Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 16, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116206285
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1116206285.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobkyni: W.. Q.

Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X, XXX XX Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Peter Arendacký, advokát
so sídlom Ž. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: E. W. W., so sídlom N. B. XX, XXX XX Bratislava,
J.: XXX XXX XX, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.6.2014, doručené žalobkyni dňa
1.7.2014 je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania podľa miery úspechu vo výške 100% a

to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2014, pôvodne vednou pod sp. zn. XX E., sa žalobkyňa domáhala
určenia, že skončenie pracovného pomeru so žalovaným:
1/ výpoveďou danou žalobkyni dňa 27.5.2014,
2/ výpoveďou danou žalobkyni listom žalovaného zo dňa 27.5.2014 RZ: 29032/2014,
3/ okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 27.6.2014 doručené žalobkyni dňa 1.7.2014,
je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej.
Žalobkyňa zároveň žiadala uloženie povinnosti zaplatiť jej náhradu mzdy titulom nároku z neplatného

skončenia pracovného pomeru a náhradu trov konania.

2. Na pojednávaní dňa 26.1.2016 súd v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru z 27.6.2014 doručeného žalobkyni 1.7.2014 vylúčil na samostatné konanie, ktorému bola
pridelená spisová značka XXCpr/X/XXXX.

3. Žalobkyňa v rozsahu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že dňa 1.7.2014

jej bol doručený list žalovaného zo dňa 27.6.2014 č. 37/184/2004, ktorým žalovaný okamžite skončil
pracovný pomer s žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce. Žalobkyňa tvrdí, že sa
nedopustila porušení pracovnej disciplíny uvádzaných v okamžitom skončení pracovného pomeru,
pričom aj keby sa ich dopustila je toho názoru, že tieto porušenia nie sú takého charakteru, že by išlo
závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

4. Žalovaný (tiež uvádzaný aj ako "E." v príslušnom gramatickom tvare) uviedol, že považuje tvrdenia

žalobkyne za absurdné a má za to, že zavineným konaním žalobkyne došlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny minimálne spôsobom uvedeným v bode IV a/ a IV b/ okamžitého skončenia
pracovného pomeru a teda došlo platne k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.5. K okolnostiam a dôvodom uvádzaným v Okamžitom skončení pracovného pomeru boli vypočutý
svedkovia Q.. N. N., riaditeľka centra a zamestnanec centra V. A., boli predložené listiny: pracovná
zmluva medzi stranami, Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.6.2014, pracovná náplň

svedka V. A., smernica MSSR č. 17/2013, Organizačný poriadok E. z 12.3.2012, Dodatok č. 1 k
organizačnému poriadku E. zo Dňa 25.2.2013, Dodatok č. 2 k organizačnému poriadku E. zo dňa
15.4.2013, dodatok č. 3 k organizačnému poriadku E. zo dňa 20.8.2013, pracovný poriadok E., pracovná
náplň Žalobkyne, výňatok z protokolu o výsledku kontroly NKÚ SR zo dňa 21.8.2014, č. D.-XXXXXX/
XXXX/XXXX/FIA, výňatky zo Zbierky usmernení a oznámení č. 1/2008 E. W. W., list - Vyjadrenie ku

skončeniu pracovného pomeru, emailová komunikácia s žalovaným, protokol o odovzdaní agendy,
oznámenie o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, určenie čerpania dovolenky, spis XXCpr/
X/XXXX.

6.Zpredloženejpracovnejzmluvyvyplýva,žestranydňa1.5.2007uzavrelipracovnúzmluvu,nazáklade
ktorej nastúpila žalobkyňa u žalovaného do pracovnej manažérka pre vnútornú kontrolu s dňom nástupu

do práce dňa 1.5.2007. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 1.7.2014 žalobkyňa
prevzala list žalovaného "Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
prácevplatnomznení,č.37/184/2014zodňa27.6.2014.Tietoskutočnostinebolimedzistranamisporné.

7. V citovanej listine bolo okrem iného uvedené, že po nástupe žalobkyne na dovolenku boli dňa

18.6.2014 žalovaným zistené nasledovné porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou:

Žalobkyňa v čase od 28.5.2014 do 2.6.2014 (obdobie označené ako "rozhodný čas") napriek povinnosti
plniť pokyny vedúcich zamestnancov mala bezdôvodne prestať vykonávaní prácu pridelenú vedúcim
zamestnancom E..

V bode (i) na úseku kontroly: nepodpísanie záznamu o výsledku vnútornej kontroly č. XXXXX/XXXX zo
dňa 20.5.2014 v kontrolovanom subjekte: E. W. W. K. C., nepreukázanie vrátenia dokladov a písomností
kontrolovanému subjektu a nepreukázanie, že žalobkyňa odovzdala na doručenie písomné vyhotovenie
Záznamu kontrolovanému subjektu a jeho prerokovanie s nadriadeným;

V bode (ii) na úseku slobodného prístupu k informáciám, chýbal v spisoch záznam o rozhodnutí podľa
§ 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.,
V bode (iii) na úseku registratúry - plnenie pokynov vedúceho zamestnanca E., bolo z predmetnej
dokumentácie zistené, že žalobkyňa nesplnila žiadne pokyn vedúceho zamestnanca E. a nevykázala v
rozhodnom čase (označenom ako obdobie od 28.5.2014 do 2.6.2014) žiadnu pracovnú činnosť.

V bode (iv) označenom ako ďalšie porušenie pracovných povinností:
(iv) a) - dňa 29.5.2014 mala žalobkyňa opustiť pracovisko bez predchádzajúceho súhlasu vedúceho
zamestnanca E. - riaditeľky E.,
(iv) b) - zmena dokumentu J. E., kedy z emailovej komunikácie žalobkyne s ďalšími zamestnancami
E. vyplýva, že za jej aktívnej účasti malo dôjsť pri tvorbe a finalizácii vnútorného predpisu E. k úprave,

antidatovaniu a podpisu tohto aktu bez vedomia v riaditeľky E.,
(iv) c) - zneužitie dôverných informácii zamestnávateľa, podľa ktorého žalovaný má za to, že žalobkyňa
disponovala osobnými informáciami rôznych zamestnancov, k čomu žalovaný mal podať osobitné
písomné stanovisko.

8. V predmetnej listine sa ďalej uvádza, že E. ako zamestnávateľ žalobkyne považuje vyššie označené
konaniežalobkynezaporušeniepracovnejdisciplínyrôznejintenzityodmenezávažnýchažpozávažné,
ktoré spočívajú v porušení povinností zamestnanca E.: 1/ povinnosť pracovať zodpovedne a riadne,
2/ povinnosť plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, 3/ povinnosť využívať
pracovný čas na vykonávanie zverených prác, 4 povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné prepisy a

vnútorné predpisy centra, 5/povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov, 6
povinnosť neposkytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme.
V predmetnom liste sa ďalej uvádza, že vrátane závažných porušení pracovnej disciplíny opísaných
vyššie, za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny E. považuje zneužitie pracovného postavenia
žalobkyne za účelom pozmeňovania vnútorného predpisu E. tak, ako to je opísané v bode (iv) b), na

základe čoho v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce E. okamžite končí pracovný
pomer zo žalobkyňou pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom ku dňu 27.6.2014.9. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

10. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

11. Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny
v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,
keď dôvod výpovede vznikol.

12. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

13. Zákonník práce v ustanovení § 70 kladie základné formálne podmienky na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Týmito sú 1/písomná forma, 2/ skutkové vymedzenie okamžitého dôvodu
skončenia pracovného pomeru, tak aby nebol zameniteľný s iným dôvodom , 3/ dodržanie zákonnej
lehoty.

14. Z uvedených podmienok medzi stranami nebolo sporné dodržanie písomnej formy. Sporná bola
existencia dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru a vo vzťahu k zmene interného
riadiaceho aktu - bod (iv) b) okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj podmienka dodržania
zákonnej lehoty.

15. S poukazom na citované ustanovenia Zákonníka práce, má súd za to, že dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru tak, ako ich vymedzil žalovaný nie je možné považovať v celom rozsahu
za dôvody na okamžitého skončenia pracovného pomeru.

16. V listine, ktorou malo dôjsť k okamžitému skočeniu pracovného pomeru E. neuvádza, ktoré z konaní

žalobkyne, ktoré považuje porušenie pracovnej disciplíny, považuje zároveň za závažné porušenie
pracovnej disciplíny (a teda dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru).

17. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru v prejednávanej veci je závažné porušenie
pracovnej disciplíny. V tomto prípade zákon vyžaduje závažné porušenie pracovnej disciplíny ako

také riadne skutkovo vymedziť tak, aby tento dôvod nebolo možné zameniť s iným. E. však v
okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že považuje označené porušenia pracovnej disciplíny
"za porušenie pracovnej disciplíny rôznej intenzity od menej závažných až po závažné". Absencia
skutkového vymedzenia konania, ktoré zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny má podľa § 70 Zákonníka práce za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru bez ohľadu na to, či tento dôvod existuje alebo nie. Keďže žalovaný v písomnom okamžitom
skončení pracovného pomeru neuviedol, ktoré porušenia pracovnej disciplíny považuje za závažné, súd
sa bližšie nezaoberal tým, či niektoré z žalovaným opísaných konaní môže byť závažným porušením
pracovnej disciplíny, s výnimkou dôvodu v časti (iv) b).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, jediným dôvodom, na ktorý prípadne súd mohol prihliadať zostal
dôvodov uvedený v časti (iv) b) okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý žalovaný výslovne
označil za najzávažnejší.

19. Skutkovo žalovaný vymedzil tento dôvod tak, že podľa emailovej komunikácie žalobkyne s ďalšími

zamestnancami E., mala žalobkyňa pri tvorbe a finalizácii vnútorného predpisu E. (ďalej len "J.")
(Usmernenie č. 1/2013 na zadávanie podlimitných zákaziek) došlo v čase najneskôr do 14.1.2014 ku
koordinovaniu a aktívnej účasti žalobkyne na úprave a antedatovaní a podpise J. E. v mene E. ako
štatutárnym orgánom a to v čase pôsobenia vo funkcii súčasnej riaditeľky E., bez jej vedomia a k dátumuúčinnosti J. (1.7.2013, teda k času, kedy žalobkyňa pôsobila ako osoba poverená zastupovaním E. z
poverenia V. B. B. T. a ďalej k prečíslovaniu už vydaných a zverejnených J. E. (usmernení č. 1/2013 a
č. 2/2013 k dátumu 25.10.2013 na usmernenia č. 2/2013 a č. 3/2013).

20. Žalobkyňa k uvedenému uviedla, že v čase keď bola poverená zastupovaním E. vydala usmernenie
č. 1/2013 o zadávaní podlimitných zákaziek, avšak toto usmernenie nebolo zverejnené. Následne
v januári 2014, keď už vo funkcii bola nová riaditeľka E., bola zamestnancami upozornená, že jej
usmernenie nebolo zverejnené, preto požiadala pracovníka informatiky, aby toto usmernenie zverejnil,

avšak z dôvodu, že medzičasom boli zverejnené ďalšie dve usmernenia, bolo tieto treba prečíslovať,
aby číslovanie zodpovedalo chronologickému poradiu vydania jednotlivých usmernení. Obsahovo sa do
zverejnených dokumentov nezasahovalo. Odmietla, že by išlo o zasahovanie do pôsobnosti riaditeľky
E., keďže išlo o usmernenie vydané v čase, keď žalobkyňa na toto bola oprávnená.

21.Kokolnostiamzverejneniausmerneniač.1/2013bolvypočutýajsvedokV.A.,ktorýakozamestnanec

E., kde pracuje ako informatik, uviedol, že k zverejneniu usmernenia 1/2013 malo dôjsť v januári
2014, pravdepodobne na príkaz pani Y.. Občas sa stávalo, že interné akty sa zverejňovali so spätnou
platnosťou. Usmernenie pravdepodobne malo byť vypracované na právnom odbore, ale nevie kto tam
presne pracoval vzhľadom na odstup času. Na zverejnenie predmetného dokumentu mu dal príkaz
nadriadený, už nevie či pani M. alebo pani Y.. Nevie kedy bol dokument vytvorený, jemu bol zaslaný v

januári 2014. Organizácia sa o zverejnení tohto usmernenia mala dozvedieť asi pol roka po zverejnení.
Dokumenty zverejňoval na pokyn nadriadeného, ale konkrétnych riadiacich pracovníkov, prípadne iných
osôb, ktoré sa na zverejňovaní mali podieľať si vzhľadom na vysokú fluktuáciu zamestnancov nepamätá.

22. Z uvedeného mal súd za preukázané, že k zverejneniu Usmernenia č. 1/2013 malo dôjsť v januári

2014 (čo nakoniec medzi stranami ani sporné nebolo) a to za súčinnosti s ďalšími zamestnancami
centra. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru tvrdí, že k zisteniu týchto skutočností došlo
až po 18.6.2014. S uvedeným tvrdením, že sa žalovaný o zverejnení vlastného interného riadiaceho
aktu dozvedel až s odstupom 5 mesiacov, sa súd nestotožňuje. Pokiaľ ide o zverejňovanie interných
dokumentov, predpokladá sa, že o takto zverejnených dokumentoch majú tretie osoby možnosť sa

dozvedieťododňaichzverejnenia.Zasituácie,keďmalsúdzapreukázané,žeododatočnomzverejnení
usmernenia č. 1/2013 vedeli aj iní zamestnanci E., že o tomto dokumente mala/mohla vedieť aj široká
verejnosť, je úvaha, že by nemala o takomto dokumente vedomosť samotná organizácia o ktorej
dokument ide, neakceptovateľná. Zároveň podľa názoru súdu nie je podstatná subjektívna vedomosť
prípadných vedúcich zamestnancov o tejto skutočnosti.

23. Riadiac sa uvedenou úvahou skutkové okolnosti uvedené v časti (iv) b) okamžitého skončenia
pracovného pomeru boli uplatnené až po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle ustanovenia § 63 ods. 4
Zákonníka práce, č os poukazom na § 70 Zákonníka práce má za následok neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

24. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na odsek 8 článku 7 pracovného poriadku E. W. W. M.
A., podľa ktorého sa vo všetkých prípadoch musí byť porušenie pracovnej disciplíny preukázané a
zamestnancovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k porušeniu disciplíny, o čom sa spíše záznam.
Porušia pracovnej disciplíny uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru neboli so žalobkyňou

prejednané a nebola jej daná možnosť sa k ním vyjadriť, ani záznam predpokladaný predmetným
ustanovením pracovného poriadku nebol spísaný. Osobitné stretnutie sa neuskutočnilo, ani záznam
spísaný nebo, čo uviedol aj žalovaný na pojednávaní dňa 16.3.2018.

25. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami a ustanoveniami zákonníka práce súd dospel k záveru, že

žalovaný si neplnil zákonom dané povinnosti v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru
so žalobkyňou v tom, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny riadne skutkovo nevymedzil, čím nesplnil ani podmienku nezameniteľnosti dôvodov
výpovede. Vo vzťahu k zverejneniu usmernenia č. 1/2013 došlo uplatneniu tohto dôvodu až po lehote
dvoch mesiacov. Zároveň vo všetkých prípadoch žalovaný nedodržal vlastný pracovný poriadok, keď

neumožnil žalobkyni sa k porušeniu pracovnej disciplíny vyjadriť a tomto spísať záznam. Preto súd
žalobe vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.6.2014, doručené žalobkyni dňa
1.7.2014 je neplatné.26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Úspech žalobcu súd zisťuje porovnaním žalobného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia súdu,
ktorým rozhodol vo veci. Vzhľadom na to, že súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu pri priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. O samotnej výške
náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Akpovinný dobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného

alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia

V Bratislave, dňa 16. Marca 2018

Mgr. Martin Jenis

sudca