Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/413/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226005
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115226005.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanému: F. Č., D.. XX.X.XXXX, N. U., G. XXX/X, o zaplatenie
7.091,99 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalobou z 15.10.2015 sa domáhal

voči žalovanému označenému ako fyzická osoba a nie podnikateľ, zaplatenia sumy 7.091,99 Eur s
úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 2.11.2012 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa
23.8.2011 uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorou žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky 11.460 Eur. Z
nej žalovaný zaplatil len 860,1 Eur. Keďže žalovaný pôžičku riadne nesplácal, listom zo dňa 25.10.2012
veriteľ ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.

2. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť EOS KSI

Slovensko, s.r.o. zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Súd o tejto zmene žalobcu rozhodol uznesením č.k.
11C/413/2015-26 zo dňa 27.1.2016.

3. Žalovaný sa k výške svojho dlhu nevedel vyjadriť, aj keď potvrdil, že z úveru zaplatil 860,10 Eur.
Uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bol živnostník. Hoci na pojednávaní sa vyjadril, že
zmluvu uzatváral ako podnikateľ, zároveň uviedol, že peniaze použil na kúpu bytu na súkromný účel
a to pre potreby bývania svojej rodiny a nie na podnikanie. Následne uviedol, že on týmto veciam

nerozumie, teda v tom zmysle, že či zmluvu uzatváral ako podnikateľ alebo nie. Popísal aj spôsob
uzavretia zmluvy tak, že najprv vypísal v príslušnom formulári žiadosť, ktorou požiadal o úver 7.000
Eur. Sprostredkovateľke uviedol, že peniaze potrebuje na kúpu bytu, na jej požiadanie jej odovzdal
svoj občiansky preukaz, živnostenské oprávnenie a doklady o príjmoch. Neskôr sa znovu stretol
so sprostredkovateľkou, ktorá mu odovzdala celý vyplnený formulár zmluvy, podľa ktorého mu bola
požičaná suma 6.000 Eur, ktorá mu prišla na jeho účet. Žiadny ďalší úkon z jeho strany vo vzťahu k
zmluve už realizovaný nebol.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyne S. Y., písomným vyjadrením žalobcu,
zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa XX.X.XXXX, obchodnými podmienkami spoločnosti
Consumer Finance Holding, predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, prehľadomsplátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX s prílohou, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá formulárová písomná zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č.
XXXXXXX medzi veriteľom - spoločnosťou Consemer Fianance Holding a žalovaným ako dlžníkom. V
prvej časti formulára, ktorá je označená ako „osobné údaje o žiadateľovi“ je vypísané meno a priezvisko
žalovaného, jeho rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa, telefonický kontakt, rodinný stav a
vzdelanie.

6. Druhá časť formulára je označená ako „údaje žiadateľa o zamestnaní a finančnej situácii“,
kde je označený aj typ žiadateľa - fyzická osoba - podnikateľ. Uvedené je aj to, že má dve
vyživovacie povinnosti. Pod spomínaným typom žiadateľa vo formulári sú vymenované jednotlivé typy -
zamestnanec, štátny zamestnanec, dôchodca, osoba v domácnosti, fyzická osoba - podnikateľ a pod.

7. V časti V. označenej ako „špecifikácia nehnuteľnosti“ je uvedený byt v Levoči, Pod Vinicou 59 a pri
type rekonštrukcie je uvedená výmena okien.

8. Časť VI. predstavuje „údaje k požadovanej pôžičke“ a z nej vyplýva, že žalovaný požiadal o pôžičku
vo výške 7.000 Eur s dobou splácania 10 rokov. V tejto časti je uvedené už len číslo jeho peňažného

účtu a nič iné.

9. Časť VII zmluvy má názov „schválená výška pôžičky“. V nej je uvedené, že výška pôžičky je 6.000
Eur, splátka 95,50 Eur, celková suma pôžičky 11.460 Eur, celkové náklady spotrebiteľa 5460 Eur,
počet splátok 120, termín konečnej splatnosti 8/2021, ročná úroková sadzba 15,67%, RPMN 15,67% a

priemerná hodnota RPMN 17,88%.

10. Formulár zmluvy vypísal najprv žalovaný dňa 30.6.2011 (časti I, II a V) a veriteľ až neskôr 23.8.2011
vypísal časť VII.

11. Vypočutá bola aj svedkyňa S. Y., ktorá uzatvára úverové zmluvy v zastúpení spoločnosti Consumer
Finance Holding a uzatvorila aj predmetnú zmluvu so žalovaným. Potvrdila, že údaj v zmluve ohľadom
typu žiadateľa (fyzická osoba - podnikateľ) neznamená, že zmluvu uzatváral podnikateľ v súvislosti
s podnikaním, išlo len o vymedzenie kategórie žiadateľa z hľadiska jeho príjmu. Vylúčila tiež, že by
svojvoľne označila v zmluve iný účel poskytnutia úveru ako jej uviedol žalovaný, pretože nemala k tomu

žiadny dôvod. Napokon potvrdila mechanizmus uzatvárania zmluvy tak, že najprv s klientom vypísali
úvodnú časť zmluvy účel úveru a údaje v žiadosti o poskytnutie úveru. Následne zmluvu zaslala do sídla
spoločnosti a tá posielala vyplnený celý formulár zmluvy klientovi poštou.

12. Žalovaný úver riadne nesplácal. Ako vyplýva zo splátkového kalendára prvá splátka bola splatná

20.9.2011. Celkovo zaplatil len 860,10 Eur a poslednú splátku uhradil 21.5.2012.

13. Žalovaná suma podľa prehľadu splátok a úhrad predstavuje nezaplatenú istinu 7065,30 Eur, ku ktorej
bola pripočítaná suma 891,74 Eur označená v danom prehľade ako pokuta a zo súm boli odpočítané
úhrady žalovaného 860,10 Eur.

14. Bližšie pokutu žalobca vysvetlil v podaní zo dňa 14.9.2016 (č.l. 37) tak, že ide o zmluvnú pokutu vo
výške 47,69 Eur podľa bodu 11.2 VOP, podľa ktorého keď sa klient dostane do omeškania so splatením
ktorejkoľvek splátky je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. Žalovanému
pritom boli vyúčtované zmluvné pokuty za omeškané splátky v dňoch 21.3.2012, 19.8.2012, 19.9.2012,

20.10.2012 a 19.11.2012.

15. Zvyšok pokuty 886,79 Eur je podľa žalobcu úrok z omeškania 0,05% denne za obdobie 21.11.2012
do 31.8.2015 podľa bodu 11.3 VOP.

16. Súd mal za preukázané, že žalovaný uzatváral spornú zmluvu o pôžičke ako fyzická osoba, nie
podnikateľ. Vyplýva to jednak z jeho označenia ako účastníka zmluvy v prvej časti formulára, v ktorej
bol identifikovaný nie označením v živnostenskom registri ako živnostník, ale svojim rodným číslom
a číslom občianskeho preukazu. To, že žalovaný je podnikateľ je uvedené až v druhej časti zmluvy,ktorá sa vzťahuje na údaje o zamestnaní a jeho finančnej situácii a bola len zhoda náhod, že v tom
čase bol podnikateľ a v zmluve bol tento údaj vypísaný len ako kategória jeho postavenia presne podľa
predtlače. Napokon aj účel poskytovanej pôžičky - či už na kúpu bytu alebo výmenu okien nemalo nič

spoločné s jeho podnikateľskou činnosťou, keďže išlo o byt slúžiaci na jeho bývanie. Napokon, ak by
žalovanýuzatváralzmluvuskutočneakopodnikateľ,nemohlobyísťopôžičkuakopredmetzmluvymedzi
dvoma podnikateľmi, ale o úver podľa § 497 Obchodného zákonníka. V celom texte zmluvy vrátane jej
označenia sa však uvádza len termín „pôžička“, čo je typický občianskoprávny inštitút. Obrana žalobcu
v tomto smere je preto zavádzajúca.

17. Súd teda dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21.Jenespochybniteľné,žežalovanýpriuzatváranízmluvyopôžičkenekonalvrámcisvojhopodnikania
a teda nepochybne má status spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

22. Sporným bolo posúdenie či zmluvu je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a teda
či je potrebné ju posúdiť podľa zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2011 do 30.11.2011).

23.Podľa§1ods.3písm.d/zákonač.129/2010Z.z.spotrebiteľskýmúveromniejeúver,ktoréhoúčelom
je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

24. Žalovaný tvrdil, že úver použil na kúpu bytu, čo by vylučovalo aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z.,
ale to vtedy, ak by tento účel bol uvedený aj v zmluve. V danom prípade však v písomnej zmluve bol

uvedený iný účel a to výmena okien na byte, čo nespadá pod účel vymedzený v § 1 ods. 3 písm. d/
citovaného zákona, ale ani iný účel uvedený v § 1 ods. 3, ktorý by vylučoval posúdenie tohto úveru ako
spotrebiteľského. Rozhodujúce pre posúdenie charakteru úveru teda súd považuje to, čo je uvedené v
zmluve, iný výklad je nelogický a viedol by k právnej neistote, ak by rozhodujúci bol skutočný účel využitia
úveru, čo by prakticky znamenalo, že by sa malo preverovať po poskytnutí úveru na aký účel skutočne

úver bol použitý. Tento záver platí v prípadoch, keď sa dlžníkovi poskytne väčšia právna ochrana a to
aplikáciou zákona o spotrebiteľských úveroch, ale nie opačne, ak veriteľ by úmyselne uviedol nesprávny
údaj o účele úveru, aby odňal právo spotrebiteľa a jeho ochranu v zmysle zákona 129/2010 Z.z. Navyše
však v danom prípade súd nepovažoval za preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že účel úveru vo
forme kúpy bytu uviedol aj sprostredkovateľke veriteľa. Tá to ako svedkyňa jednoznačne poprela a súd

postráda aj logické vysvetlenie dôvodu, pre ktorý by označila iný účel úveru ako jej uviedol žalovaný.

25. Rozhodujúcim pre súdne rozhodnutie bolo to akým spôsobom bola uzatváraná predmetná zmluva,
ktorú súd považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a pre ktorú sa vyžaduje písomná forma zmluvy
ako je to uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Nepochybne bolo preukázané, že návrh na

uzavretie zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu dal najprv žalovaný. Veriteľ však pri akceptácii
tohto návrhu uviedol nielen ďalšie dodatky ako náležitosti zmluvy, ale aj inú výšku úveru. Preto tento jeho
jednostranný právny úkon je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy a k jej platnému
uzavretiu bola potrebná písomná akceptácia zo strany žalovaného, ku ktorej však už nedošlo. Tento
kontraktačný proces vyplýva z ustanovenia § 43a a násl. Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.27. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

28. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

29. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

30. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

31. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

32. Súd teda dospel k záveru, že nevznikla platná zmluva o spotrebiteľskom úvere, keďže žalovaný
písomneneakceptovalnávrhžalobcunauzavretiezmluvy,ktorýobsahovalzmenyohľadomvýškyúveru,
ale aj ďalšie dodatky v porovnaní s prvotným návrhom žalovaného na uzavretie zmluvy.

33. Právny vzťah medzi stranami je preto potrebné posúdiť podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal.

34. Súd už vysvetlil, že zmluvu, ktorá mala byť uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a preto je potrebné aplikovať aj § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd sa preto ex offo zaoberal tým, či uplatnený nárok nie je
premlčaný. Pre posúdenie premlčania pritom aplikoval Občiansky zákonník, konkrétne § 107 ods. 1,
2 a to v náväznosti na § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia

totiž na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

36. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

37. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

38. V danom prípade objektívna premlčacia lehota uplynula v lehote 3 rokov od poskytnutia úveru, úver
bol pritom poskytnutý najneskôr v septembri 2011, kedy bola stanovená už prvá splátka jeho splácania,
čo znamená, že najneskôr objektívna premlčacia lehota uplynula v septembri 2014. Keďže žaloba bola
podaná až 15.10.2015, z dôvodu premlčania nároku súd žalobu zamietol.

39. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca nemá nárok ani na zaplatenie zmluvnej pokuty či úrokov z
omeškania počítaných zo zmluvy vzhľadom na záver súdu o tom, že zmluva platne uzavretá nebola.40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Vchádzal teda zo zásady úspechu v spore a keďže žalovaný mal v tomto spore plný úspech, súd mu
priznal aj nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.