravdepodobné, že do rodiny prenáša rozlady a podráždenosť, podmienenú inými než rodinnými
problémami,

c/ vzhľadom na mentálnu - intelektovú nedostatočnosť nedostatočne predvída možné negatívne
dôsledky svojho správania na deti, manželstvo, vzťah s matkou, resp. skôr očakáva ich uznanie za
ekonomické zabezpečovanie rodiny.

Znalkyňa dodala, že obžalovaný napriek mentálnej subnorme, resp. mentálnej retardácií ľahkého

stupňa, má dobré informácie o hraniciach spoločenských a právnych noriem, a preto ich v zamestnaní
bez problémov dodržuje. V práci je tichý, submisívny, rešpektuje autoritu šéfa, ale v domácom prostredí
hyperkompenzuje tú pracovnú podriadenosť, potrebuje byť dominantný, presadiť sa za každú cenu a
hlavne za cenu afektov, podráždenosti, slovnej a fyzickej agresivity. Keď je v strese a záťaži, reaguje
rôzne tým, že si dopredu zmapuje situáciu. Stres a záťaž na pracovisku znáša neproblémovo, resp.

skôr sa utiahne, dokončí svoju prácu, ale tú nepohodu z pracoviska a z iných životných okolností
má výraznú tendenciu prenášať do rodiny, kde sa odreaguje. V domácom prostredí stráca potrebu
sebaovládania a podlieha afektom, ktoré bývajú prudké alebo nezvládnuté, ale nie patologické. V jeho
správanívrodinnomprostredímožnosledovaťprvokodpozorovaného-naučenéhosprávaniaodrodičov
v primárnej rodine, „mama mu nadávala, tato ho bil remeňom“, a nízku všeobecno-vzdelanostnú úroveň

a všeobecný rozhľad, nedostatočnú informovanosť, povedomie a skúsenosti v rodinných vzťahoch a vo
výchove deti. Obžalovaný je o svojich povahových vlastnostiach dobre informovaný, dobre pozná možné
trestno-právne dôsledky svojho konania a poruchám konania a správania mohol predísť. Dopustil sa a
dopúšťal inkriminovanej trestnej činnosti v kauzálnej súvislosti so stavom svojej osobnosti na rôzne (i
banálne) podnety. To, čo uviedla ohľadom jeho osobnosti a rysov, nevylúčila ako dôvod na spáchanie

stíhanejtrestnejčinnosti.Ajpočasznaleckéhovyšetreniaobžalovaný„predviedol“búrlivýafektsplačom,
lamentovaním, uvádzaním, že práve prekonal infarkt srdca. Jeho afekt však bolo možné v krátkom
čase racionálnou a direktívnou slovnou intervenciou odkloniť a ukončiť. Obžalovaný netrpel duševným
ochorením, ktoré by a priori znižovalo jeho ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť. Obžalovaný nie je
závislýodalkoholučipsychotropnýchlátokajehotrestnáčinnosťnesúviselaspožitímalkoholu.Afekty,v

ktorých sa dopúšťal trestnej činnosti, neboli patologické. Vzhľadom na charakter a stav jeho osobnosti a
intelektu má v erupciách afektov mierne forenzne nevýznamne zníženú ovládaciu schopnosť. Vzhľadom
na vyššiu iritabilitu (dráždivosť) je u neho odôvodnená ochranná psychiatrická liečba ambulantnou
formou - dlhodobo a najmä po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za účelom zmiernenia a
utlmenia jeho afektívnej dráždivosti.

Na otázky procesných strán znalkyňa odpovedala aj tak, že jeho intelekt mu neumožnil, aby sa rozvíjal
vedomostne a skúsenostne aj mimo rodiny, nemal žiadne výchovné metódy, nemá potuchy o tom, čo
vyžaduje dieťa a ako sa má k nemu ako otec správať. On za výchovu považuje trestanie. Správa saobdobneakotvrdí,žesasprávalijehorodičiavočinemu.Odškolskýchčiasjerelatívnezakomplexovaný,
uvedomuje si mentálnu nedostatočnosť, vždy bol „outsiderom“ v škole, cítil výsmech spolužiakov, ktorí
sa dobre učili, keď on prepadal z ročníka do ročníka. Z týchto dôvodov ani v škole nebol rušivý,

aby mal pokoj. Obdobne je to aj v zamestnaní. Pokiaľ chce ekonomicky zabezpečiť svoju rodinu,
snaží sa pracovať dobre a nie problémovo, vyhýba sa konfliktom. Zo psychiatrického hľadiska by
mohol byť i potenciálne nebezpečný vo svojej rodine práve v dôsledku nedostatočného racionálneho
zvládania búrlivých afektov. Záverom dodala, že psychiatria nedisponuje žiadnymi metódami, ani liekmi,
ktoré by zmenili intelekt a osobnosť, ale disponuje farmakami, ktoré sú bezpečné a ktoré vedia znížiť

podráždenosť a iretabilitu. Jeho stav sa dá len korigovať na nižšiu úroveň.

Znalkyňa PhDr. R. N. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala záverov svojho
znaleckého psychologického posudku č. 56/17 (ktorý sa nachádza na č.l. 170-190). Následne sa
pridržiavala odpovedí na položené otázky rovnako ako na č.l. 183-186.

Z obsahu znaleckého posudku bolo zistiteľné, že pri vyšetrení poškodený mal. D. G. uviedol aj
nasledovné (podstatné citácie): „Najradšej mám sestru a brata. H. je niekedy zlý a niekedy dobrý. Keď
je zlý, tak mi nadáva do kokotov a do píč. Nadáva aj mamine niekedy. Máme doma jazierko, sú v ňom
karasy, stará sa oň tatino. Teraz nie, lebo je vo väzení kvôli mne. Povedala mi to mamina. Ja som išiel do
jazierka, neviem kedy to bolo asi popozajtra. Ja som sa tam išiel kuknúť na rybičky. Potom ma tato zbil.

Ja som sa hral v izbe, tato mi povedal, že mám ísť za ním, ja som išiel, ukázal mi to jazierko, ja som mal
červené papuče, šmykol som sa a spadol som do jazierka, celý som sa omočil aj hlavu. Vytiahol ma von
tatino. V jazierku boli kamene a tam som si udrel hlavu, bolo tam len máličko krvičky. Potom som ja ušiel
od tatina preč za kamarátmi. Mamina ma našla, zobrala ma domov a tato ma pleskol remeňom, čo nosí
v nohaviciach. Keď ma tato udrel, veľmi to bolelo. Keď ma tato bral k jazierku, tak mama bola v altánku,

babka bola vo svojom pokoji. Môj braček videl ako ma tato dobil a tak reval, že sa skoro zadusil.“

Znaleckým vyšetrením u poškodeného mal. D. G. zistila:
· Osobnosť mal. D. G. je detská, emočne aj sociálne deprivovaná, s naznačeným disharmonickým
vývinom s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu, kde sú výrazné ambivalencie - na jednej strane

sa snaží o sociálny kontakt a prispôsobenie, no na strane druhej nie je schopný akceptovať bežne
zaužívané pravidlá a normy v rámci blízkeho sociálneho styku, čím sa dostáva do konfliktov v
interpersonálnych vzťahoch. Najpravdepodobnejšie absentuje spätná väzba matky (resp. rodiny), ktorej
úlohou je naučiť dieťa, čo je sociálne pozitívne a čo už nie. Nedokáže rozpoznať dôsledky svojho
správania, ktoré je zásadne pudové, ja zamerané na dosahovanie aktuálnych cieľov a potrieb pri

vratkom, neistom postavení. Je u neho nápadná neschopnosť porozumieť významu vlastného správania
a často aj správaniu iných. Ukazuje sa nedostatok pozitívnej stimulácie, ktorá je základom akéhokoľvek
učenia.Citovéprežívaniejeprimitívne,nediferencované,absentujeempatiaaegocentrizmussaukazuje
ako dôsledok celkovej citovej deprivácie. Je emočne plochý, nedôverčivý, miestami až hostilný a
agresívny. Má zníženú frustračnú toleranciu, je dráždivý, výbušný s tendenciami reagovať zlostnými

afektívnymi výbuchmi. Jeho intelekt je v rámci populačnej normy v hlbokom podpriemere (CIQ=80),
pri výraznej prevahe v praktickej zložke (PIQ=90) nad verbálnou (VIQ=67). Jeho celková psychická
vyspelosť je oproti populačnej norme jeho vekovej kategórie znížená v dôsledku vyššie uvedeného.
Fabulácie, konfabulácie či iné patologické obsahy v myslení nezisťujeme a taktiež ani nenachádzame
patologické znaky v zmysle duševného ochorenia.

· Psychopatologickú symptomatológiu v zmysle duševného ochorenia ani fabulácie či konfabulácie v
myslení vo všeobecnosti ani k predmetu vyšetrovania nezisťujeme.
· Zdanlivý vek mal. D. G. zodpovedá jeho fyzickému veku. Jeho chápanie diania okolo seba je skreslené
vplyvom absencie spätnej väzby najbližšieho sociálneho prostredia - nedokáže posúdiť, čo je sociálne
pozitívne a negatívne, nedokáže zovšeobecniť konkrétne a aktuálne následky vlastného správania,

pretože mu chýba skúsenosť s matkou ako sprievodcom a interpretom okolitého sveta. Tým sú aj jeho
reprodukcie skreslené, ochudobnené o detaily, čo je aj v dôsledku nízkej úrovne mentálnych schopností.
Skutok, ktorý je predmetom vyšetrovania, nechápe ako všeobecné ohrozenie, resp. ohrozenie jeho,
pretože nedokáže posúdiť a rozlíšiť sociálne pozitívne od sociálne negatívneho.
· Psychodiagnostickým vyšetrením mal. D. G. sme nezistili žiadne vedomé motivačné činitele, ktoré by

ho viedli k nepravdivej výpovedi. Na vyšetrenie, ako aj na výsluch pred P. prichádza s tým, že on je vinný
za väzbu otca (kde sa ukazuje vplyv matky), no nedokáže si zdôvodniť prečo tomu tak je.· Mal. D. G. vníma prežité udalosti skreslene vplyvom absencie spätnej väzby matky - rodiny, jeho
zapamätávanieareprodukovanieudalostí,ktoréprežil,resp.ktorýchbolsvedkom,jeskreslené,neúplné,
chýbajú detaily vplyvom nízkej úrovne mentálnych funkcií, ako aj vplyvom skresleného vnímania.

· Na základe vyššie uvedenej štruktúry intelektu a osobnosti mal. D. G. usudzujeme, že jeho výpovede
nesú pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti. Absentujú však znaky špecifickej vierohodnosti, preto
ich zo psychologického hľadiska môžeme považovať len za čiastočne vierohodné.
· U mal. D. G. zisťujeme disharmonický vývin osobnosti s dominujúcou citovou depriváciou, ktorá sa
ukazuje ako dôsledok málo podnetného zanedbaného sociálneho prostredia. V prípade, že sa vplyv

najbližšieho sociálneho prostredia na jeho výchovu nezmení, môžeme predpokladať ďalšiu disharmóniu
v jeho vývine.
· Vzťah D. G. k obvinenému O. G. (otcovi) je podrobivý, je pre neho prirodzenou autoritou - absentujú
blízke citové väzby.
· U mal. D. G. zisťujeme príznaky citovej deprivácie, ktorá sa ukazuje ako dôsledok málo podnetného,
zanedbaného sociálneho prostredia - primitívne, povrchné a nediferencované vzťahy k ľuďom, absencia

empatie, egocentrizmus, emočná plochosť, nedôverčivosť, výbušnosť, zlostnosť, obtiažna orientácia vo
vlastných pocitov, znížená schopnosť správať sa žiaducim spôsobom, absencia pocitu istoty, bezpečia
a lásky, nízke sebahodnotenie, nízka sebadôvera a sebaúcta.
· Dieťa mentálnej úrovne mal. D. G. nie je schopné objektívne a presne reprodukovať udalosti, ktoré
prežilo. Na nepresnosti reprodukcií je strach z páchateľa, prípadne ďalších osôb, ktoré stoja na strane

páchateľa. V jeho myslení nie vždy je rozdiel medzi živým a neživým, má tendenciu oživovať veci
a dávať im podobné vlastnosti ak majú ľudia. Nie je to nič nenormálne a nežiaduce, jednoducho
si nevysvetliteľne abstraktné pojmy nahrádza konkrétnymi bytosťami. Myslenie je ešte predmetno-
konkrétne, nemá dostatočnú slovnú zásobu (aktívnu aj pasívnu), aby bol schopný popísať podrobne
trestné správanie. Popis je stručný (napr. bije ma kričí, robí mi zle), čo vytvára dojem nevierohodnosti

výpovede. Abstraktne začne myslieť až v strednom školskom veku 9 až 12 rokov. Myslenie dieťaťa
prestupuje fantáziu a presne nerozlišuje medzi skutočnosťou a vlastnými predstavami. Preto výpovede
dieťaťa v tomto veku nemožno pokladať za úplne vierohodné, lebo často deti zveličujú, vymýšľajú,
dospelíhovoria,žeklamúapretodieťatrestajú-nodieťavtomtovekunemáúmyselpodvádzaťaklamať.
Skutočnosť chápe pod vzorným uhlom svojej fantázie, povrchné a náhodné znaky zovšeobecňuje.

Nedostatok kritičnosti a ľahkú ovplyvniteľnosť dieťaťa v tomto veku vždy treba brať do úvahy, keď
dieťa má povedať, čo sa stalo, či mu niekto ublížil. Veľmi ľahko „naletí“ na rozličné tvrdenia autorít a
zastrašovanie. Nerozlišuje časové súvislosti, minulosť a budúcnosť nie sú podstatné. Presnosť pamäti je
menej rozvinutá, lebo dieťa do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Je veľmi ovplyvnené citmi dieťaťa
- pamätá si dobre to, čo si praje, kto mu urobil dobre, z čoho má strach a čo nechce. V prípade, že dieťa

už nie je vystavované negatívnym zážitkom, resp. trýzniteľovi, dochádza k vytesneniu týchto zážitkov a
spomienok - obranný mechanizmus. Známky týrania v predškolskom veku dokážeme posudzovať len
na základe úrovne jeho psychomotorického vývinu.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa taktiež dodala, že u dieťaťa nehovoríme o týraní, ale o deprivácii,

ktorej príznaky boli u maloletého zistené. Zároveň doplnila, že maloletý bol vo výchove zanedbávaný a v
čase jeho výsluchu, ktorého sa zúčastnila, sa najskôr pokakal s tým, že rovnako reaguje aj na prítomnosť
otca, keď príde domov. Sám maloletý povedal pri výsluchu bez akéhokoľvek podnetu, že je vinný za
väzbu otca, no nedokázal racionálne vysvetliť, prečo to tak je, to znamená, že uvedené má naučené. Na
verbálnej úrovni neuvádzal strach z obžalovaného, ale dodatočne pri vyšetrení psychodiagnostickými

technikami sa ten strach ukázal. Práve mechanizmus jeho útekov z domu je dôkazom, že strach z
obžalovaného tam je. Bol naučený od začiatku svojho života žiť v takýchto podmienkach, čiže sú pre
neho normou, lebo iné nepozná. Až keď dieťa príde do staršieho veku, keď prichádza do kontaktu s
inými spolužiakmi, rodinou, priateľmi, tak si začne uvedomovať, že to prostredie je zlé. Ale toto konkrétne
dieťa svoju nepohodu dáva teraz najavo tým, že sa správa ako zlé. U toho dieťaťa je strach zakorenený,

pretože nevie, čo je zlé a čo je dobré, jeho to rodičia nenaučili rozpoznávať. Maloletý sa pri vyšetrení k
starej matke sa nevyjadroval, neguje ju. Rodinu vníma ako dva póly, na jednej strane otca ako zásadne
dominantného a na druhej strane vníma dominantnú babku. Jeho otec je ale väčšia autorita.

Z jej znaleckého posudku bolo možné vyčítať aj to, že správanie maloletého D. G. je čiastočne

sociabilné, nemá osvojené základné pravidlá v sociálnom styku (pozdraviť, požiadať o dovolenie,
poprosiť, poďakovať), dodržiavanie základných konvencií mu robí problémy. Orientovanosť je správna
vlastnou osobou, miestom a časom nepresná. Reč je detská, dyslalická, obsahovo chudobná s
výrazným nárečovým akcentom. Emotivita je vo vývine so značnou afektívnou dráždivosťou, vyššie citynepozorované, nálada dráždivá, miestami sklony k plačlivosti - najmä pri popise vyšetrovaného skutku.
Jeho štruktúra intelektu ukazuje na málo podnetné sociálne prostredie. Skúška rodinných vzťahov
ukazuje, že otca vníma ako zásadne dominantného na jednej strane rodiny a strane druhej vníma

dominantnú babku. Súčasťou rodiny sú aj jeho dvaja súrodenci, pričom on sa cíti v strede medzi nimi. O.
s jej rolou v rodine absentuje, ako aj blízke citové väzby medzi jednotlivými členmi rodiny. To sa ukázalo
pri tzv. Teste rodiny, keď na prvom mieste kreslí otca ako najväčšieho, na druhom mieste sestru D.u o
polovicu menšiu ako je otec, potom sám seba rovnako veľkého ako sestra, malý brat D.l je o polovicu
menší od neho a na opačnom konci rodiny je babka rovnako veľká ako otec, postava je silno začmáraná

(neguje ju). Matka v rodine absentuje, odmieta ju kresliť.

Znalec O.. V. G., PhD. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov svojho
znaleckého posudku č. 60/2017 (ktorý sa nachádza na č.l. 192-214). Následne sa pridržiaval odpovedí
na položené otázky rovnako ako na č.l. 207-210.

Znalec uviedol, že poškodeného mal. D. G. vyšetril dňa 05.09.2017. Z jeho znaleckého posudku bolo
možné zistiť, že poškodený mal. D. bol ošetrený na chirurgickej ambulancii Hlohovec dňa 26.06.2017
o 12:35 hod. Pri vyšetrení bolo uvedené, že bol dňa 25.06.2017 napadnutý otcom, v bezvedomí nebol,
počas vyšetrenia bol pri vedomí, orientovaný, tlakovo a obehovo stabilizovaný a boli u neho zistené
tieto zranenia: pomliaždenie tváre vpravo, pomliaždenie a krvný výron ušnice vpravo, odrenina krku

vpravo, pomliaždenie ramena vľavo, viacpočetné pomliaždenie a krvné výrony na chrbte, odrenina nohy
vpravo, odrenina kolena obojstranne, odreniny členka vľavo a pomliaždenie a krvný výron predkolenia
vľavo. Po vyšetrení bol prepustený domov, pričom ďalšie kontroly neabsolvoval. Všetko to boli z
pohľadu medicínskeho zranenia ľahké. Mechanizmom vzniku zranení bolo pôsobenie násilia nízkej až
strednej intenzity, ktoré pôsobilo z na oblasť hlavy, tváre a krku sprava-doľava. Jednalo sa o opakované

násilie. Týmto násilím bolo spôsobené zranenie tváre, ušnice a krku. Zranenie chrbta bolo spôsobené
opakovaným násilím nízkej až strednej intenzity (minimálne sedemkrát) na oblasť chrbta. Zranenie
pravej nohy a oboch kolien bolo spôsobené násilím nízkej až strednej intenzity, ktoré smerovalo zhora,
spredu-dole. Zranenia ľavého ramena, ľavého predkolenia a ľavého kolena boli spôsobené násilím
nízkej až strednej intenzity, ktoré smerovalo zľava-doprava na oblasť ľavého kolena, predkolenia a

členka. Predmetom násilia bol tupo-hranatý predmet. Doba liečby a PN je 7 dní. Zranenia sa zhojili bez
trvalých následkov. Dodal, že zranenia tváre vpravo, pravej ušnice, krku vpravo a ľavého predkolenia boli
spôsobené tupo--hranatým predmetom, mohlo sa jednať aj o opasok. Zranenie chrbta bolo spôsobené
tupo-hranatým predmetom, mohlo sa jednať aj o opasok. Zranenia oboch kolien, pravej nohy a ľavého
členka boli spôsobené kontaktom z drsným povrchom a mohli byť spôsobené šúchaním pravej nohy a

oboch kolien o drsný povrch, teda aj šúchaním nôh o zem, príp. pádom na skaly.

Na otázky procesných strán odpovedal znalec na hlavnom pojednávaní tak, že pri popise zranení čerpal
z lekárskej správy O.. O. zo dňa 26.06.2017 z vyšetrenia poškodeného mal. D. G., ktorý bol vyšetrený
na ambulancii úrazovej chirurgie v C. (táto lekárska správa je prílohou jeho znaleckého posudku

a bola na hlavnom pojednávaní aj riadne oboznámená ako listinný dôkaz) a z fotodokumentácie,
ktorá bola poskytnutá vyšetrovateľom. Dodal, že v tejto lekárskej správe neboli uvedené všetky
popisované zranenia, resp. boli uvedené len pomliaždenie tváre, ušnice vpravo, odrenina krku vpravo,
podliatiny ľavého ramena a pomliaždenie a podliatiny chrbta. Ostatné zranenia popisoval na základe
fotodokumentácie, ktorá je v spise. K vzniku popisovaných zranení sa vyjadril, že pravdepodobne vznikli

v približne rovnakom čase, čo určil podľa fotodokumentácie, na ktorej bola približne rovnaká farba
(zafarbenie) tých krvných výronov (pomliaždení). Čo sa týka odrením, tam časový údaj určiť nevedel.
Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, že v lekárskej správe bolo uvedené „oderky kolien sú staršieho dáta“.
Čo sa týka chrást, ktoré sú popisované v lekárskej správe (na č.l. 213), platí, že ak sa uzavrie rana
sekundárne chrastou, tá chrasta trvá približne okolo 7 dní, až pokým zmizne, a po dobu týchto 7 dní

sa nedá vyhodnotiť, či chrasta vznikla včera, predvčerom, pred 5 dňami. Zdôraznil, že čo sa týka
zranení tváre, ušnice, krku, ramena a výronov na chrbte u poškodeného mal., je pravdepodobné, že tieto
zranenia, ktoré boli popísané dňa 26.06.2017, pravdepodobne vznikli v dňoch 23.06.2017 a 25.06.2017.
Dodalajto,žejenepravdepodobné,abysiporaneniachrbtapoškodenýmal.NicolasG.privodiltak,žesa
šmykolaspadoldojazierkaaudrelsaokamenevjazierku,atovzhľadomnacharakterhematómov,ktoré

boli popísané v zdravotnej dokumentácii a odfotené, pretože išlo o viacpočetné pásové krvné výrony
(7 krvných podliatin), ktoré pri páde na skaly určite nevznikli. Zároveň dodal, že poranenie kožného
krytu na chrbte nebolo prítomné, ku ktorému by ale v takomto prípade došlo, a teda po páde na ostré
či drsné kamene toto zranenie nemohlo vzniknúť. Taktiež ak by to bolo z ošúchania, tak tie odreniny byneboli krížom krážom, ale boli by na jednom mieste a mali by rovnaký smer. Zranenia ušnice a tváre
mohli vzniknúť aj úderom na kamene (pozn.: tak, ako sa to kladie obžalovanému za vinu v obžalobe).
Rovnako tak mohli vzniknúť aj zranenia na ľavom ramene a na líci. Záverom dodal, že zranenie nohy,

kolena, členka vľavo, predkolení, prípadne ľavého ramena, by mohol poškodený mal. D. G. utrpieť aj pri
hyperaktívnom konaní, ale zranenia chrbta si nevedel predstaviť, ako by si sám mohol spôsobiť.

Znalec A.. O. Y. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov svojho znaleckého
posudku č. 2017/7 a jeho dodatku (ktoré sa nachádzajú na č.l. 144-162 a 164-168), a to aj po

preštudovaní zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.02.2018, na ktorom termíne vypovedali pred
súdom poškodené Andrea a V. G.. Následne sa pridržiaval odpovedí na položené otázky rovnako ako
na č.l. 159-161 a 167.

Z jeho znaleckého posudku a jeho dodatku bolo zistiteľné, že:
· Dňa 15.08.2017 realizoval psychologické vyšetrenie poškodenej V. G., pri ktorom zistil, že k manželstvu

a obžalovanému sa táto vyjadruje tak, že majú spolu dobrý vzťah. Aktuálne sa cíti dobre, muž jej chýba.
Uviedla mu, že sa síce občas pochytia, no je na neho zvyknutá. Uviedla, že sa ho nebojí, ani sa ho
nebála. Vedela mu kedykoľvek odpapuľovať. Nemá pocity ohrozenia z jeho strany. Uviedla mu, že má
skôr zlý vzťah so svokrou (poškodenou Annou G.), ktorá spolu s nimi býva. To, čo je uvedené v spisovom
materiáli, je podľa nej inak - majú dobrý vzťah, nemá pocity ohrozenia. A čo sa týka syna, ktorého

napadol obžalovaný, to tiež bolo inak, nemala okuliare, zle videla, bola rozospatá. N. po tom napadnutí
u doktora a vlastne za 4 dni mu nič nebolo.
· Závery jeho psychologického vyšetrenia poškodenej V. G. koncipoval aj tak, že táto používa
primitívne obranné mechanizmy, kde dominujú devalvácie, či už smerom navonok, k objektom
(aktuálne je podľa nej najhorší problémový syn či konfliktná svokra), alebo k sebe, ak nepodáva

primeranú výkonnosť („ja som úplne blbá“ a pod.). Kontrapunktom devalvácií sú idealizácie - kde
toho dobrého reprezentuje aktuálne muž vo väzení, s ktorým má pocit, že mala i má dobrý vzťah.
Ďalším primitívnym obranným mechanizmom je popieranie reality, kedy bagatelizuje mužovo agresívne
správanie, resp. až na úrovni percepčného popretia („nevidela som dobre“). Vnútorne je v podstate
neistá s extrémnymi očakávaniami interpersonálnymi i emočnými voči vonkajšiemu svetu, s potrebou

zvýšenej kontroly nad situáciou, s problémom prispôsobiť sa a kooperovať, čo môže byt' dôvodom
chronifikovaného konfliktného vzťahu so svokrou. Zároveň je presvedčená, že si zasluhuje od okolia
pozornosť, pochopenie. V pozadí tohto je pravdepodobne problematická (konfliktná) klíma z primárnej
rodiny, kedy mužské objekty (otec i druh jej matky) vytvárali patologickú atmosféru v rodine, s
emocionálnym strádaním, čo zároveň determinuje neschopnosť výberu primeraného partnera, kde

patologická osobnosť je pravdepodobne ňou považovaná za normu. V podstate sa jedná o instabilnú
anetickú osobnosť s problematickou identitou s používaním primitívnych obranných mechanizmov, t.j.
spĺňajúcu charakteristiku tzv. „borderline“ osobnosti.
· V dňoch 22.08.2017 a 04.09.2017 realizoval psychologické vyšetrenie poškodenej V. G., pri ktorom
zistil, že ako 54 ročná išla do dôchodku a t. č. ešte pracuje na čiastočný úväzok ako upratovačka. Zo

všetkého má strach, má ho stále, lebo obžalovaný jej robil stále zle, napr. rozbíjal okná. Zopárkrát išiel
na ňu s nožom, preto sa aj musela opakovane zamykať. Aj v minulosti ju bil a púšťal sa aj do muža.
Býva spolu s nevestou, má 3 vnúčence, hovorí, že trpia, pretože aj nevesta je veľká „lajda“. Zle sa k
ním správa, škaredo, špinavo hreší, domácnosť je v zlom stave, nestará sa a nevarí. Ona pomáhala
opatrovať ľudí, starala sa o obe babky, so strachom išla vždy domov, čo zas bude syn vyvádzať. Okrem

toho, že ju bil, nadával jej do kuriev a píč ... to, čo uviedla v spisovom materiáli, hovorí, že platí, nemá
čo ľutovať. Znalec zistil, že je schopná súvisle rozprávať o udalostiach prežitých v minulosti i aktuálne.
Emočne imponuje labilne, anxiózne, neisto, so znakmi traumatizácie. Je náladovo depresívna.
· Závery jeho psychologického vyšetrenia poškodenej V. G. koncipoval aj tak, že u nej prevláda
depresívna nálada s výrazným pesimizmom a pocitom životnej nespokojnosti, mizérie, s absenciou

radostných pocitov. Boli verbalizované a prežívané pocity anxiety i strachu viazané na problematického
syna, na budúcnosť, s obavou s kontaktu s ním. Diagnostikované výrazné pocity nerozhodnosti,
bezradnosti, sociálnej odkázanosti, neistoty. Prítomné boli aj výrazné psychosomatické symptómy
spojené s nechutenstvom, úbytkom na váhe, s nárastom hypochondrických tendencií. Tieto symptómy
svedčia o dlhodobej traumatizácii a depresívnej poruche. V rozbore akčných tendencií prevláda aktivita

v neosobnom prostredí s úplnou absenciou interpersonálnej odpovede.

Odpovede na položené otázky v prípade poškodenej V. G. koncipoval takto:· Jej osobnosť je charakterizovaná intelektovou výkonnosťou v pásme vyššieho priemeru. Z hľadiska
osobnostného prítomná instabilita, anetickosť, s absentujúcimi vyššími citmi. Používa primitívne
obranné mechanizmy vo forme popierania reality, idealizácie a devalvácie. V akčných tendenciách

prevládajú nekooperatívne sklony, i keď je schopná čiastočne pozitívneho interpersonálneho kontaktu.
Diagnostikoval u nej tzv. „borderline“ osobnosť.
· Vyslovene patologické črty v zmysle duševného ochorenia nie sú prítomné, neboli diagnostikované ani
fabulačné či konfabulačné sklony.
· Z psychologického hľadiska je prítomná motivácia nehovoriť pravdu. To sa prejavuje vo forme

bagatelizácie a popierania reality. Motivácia spočíva v tom, že jej vzťah k mužovi sa mení v závislosti
od toho, či je prítomný alebo vo väzení. V jeho prítomnosti je ho schopná vnímať ako agresora, no v
priebehu jeho väzby odštiepi negatívne časti a vníma ho pozitívne, idealizuje ho a seba devalvuje. Tieto
procesy, zmeny, však prebiehajú automaticky, nevedome, nie úmyselne.
· Schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktorých bola svedkom, alebo sa ich
zúčastnila, je v neutrálnych situáciách nenarušená, no v špecifických, vzťahových skreslená z dôvodu

vyššie uvedených procesov.
· Na základe komplexného psychologického vyšetrenia vierohodnosť výpovede Andrey G. vo vzťahu k
vyšetrovanému trestnému činu tak, ako je uvedené v spisovom materiáli, je vierohodná.
· Vplyv prežitých udalostí aktuálne a v budúcnosti nemá traumatický charakter.
· Vzťah V. k obžalovanému je konfliktný, pretože nie je schopná ho vnímať realisticky.

· U poškodenej neboli diagnostikované znaky týranej osoby.

Odpovede na položené otázky v prípade poškodenej V. G. koncipoval takto:
· Jej osobnosť je charakterizovaná jednoduchšou štruktúrovanosťou, s priemernou intelektovou
výkonnosťou, emočnou vyprahnutosťou, labilitou, anxiozitou, s aktuálne prevládajúcou depresívnou

symptomatikou - v náladovej, interpersonálnej i psychosomatickej oblasti.
· U V. G. sa vyskytujú patologické črty vo forme depresívnej symptomatiky. K predmetu vyšetrovania
neboli diagnostikované prejavy fabulácie a konfabulácie.
· Z hľadiska psychologického u poškodenej nebola diagnostikovaná tendencia nehovoriť pravdu.
· Schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktorých bola svedkom, alebo sa ich

zúčastnila, je nenarušená.
· Na základe komplexného psychologického vyšetrenia výpovede V. G. vo vzťahu k vyšetrovanému
trestnému činu posúdil ako vierohodné.
· Vplyv prežitých udalostí na psychiku bezprostredne a v budúcnosti je traumatický.
· Vzťah V. G. k obžalovanému je negatívny, poznačený strachom z dotyčného.

· U poškodenej sú prítomné znaky týranej osoby - je plná strachu a obáv z obžalovaného s plne
rozvinutou depresívnou symptomatikou.

Vo svojom dodatku znalec uviedol, že v znaleckom posudku č. 2017/7 konštatoval, že výpoveď V.
G. je vierohodná, pretože zotrvávala na svojich výpovediach, ktoré boli konzistentné. Naproti tomu V.

G. zmenila svoju pôvodnú výpoveď. Jej motívom je aktuálne chýbanie manžela a pravdepodobne aj
finančné strádanie. To, že jej svokra V. G. raz chcela, aby tam bývali a potom zas nechcela, vyplýva
z toho, že je to staršia osoba a potrebuje pri sebe niekoho blízkeho, no keďže V. G. a jej manžel
sú problematické osobnosti, tak súžitie s nimi bolo spojené s konfliktami a trápením. Obžalovaný je
syn V. G. a zároveň osoba pravdepodobne so znakmi agresora, čo je pre každú matku ťažká dilema.

V. G. v dôsledku tohto chronického konfliktného prostredia trpí depresívnymi stavmi, úzkosťami a
strachom. Neboli diagnostikované znaky organického poškodenia CNS alebo znaky procesuálneho
ochorenia, ktoré by výrazným spôsobom ovplyvnilo vierohodnosť jej výpovede. Preto neodporučil
znalecké skúmanie duševného stavu poškodenej V. G..

Na otázky procesných strán znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že u poškodenej V. G. zistil aj
príznaky distorzného vnímania reality, čo vysvetlil, že ide o skreslené vnímanie, keď človek vníma realitu,
vzťahy s inými ľuďmi na základe vlastných pocitov a potrieb a nie tak, ako tieto situácie naozaj sú,
alebo tieto osoby ako naozaj sú, ale nie je to v takom rozsahu, že by to bolo možné diagnostikovať ako
psychické ochorenie. Podrobnejšie opätovne popísal aj primitívne obranné mechanizmy u poškodenej

V. G., teda popieranie, idealizácia a devalvácia. Popieranie spočíva v tom, že v istom odstupe času
bagatelizuje agresívne správanie obžalovaného až na úroveň percepčného popretia, až na úroveň
„nevidela som dobre“. V spisovom materiáli ale presne uvádza, čo videla a počula. Idealizácia a
devalvácia, to sa vzťahuje k obžalovanému, jej manželovi, v prípade keď je predmetom násilia, takho vníma ako agresora, človeka, z ktorého má strach a keď sa vzdiali, keď je napr. vo väzbe, tak ten
mechanizmus spočíva v tom, že dotyčná osoba odštiepi negatívne časti a začne vnímať agresora ako
osobu, ktorá jej chýba, ktorú potrebuje, začína ho vykresľovať v pozitívnych vlastnostiach. To je typické

pre tzv. „bordeline“ osobnosti. Ona sa bráni tomu, aby mohla toho svojho partnera realisticky vidieť.
Tým, že by ho realisticky mohla vnímať, by potvrdila to, o čom vypovedala v spisovom materiáli a vtedy
by vlastne prišla na niekoľko rokov o svojho muža, pokiaľ ide o oblasť finančnú, sexuálnu a oporu
voči konfliktnému vzťahu so svokrou. U poškodenej Andrey G. nešlo ani tak o vymýšľanie, ale skôr o
spomenuté popieranie a bagatelizáciu. Potom aj vo vzťahu k svojmu synovi D., keďže jeho zranenia boli

preukázané, tak teraz vidí v ňom toho hlavného vinníka, že muž je vo väzbe tak, že ten chlapec je ten
zloduch, ktorý za všetko môže. Je síce hyperaktívne, ale teraz ho vníma ako zloducha. Tak isto aj svokra,
ktorá je teraz najhoršia zo všetkých. Svokra má určité negatívne charakteristiky, ale určite nie sú takí zlí
s chlapcom, ako ich ona popisuje. Devalvácia znamená, že sa preháňajú negatívne charakteristiky do
extrému a idealizácia naopak znamená to, že sa preháňajú pozitívne charakteristiky.

Znalec dodal, že poškodená V. G. je dôsledkom nielen vývoja, ale aj tristných vzťahoch, v ktorých
vyrastala, v negatívnej rodinnej klíme, čím je tak poznačená, že naozaj ona nie je schopná si vybrať
kvalitnejšieho partnera a je tým determinovaná do rizikových vzťahov a s rizikovými partnermi. V
tomto smere je preto anetická, to znamená, že tam je absencia vyšších citov (vyššie city sú tie, ktoré
nám sprostredkovávajú pocity viny, súcit a ľútosť), čo mohlo mať za následok znížený prah citlivosti

poškodenej na spoločensky neakceptovateľné správanie jej partnera a zároveň to priamo súvisí so
zistením, že u nej neboli diagnostikované znaky týranej osoby, pretože u týranej osoby sú narušené
predovšetkým emócie a keď je niekto anetický, tak aj drastické činy alebo zlé fyzické zaobchádzanie
(týranie navonok) sa u tejto osoby v prežívaní nemusí prejaviť, nakoľko má často vyprázdnené emócie.
To je príklad v porovnaní s jej svokrou - poškodenou V. Kusyovou, ktorá je naopak citlivá a vnímavá

a tieto chronické konflikty a fyzické napádania u nej spôsobili depresívnu symptomatiku. A. V. G. zo
psychologického hľadiska bola schopná pociťovať násilné správanie obžalovaného ako ťažké príkorie,
a to v krátkych časových okamžikoch bezprostredne po agresívnom útoku alebo dramatickom konflikte,
ale v už v krátkom časovom odstupe pravdepodobne nie, a to pod vplyvom spomenutej anetickosti a
jej primitívnych obranných mechanizmov. Poškodená V. G. svojou osobnosťou a vzťahovou situáciou

zodpovedá množstvu žien, ktoré sú vystavené fyzickému násiliu a zároveň tieto osoby v istých situáciách
po odoznení týchto útokov, konfliktov, odpovedajú častokrát naopak kontrárne, ako by sa nič nestalo,
všetko je v poriadku, nehovoria pravdu tak, ako to v prípade tejto poškodenej uviedol. V prípade
poškodenej V. G. sa s veľkou pravdepodobnosťou na jej depresívnej symptomatike podieľalo chronické
konfliktné rodinné prostredie, ktoré spočívalo v narušených vzťahoch, či už k obžalovanému alebo aj k

svojej neveste. Traumatický vplyv na ňu mali vyhrážky, znevažovania, agresívne vyhrážania zo strany
obžalovaného, a to dlhodobého charakteru. V ďalšom je problém v tom, že to je jej syn, s ktorým
zdieľa spoločnú domácnosť a každá matka to prežíva traumaticky, keď nemá dobrý vzťah s dieťaťom,
keď sú tam na druhej strane často psychopatické sklony, čiže ide o nemožnosť prežívania ideálneho,
dobrého vzťahu. Strach a obavy z obžalovaného sú u nej pravdepodobne zakorenené dlhodobo, ide o

niekoľkoročnéprežívaniekonfliktnéhorodinnéhovzťahu.Jadromtohtostrachujestrachzosyna,pretože
keď ju niekto bije, nadáva jej do kuriev a píč, vlastnej matke a veľa rokov, tak je to dosť dôvodov na to, aby
sa obávala byť doma s takýmto konfliktným synom a prísť domov a očakávať, čo sa bude diať. Ona sa
už dopredu bála prísť domov, preto väčšinu času trávila mimo domu, starala sa o nejakých dôchodcov,
aktívne sa snažila prežiť. Ľudia, ktorí sú depresívni a pod vplyvom dlhodobého konfliktu a fyzických

útokov, sú v niektorých chvíľach schopní bezmocného hnevu a zlosti. Depresívna osoba, ktorá je pod
dlhodobým psychickým útlakom, nesedí len v rohu, ale občas môže aj vybuchnúť a dať najavo svoj
nesúhlas. Mohla by to teda podľa znalca urobiť aj spôsobom, že opätovala slovné útoky obžalovaného a
fyzicky napadla syna obžalovaného - poškodeného mal. Nicolasa G.. Poškodená V. G. je zameraná skôr
prosociálne vzhľadom k tomu, ako funguje. Človek, ktorý je konfliktný alebo agresor, tak sa nebude vo

voľnom čase starať o prestarnutých ľudí alebo bude pracovať v sociálnych službách. Aj z toho vyplýva,
že nie je konfliktná ako obžalovaný a jeho manželka. V prípade poškodenej V. G. táto pociťovala konanie
obžalovaného z hľadiska psychologického ako ťažké príkorie, pretože jej depresivita súvisí priamo s tou
konfliktnou rodinnou situáciou, dosahuje klinických, patologických charakteristík. Môžeme to označiť, že
jej stav sa podobá psychickému príkoriu, resp. vystihuje túto charakteristiku.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj obrazovo-zvukový záznam z výsluchu poškodeného mal.
D. G. zo dňa 09.08.2017, pričom jeho výpoveď bola následne aj oboznámená jej prečítaním. Poškodený
mal. D. G. okrem iného uviedol aj to, že obžalovaný je vo väzení kvôli nemu, čo mu povedala poškodenáAndrea G.. Obžalovaný ho bije s remeňom (používa ho iba on), bije ho, hučí na neho (slovami „debil,
kokot“). Pleskol ho remeňom aj po zadku. Potom padol do jazierka, šmykol sa v červených papučiach a
obžalovaný ho vytiahol. Mal vtedy kolená odreté a ešte mu tiekla krv z hlavy. Udrel sa vtedy o kamene.

Uviedol, že obžalovaný ho nehodil do jazierka. Obžalovaný mu ukázal špinu v jazierku a zbil ho preto
rukou v izbe.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: zápisnica o trestnom oznámení (č.l.
1-3), zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného z dní 27.06.2017, 27.06.2017 a 11.10.2017 - Anna

G. v časti uvedeného telefónneho čísla poškodenej (č.l. 72, 82 a 89), správy ÚPSVaR Trnava (č.l.
121-122), zápisnica o prehliadke tela a podobných úkonoch s fotodokumentáciami (č.l. 215-229),
lekárske správy (č.l. 230-234), prepis nahrávky zo systému CordCom s prílohami (č.l. 235-237),
výsledok dychovej skúšky (č.l. 238), odpoveď OR PZ Trnava (č.l. 255), dôkazy predložené obhajcom
obžalovaného v prípravnom konaní (č.l. 261-264), správa ÚPSVaR Piešťany, pracovisko C. (č.l. 417),
listiny predložené opatrovníkom na HP dňa 17.04.2018 (č.l. 491-495), listina predložená obžalovaným

na HP dňa 17.04.2018 (č.l. 496), informácie o videosúboroch zo súboru „G. - CD nosič (č.l. 512-513)
a LV č. 4515 v k. ú. Hlohovec (č.l. 514).

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Začiatok trestného konania bol iniciovaný zo strany poškodenej V. G., ktorá dňa 26.06.2017 podala do
zápisnice trestné oznámenie na obžalovaného (bolo to v čase od 15:32 do 17:25 hod.). A. Andrea G.
na hlavnom pojednávaní po nahliadnutí do zápisnice o tomto trestnom oznámení uviedla, že podpisy
na zápisnici sú jej.

Po vzatí obžalovaného do väzby bolo pri prešetrovaní pomerov v domácnosti všetkých poškodených zo
strany ÚPSVaR zistené, že poškodená Andrea G. potvrdila, že vzťahy s poškodenou V. G. sú v poriadku
a poškodená V. G. chce bývať sama, bez nich.

Zo zápisnice o prehliadke tela a podobných úkonoch s fotodokumentáciami bolo zrejmé

zdokumentovanie tela poškodeného mal. D. G., pričom bolo vidieť jeho viditeľné zranenia na tele (najmä
ich zafarbením) ku dňu 26.06.2017, ktoré boli na tvári, na kolenách, nohách, prstoch, členkoch, chrbte
(viaceré) s modrinami, ľavej ruke, bruchu, pod pravým uchom a pod., teda tie, ktoré popisovala aj prvotná
lekárska správa z jeho vyšetrenia i znalec MUDr. V. G., PhD.

Zdravotné dokumentácie poškodených V. G. a V. G. vedené u ich všeobecných lekárov neobsahovali
záznamy o zraneniach spôsobených cudzím zavinením.

U. správa M.. M. O. zo dňa 08.08.2017 (resp. odpoveď na č.l. 232) uvádzala, že sa k nemu dňa
26.06.2017 dostavil poškodený mal. D. G. s poškodenou V. G. a dvomi príslušníkmi PZ, pričom u

maloletého zistil závažné zranenia (v správe uvedené „spôsobené obžalovaným“), a to bitkou remeňom
a dlaňou, kopaním. Na jeho trupe boli badateľné podliatiny po remeni, ako aj na tvári, ľavom ramene,
na sedacích svaloch, lýtkach a nártoch dolných končatín. Ako diagnózu určil syndróm týraného dieťaťa.

Obsah lekárskej správy O.. A. O. (č.l. 233) bol taký, že dňa 26.06.2017 o 12:35 hod. sa k nemu dostavil

poškodený mal. D. G., pri ktorom do lekárskej správy zaznamenal okrem iného i to, že tento bol včera
napadnutý otcom, zbitý remeňom do chrbta, mal opuch tváre, oderka na krku, v hornej polovici chrbta
početnéplošnésufúzie,ztoho2pásovité,taktiežmalpásovitésufúzievoblastiľavéhoramenaarovnako
aj oderky kolien staršieho dáta.

Prepis nahrávky zo systému Y. s prílohami preukázal tvrdenie poškodenej Anny G., že to bola skutočne
ona, ktorá zo svojho telefónneho čísla 0902107923 zavolala na linku polície a uviedla: L. na F. ulicu
XX a zistíte, tam bolo dobité decko a strašne dobité, neni prvý raz, strašne kričalo „nebi ma, nebi ma,
bolí ma to“.

V prípravnom konaní predložil obhajca obžalovaného list poškodenej V. G., v zmysle ktorého na polícií
vypovedala a podávala trestné oznámenie pod nátlakom.Z aktuálnej správy ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec (č.l. 417) vyplynulo, že poškodená V. G. sa
o deti riadne nestará, mal. D. bol vrátený zo základnej školy do materskej školy a vzťahy v domácnosti
sa zhoršili.

Z listín predložených opatrovníkom na hlavnom pojednávaní (č.l. 491-495) vyplynulo, že uznesením
Okresného súdu Trnava zo dňa 05.04.2018 sp. zn. 40PPOm/2/2018, vykonateľným dňa 05.04.2018,
bolo súdom vydané neodkladné opatrenie na všetky tri deti G. (D., D. a D.) s ich dočasným zvereným
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov Detského domova P., A. XX, a zároveň bolo začaté

konanie o uložení výchovného opatrenia nad maloletými. Z odôvodnenia tohto uznesenia bolo zistené,
že poškodená V. G. opustila domácnosť s najmladším synom D. na 3 dni a nechala zvyšné deti samé
doma bez dozoru, ako aj to, že odmietla pomoc pokiaľ ide o ubytovanie pre ňu i deti, ktorú jej ponúkol
Q. a neodkladné opatrenie bolo vydané najmä preto, lebo nedokázala zabezpečiť bývanie pre seba i
všetky deti.

Videosúbory zo súboru „G..rar“ (CD nosič) boli natočené v dňoch XX.XX.XXXX (teda po skutku) a
14.11.2014 (ten sa týkal odloženej priestupkovej veci obžalovaného - viď jeho register priestupkov).

Aktuálny LV č. 4515 v k. ú. C. poskytol údaj o tom, že rodinný dom na F. XXX v C. a pozemky k
nemu prislúchajúce sú v podielovom spoluvlastníctve 4 osôb, a to aj poškodenej V. G. (podiel 2/5) a

obžalovaného (podiel X/X).

Na hlavnom pojednávaní boli riadne oboznámené aj obrazové a obrazovo-zvukové záznamy z CD
nosiča predloženého obhajcom obžalovaného (súbor „G..rar“).

*** P. návrhu na vykonanie dokazovania ***

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté
prokurátorom a opatrovníkom, keďže boli nedôvodné. Prokurátor navrhol vzhľadom na priebeh prvého
termínu hlavného pojednávania ako svedkov vypočuť vyšetrovateľov mjr. Mgr. W. Y. a npor. M..

O. Poláčika, ktorí v prípravnom konaní vypočúvali poškodenú V. G., a opatrovník naopak navrhol
vzhľadom na miestnu príslušnosť C. vypočuť na hlavnom pojednávaní zástupcu ÚPSVaR Piešťany.
Uvedené návrhy súd vyhodnotil ako nedôvodné najmä s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu
SR týkajúcu sa vypočúvania vo veci konajúcich orgánov činných v trestnom konaní ako svedkov (sp.
zn. 1 Tdo V 16/2011), pričom súd z pohľadu vykonaných procesných úkonov - podania trestného

oznámenia a potom vypočúvania poškodenej Andrey G. nezistil žiadne nedostatky, ktoré by mali za
následok potrebu doplniť dokazovanie za účelom ich odstránenia. Pokiaľ ide o návrh opatrovníka, v
danom smere by sa vypočutím inej poverenej osoby za subjekt zastupujúci v trestnom konaní práva
poškodeného maloletého (ÚPSVaR) vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam nepochybne nezistilo nič
nové a dôležité, pričom na hlavnom pojednávaní boli oboznámené správy ÚPSVaR Piešťany ohľadom

prešetrenia pomerov v domácnosti obžalovaného a poškodených, a následne v ďalšom priebehu
hlavného pojednávania aj správy a informácie aktuálne.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, s jej miernou modifikáciou, avšak bez narušenia

skutkovej totožnosti, stal a že tento spáchal obžalovaný Milan G..

Súd pozmenil skutok uvedený v obžalobe čo do zranení, ktoré podľa názoru súdu nepochybne spôsobil
svojím konaním poškodenému mal. NL. G. práve obžalovaný (resp. vyňal zo skutkovej vety zranenia:
odreninu kolena obojstranne, odreninu členka vľavo, pomliaždenie a krvný výron predkolenia vľavo),

pričom ponechal v skutkovej vete údaj o dĺžke liečenia, ktorý z hľadiska právnej kvalifikácie pri stíhanom
zločine nemal žiaden význam, a tiež zároveň pozmenil právnu kvalifikáciu oproti podanej obžalobe, keď
z nej vyňal slovné spojenie „neustálym sledovaním“, nakoľko mal za to, že výpoveď poškodenej V. G. o
tom, ako ju obžalovaný sledoval kamerovým zariadením, nebolo možné vyhodnotiť po právnej stránkeako také sledovanie, ktoré by bolo dlhotrvajúce a naplnilo objektívnu stránku stíhaného zločinu aj v tomto
smere.

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že nikoho netýral a to, čo mu kladie za vinu
obžaloba, nie je pravdou. Svoju obranu tiež staval na tom, že sa ho chcú poškodené Andrea G. a V.
G. zbaviť (jeho manželka preto, že má asi niekoho iného a matka preto, lebo ho chce vyhnať z domu).
Priznal napokon, že synovi D. dal len remeňom po zadku, ale o týždeň skôr, pričom ale nemal vedomosť,
že by ho niekto iný vtedy bil, a zranenia, ktoré boli u neho zistené, si spôsobil pádom s korčúľ a do

jazierka, do ktorého ho on ale nehodil tak, ako sa píše v obžalobe. Tiež zranenie na nohe bolo podľa
neho otlakom od obuvi.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,
ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Predmetné trestné konanie začalo podaním trestného oznámenia poškodenou V. G. dňa 26.06.2017,
ktorá v ňom podrobne popísala viaceré psychické či fyzické „útoky“ obžalovaného na ňu, syna D. i svokru
V. G., teda všetkých poškodených. Obsah tohto jej trestného oznámenia bol podporený výpoveďami
poškodených Andrey G. a V. G., a je potrebné uviesť, že výpoveďami opakovanými (pred vznesením
i po vznesení obvinenia obžalovanému), ale na svojej usvedčujúcej výpovedi zotrvala na hlavnom

pojednávaní len poškodená V. G., keď najprv spontánne popisovala konanie obžalovaného vo vzťahu
k poškodeným a následne na to označila za pravdivú aj svoju výpoveď z prípravného konania po
vznesení obvinenia, ktorá bola prečítaná na odstránenie rozporov (pokiaľ ide o nepresnosti vo výpovedi
poškodenej V. G. na hlavnom pojednávaní, tieto boli podľa názoru súdu dané aj jej vyšším vekom a
nezapamätaním si časových údajov). V tomto smere bolo možné túto jej výpoveď prečítať na hlavnom

pojednávaní a brať ju pri rozhodovaní o vine do úvahy, pretože obžalovaný bol pred jej výsluchom
o termíne výsluchu riadne upovedomený a jej výsluchu sa odmietol zúčastniť, čo bolo zaznamenané
zápisnične v rámci jeho výsluchu i s jeho podpisom na tejto zápisnici (napriek tomu, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní súdu tvrdil, že nevie čítať a nevie tak, čo je napísané v zápisnici o jeho výsluchu, v
ktorejbolotermínevýsluchupoškodenejV.G.upovedomený,jepotrebnépoukázaťnato,žeobžalovaný

mal na prvom termíne hlavného pojednávania spísané poznámky, ktoré predložil súdu na nahliadnutie
a ktoré aj použil v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní a zároveň tiež predložil súdu aj časť
listu, ktorú mu napísali do väzby deti a poškodená V. G., teda obžalovaný čítať nepochybne vedel!).
Poškodená V. G. vypovedala rovnako totožne pred vznesením obvinenia i hneď po vznesení obvinenia
obžalovanému, pričom aj jej výpoveď po vznesení obvinenia bola na hlavnom pojednávaní prečítaná na

odstránenie rozporov (z rovnakých dôvodov ako v prípade poškodenej V. G.) a táto bola súladná s tým,
čo vypovedala poškodená V. G. a čo bolo aj obsahom jej podaného trestného oznámenia. P. poškodené
vypovedali konzistentne, viac menej zhodne, čo v rámci ich výpovedí je dané aj tým, že zdieľali počas
celej doby páchania skutku spoločnú domácnosť a mali reálnu možnosť byť priamymi aktérmi útokov
obžalovaného, prípadne mali možnosť sa o nich dozvedieť aj následne, keďže boli v častom osobnom

kontakte. Je potrebné skutočne zdôrazniť, že trestné oznámenie poškodenej V. G. bolo v plnej zhode
s tým, ako následne na druhý deň (t.j. 27.06.2017) vypovedala dvakrát ona, ako i dvakrát poškodená
V. G., resp. ako vypovedali dňa 27.06.2017 po vznesení obvinenia obžalovanému, ktoré ich výsluchy
(zápisnice) boli na hlavnom pojednávaní prečítané na odstránenie rozporov v ich výpovediach.

Námietky a vysvetlenia poškodenej V. G. ohľadom zmeny jej postoja (resp. výpovede) považoval súd
za neakceptovateľné v tom smere, aby jej zmenenej výpovedi uveril, nakoľko vo veci vypovedala
opakovane a svoju výpoveď zmenila až neskôr a k jej motivácií, prečo tak urobila, sa vyjadril aj znalec
A.. O. Y. (chýbanie a opora manžela, finančné strádanie, sexuálne a pod.), pričom súd sa stotožňuje
s dôvodmi, ktoré znalec v tomto smere odprezentoval. Tiež napriek tomu, že poškodená V. G. v rámci

zmenenej výpovede úplne popierala aj vulgárne vyjadrovanie obžalovaného k ostatným poškodeným,
sám poškodený mal. D. G. pri výsluchu uviedol, že obžalovaný všetkým vulgárne nadával (citujem
napr.: „H. je niekedy zlý a niekedy dobrý. Keď je zlý, tak mi nadáva do kokotov a do píč. D. aj
mamine niekedy.“) a že na neho hučí napr. slovami „debil“, „kokot“, a napokon vulgárne vyjadrovanie
obžalovaného popisovala ako dlhodobé svedkyňa Ing. O. G., ktorá bývala v susedstve obžalovaného (a

ktorá popisovala i iné relevantné skutočnosti týkajúce sa konania obžalovaného,, čím priamo i nepriamo
podporila výpovede oboch poškodených), a samozrejme aj poškodená V. G.. Aj preto súd považoval
zmenenú výpoveď poškodenej V. G. za nepravdivú, pretože táto nedokázala popísať (podľa názoru
súdu) pravdivo ani len slovné negatívne vyjadrovanie sa obžalovaného navonok voči iným osobám.Na zdôraznenie tohto záveru súdu je potrebné uviesť, že poškodená V. G. usvedčovala obžalovaného
v prípravnom konaní v rámci 3 úkonov (trestné oznámenie a jej následné 2 výsluchy), pričom nebolo
ani len náznakom zistené akékoľvek jej ovplyvňovanie na krivú výpoveď zo strany kohokoľvek (najmä

vypočúvajúcich policajtov), pričom poškodená potvrdila aj pravosť svojich podpisov na príslušných
zápisniciach, ktoré zaznamenali tieto úkony a bola poučená o trestnosti krivej výpovede. Z. poškodená
V. G. potvrdila, že keď bola vypočúvaná na polícií prvýkrát, tak nebola tam prítomná aj poškodená V.
G., z čoho je možné usudzovať práve to, že nedošlo k tomu, čo na hlavnom pojednávaní prezentovala,
t.j. že vypovedala pod nátlakom, nebola to jej výpoveď, že tú písali policajti, čo ostatne spochybňuje aj

podrobnosť jej výpovede čo do čiastkových konaní obžalovaného. Tiež v rámci znaleckého vyšetrovania
poškodený mal. D. G. uviedol: „Môj braček videl ako ma tato dobil a tak reval, že sa skoro zadusil.“, čiže
sama poškodená V. G. musela vidieť, ako obžalovaný zbil syna D., pričom to, že v tom čase mala pri
sebe syna D., tak o tom vypovedala aj ona sama i poškodený mal. D..

Osobnosť obžalovaného po psychiatrickej stránke bola rozobraná v znaleckom posudku MUDr. W. O. a

korešponduje s výpoveďami poškodených. Obžalovaný podľa jej zistení naproti pracovnému prostrediu
(pričom oboznámený pracovný posudok obžalovaného predložený v prípravnom konaní jeho obhajcom
bol pozitívny) stráca v domácom prostredí potrebu sebaovládania a podlieha afektom a tie bývajú
prudké alebo nezvládnuté. V jeho správaní v rodinnom prostredí možno sledovať prvok odpozorovaného
(naučeného) správania od rodičov v primárnej rodine („mama mu nadávala, tato ho tiež bil remeňom...“)

anízkuvšeobecno-vzdelanostnúúroveňavšeobecnýrozhľad,nedostatočnúinformovanosť,povedomie
a skúsenosti v rodinných vzťahoch a vo výchove deti. Dopustil a dopúšťal sa inkriminovanej trestnej
činnosti v kauzálnej súvislosti so stavom svojej osobnosti na rôzne (aj banálne) podnety.

Konkrétne ešte uviedla ohľadom obžalovaného:

· Má nízku toleranciu na stres a záťaž.
· Tá impulzívna emočne instabilná osobnosť u neho podmieňuje výraznú dráždivosť na banálne podnety,
hlavne v domácom prostredí, pri ktorých upadá do afektov. Afekty sú búrlivé, dramatické, s miernym
znížením ovládacej schopnosti v týchto afektoch. Obžalovaný však pozná svoju povahu a vie svoje
prejavy veľmi dobre racionálne korigovať. V práci je tichý, submisívny, rešpektuje autoritu šéfa, ale v

domácom prostredí hyperkompenzuje tú pracovnú podriadenosť, potrebuje byť dominantný, presadiť sa
za každú cenu a hlavne za cenu afektov, podráždenosti, slovnej a fyzickej agresivity.
·Pretožeintelektmuneumožnil,abysarozvíjalvedomostneaskúsenostneajmimorodiny,nemalžiadne
výchovné metódy, obžalovaný nemá potuchy, čo vyžaduje dieťa a ako sa má k nemu ako otec správať.
Za výchovu považuje trestanie. Správa sa obdobne ako tvrdí, že sa správali jeho rodičia voči nemu.

· V afekte má mierne znížené ovládacie schopnosti.

Podstatným zistením znalkyne O.. W. O. v tomto smere bolo aj to, že obžalovaný by zo psychiatrického
hľadiska mohol byť potenciálne nebezpečný vo svojej rodine v dôsledku nedostatočného racionálneho
zvládania jeho búrlivých afektov v domácom prostredí. Ďalej uviedla, že psychiatria nedisponuje

žiadnymi metódami ani liekmi, ktoré by zmenili jeho intelekt a osobnosť, ale disponuje farmakami, ktoré
vedia znížiť podráždenosť. Stav obžalovaného sa dá len korigovať na nižšiu úroveň.

Znalkyňa PhDr. R. N. zistila, že skutok, ktorý je predmetom vyšetrovania, poškodený mal. D. G.
nechápe ako všeobecné ohrozenie, resp. ohrozenie jeho, pretože nedokáže posúdiť a rozlíšiť sociálne

pozitívne od sociálne negatívneho. Na vyšetrenie, ako aj na výsluch pred OČTK prišiel poškodený
mal. D. G. s tým, že on je vinný za väzbu otca (kde sa ukazuje vplyv jeho matky - poškodenej
V. G.), no nedokáže si zdôvodniť prečo tomu tak je (výslovne uviedol: „Obžalovaný je vo väzení
kvôli mne. A. mi to mamina.“). Poškodený mal. Nicolas G. vníma prežité udalosti skreslene vplyvom
absenciespätnejväzbymatky-rodiny,jehozapamätávanieareprodukovanieudalostí,ktoréprežil,resp.

ktorých bol svedkom, je skreslené, neúplné, chýbajú detaily vplyvom nízkej úrovne mentálnych funkcií,
ako i vplyvom skresleného vnímania. Zistila disharmonický vývin osobnosti s dominujúcou citovou
depriváciou, ktorá sa ukazuje ako dôsledok málo podnetného zanedbaného sociálneho prostredia.
Zistila aj príznaky citovej deprivácie, ktorá sa ukazuje ako dôsledok málo podnetného, zanedbaného
sociálneho prostredia - primitívne, povrchné a nediferencované vzťahy k ľuďom, absencia empatie,

egocentrizmus, emočná plochosť, nedôverčivosť, výbušnosť, zlostnosť, obtiažna orientácia vo vlastných
pocitov, znížená schopnosť správať sa žiaducim spôsobom, absencia pocitu istoty, bezpečia a lásky,
nízke sebahodnotenie, nízka sebadôvera a sebaúcta. Známky týrania v predškolskom veku dokáže
znalec posudzovať len na základe úrovne jeho psychomotorického vývinu. Zároveň dodala, že u dieťaťanehovoríme o týraní, ale o deprivácii, ktorej príznaky boli u maloletého zistené. V tom kontexte bolo tak
možné depriváciu po právnej stránke chápať ako ťažké príkorie.

Znalec O.. V. G., A.. popísal zranenia poškodeného mal. D. G., ktoré vyhodnocoval na podklade
lekárskych správ a fotodokumentácie. Jeho výpoveď v kontexte s týmito listinnými dôkazmi viedla súd k
už spomenutému pozmeneniu skutkovej vety, keďže mal za nepochybne preukázané (v spojení s inými
vykonanými dôkazmi) zavinené konanie obžalovaného vo vzťahu len k niektorým zisteným zraneniam
poškodeného mal. Nicolasa G., pričom sa v tomto smere stotožnil s týmto závermi znalca:

· je pravdepodobné, že pomliaždenie, ktoré je zdokumentované na fotografiách, sa stalo v približne
rovnakom čase,
·čosatýkazranenítváre,ušnice,krku,ramenaavýronovnachrbte,jepravdepodobné,žetietozranenia,
ktoré boli popísané dňa 26.06.2017, pravdepodobne vznikli v dňoch 23.06.2017 a 25.06.2017,
· zranenia chrbta si nemohol poškodený mal. spôsobiť sám a je nepravdepodobné, že by zranenia na
chrbte vznikli pádom o kamene v jazierku (uviedol k tomu, že vzhľadom na charakter hematómov, ktoré

sú popísané a odfotené v zdravotnej dokumentácii, sa jedná o pásové viacpočetné krvné výrony, ktoré
pri páde na skaly určite nevznikli. Dodal, že: Poranenie kožného krytu na chrbte nebolo prítomné. Po
páde na ostré alebo drsné kamene toto zranenie nemohlo vzniknúť. Je tam 7 krvných podliatin, ktoré
sú rozdelené po celom chrbte a je nepravdepodobné a nemožné, aby to vzniklo pádom a oterom na
kamene. Nie sú tam prítomné žiadne poškodenia kožného krytu, ktoré by pádom vznikli. Asi by došlo k

poškodeniu kožného krytu, čo v tomto prípade nedošlo. Ak by to bolo z ošúchania, tie odreniny by neboli
krížom krážom, ale boli by na jednom mieste a mali by rovnaký smer),
· zranenia ušnice a tváre mohli vzniknúť aj úderom o kameň, napr. pri páde do jazierka, resp. po tom,
čo ho doňho obžalovaný hodil.

Znalec A.. O. Y. v prípravnom konaní znalecky vyšetril poškodené V. G. a V. G.. Aj po preštudovaní
zápisnice o hlavnom pojednávaní z termínu, kedy boli obe poškodeného pred súdom vypočuté, zotrval
na záveroch svojho znaleckého posudku.

V prípade poškodenej V. G. okrem iného zistil, že ide o instabilnú anetickú osobnosť s problematickou

identitouspoužívanímprimitívnychobrannýchmechanizmov,t.j.spĺňajúcucharakteristikutzv.borderline
osobnosti. Z psychologického hľadiska bola prítomná motivácia nehovoriť pravdu (výslovne uviedol:
„P. svojou osobnosťou a vzťahovou situáciou zodpovedá množstvu žien, ktoré sú vystavené fyzickému
násiliu a zároveň tieto osoby v istých situáciách po odoznení týchto útokov, konfliktov, odpovedajú
častokrát naopak kontrárne, ako by sa nič nestalo, všetko je v poriadku, nehovoria pravdu.“). To

sa prejavovalo vo forme bagatelizácie a popierania reality. Motivácia spočíva v tom, že jej vzťah
k obžalovanému sa mení v závislosti od toho, či je prítomný alebo vo väzení. V jeho prítomnosti
je ho schopná vnímať ako agresora, no v priebehu jeho väzby odštiepi negatívne časti a vníma
ho pozitívne, idealizuje ho a seba devalvuje. Na základe komplexného psychologického vyšetrenia
posúdil vierohodnosť výpovede V. G. vo vzťahu k vyšetrovanému trestnému činu tak, ako je uvedené v

spisovom materiáli, ako vierohodnú. Vplyv prežitých udalostí aktuálne a v budúcnosti nemá traumatický
charakter. Vzťah Andrey G. k obžalovanému je konfliktný, pretože nie je schopná ho vnímať realisticky.
U poškodenej nediagnostikoval znaky týranej osoby. Dodal, že keď je niekto je anetický, tak i drastické
činy alebo zlé fyzické zaobchádzanie (týranie navonok) sa u tejto osoby v prežívaní nemusí prejaviť,
nakoľko táto osoba má často vyprázdnené emócie. Poškodená V. G. mohla z psychologického hľadiska

násilné správanie obžalovaného pociťovať ako ťažké príkorie, i keď len v krátkych časových okamžikoch
bezprostredne po agresívnom útoku alebo dramatickom konflikte (ale v už v krátkom časovom odstupe
pravdepodobne nie, a to pod vplyvom anetickosti a jej primitívnych obranných mechanizmov). To je
príklad v porovnaní s poškodenou V. G., ktorá je naopak citlivá a vnímavá a chronické konflikty a fyzické
napádania u nej spôsobili depresívnu symptomatiku. W., že: „Aj vo vzťahu k svojmu synovi D., keďže

jeho zranenia boli preukázané, tak teraz vidí v ňom toho hlavného vinníka, že muž je vo väzbe, tak že ten
chlapec je ten zloduch, ktorý za všetko môže. Je síce hyperaktívne, ale teraz ho vníma ako zloducha.
Tak isto aj svokra, ktorá je teraz najhoršia zo všetkých. Ona sa bráni tomu, aby mohla toho svojho
partnera realisticky vidieť. Tým, že by ho realisticky mohla vnímať, by potvrdila to, o čom vypovedala
v spisovom materiáli a vtedy by vlastne prišla na niekoľko rokov o svojho muža, pokiaľ ide o oblasť

finančnú, sexuálnu a oporu voči konfliktnému vzťahu so svokrou.“

V prípade poškodenej V. G. zistil, že sa u nej vyskytujú patologické črty, a to vo forme depresívnej
symptomatiky. K predmetu vyšetrovania neboli diagnostikované prejavy fabulácie a konfabulácie.Nebola diagnostikovaná ani tendencia nehovoriť pravdu. Na základe komplexného psychologického
vyšetrenia výpovede poškodenej V. G. vo vzťahu k vyšetrovanému trestnému činu posúdil ako
vierohodné. Vplyv prežitých udalostí na psychiku bezprostredne a v budúcnosti je u nej traumatický.

Na základe psychologického vyšetrenia vzťah poškodenej V. G. k obžalovanému je negatívny a
poznačený strachom z neho. U poškodenej zistil prítomnosť znakov týranej osoby, pretože poškodená
je plná strachu a obáv z obžalovaného s plne rozvinutou depresívnou symptomatikou. Tento strach je
pravdepodobne zakorenený dlhodobo, ide o viacročné prežívanie konfliktného rodinného vzťahu, a s
veľkou pravdepodobnosťou sa na jej depresívnej symptomatike podieľalo chronické konfliktné rodinné

prostredie, ktoré spočívalo v narušených vzťahoch, či už k obžalovanému, a tak aj k poškodenej V.
G.. Pokiaľ ide o typ prežitých udalostí, ktorý mal na psychiku poškodenej V. G. takýto traumatický
vplyv, uviedol, že to boli udalosti uvedené v spisovom materiáli pri jej výpovedi a takisto aj v
priebehu psychologického vyšetrenia, boli to vyhrážky, znevažovania, agresívne vyhrážania zo strany
obžalovaného, a to dlhodobého charakteru. Dodal, že ľudia, ktorí sú depresívni a pod vplyvom
dlhodobého konfliktu a fyzických útokov, sú v niektorých chvíľach schopní bezmocného hnevu a zlosti,

čo sa mohlo prejaviť na jej verbálnych a fyzických útokoch na iné osoby. Poškodená je zameraná skôr
prosociálne, vzhľadom k tomu, ako funguje. Človek, ktorý je konfliktný alebo agresor, tak sa nebude vo
voľnomčasestaraťoprestarnutýchľudíalebobudepracovaťvsociálnychslužbách.Zopsychologického
hľadiska mohla poškodená V. G. určite pociťovať konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, pretože
jej depresivita súvisí priamo s tou konfliktnou rodinnou situáciou, dosahuje klinických, patologických

charakteristík (jej stav sa podobá psychickému príkoriu, resp. vystihuje túto charakteristiku).

Svedkovia O. a M. sa poznali s obžalovaným len z práce a krátku dobu, ich výpovede preto nemohli
zvrátiť hodnotu usvedčujúcich dôkazov o vine obžalovaného.

Všetkyvykonanédôkazyvosvojomsúhrnedalisúdulogickúreťazdôkazovusvedčujúcichobžalovaného
z konania ustáleného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z rozboru skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. vyplýva, že objektom tohto

trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku (deti)
alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo
výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Osobou blízkou
sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú

utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (§ 127 ods. 4 Tr. zák.). Starostlivosťou
a výchovou sa rozumie nielen takáto činnosť rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, ale aj akákoľvek
iná starostlivosť a výchova, bez ohľadu na to, či ide o vzťah prechodný alebo trvalý, a bez ohľadu na
to, čím bol založený (zákonnou úpravou, úradným rozhodnutím, pracovnou alebo inou zmluvou, resp.
konkludentným činom). Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším

stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí
ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky
na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
pociťujeakoťažképríkorie,čobolovprípadevšetkýchtrochpoškodenýchpodľanázorusúdudostatočne
preukázané jednak z pohľadu (podporných) záverov pribratých znalcov - psychológov, ako aj z pohľadu

konania obžalovaného, ktoré aj súd po právnej stránke vyhodnotil ako ťažké príkorie. Na naplnenie
znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené fyzické alebo
psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a/ až e/ Tr. zák.
Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom

krátky, prechodný čas. Páchateľom (priamym) tohto trestného činu môže byť len ten, kto má týranú
osobu vo svojej starostlivosti alebo výchove. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. Prísnejšie
podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. je posudzované spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom
konania, t.j. aj po dlhší čas a na viacerých osobách s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia,akotobolorozvedenévyššie,bolopreukázané,žeobžalovanýO.G.blízkejosobe(manželke
V. G. a matke V. G.) a osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove (mal. D. G.), spôsobil fyzické a
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán rôzneho druhu, vyhrážaním, vyvolávanímstrachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo
obmedzuje jej bezpečnosť, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých
osobách, a preto ho súd uznal vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák., keď boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným
v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí

oboch poškodených a tiež znaleckého záveru, že obžalovaný je o svojich povahových vlastnostiach
dobre informovaný, pozná možné trestno-právne dôsledky svojho konania a poruchám konania a
správania mohol predísť.

Na strane obžalovaného O. G. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť
(§ 22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výrok o treste ***

V súvislosti s výrokom o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:
trestný rozkaz OS Trnava sp. zn. 5T/89/2006 (č.l. 246), uznesenie OS Trnava sp. zn. 5PP/64/2007 o

podmienečnom prepustení (č.l. 247), uznesenie OS Trnava sp. zn. 5PP/64/2007 o osvedčení (č.l. 248),
výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 249-252), hodnotenie z ÚVV (č.l. 478 a 481) a
aktuálne lustrácie na obžalovaného (č.l. 515-519).

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný

trikrát, dve odsúdenia má zahladené a posledné odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
zodňa13.06.2006sp.zn.5T/89/2006,právoplatnýmdňa30.06.2006,bolopreprečinublíženianazdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a bol mu
uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
sminimálnymstupňomstráženia.Skutkovéokolnostitejtotrestnejvecispočívalivtom,žeobžalovanýpo

predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol svoju družku, začal ju oboma rukami škrtiť a ohrozovať
kuchynským nožom a následne ju udieral päsťami do tváre a celej hlavy, čím jej spôsobil otras mozgu,
podliatiny a oderky s dobou liečenia v trvaní 2-3 týždne. Z výkonu tohto uloženého trestu odňatia slobody
bol obžalovaný aj podmienečne prepustený, a to uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 29.06.2007
sp. n. 5PP/64/2007, právoplatným dňa 29.06.2007, so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dva) roky, v ktorej

sa neskôr osvedčil (uznesením Okresného súdu Trnava s právoplatnosťou dňa 27.04.2010), a teda
v zmysle § 68 ods. 3 Tr. zák. sa trest odňatia slobody považuje za vykonaný dňom podmienečného
prepustenia, pričom odsúdenie zahladené však obžalovaný nemá. Ak ide o priestupky, v registri má
záznamy o priestupkoch spáchaných na úseku cestnej premávky. Z výkonu väzby je hodnotený kladne.
Kladne ho posúdil aj jeho zamestnávateľ (viď dôkazy predložené obhajcom obžalovaného v prípravnom

konaní na č.l. 261-264).

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností

dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil u obžalovaného žiadnu
poľahčujúcu okolnosť a zistil naopak jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za
trestný čin odsúdený, keď v prípade oboznámeného odsúdenia sa na neho zatiaľ nehľadí, ako keby
nebol odsúdený, a išlo o veľmi podobnú trestnú činnosť ako v prejednávanom prípade - ublíženie na
zdraví inej blízkej osobe, pričom súd tiež zohľadnil aj skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci začal

obžalovaný páchať trestnú činnosť prakticky hneď po výkone podmienečným prepustením „skráteného“
trestu odňatia slobody), dospel k záveru, že obžalovanému O. je potrebné uložiť trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desať) rokov (teda na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby podľa § 208 ods. 3 Tr.
zák. po jej úprave podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., teda od 9 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov) so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď mu musel jednak uložiť len trest odňatia

slobody s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. a zaradenie do minimálneho stupňa stráženia považoval súd
za odôvodnené preto, že osobnosť obžalovaného je nemenná, a preto jeho zaradenie do prísnejšieho
stupňastráženianiejepotrebné,pretožeúčeltrestuspočívajúcivovytvorenípodmienoknajehovýchovu
by zabezpečený v plnom rozsahu nebol (jeho náprava je málo pravdepodobná).Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (túto zložku účelu trestu súd považoval u

obžalovaného za najvýznamnejšiu aj z dôvodu, že obžalovaný popieral svoju vinu i svoje negatívne
správanie počas celého doterajšieho priebehu trestného konania, až na malé nevýznamné odchýlky, z
čoho bolo zrejmé, že obžalovaný si neuvedomuje závažnosť svojho konania k svojim blízkym), vytvorí
tiež podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (ktorá zložka účelu trestu je, ako už
bolo uvedené, skôr „v úzadí“ vzhľadom k nemožnosti zmeny jeho osobnosti) a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať aj jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou. Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa
§ 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť mimoriadne zníženie trestu,
nepoukazoval v priebehu trestného konania ani sám obžalovaný.

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie ďalšieho (sekundárneho) trestu.

*** Výrok o ochrannom opatrení ***

S poukazom na závery (návrh) znalkyne MUDr. Daniely Martišovej súd obžalovanému uložil aj ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný

spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na jeho osobu
možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať (súd na tomto mieste len opakuje
- osobnosť obžalovaného, ktorá ho viedla k páchaniu trestnej činnosti, je nemenná a je možné jeho
negatívne vonkajšie prejavy aspoň korigovať - utlmovať).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.