Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116213847
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116213847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko O. XXX/
X, XXX XX G., zastúpenej: JUDr. Adriana Kerestešová, advokátka so sídlom Štefánikova tr. 30, 949 01
Nitra, proti žalovaným: 1. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Q. XXXX/XA, XXX XX Z. J., 2. DOLCAN,
s.r.o., IČO: 36 548 812, Chmeľova dolina 12, 949 01 Nitra, obaja zastúpený: Advokátska kancelária
STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská č. 25, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 2.500 eur, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa zo 17. októbra 2017 pod č.k. 17. októbra 2017
pod č.k. 9C/263/2016-73 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania
týkajúce sa žalovaného v1. rade p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom
rozsahu. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol. Žalovanému
v 1.rade priznal plnú náhradu trov konania voči žalobkyni. Žalovaného v 2.rade zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 1250 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 13.4.2016 do zaplatenia, a to všetko

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému
v 2.rade. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala,
aby súd zaviazal každého zo žalovaných zaplatiť jej sumu 1250 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z titulu nevrátenej zálohy vo výške 2500 eur, ktorú zložila na základe dohody o zložení
zálohy uzavretej so žalovanými. Žalovaný v 1.rade vystupoval ako predávajúci a žalovaný v 2.rade ako
sprostredkovateľ, prevádzkovateľ realitnej kancelárie. Z vykonaného dokazovania zistil, že 24.8.2015
bola uzavretá dohoda o zložení zálohy, ktorú podpísala na strane kupujúceho žalobkyňa, na strane

predávajúceho žalovaný v 1.rade a na strane sprostredkovateľa žalovaný v 2.rade. Podľa čl. I bola
predmetom dohody úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán súvisiacich so zložením
zálohy podľa ods. 1.2 ako prejavu vôle kupujúceho smerujúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, medzi
predávajúcim a kupujúcim, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej
v ods. 1.3. V čl. I, bod 1.3 bola uvedené nehnuteľnosť ako stavba postavená na parcele č. 1405/226,
na LV č. XXXX, kat. územie Z. J.. V čl. II, bod 2.1 sa zaviazala kupujúca (žalobkyňa) najneskôr v deň
nasledujúci po dni uzavretia dohody zaplatiť zálohu v hotovosti do pokladne sprostredkovateľa, alebo

na jeho bankový účet.
V čl. II, bod 2.4 sa zmluvné strany dohodli, že ak poruší kupujúci záväzok podľa ods. 2.2 a)
sprostredkovateľovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa polovice zálohy,
b) predávajúcemu vzniká nárok voči kupujúcemu na zaplatenie zmluvnej pokuty rovnajúcej sa zálohe.Kupujúci oprávňuje predávajúceho, aby vybral od sprostredkovateľa sumu peňažných prostriedkov
zodpovedajúcich nároku 2 a kupujúci splnomocňuje sprostredkovateľa, aby v jeho mene a na jeho účet
zaplatil predávajúcemu nárok. Uhradením sumy zodpovedajúcej nároku predávajúcemu, zaniká nárok

sprostredkovateľa voči kupujúcemu na vrátenie polovice zálohy. Žalovaný v 2.rade prijal od žalobkyne
zálohu za rodinný dom Z. J., parc.č. 1405/266 vo výške 2500 eur. Na daný skutkový stav aplikoval
ustanovenia § 37 ods. 1 51 OZ, § 451 ods. 1 ,2OZ a uviedol, že
rezervačná zmluva nie je v zákone výslovne upravená a jedná sa o tzv. inominátnu, teda nepomenovanú
zmluvupodľa§51Občianskehozákonníka.Záujemcoviokúpunevznikápovinnosť,aleprávo(možnosť)

výhradne počas stanovenej doby a za stanovených podmienok, kúpiť konkrétnu nehnuteľnosť.
Uviedol, že predmetná dohoda nie je dostatočne určitá z hľadiska určenia predmetu, čo je podstatná
náležitosť zmluvy, nie je špecifikovaná riadne nehnuteľnosť, ktorú časť nie je možné oddeliť od danej
zmluvy a to spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy. Špecifikácia nehnuteľnosti nie je ani
v súlade so zápisom v katastri nehnuteľnosti, nakoľko predmetná domová nehnuteľnosť nebola v tom
čase ani zapísaná na liste vlastníctva a nesprávne je uvedená aj parcela, na ktorej stála, výmera,

nie je označenie súpisným číslom. Z titulu neplatnej zmluvy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane príjemcu - žalovaného v 2. rade, ktorý nepochybne prevzal zálohu podľa pokladničného
dokladuvovýške2500eur.Tátoskutočnosťanispornánebola.Žalovanínetvoriaprocesnéspoločenstvo
nerozlučné, ale majú samostatné postavenie. .Nakoľko dospel k závere, že žalovaný v 1. rade nie je
pasívne legitimovaný v spore, pretože zálohu neprevzal, žalobu vo vzťahu k nemu zamietol. Zároveň

mu priznal plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
U žalovaného v 2.rade mal za to, že zálohu prevzal. Nakoľko žalobkyňa sa voči nemu domáhala
iba zaplatenia sumy 1250 eur s príslušenstvom a nemohol prekročiť nárok žalobkyne, vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade žalobe vyhovel a priznal iba požadovanú sumu.
O náhrade trov konania žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP

tak, že bola úspešná a preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa podala proti rozsudku v zamietajúcej časti odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ustanovením
§ 365 ods.1 písm. f) CSP dôvodiac, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu spočívajúceho v pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného v1 rade. Opätovne ako v priebehu konania poukazovala na postup
žalovaného v2. rade ,ktorý od nej ako sprostredkovateľ prevzal sumu 2500 eur. Ďalej postupoval podľa
bodu 2.4. dohody a polovicu prevzatej zálohy odovzdal žalovanému v1.rade ako zmluvnú pokutu.
Žalovaný v1. rade vo svojom prvom písomnom vyjadrení nepoprel prevzatie peňazí. Uviedol, že mu
vznikol na ne nárok v zmysle bodu 2.4. dohody vznikol nárok. Súd prvej inštancie dospel k správnemu

právnemu záveru o neplatnosti dohody pre rozpor s § 37 OZ. Preto jej vznikol z tohto titulu nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. V závere odvolania poukázala na vyjadrenie žalovaného v 1.rade k
odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že mu započítaním časti zálohy vo výške 1250 eur
na túto zmluvnú pokutu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel v

celom rozsahu. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.Žalovaní v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno tvrdenia, že prevzal žalovanú sumu. Zo skutočnosti, že k niektorej skutočnosti sa
nevyjadril, či ju nepoprel nemožno usudzovať, že sa dopustil konania tvrdeného žalobkyňou. Tvrdenie

žalobkyne o absolútnej neplatnosti zmluvy a zároveň započítanie pohľadávky je rozporuplné. Opätovne
uviedol, že zmluvu považuje za platnú a ani jeden zo žalovaných sa na jej úkor neobohatil. Rozsudok
súdu prvej inštancie navrhol v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydanéavzákonomstanovenejlehote(§359,§ 362ods.1CSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), po zopakovaní dokazovania na odvolacom súde
dohodou o zložení zálohy zo dňa 24.08.2015. mailami strán sporu, odporom proti platobnému rozkazu a

dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
ako vecne správny potvrdil, ale z iných právnych dôvodov( § 387 ods. 1 CSP).
5.Zákonom č. 160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový
poriadok.Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech

strany.

Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.Premetom odvolacieho konania je zamietajúce časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou sa
žalobkyňadomáhalasumy1250eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročne ztitulunevrátenejzálohy
vo výške 2500 eur, ktorú zložila na základe dohody o zložení zálohy uzavretej so žalovanými. Rozsudok
vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 2 .rade právoplatný. Z vykonaného dokazovania

vyplýva, že dňa 24.8.2015 bola uzavretá dohoda o zložení zálohy, ktorú podpísala na strane kupujúceho
žalobkyňa, na strane predávajúceho žalovaný v 1.rade a na strane sprostredkovateľa žalovaný v 2.rade.
Podľa čl. I bola predmetom dohody úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán súvisiacich so
zložením zálohy podľa ods. 1.2 ako prejavu vôle kupujúceho smerujúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
medzi predávajúcim a kupujúcim, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

uvedenej v ods. 1.3. V čl. I, bod 1.3 bola nehnuteľnosť nehnuteľnosť ako stavba postavená na parcele č.
1405/226, na LV č. XXXX, kat. územie Z. J.. V čl. II, bod 2.1 sa zaviazala kupujúca (žalobkyňa) najneskôr
v deň nasledujúci po dni uzavretia dohody zaplatiť zálohu v hotovosti do pokladne sprostredkovateľa,
alebo na jeho bankový účet.
V čl. II., bod 2.4 sa zmluvné strany dohodli, že ak poruší kupujúci záväzok podľa ods. 2.2 a)

sprostredkovateľovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa polovice zálohy,
b) predávajúcemu vzniká nárok voči kupujúcemu na zaplatenie zmluvnej pokuty rovnajúcej sa zálohe.
Kupujúci oprávňuje predávajúceho, aby vybral od sprostredkovateľa sumu peňažných prostriedkov
zodpovedajúcich nároku 2 a kupujúci splnomocňuje sprostredkovateľa, aby v jeho mene a na jeho účet
zaplatil predávajúcemu nárok .Uhradením sumy zodpovedajúcej nároku predávajúcemu, zaniká nárok

sprostredkovateľa voči kupujúcemu na vrátenie polovice zálohy. Žalovaný v 2.rade prijal od žalobkyne
zálohu za rodinný dom Z. J., parc.č. 1405/266 vo výške 2500 eur. Uvedená skutočnosť nebola medzi
stranami sporu sporná.
Súd prvej inštancie dané zmluvné dojednanie vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa
§ 37 OZ. Neplatnosť úkonu mala spočívať v jeho nezrozumiteľnosti, pretože predmet nehnuteľnosti

nebol dostatočne špecifikovaný , túto časť zmluvy nie je možné oddeliť od ostatnej časti zmluvy ,
a preto je neplatné aj zmluvné dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty. Žalobkyni preto vznikol nárok
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Zamietnutie žaloby zdôvodnil nedostatkom vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného v 1. rade, pretože žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o
prevzatí peňazí.

Odvolací súd sa ani s jedným dôvodom zamietnutia žaloby nestotožnil.

7.Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne: inak je neplatný.

Podľa § 35 ods.1,2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím: môže sa stať výslovne

alebo iným jazykovým spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.8. Súd prvej inštancii založil rozhodnutie na neplatnosti dohody o zložení zálohy pre nedostatočnú
identifikáciu nehnuteľnosti, z čoho vyvodil neoddeliteľnosť od ostatnej
časti zmluvy , majúc za následok neplatnosť celej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie nedostatkoch článku 1. Dohody o zložení
zálohy pre nedostatočnú špecifikáciu nehnuteľnosti, čomu nasvedčujú predložené listy vlastníctva a
následná kúpna zmluva vypracovaná advokátskou kanceláriou( ktorú k žalobe preložila žalobkyňa),
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v kat. úz. Z.
J., obec Z. J., okres G., kde je zapísaný rodinný dom s.č. na parcele č. 1405/232 ostatné súvisiace

pozemky ako parc. č. 1405/226,1405/231,1405/232,1405/233.Je pravdou, že v článku I. dohody je
rodinný dom označený na parcele č. 1405/226 zapísaný na LV č. XXXX. Z celkovej korešpondencie strán
sporu vyplýva, že žalobkyňa bola na mieste samom, vedela, čo je predmetom predaja. Ako kupujúca
mala možnosť overiť si vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, o ktorú mala záujem. K
žalobe pripojila kúpnu zmluvu vyhotovenú advokátskou kanceláriou, v ktorej mala presne špecifikované
nehnuteľnosti. Pri podpise zmluvy nemala žiadne výhrady o nedostatočnej identifikácii nehnuteľnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dojednanie strán sporu vyhodnotiť ako neurčitý právny úkon,
pretože predmetom predaja bol rodinný dom postavený na parcele č. 1405/226. Rovnako nie je možné
vyhodnotiť ako neplatné dojednanie strán sporu v článku II, bod 2.4. obsahujúcej dojednanie zmluvnej
pokuty v prípade porušenie povinnosti kupujúceho. Uvedené článok zmluvy obsahuje všetky náležitosti
právneho úkonu. Podstatné v danom spore je , že žalobkyňa nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo

zmluvy v bode 1.7. uzavrieť zmluvu do 30.10.2015.Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému 03.11.2015
oznámila odstúpenie od zmluvy mailom, pretože nehnuteľnosť leží v záplavovej oblasti s tým ,aby si
ponechal depozit. Deň predtým 02.11.2015 mu zaslala žiadosť o vrátenie depozitu v sume 2500 eur
bez udania dôvodu.

9.Podľa § 544 ods.1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť akúkoľvek právnu povinnosť(zmluvnú alebo zákonnú), ktorá sa
môže týkať peňažného alebo nepeňažného plnenia. Strany sporu si môžu dohodnúť v rámci svojej
autonómie aj zmluvné dohody viazané na splnenie dlžníka v súčinnosti inej osoby, čo však nie je
dôvodom počiatočnej nemožnosti plnenia dohody podľa § 37 ods.2 OZ. Účelom zmluvnej pokuty
je zabezpečenie záväzku a donútenie zmluvnej strany k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má

sankčný charakter, lebo účastníka porušujúceho zmluvnú povinnosť stíha nepriaznivým následkom v
podobevznikuďalšejpovinnostizaplatiťpeňažnúsumuvdohodnutejvýške.Žalobkyňaporušilazmluvnú
povinnosť, neuzavrela kúpnu zmluvu do 30.10.2015. Žalovaní všetky povinnosti zo zmluvy splnili. Preto
im vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku II bodu 2.4., v ktorom žalobkyňa
splnomocnila žalovaného v1 rade na vybratie nároku ( zmluvnú pokutu v rozsahu 1) žalovaného v2.rade

ako sprostredkovateľa splnomocnila, aby v jej mene zaplatil predávajúcemu nárok vyplývajúci z nároku
2( zmluvná pokuta vo výške 1 zálohy)od v lehote 5 dní doručenia výzvy. Preto žalovaným nemohol
vzniknúť neoprávnený majetkový prospech, ale by mali nárok z titulu plnenia zo zmluvy.

10.Súd prvej inštancie okrem neplatnosti zmluvy založil zamietajúci rozsudok na neunesení dôkazného

bremena zo strany žalobkyne spočívajúceho v nepreukázaní prevzatia peňazí žalovaným v 1 rade.
Odvolací súd s jeho názorom nestotožnil. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní podali odpor proti
platobnému rozkazu doručenému súdu prvej inštancie 16.11.2016.V odpore žalovaní v1. rade uviedol,
že došlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalobkyňa porušila svoj záväzok, preto mu vznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Z dôvodu započítania časti zálohy vo výške 1250 eur nemohlo dôjsť k

bezdôvodnému obohateniu. V písomnom vyjadrení doručenému súdu 13.04.2017 sa vyjadroval len k
zmluvnej pokute a až na pojednávaní konanom 17.10.2017 právna zástupkyňa namietala bezdôvodné
obohatenia, pretože žalovaný v1 rade od žalovanej neprevzal žiadne peniaze. Uvedené tvrdenie
odvolací súd považoval za účelové a bezpredmetné, odporujúce jeho započítavaciemu prejavu v odpore
proti platobnému rozkazu. Je zrejmé, že žalovaný v 1 rade prevzal peniaze od žalovaného v 2 .rade

tak, ako to bolo dohodnuté v dohode. V odpore proti platobnému rozkazu vzniesol započítaciu námietku
do výšky 1250 eur. Odpor proti platobnému rozkazu bol doručený žalobkyni 20.12.2016.Žalobkyňa sa
domáhala voči žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 1250 eur.11.Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Základným predpokladom pre započítanie je :
a/ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej
pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak,

b/ rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie
veci individuálne určené,

c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, nie zo
vzťahu verejnoprávneho, kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom
alebo dohodou,

d/ právny úkon smerujúci k započítaniu.
K zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale na základe
jednostranného právneho úkonu (compensatio necessaria) alebo dvojstranného právneho úkonu -
dohody (compensatio voluntaria).

Ku kompenzácii podľa § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav
k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí
ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v
zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka

sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z
viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od
okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený
až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto
okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok

následkom započítania a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len
do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti.

Ako už bolo vyššie uvedené, započítanie pohľadávky je podmienené právnou skutočnosťou, ktorou
je prejav vôle (úkon) započítavajúcej strany smerujúci k započítaniu. Len na základe kompenzačného

prejavu nastane zánik započítavaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú.

12.Žalovaný v 1. rade vzniesol započítavací prejav v odpore proti platobnému rozkazu doručenému
žalobkyni. Obe pohľadávky boli započítania schopné. Súd rozhoduje o započítaní žalovaného vo výroku
rozsudku len vtedy, ak je pohľadávka uplatnená započítaním vyššie ako pohľadávka uplatnená žalobou.

Len v takom prípade považuje zákon prejav žalovaného za vzájomný návrh a rozhodne o ňom vo výroku
rozsudku. Ak žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, ako uplatňuje žalobca, nie je takýto
jeho prejav, uplatňujúci pohľadávku započítania, vzájomným návrhom, ktorý by z tejto pohľadávky urobil
prejednávanú vec, ale je obranou proti návrhu žalobcu ako každá iná obrana a súd sa s ňou vyporiada
len v dôvodoch rozsudku ako o otázke predurčujúcej.

Žalobkyňa uplatnila sumu voči žalovanému 1205 eur. Žalovaný v 1. rade vzniesol započítavací prejav v
sume 1250 eur. Započítaním sa pohľadávky vzájomne kryli. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd
prvej inštancie žalobu zamietol z iných právnych dôvodov, rozsudok je vo výroku správny, dôvody nie.
Preto odvolací súd po prejednaní veci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, aj keď sa nestotožnil so

zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením.

13.Odvolací súd priznal žalovanému v 1. rade plnú náhradu trov konania, pretože bol v odvolacom
konaní plne úspešný(396 ods.1 v spojení s § §255, § 262CSP. O trovách odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).