Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213210
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212213210.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Credit Genero s.r.o.,
Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 485 593, zastúpeného: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná
23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: INTERPHARM Slovakia, a.s., Uzbecká
18/A, 821 06 Bratislava, IČO: 35 789 841, zastúpenému: JUDr. Štefan Čakvári, advokát, AK Vazovova
9/a, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 9.063,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/159/2012-167 zo dňa 4. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/159/2012-167 zo dňa 4. 10.

2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobcu zamietol. Žalovanému voči
žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Rozhodol tak s poukazom na § 1 ods. 1, 2, § 269 ods. 2, § 330 ods. 1, 3, § 358 zák. č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), §§ 524 ods. 1, 526 ods. 1, 2, § 529 ods. 1, 2, § 580 zák.

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ).

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.6.2012 domáhal
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 9.063,78 eur s
príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za dodaný tovar na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci
zo dňa 18. 6. 2001 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 26. 7. 2012 odpor.

V odpore žalovaný uviedol, že urobil prejav v súlade s § 580 OBZ smerujúci k započítaniu, písomne,
dňa 29. 9. 2010, kedy voči svojmu pôvodnému veriteľovi, postupcovi Y. S. - Nova Concepts a jeho
pohľadávkam, v celkovej výške 59.500,- eur, pozostávajúcim konkrétne z fa. č. XXXXX na sumu
16.812,07 eur, č. XXXXX na sumu 9.063.78 eur, č. XXXXX na sumu 15.167.99 eur, č. XXXXX na
sumu 14.338,74 eur, a fa. č. XXXXX na sumu 4.117,42 eur (čiastočná úhrada), jednostranne započítal
zápočtom č. I z 29. 9. 2010 svoju pohľadávku vo výške 59.500,- eur, ktorá predstavuje v hotovosti prijaté
platby v mesiaci august 2010 (17 x 3.500,- eur) p. Y. S., ktorých prijatie pán S. vlastnoručným podpisom

v pokladničnej knihe potvrdil. Keďže pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, vyplýva z faktúry č.
XXXXX zo dňa 14. 8. 2010 znejúcej na sumu 9.063,78 eur, a táto bola predmetom spomínaného zápočtu
č. I. zo dňa 29. 9. 2010, ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky z 15. 3. 2012 už neexistovala,lebo započítaním zanikla, a preto navrhol, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu
zaviazal k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 42 Cb 159/2012-64 dňa 31. 1. 2013 tak, že žalovaného zaviazal

na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, v odôvodnení súd uviedol, že
žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky vo výške 59.500,- eur, ktorú mal mať voči žalobcovi, ďalej
že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný ako dlžník určil žalobcovi k čomu má dané platby
priradiť a vyhodnotil jednostranný zápočet žalovaného ako neplatný právny úkon. Proti rozsudku podal
odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a

rozhodnutie.Namietal,žesúdzarelevantnédokladypovažovalpríjmovépokladničnédokladyvystavené
žalobcom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010, ktoré údajne preukazujú, že hotovostné platby vo výške
59.500,-eurbolipožiténaúhraduinýchzáväzkovžalovanéhovočipôvodnémuveriteľovi,ďalejnesúhlasil
s názorom, že pokladničná kniha nepreukazuje existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie. Prax,
ktorúsimedziseboustranyzaviedliaktorámedzinimipretrvávalacca15rokov,jednoznačnepreukazuje
určenie a účel platieb prijímaných právnym predchodcom žalobcu. Jasným dôkazom toho je spomínaná

pokladničná kniha. Trval na tom, že všetky platby prijaté právnym predchodcom žalobcu v období od 1.
8. 2010 do 25. 8. 2010 (17 x 3.500,- eur) boli jednoznačne určené ako čiastkové úhrady za dodaný tovar,
a to s plným vedomím a súhlasom právneho predchodcu žalobcu. V čase ich prijatia ani neexistovala
žiadna iná pohľadávka právneho predchodcu žalobcu.

Odvolací súd uznesením č.k. 8Cob/7/2013-142 zo dňa 30. 9. 2015 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že v súvislosti s predmetom
konania je potrebné poukázať aj na ustanovenia Zmluvy o spolupráci a existenciu obchodných zvyklostí,
ktorésiúčastnícikonaniamedziseboupočasdlhodobejspoluprácevytvorili.Právnypredchodcažalobcu
potvrdil, že prijal 17 platieb po 3.500,- eur, žalobca sa však bránil tým, že tieto platby boli s vedomím

žalovaného (čo nebolo bližšie špecifikované) použité na úhradu iných záväzkov žalovaného, a to
v súlade s účelom uvedeným v príjmových pokladničných dokladoch (ďalej len PPD) vystavených
pôvodným veriteľom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. V súvislosti s obranou žalovaného malo zásadný
význam právne posúdenie započítacieho prejavu žalovaného, urobeného dňa 29. 9. 2010.
Právne účinky započítania, ktoré je hmotnoprávnym úkonom, nastávajú v momente stretu splatných

pohľadávok, teda nie momentom, kedy bol prejav, smerujúci k započítaniu doručený druhému
účastníkovi. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj keby iné záväzky žalovaného existovali, nebolo v konaní
preukázané, kedy malo dôjsť k ich vzniku a splatnosti.
Ustanovenie § 330 OBZ upravuje tzv. započítavanie plnení a použije sa v prípade, ak ten istý dlžník má
k tomu istému veriteľovi väčší počet záväzkov. Prednosť má dohoda strán, v prípade, že dohodu strany

neuzavreli, má dlžník za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 OBZ právo určiť, ktorý z
viacerých dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu
platieb dlžníkom pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku, ktorého splnenie nie
je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004, podľa ktorého ak plnenie nestačí
na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov chce
vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške na veriteľa. Pri
splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie
prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia) a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si

plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu
relevanciu. Z uvedeného by potom vyplýval záver, že žalovaný hotovostnými platbami uhradil záväzok
z faktúry č. XXXXX, existenciu vzniku tohto záväzku ani jeden z účastníkov nerozporoval.
Odvolací súd v závere uviedol, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto vec nesprávne právne posúdil.

Súd postupoval v súlade s intenciami odvolacieho súdu a opätovne vykonal vo veci dokazovanie, a to
prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa listinnými
dôkazmi založenými v spise a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným
spôsobom.

Dňa 18. 6. 2001 bola podpísaná medzi žalovaným ako odberateľom a živnostníkom NOVA CONCEPTS
- Y. S. ako dodávateľom Zmluva o obchodnej spolupráci, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na
dodávkach kanadských vitamínov R. a ďalších produktov kanadskej výroby a na ich distribúcii do lekárnína Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej výživy a špecializovaných
predajní. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanému objednaný tovar
a vystavil faktúru č. XXXXX, vyhotovenú dňa 22. 4. 2010 na sumu 9.063,78 eur. Dodanie, resp.

prevzatie tovaru fakturovaného fa. č. XXXXX potvrdil žalovaný svojím podpisom a otlačkom pečiatky na
predmetnej faktúre, ktorá slúžila zároveň ako dodací list. Na základe zmluvy o obchodnej spolupráci,
štvrtý odsek "Kúpna cena a platobné podmienky" veta druhá: "Na faktúrach bude vyznačená doba
splatnosti 70 dní, ktorú odberateľ musí dodržať pod sankciami vyplývajúcimi z Obch. zák., a za deň
splatnosti fa. č. XXXXX sa považuje 70. deň od vystavenia, t.j. dátum 1. 7. 2010. Právny predchodca

žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 3. 2012 ako postupca postúpil svoju pohľadávku,
ktorú mal voči žalovanému vo výške 9.063,78 eur s príslušenstvom na postupníka Credit Genero s.r.o.,
t.j. žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 16. 3. 2012. Žalovaný
listom zo dňa 30. 3. 2012 oznámil žalobcovi, že fa. č. XXXXX na sumu 9.063,78 eur bola uhradená
postupnými čiastočnými bezhotovostnými platbami v mesiaci august 2010 (17 x 3.500 eur, to je 59.500
eur). Z toho dôvodu boli najstaršie splatné faktúry k tomuto dňu započítané do výšky 59.500 eur, a

preto považuje pohľadávku vo výške 9.063,78 eur za zaniknutú započítaním nároku voči postupcovi.
Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 27. 8. 2012 uviedol, že jednostranným započítaním pohľadávok
na základe zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010 nemohol zaniknúť záväzok žalovaného vyplývajúci z faktúry
č. XXXXX, vystavenej dňa 22.04.2010 v sume 9.063,78 eur. Predmetný zápočet č. I, ktorý bol doručený
zo strany žalovaného pôvodnému veriteľovi dňa 30. 9. 2010 spolu s ďalšími štyrmi jednostrannými

zápočtami pohľadávok, odmietol pôvodný veriteľ v zastúpení právnou zástupkyňou listom zo dňa 7. 10.
2010 označeným ako "Odmietnutie jednostranných zápočtov zo dňa 29. 9. 2010". Dôvodom odmietnutia
zápočtu č. I bola skutočnosť, že suma 59.500,- eur, ktorú pôvodný veriteľ skutočne prijal v priebehu
mesiaca august 2010 od žalovaného prostredníctvom sedemnástich hotovostných platieb, z ktorých
každá bola vo výške 3.500,- eur, boli s vedomím žalovaného použité pôvodným veriteľom na úhradu

iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, a to v súlade s účelom uvedeným v relevantných
daňových dokladoch - príjmových pokladničných dokladoch, vystavených pôvodným veriteľom v dňoch
30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. Jedná sa o Príjmový pokladničný doklad (ďalej len PPD) zo dňa 30.
8. 2010 na sumu 32.878,42 eur , kde ako účel platby je uvedené Nc 2/2010 úroky z omeškania,
PPD zo dňa 31. 8. 2010 na sumu 3.245,79 eur, kde ako účel platby je uvedená fa. č. XXXXX, PPD

zo dňa 30. 8. 2010 na sumu 23.375,79 eur, kde ako účel platby je uvedená fa. č. XXXXX, spolu
platby predstavujú čiastku 59.500,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná suma 59.500,- eur
bola pôvodným veriteľom účtovaná na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi,
nemohla byť táto suma neskôr jednostranne započítaná žalovaným aj s inými pohľadávkami pôvodného
veriteľa voči žalovanému. Jednostranným započítaním na základe zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010

nemohla zaniknúť ani pohľadávka vyplývajúca z fa. č. XXXXX, ktorá bola neskôr postúpená pôvodným
veriteľom žalobcovi. Zároveň doložil fotokópiu PPD zo dňa 30. 8. 2010 a zo dňa 31. 8. 2010 (č. 1. 40).

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 31. 1. 2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu sa
pridržiava písomne podaného návrhu a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 9.063,78

eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle petitu žaloby. Úrok žiadal priznať od 2. 7. 2010 vzhľadom na
zmluvu o obchodnej spolupráci, kde bola dohodnutá splatnosť 70 dní. Omylom bola na faktúre, ktorá
je predmetom konania, uvedená splatnosť 22. 5. 2010. K listinným dokladom doloženým žalovaným, a
to výpisom z pokladničnej knihy a jednostrannému zápočtu zo dňa 29. 9. 2010 uviedol, že pokladničná
knihajelenevidenciou,pomocnouknihou-aniejetorelevantnýdoklad.Navyšeprávnemupredchodcovi

žalobcu bola doručená fotokópia príslušnej strany pokladničnej knihy v inej podobe, ako bola doložená
do spisu s odporom (č.l. 26). Právny zástupca žalobcu založil do spisu výpis z pokladničnej knihy, ktorý
bol doručený právnemu predchodcovi žalobcu, kde chýba výpočet, ktorý sa vo výpise z pokladničnej
knihy predloženej žalovaným (č.l. 26) nachádza. Taktiež bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený
jednostranný zápočet, ktorý nekorešponduje v poslednej sume pri fa. č. XXXXX, kde je uvedená čiastka

4.117,42 eur so zápočtom, ktorý bol predložený žalobcovi a kde je uvedená pri fa. č. XXXXX čiastka
4.157,42 eur. Rozdiel je taktiež v sume, nakoľko pri zápočte zaslanému žalobcovi mal byť skutočný
súčet 59.540,- eur a nie 59.500,- eur. Trval na tom, že pohľadávka nezanikla započítaním predloženým
predmetným zápočtom, nakoľko suma 59.500,- eur bola použitá na úhradu iných záväzkov žalovaného
voči právnemu predchodcovi žalobcu. Poukázal na to, že PPD ako relevantné účtovné doklady boli

vystavené právnym predchodcom žalobcu v dňoch 30. 8. a 31. 8. 2010, čiže v bezprostrednej časovej
následnosti prijatia hotovostných platieb a k započítaniu došlo až mesiac po tom, ako boli tieto PPD
vyhotovené a ako v tom čase bola aj protistrana oboznámená.Štatutárny zástupca žalovaného C.. T. C. vo svojej výpovedi uviedol, že pokladničná kniha nie je
len kniha, ktorú by si viedla ich účtovníčka, ale je to oficiálny pomocný účtovný doklad, kde právny
predchodcažalobcupodpisovaldennéúhradyodr.2003.Týmitočiastkamiboliuhrádzanépredovšetkým

a temer výlučne tovarové faktúry. Ku dňu výpovede zmluvy nebola nikdy vystavená penalizačná
faktúra, nakoľko priebežné platby, ktoré boli skutočne vykonané k dátumu v pokladničnej knihe približne
korešpondovali so splatnosťou, ktorá bola v zmluve o spolupráci dohodnutá. Aj faktúra, ktorá je
predmetom konania č. XXXXX zo dňa 22. 4. 2010 na sumu 9.063,78 eur, bola uhradená v auguste
2010 hotovostnými platbami (pokladničná kniha č.1. 26). Preto žiaden nárok na postúpenie pohľadávky

nevznikol. Opakovane uviedol, že zápočty sa vykonali v zmysle zákona, teda najstaršie pohľadávky v
poradísvykonanýmiplatbami.Vpokladničnejkniheboluvedenývýpočetnásledne,akobolavyhotovená
kópia pokladničnej knihy a zaslaná žalobcovi spolu s pečiatkou žalovaného, to znamená, že bol použitý
originál pokladničnej knihy, nezmenený. K rozdielu 40,- eur oproti zápočtu doloženému žalovaným
uviedol, že sa jednalo o preklep, o ktorom bol predchádzajúci žalobca informovaný prostredníctvom
komunikácie medzi ekonomickým oddelením, nejednalo sa o zavádzanie. Pokiaľ by akceptovali

pohľadávku žalobcu, ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania, postupovali by v rozpore so
zákonom.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2016 uviedol, že žalobca v celom rozsahu
trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť celú žalovanú sumu

spolu s príslušenstvom a trovami právneho zastúpenia. Zápočet žalovaného, na základe ktorého mala
táto žalovaná pohľadávka zaniknúť, považuje žalobca za neplatný právny úkon podľa § 34 a nasl. OZ.
Žalobca má za to, že započítací prejav ako prejav vôle nespĺňa všetky náležitosti v zmysle predmetných
zákonných ustanovení. Žalovaný kópiou pokladničnej knihy nepreukázal existenciu pohľadávky voči
právnemu predchodcovi žalobcu, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Zároveň poukázal na rozpor

predložených listinných dokladov, kľúčových pre platnosť započítania zo strany žalovaného, a to
konkrétne pokiaľ ide o kópiu pokladničnej knihy, ktorá bola účastníkmi predložená v rôznych verziách.
V konaní ako prostriedok procesného útoku navrhol vypočuť pána S. (právneho predchodcu žalobcu)
k použitiu sumy 59.500,- eur na úhradu pohľadávok vyplývajúcich z pokladničných dokladov z 30. 8. a
31. 8. 2010. Iné prostriedky procesného útoku si žalobca neuplatnil.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4. 10. 2016 poukázal na právny názor vyslovený
v rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci, a to vo vzťahu k legitímnosti a zákonnosti spomínaných
zápočtov zo strany žalovaného, konkrétne zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010, kde spomínaná faktúra č.
XXXXX z 22. 4. 2010 na sumu 9.063,78 eur je predmetom tohto zápočtu. Zásadne namietal tvrdenia

právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný svoju pohľadávku, t.j. prevzatie veci - finančného obnosu
preukazuje fotokópiou pokladničnej knihy. Ide o originál pomocnej pokladničnej knihy, ktorý bol súdu
predložený na pojednávaní. Návrh na výsluch pána S., ponechal na úvahu súdu, či je to potrebné, a to
aj s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu a v uvedenej súvislosti poukázal na obsah písomného
podania z 21. 3. 2013 označeného ako odvolanie, konkrétne stranu 3, prvý odsek tohto odvolania,

kde žalovaný ako dôkaz v prílohe označený ako dôkaz č. 2 predložil zápisnicu z výsluchu pána S. v
konaní pred súdom, sp. zn. 42Cb/37/2011. Právny zástupca žalovaného uviedol že z tohto dôkazu je
nepochybné a potvrdil to aj sám pán S., že peniaze, ktoré v auguste 2010 prevzal vo výške 59.500,- eur
boli určené na úhradu najstarších tovarových faktúr za dodávky tovaru firmy Y. S., NOVA CONCEPTS,
preto sa mu výsluch pána S. javí ako nadbytočný, preto žiadal, aby súd rozhodol tak, že žalobu zamietne

a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného.

Z listinného dokladu, a to zápisnice z pojednávania pred súdom, sp. zn. 42 Cb 37/2011 zo dňa 18. 9.
2012 (č.1. 77-80) súd zistil, že právny predchodca žalobcu Y. S. v rámci svojej výpovede o.i. uviedol,
že podpisoval pokladničnú knihu žalovaného na sumu 59.500,- eur. Tieto platby boli ním prevzaté a boli

za splácanie starých faktúr, ktoré neboli ešte uhradené. Táto dohoda bola medzi ním a p. C. (štatutárny
zástupca žalovaného). Pokladničnú knihu podpisoval postupne tak, ako mu boli uhrádzané jednotlivé
čiastky.

Súd posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami ako obchodnozáväzkový vzťah. Na základe

vykonaného dokazovania a v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave mal súd za preukázané,
že medzi žalobcom ako postupníkom a živnostníkom NOVA CONCEPTS - Y. S. ako postupcom nedošlo
k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko pohľadávka v čase jej postúpenia už
neexistovala, a preto nemohla prejsť na žalobcu. Došlo k jej zániku na základe započítacieho prejavužalovaného zo dňa 29. 9. 2010. Žalovaný predložil v konaní listinné doklady, a to jednostranný zápočet
(č.1. 25) a pokladničnú knihu (č.1. 26), ktorou preukazoval jednostranné započítanie pohľadávok. V
jednostrannom zápočte zo dňa 29. 9. 2010 sú ako pohľadávky žalovaného uvedené úhrady za august

2010 vo výške 59.500,- eur, ktoré sú špecifikované v pokladničnej knihe žalovaného. V konaní bolo
preukázané, že pohľadávka žalovaného zanikla jednostranným započítacím prejavom žalovaného zo
dňa 29. 9. 2010, kde ako pohľadávka žalovaného boli úhrady žalovaného žalobcovi vo výške 59.500,-
eur za august 2010, ktoré sú uvedené v pokladničnej knihe žalovaného a právny predchodca žalobcu
svojimi podpismi v pokladničnej knihe potvrdil ich prevzatie. Prevzatie potvrdil právny predchodca žalobu

Y. S. aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18. 9. 2012 v konaní pred súdom sp. zn. 42Cb 37/2011,
kdeo.i.uviedol, žeplatbybolinímprevzatéabolizasplácaniestarýchfaktúr,ktoréneboliešteuhradené.
Ako záväzok žalovaného bola v jednostrannom zápočte uvedená aj sporná faktúra, ktorej neuhradenie
je predmetom konania. Sám žalobca (právny predchodca) potvrdil, že platby boli určené na splácanie
starých faktúr, teda aj spornej faktúry v tomto konaní, a nie že tieto platby mali byť s vedomím žalovaného
použité na úhradu iných záväzkov žalovaného (fa č. XXXXX, č. XXXXX a úrokov) čo ani nebolo v

konaní zo strany žalobcu preukázané. Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že prvoradý význam
pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojím jednostranným
vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže tom zmysle, že dlžník
ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo pri
plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v § 330 (Oľga Ovečková a kol. Obchodný

zákonník komentár 2008). Tak, ako konštatoval vo svojom uznesení aj odvolací súd, ustanovenie § 330
OBZ upravuje tzv. započítavanie plnení a použije sa v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému
veriteľovi väčší počet záväzkov. Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových
vzťahoch vyplýva, že prednosť má dohoda strán, v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má
dlžník za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 OBZ právo určiť, ktorý z viacerých dlhov

voči rovnakému veriteľovi plní. Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom
pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené
alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného (uznesenie NS ČR, sp. zn. 20 Cdo
1527/2009). Žalovaný kópiou listiny z pokladničnej knihy (č.l. 26) a listinným dokladom - jednostranným
zápočtom zo dňa 29. 9. 2010 (č.1. 25) preukázal, že hotovostné platby spolu vo výške 59.500,- eur

určil ako dlžník na úhradu faktúr, okrem iného aj faktúru, ktorej nezaplatenie je predmetom konania (č.
XXXXX) .

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol z dôvodu zániku pohľadávky žalobcu voči
žalovanému započítaním a vyhodnotil započítací prejav žalovaného ako platný právny úkon, ktorý spĺňa

všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon v zmysle ust. § 34 a nasl. OZ. Z vyššie uvedených
dôvodov súd nevykonal navrhnutý dôkaz, a to výsluch právneho predchodcu žalobcu Y. S. ako svedka,
navyše jeho výpoveď je uvedená v zápisnici z konania 42 Cb 37/2011, ktorá je súčasťou spisu ( č.1.
77-80). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v

konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že súd nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP); súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm.
i/ CSP); rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP).
Uviedol, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v uznesením č.k. 8Cob/7/2013-142 zo dňa 30. 9.

2015zrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Vuzneseníodvolacísúdsvojerozhodnutie
odôvodniltým,žesúdvprejednávanejvecidokazovanienáležitenevykonal,pričomzároveňkonštatoval,
žesúdmusívkonaníustáliťkomuavakomrozsahupatríbremenotvrdeniaadôkaznébremeno,vykonať
navrhovanédôkazyatiežexoffopreskúmaťspôsobilosťžalobcomtvrdenýchpohľadávok-vyplývajúcich
z ním vystavených označených troch príjmových pokladničných dokladov - na započítanie.

Žalobca zastáva názor, že súd nepostupoval v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom v uznesení, keď nepreskúmal spôsobilosť žalobcom tvrdených pohľadávok na započítanie,
zároveň súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy (výsluch p. Y. S.) smerujúce práve k posúdeniu
spôsobilosti žalobcom tvrdených pohľadávok vyplývajúcich z troch príjmových pokladničných dokladov,na započítanie. V dôsledku uvedeného postupu súd prvej inštancie nepreskúmal, a teda ani nezistil
skutočnosti rozhodujúce pre náležité rozhodnutie veci.
Pohľadávku v sume 9.063,78 eur, vyplývajúcu z faktúry č. XXXXX vyhotovenej dňa 22. 4. 2010 a splatnej

dňa 1. 7. 2010 (ďalej aj len ako „Pohľadávka"), ktorej zaplatenia spolu s príslušenstvom spočívajúcom
v zákonných úrokoch z omeškania sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní, nadobudol žalobca ako
postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 3. 2012 od právneho predchodcu, p. Y.
S., podnikajúceho pod obchodným menom Y. S. NOVA CONCEPTS, s miestom podnikania Bárdošova
9, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 32 136 013, zapísaného v živnostenskom registri vedenom

Okresným úradom Bratislava, číslo registra 103-4938 (ďalej aj len ako „Postupca").
Pohľadávkajetedapohľadávkounazaplateniekúpnejcenytovaru,špecifikovanéhovofaktúreč.XXXXX
(slúžiacej zároveň ako dodací list), dodaného postupcom v právnej pozícii predávajúceho žalovanému
v právnej pozícii kupujúceho v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej dňa 18. 6. 2001 medzi
postupcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom (ďalej aj len ako „Zmluva o obchodnej
spolupráci"). Pohľadávka, zaplatenie ktorej je predmetom tohto súdneho konania, má svoj pôvod v

obchodom vzťahu medzi postupcom a žalovaným. Obchodná spolupráca postupcu a žalovaného,
trvajúca takmer 20 rokov (od r. 1992), spočívala (v súlade s predmetom neskôr uzavretej Zmluvy
o obchodnej spolupráci) v dodávke kanadských vitamínov R. a ďalších produktov kanadskej výroby
(ďalej aj len ako „Tovar") a ich distribúcii do lekární na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a
do vybraných predajní zdravej výživy a špecializovaných predajní. V uvedenom obchodnom vzťahu

vystupoval postupca ako dodávateľ (predávajúci) tovaru a žalovaný ako jeho odoberateľ (kupujúci).
K ukončeniu obchodnej spolupráce medzi postupcom a žalovaným došlo v auguste roku 2010, kedy
postupca svojím listom zo dňa 25. 8. 2010 označeným „W. Vec: Odstúpenie od zmluvy", doručeným
žalovanému v ten istý deň, odstúpil s účinnosťou od 25. 8. 2010 od Zmluvy o obchodnej spolupráci.
V septembri 2010, teda v čase bezprostredne nasledujúcom po ukončení vzájomnej obchodnej

spolupráce, evidoval postupca voči žalovanému ako nehradené pohľadávky za dodaný tovar v celkovej
sume 368.160,92 eur, z toho po lehote splatnosti boli ku dňu 21. 9. 2010 pohľadávky v celkovej sume
303.663,57 eur, ako to vyplýva aj z listu postupcu zo dňa 20. 9. 2010 označeného ako „W. X/XXXX
Vec: Výzva na prijatie účinných opatrení vo veci úhrady dlhu" adresovaného žalovanému, členom jeho
predstavenstva a členom dozornej rady.

Na konci mesiaca november 2010 evidoval postupca voči žalovanému ako neuhradené nasledujúce
pohľadávky vyplývajúce z faktúr vystavených za dodaný tovar:

Tabuľka č. 1:
por. č. faktúra č. dátum vyhotovenia dátum splatnosti dlžná suma (v eur) zánik

1. 10056 19.04.2010 27.06.2010 16.812,07 Zápočet č. I
2. 10058 22.04.2010 30.06.2010 9.063,78 Zápočet č. I
3. 10059 27.04.2010 05.07.2010 15.167,99 Zápočet č. II
4. 10064 04.05.2010 12.07.2010 16.167,46 Zápočet č. II
5. 10067 11.05.2010 19.07.2010 14.338,74 Zápočet č. I

6. 10068 12.05.2010 20.07.2010 7.967,12 Zápočet č. III
7. 10069 13.05.2010 21.07.2010 4.290,28 Zápočet č. I a č. IV
8. 10070 19.05.2010 27.07.2010 11.482,96 Zápočet č. III
9. 10071 21.05.2010 29.07.2010 11.660,27 Zápočet č. II a č. III!
10. 10073 26.05.2010 03.08.2010 16.431,29 Zápočet č. III

11. 10078 01.06.2010 09.08.2010 27.154,02 Zápočet č. III a č. IV j
12. 10080 03.06.2010 11.08.2010 9.517,69 Zápočet č. III
13. 10081 09.06.2010 17.08.2010 14.179,56 Zápočet č. IV a č. V
14. 10083 14.06.2010 22.08.2010 16.437,49 Zápočet č. V
15. 10084 15.06.2010 23.08.2010 9.619,94 Zápočet č. V

16. 10085 18.06.2010 26.08.2010 16.841,48 Zápočet č. V
17. 10086 24.06.2010 01.09.2010 22.416,79 Zápočet č. V

Zaplatenie všetkých pohľadávok vyplývajúcich z faktúr uvedených v tabuľke č. 1 je v súčasnosti
predmetom súdnych sporov medzi žalobcom a žalovaným, resp. postupcom a žalovaným. Žalovaný

opodstatnenosť vystavenia ani jednej z vyššie uvedených faktúr v žiadnom z konaní a ani mimosúdne
nikdy nespochybnil a nikdy nenamietal skutočnosť, že tovar špecifikovaný v jednotlivých faktúrach mu
bol postupcom riadne a včas dodaný.V súdnych konaniach vedených so žalobcom a postupcom o zaplatenie pohľadávok z faktúr uvedených
v tabuľke č. 1 (vrátane tohto konania týkajúceho sa Pohľadávky) žalovaný uplatňuje kompenzačnú
námietku (námietku započítania) argumentujúc, že všetky predmetné pohľadávky zanikli započítaním

s pohľadávkami žalovaného voči postupcovi, a to na základe právnych úkonov označených žalovaným
ako zápočty pohľadávok č. I až č. V.
Všetky pohľadávky špecifikované v tabuľke č. 1 mali teda podľa argumentácie žalovaného zaniknúť na
základe jednostranných zápočtov s pohľadávkami žalovaného voči postupcovi, pričom pohľadávka mala
zaniknúť na základe právneho úkonu označeného ako zápočet č. I, a to ešte pred jej postúpením zo

strany postupcu žalobcovi.

Právnym úkonom označeným ako Zápočet zo dňa 29. 9. 2010 (ďalej aj len ako „Zápočet č. I") mali
podľa vôle žalovaného zaniknúť jeho záväzky voči postupcovi vyplývajúce z faktúry por. č. 1 v sume
16.812,07 eur, por. č. 2 v sume 9.063,78 eur (ktorá Pohľadávka je predmetom tohto súdneho konania),
por. č. 3 v sume 15.167,99 eur, por. č. 5 v sume 14.338,74 eur a z faktúry por. č. 7 v sume 4.290,28 eur,

ktorá mala zaniknúť čiastočne v rozsahu 4.157,42 eur, resp. v rozsahu 4.117,42 eur, spolu v celkovej
sume 59.500,- eur, započítaním s pohľadávkami žalovaného voči postupcovi označeným ako „úhrady
za august 2010 vo výške 59.500,- eur". Prílohou Zápočtu č. I bola fotokópia jednej strany evidencie
žalovaného označovanej žalovaným ako pokladničná kniha, ktorá má potvrdzovať, že postupca prevzal
od žalovaného prostredníctvom 17-tich hotovostných platieb realizovaných v dňoch 2.8.2010 až 25. 8.

2010 celkovú sumu 59.500,- eur.

Žalobca špecifikoval aj zápočty č. II až č. IV pričom uviedol, že pokiaľ ide o otázku platnosti Zápočtov
č. II, č. III a č. IV, resp. ich spôsobilosti privodiť zánik pohľadávok postupcu voči žalovanému v celkovej
sume 113.025,79 eur, túto otázku nie je potrebné v tomto konaní detailne skúmať, nakoľko na zánik

pohľadávky nemali priamy vplyv.

Ďalším právnym úkonom datovaným dňa 29. 9. 2010 a označeným ako Zápočet (ďalej aj len ako
„Zápočet č. V") mali podľa vôle žalovaného zaniknúť jeho záväzky voči postupcovi vyplývajúce z faktúry
por. č. 13 v sume 14.179,56 eur, ktorá mala zaniknúť čiastočne v rozsahu 1.667,44 eur (doplatok), por.

č. 14 v sume 16.437,49 eur, por. č. 15 v sume 9.619,94 eur, por. č. 16 v sume 16.841,48 eur a z
faktúry por. č. 17 v sume 22.416,79 eur, ktorá mala zaniknúť čiastočne v sume 15.427,05 eur, spolu v
celkovej sume 59.993,40 eur, po započítam dobropisov č. XXXXX v sume 24,47 eur, č. 10057 v sume
144,94 eur a č. XXXXX v sume 323,91 eur, spolu v celkovej sume 59.500,08 eur, započítaním s údajnou
pohľadávkou žalovaného voči postupcovi vo výške 59.500,- eur špecifikovanou ako „Pokladničné

doklady vo výške 59.500,- eur z 30.08. a 31.08.2010". Prílohou Zápočtu č. V tvoria fotokópie dvoch
príjmových pokladničných dokladov zo dňa 30. 8. 2010 a príjmového pokladničného dokladu zo dňa
31. 8. 2010 v celkovej sume 59.500,- eur, ktoré majú podľa žalovaného zrejeme preukazovať existenciu
jeho pohľadávky v uvedenej výške spôsobilej na započítanie s pohľadávkami postupcu.

V konaní vedenom na súde pod sp. zn. 42Cb/27/2011 postupca podrobne zdôvodnil, prečo sú faktúry
č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX vystavené v rozpore so zmluvou o obchodnej
spolupráci, a detailne sa vyjadril aj k jednotlivým položkám - nákladom za reklamu tovaru, ktoré
boli postupcovi refakturované týmto spôsobom zo strany žalobcu v rozsahu prevyšujúcom zmluvne
dohodnutý podiel 50 %. S argumentáciou postupcu uvedenou vo vzťahu k pohľadávkam žalovaného

vyplývajúcim z vyššie uvedených troch faktúr, ktorými žalovaný refakturoval postupcovi náklady za
reklamu tovaru za obdobie január až august 2010 a ich nespôsobilosti privodiť v celom rozsahu zánik
pohľadávok postupcu voči žalovanému z faktúr vystavených za dodaný tovar, označených v Zápočtoch
č. II, č. III a č. IV, sa v predmetnom súdnom konaní stotožnil do veľkej miery aj konajúci súd, ako to
vyplýva aj z rozsudku č.k. 42Cb/37/2011-419 zo dňa 27.10.2015.

Vo vzťahu k Zápočtom č. I a č. V žalobca uviedol, že hoci žalovaný predmetné právne úkony, ktoré
mali spôsobiť zánik pohľadávok postupcu a žalobcu (vrátane pohľadávky) v celkovej sume 119.000,-
eur (2 x 59.500,- eur) označil ako „Jednostranný zápočet podľa § 358 - 364 OBZ a následne § 580 OZ,
vychádzajúc z ich obsahu mal za to, že sa nejedná o zápočty pohľadávok v pravom zmysle slova, ale ide

o úkony, ktorými sa žalobca zrejme snažil dodatočne určiť účel predchádzajúcich hotovostných platieb
v sume 59.500,- eur uskutočnených žalovaným v prospech postupcu v priebehu mesiaca august 2010,
a ktoré predstavovali plnenie dlhu zo strany žalovaného voči postupcovi. V prípade, ak by sa napriek
vyššie uvedenému záveru posudzoval Zápočet č. I ako jednostranný zápočet pohľadávok, žalobcazastáva názor, že započítací prejav, ako prejav vôle, obsiahnutý v Zápočte č. I, nespĺňa náležitosti
platného právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl. OZ, a to predovšetkým z dôvodu jeho neurčitosti
(§ 37 ods. 1). V danej veci je potrebné (v prípade, ak by sme sa priklonili k názoru, že Zápočet č. I

je jednostranným zápočtom pohľadávok) aplikovať na započítanie pohľadávok z obchodnoprávneho
vzťahu okrem právnej úpravy započítania obsiahnutej v ust. § 358 až § 364 OBZ aj základnú právnu
úpravu započítania obsiahnutú v ust. § 580 a § 581 OZ. V Zápočte č. I sú presným, určitým a
nezameniteľným spôsobom identifikované len pohľadávky postupcu voči žalovanému vyplývajúce z
faktúr vystavených za dodaný tovar v celkovej sume 59.500,- eur. Údajná pohľadávka žalovaného voči

postupcovi v rovnakej výške 59.500,- eur, započítaním s ktorou mali predmetné pohľadávky postupcu
zaniknúť, je v zápočte identifikovaná ako „Úhrady za august 2010 vo výške 59.500,- eur", pričom
zápočet ďalej odkazuje na jeho prílohu označenú ako „kópia pokladničnej knihy august 2010". Takáto
špecifikácia pohľadávky žalovaného voči postupcovi v žiadnom prípade nespĺňa atribúty presnej, určite
a nezameniteľnej identifikácie započítavanej pohľadávky. Tzv. pokladničná kniha, resp. fotokópia jej
strany, ktorá je pripojená k Zápočtu č. I, nie je daňovým ani účtovným dokladom, ale iba neformálnou

evidenciou finančných operácií plne zrozumiteľnou len pre osobu (zamestnankyňu žalobcu), ktorá
túto evidenciu pre svoju potrebu viedla. Vo fotokópii príslušnej strany pokladničnej knihy pripojenej k
Zápočtu č. I - vo verzii doručenej postupcovi dňa 30. 9. 2010, nie je uvedený nijaký účel predmetných
hotovostných platieb vo výške 17 x 3.500,- eur. Označenie faktúr postupcu vystavených za dodaný
tovar, na úhradu ktorých sa majú predmetné hotovostné platby použiť, dopísal žalovaný do pokladničnej

knihy až následne. Preto je absolútne nemožné posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonom
ustanovené podmienky započítania, a teda či zo strany žalovaného ide vôbec o pohľadávku spôsobilú
na započítanie, nakoľko v súlade s ust. § 580 a § 581 OZ možno jednostranné započítať len pohľadávky,
ktoré sú vzájomné, plnenie ktorých je rovnakého druhu, sú platné (existujúce), splatné a nie sú zo
započítania zákonom vylúčené. Nakoľko zo Zápočtu č. I a jeho prílohy nie je možné zistiť, či údaj-

ná pohľadávka spĺňa podmienky aktívnej započítateľnej spôsobilosti podľa príslušných ustanovení
OZ, žalobca tento právny úkonu žalovaného (ak by mal byť posudzovaný ako jednostranný zápočet)
považuje za absolútne neplatný.

Zároveň odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že postupca prevzal od žalovaného, z rúk jeho ekonómky,

v mesiaci august 2010 prostredníctvom 17-tich hotovostných platieb peňažnú hotovosť v celkovej sume
59.500,- eur len jedenkrát a nie dvakrát, ako sa to snaží predstierať žalovaný. Ak podľa ust. § 330
OBZ pri úhrade (započítavaní) pohľadávok v obchodných záväzkových vzťahoch má prednosť dohoda
strán, ktorá v tomto prípade zjavne neexistovala (nebola uzavretá) a zároveň ak sú pochybnosti o tom,
ktorý dlh mal dlžník (žalovaný) v úmysle plniť predmetnými hotovostnými platbami z augusta 2010

(pri vzájomnej konkurencii - duplicite Zápočtu č. I a Zápočtu č. V, ktorými sa opakovane započítava
tá istá suma 59.500,- eur), platí, že pri plnení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku,
ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 1527/2009 zo dňa 22. 2. 2011).V tomto prípade potom
platí, že peňažná suma 59.500,- eur odovzdaná žalovaným postupcovi v mesiaci august 2010 má byť

v súlade s ust. § 330 OBZ započítaná najprv na záväzky žalovaného, ktoré boli najskôr splatné, a to
najprv na úroky a až následne na istinu. Najskôr splatnými záväzkami žalovaného voči postupcovi sú v
tomto prípade úroky z omeškania v celkovej sume 32.878,42 eur, v súlade s ich vyčíslením zaslaným
postupcom žalovanému listom zo dňa 25. 8. 2010, doručeným dňa 26. 8. 2010 a označeným ako „W. X/
XXXX Vec: Vyúčtovanie úroku z omeškania - týmto zodpovedá aj relevantný účtovný doklad - príjmový

pokladničný doklad vystavený postupcom dňa 30. 8. 2010.
V uznesení odvolacieho súdu sa konštatuje, že súd prvej inštancie mal v konaní ustáliť, komu a v akom
rozsahu patrí bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca považuje za preukázané, že postupca
dodal žalovanému v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci tovar presne špecifikovaný vo faktúre č.
XXXXX, vyhotovenej dňa 22. 4. 2010 a splatnej dňa 1. 7. 2010 v sume 9.063,78 eur, ktorý žalovaný

prevzal, čo potvrdil svojím podpisom a pečiatkou na predmetnej faktúre slúžiacej zároveň ako dodací list,
niet pochybností o tom, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom toho súdneho konania vznikla,
a táto bola platne postúpená žalobcovi. V nadväznosti na uvedené je preto potrebné posúdiť obranu
žalovaného v predmetnej veci, ktorá spočíva v tom, že pohľadávka zanikla započítaním voči pohľadávke
postupcu ako právneho predchodcu žalobcu na základe právneho úkonu označeného ako Zápočet č.

I. V tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že Zápočet č. 1 je duplicitným vo vzťahu k Zápočtu č. V, ako
to už konštatoval aj Okresný súd Bratislava II vo svojom rozsudku č.k. 42Cb/37/2011-419 zo dňa 27.
10. 2015, preto ani jeden z uvedených úkonov nie je možné akceptovať ako právne relevantný prejav
vôle žalovaného vo vzťahu k určeniu záväzku, na úhradu ktorého mala byť hotovosť v celkovej sume59.500,- eur, odovzdaná žalovaným postupcovi v mesiaci august 2010, použitá. V takomto prípade,
pri neexistencii relevantného prejavu vôle žalovaného ako dlžníka, z ktorého by bolo možné vyvodiť
jeho úmysel, ktorý z viacerých dlhov voči postupcovi chcel plniť, uplatní sa zákonná úprava započítania

obsiahnutá v ust. § 330 OBZ, v zmysle ktorej sa poskytnuté peňažné plnenie použije najskôr na úhradu
záväzku najskôr splatného, a to najprv na úhradu jeho príslušenstva (úrokov) a až následne istiny.
Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č.k. 42Cb/159/2012-167 zo dňa 4. 10. 2016 zrušil a podľa ust. § 390 písm. a/ CSP sám rozhodol vo veci
tak,žežalovanémuuložípovinnosťzaplatiťžalobcovisumu9.063,78eurspolusúrokomzomeškaniavo

výške 9 % ročne zo sumy 9.063,78 eur od 2. 7. 2010 do zaplatenia a žalobcovi prizná voči žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca zahmlieva pravú podstatu a
predmet tohto sporu, ktorým je otázka, či zo strany žalovaného došlo k úhrade tovarovej faktúry č.
XXXXX znejúcej na sumu 9,063,78 eur formou započítania, konkrétne zápočtom žalovaného č. I zo

dňa 29. 9. 2010. Samotný žalobca totiž uvádza, že zápočet č. I nemá súvislosť s ďalšími zápočtami,
preto väčšina obsiahleho odvolania ma nepochybne za cieľ zneprehľadniť jednoduchú účtovnú operáciu
- započítanie svojich pohľadávok oproti prevzatým hotovostným platbám.
Ďalej uviedol, že sa s rozhodnutím súdu aj s jeho závermi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia stotožňuje. Uvedené rozhodnutie plne korešponduje s právnym názorom vysloveným v

predchádzajúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý vo svojom rozhodnutí z 30. 9. 2015
sp. zn. 8 Cob 7/2013-l42 veľmi jasne a zreteľne vyslovil (aj s ohľadom na existujúcu judikatúru
a rozhodovaciu prax súdov), že žalobcove tvrdenia o údajnom započítaní od žalovaného prijatých
hotovostných platieb (17 x 3.500,- eur v mesiaci august 2010) na úhradu iného dlhu, nemajú žiadnu
právnu relevanciu. Na žalobcu ako veriteľa totiž neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov, prípadne

v akej výške bol uhradený. Takéto právo prislúcha dlžníkovi. Príjmové pokladničné doklady vystavené
pôvodným veriteľom žalovaného preto nemožno považovať za dôkaz preukazujúci vôľu dlžníka, ale
„zrejme ide iba o vôľu pôvodného veriteľa“. Podľa odvolacieho súdu z uvedeného preto vyplýva
záver, že žalovaný hotovostnými platbami (v mesiaci august 2010 17 x 3.500,- eur) uhradil svoj
záväzok z faktúry č. XXXXX (fa. zo dňa 22. 4. 2010 so splatnosťou 30. 6. 2010), pričom odvolací

súd nemal pochybnosti o existencii vzniku uvedeného záväzku, ktorý naviac ani jeden z účastníkov
nespochybňoval. Aj podľa tvrdenia samotného žalobcu a ním vypracovanej tabuľke (viď strana 4, bod
13 jeho odvolania proti rozsudku) predmetná faktúra zo dňa 22. 4. 2010 so splatnosťou 30. 6. 2010 bola
v poradí druhou najstaršou pohľadávkou (za dodaný tovar) z celkového počtu 17-tich pohľadávok, ktoré
právny predchodca žalobcu voči žalovanému evidoval ku koncu mesiaca november 2010. Uvedené

preto jednoznačne potvrdzuje, že žalovaným vykonaný zápočet č. I. (ale aj ďalšie) bol správny, zákonný
a plne legitímny, lebo jeho predmetom boli len reálne existujúce záväzky zoradené s postupnosťou
od najstarších po najnovšie. Keďže pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, vyplýva z faktúry
č. XXXXX zo dňa 14. 8. 2010 znejúcej na sumu 9.063,78,- eur a táto bola predmetom spomínaného
zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010, ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky z 15. 3. 2012 už

neexistovala, lebo započítaním zanikla. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu potvrdil.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade

s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi
odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím

súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 18. 6. 2001 bola podpísaná medzi žalovaným
ako odberateľom a živnostníkom NOVA CONCEPTS - Y. S. ako dodávateľom Zmluva o obchodnej

spolupráci, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na dodávkach kanadských vitamínov R. a ďalších
produktov kanadskej výroby a na ich distribúcii do lekární na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb
a do vybraných predajní zdravej výživy a špecializovaných predajní. Na základe tejto zmluvy právny
predchodca žalobcu dodal žalovanému objednaný tovar a vystavil faktúru č. XXXXX, vyhotovenú dňa
22. 4. 2010 na sumu 9.063,78,- eur. Dodanie resp. prevzatie tovaru fakturovaného fa. č. XXXXX potvrdil

žalovaný svojím podpisom a otlačkom pečiatky na predmetnej faktúre, ktorá slúžila zároveň ako dodací
list. Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 3. 2012 ako postupca
postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému vo výške 9.063,78 eur s príslušenstvom na
postupníka Credit Genero s.r.o., t.j. žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému
listom zo dňa 16. 3. 2012. Predmetom sporu je zaplatenie faktúry č. XXXXX na sumu 9.063,78,- eur.

Žalovaný listom zo dňa 30. 3. 2012 oznámil žalobcovi, že fa. č. XXXXX na sumu 9.063,78 eur bola
uhradená postupnými čiastočnými bezhotovostnými platbami v mesiaci august 2010 (17 x 3.500,- eur,
to je 59.500,- eur). Z toho dôvodu boli najstaršie splatné faktúry k tomuto dňu započítané na základe
zápočtu č. I do výšky 59.500,- eur, a preto považuje pohľadávku vo výške 9.063,78 eur za zaniknutú
započítaním nároku voči postupcovi.

Právny predchodca žalobcu potvrdil, že prijal 17 platieb po 3.500,- eur, žalobca sa však bránil tým,
že tieto platby boli s vedomím žalovaného (čo nebolo bližšie špecifikované) požité na úhradu iných
záväzkov žalovaného, a to v súlade s účelom uvedeným v príjmových pokladničných dokladoch (ďalej
len PPD) vystavených pôvodným veriteľom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. Žalobca tiež uviedol,

že jednostranným započítaním pohľadávok na základe zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010 nemohol
zaniknúť záväzok žalovaného vyplývajúci z faktúry č. XXXXX, vystavenej dňa 22. 4. 2010 v sume
9.063,78 eur. Predmetný zápočet č. I, ktorý bol doručený zo strany žalovaného pôvodnému veriteľovi
dňa 30. 9. 2010 spolu s ďalšími štyrmi jednostrannými zápočtami pohľadávok, odmietol pôvodný
veriteľ v zastúpení právnou zástupkyňou listom zo dňa 7. 10. 2010 označeným ako "Odmietnutie

jednostranných zápočtov zo dňa 29. 9. 2010". Dôvodom odmietnutia zápočtu č. I bola skutočnosť,
že suma 59.500,- eur, ktorú pôvodný veriteľ skutočne prijal v priebehu mesiaca august 2010 od
žalovaného prostredníctvom sedemnástich hotovostných platieb, z ktorých každá bola vo výške 3.500,-
eur, boli s vedomím žalovaného použité pôvodným veriteľom na úhradu iných záväzkov žalovaného voči
pôvodnémuveriteľovi,atovsúladesúčelomuvedenýmvrelevantnýmdaňovýchdokladoch-príjmových

pokladničných dokladoch vystavených pôvodným veriteľom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010.
Zásadný význam pre posúdenie nároku žalobcu je právne posúdenie započítacieho prejavu žalovaného
urobeného dňa 29. 9. 2010.

7. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom uznesení č.k.

8Cob/7/2013-142 zo dňa 30.9.2015 vyslovil právny názor, že ust. § 330 OBZ upravuje tzv. započítavanie
plnení a použije sa v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet záväzkov. Z
právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť má
dohoda strán, v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má dlžník za splnenia predpokladov
uvedených v § 330 ods. 1, 2 OBZ právo určiť, ktorý z viacerých dlhov voči rovnakému veriteľovi plní.

Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom pri platení peňažných záväzkov
sa platenie týka najprv záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené,
inak záväzku najskôr splatného (uznesenie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 1527/2009).

8. Podľa odvolacieho súdu na žalobcu ako veriteľa neprechádza právo voľby, ktorý z dlhov, prípadne

v akej výške mal byť uhradený. Takéto pravo prislúcha len dlžníkovi. Príjmové pokladničné doklady
vystavené pôvodným veriteľom žalovaného preto nemožno považovať za dôkaz preukazujúci vôľu
dlžníka. PPD (č.l. 40) vystavené pôvodným veriteľom žalovaného preto nemožno považovať za vôľu
dlžníka, ale iba za vôľu pôvodného veriteľa. Sám žalobca (právny predchodca) ako aj Y. S. vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 18. 9. 2012 v konaní sp. zn. 42Cb/37/2011 potvrdili, že platby boli určené

nasplácaniestarýchfaktúr,atedaajspornejfaktúry.Tvrdeniežalobcu,žetietoplatbymalibyťsvedomím
žalovaného použité na úhradu iných záväzkov žalovaného, nebolo zo strany žalobcu preukázané. Ako
už uviedol odvolací súd vo svojom uznesení č.k. 8Cob/7/2013-142 zo dňa 30. 9. 2015, ak by aj tieto iné
záväzky žalovaného existovali, nebolo v konaní preukázané, kedy malo dôjsť k ich vzniku a splatnosti.Túto skutočnosť žalobca nepreukázal ani v novom konaní. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné
bremeno.

9. Žalovaný predložil listinné doklady, a to jednostranný zápočet (č.1. 25) a pokladničnú knihu (č.1.
26), ktorou preukazoval jednostranné započítanie pohľadávok. V jednostrannom zápočte zo dňa 29. 9.
2010 sú ako pohľadávky žalovaného uvedené úhrady za august 2010 vo výške 59.500,- eur, ktoré sú
špecifikované v pokladničnej knihe žalovaného. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalovaného
zanikla jednostranným započítacím prejavom žalovaného zo dňa 29. 9. 2010, kde ako pohľadávka

žalovaného boli úhrady žalovaného žalobcovi vo výške 59.500,- eur za august 2010, ktoré sú uvedené
v pokladničnej knihe žalovaného, a právny predchodca žalobcu svojimi podpismi v pokladničnej knihe
potvrdil ich prevzatie. Prevzatie potvrdil právny predchodca žalobu Y. S. aj vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 18. 9. 2012 v konaní pred súdom sp. zn. 42Cb 37/2011, kde o.i. uviedol, že platby boli
ním prevzaté a boli za splácanie starých faktúr, ktoré neboli ešte uhradené. Ako záväzok žalovaného
bola v jednostrannom zápočte uvedená aj sporná faktúra, ktorej neuhradenie je predmetom konania.

Sám žalobca (právny predchodca) potvrdil, že platby boli určené na splácanie starých faktúr, teda aj
spornej faktúry v tomto konaní, a nie že tieto platby mali byť s vedomím žalovaného použité na úhradu
iných záväzkov žalovaného (fa č. XXXXX, č. XXXXX a úrokov z omeškania) čo ani nebolo v konaní zo
strany žalobcu preukázané.

10. Žalobca vo vzťahu k Zápočtom č. I a č. V uviedol, že vychádzajúc z obsahu jednostranných
zápočtov má za to, že sa nejedná o zápočty pohľadávok v pravom zmysle slova, ale ide o úkony,
ktorými sa žalobca zrejme snažil dodatočne určiť účel predchádzajúcich hotovostných platieb v sume
59.500,- eur uskutočnených žalovaným v prospech postupcu v priebehu mesiaca august 2010, a ktoré
predstavovali plnenie dlhu zo strany žalovaného voči postupcovi. V prípade, ak by sa posudzoval

Zápočet č. I ako jednostranný zápočet pohľadávok, žalobca zastával názor, že započítací prejav,
ako prejav vôle, obsiahnutý v Zápočte č. I, nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle
ust. § 34 a nasl. OZ a to predovšetkým z dôvodu jeho neurčitosti (§ 37 ods. 1). Údajná pohľa-
dávka žalovaného voči postupcovi v rovnakej výške 59.500,- eur, započítaním s ktorou mali predmetné
pohľadávky postupcu zaniknúť, je v zápočte identifikovaná ako „Úhrady za august 2010 vo výške

59.500,- eur", pričom zápočet ďalej odkazuje na jeho prílohu označenú ako „kópia pokladničnej knihy
august 2010". Takáto špecifikácia pohľadávky žalovaného voči postupcovi v žiadnom prípade nespĺňa
atribútypresnej,určitejanezameniteľnejidentifikáciezapočítavanejpohľadávky.Tzv.pokladničnákniha,
resp. fotokópia jej strany, ktorá je pripojená k Zápočtu č. I, nie je daňovým ani účtovným dokladom,
ale iba neformálnou evidenciou finančných operácií plne zrozumiteľnou len pre osobu (zamestnankyňu

žalobcu), ktorá túto evidenciu pre svoju potrebu viedla. Vo fotokópii príslušnej strany pokladničnej knihy
pripojenej k Zápočtu č. I - vo verzii doručenej postupcovi dňa 30. 9. 2010, nie je uvedený nijaký účel
predmetných hotovostných platieb vo výške 17 x 3.500,- eur. Označenie faktúr postupcu vystavených
za dodaný tovar, na úhradu ktorých sa majú predmetné hotovostné platby použiť, dopísal žalovaný do
pokladničnej knihy až následne. Preto je absolútne nemožné posúdiť, či v danom prípade boli splnené

zákonom ustanovené podmienky započítania, a teda či zo strany žalovaného ide vôbec o pohľadávku
spôsobilú na započítanie, nakoľko v súlade s ust. § 580 a § 581 OZ možno jednostranne započítať len
pohľadávky, ktoré sú vzájomné, plnenie ktorých je rovnakého druhu, sú platné (existujúce), splatné a
nie sú zo započítania zákonom vylúčené. Žalobca preto tento právny úkonu žalovaného (ak by mal byť
posudzovaný ako jednostranný zápočet) považuje za absolútne neplatný.

11. Odvolací súd k otázke jednostranného započítania poznamenáva, že Obchodný zákonník v
ustanoveniach§358až§364upravujelenniektoréustanoveniaozapočítanípohľadávok.Preobchodné
záväzkové vzťahy sa teda použije úprava započítania v Občianskom zákonníku a zároveň odchylná
úprava uvedená v Obchodnom zákonníku.

Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku. Započítanie ako forma
bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných
pohľadávok veriteľa a dlžníka, predpokladá splnenie zákonných podmienok, ktorými sú: a/ vzájomnosť
(reciprocita)pohľadávok,kedydveosobysúsinavzájomsúčasneveriteľomidlžníkom,b/skutočnosť,že
plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c/ spôsobilosť

pohľadávky na započítanie, t.j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom, ani právnym predpisom, ani
dohodou účastníkov a napokon d/ existencia prejavu smerujúcemu k započítaniu, ako jednostranného
právnemu úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, vakejjevýškeakedysapohľadávkystretnú.Akniektorázuvedenýchpredpokladovchýbaaleboakprejav
smerujúci k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, započítania nenastanú.
Započítací prejav zo dňa 29.9.2010 spĺňa všetky zákonné podmienky v zmysle § 580 OZ.

Zo zápočtu zo dňa 29.9.2010 (č.l. 25) vyplýva, že žalovaný jednostranne započítal úhrady za august
2010 proti záväzkom z faktúr č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX,XXXXX a XXXXX, pričom súčet
jednotlivých súm je 59.500,- eur. Kópia zápočtu predložená žalobcom (č.l. 57) obsahuje údaje súm,
ktorých celková výška je 59.540,- eur. Podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 31. 1. 2013 k

rozdielu 40,- eur oproti zápočtu doloženému žalovaným došlo v dôsledku preklepu, o ktorom pôvodný
veriteľ bol informovaný ekonomickým oddelením. Nezrovnalosti v listinných dôkazoch predložených
žalobcom a žalovaným nie sú pre posúdenie merita veci rozhodujúce. Tento názor vyslovil vo svojom
uznesení č.k. 8Cob/7/2013-142 zo dňa 30. 9. 2015 odvolací súd. Odvolací súd sa s týmto názorom plne
stotožnil.

12. K tvrdeniu žalobcu, že Zápočet č. 1 (zo dňa 29. 9. 2010) je duplicitným vo vzťahu k Zápočtu č. V,
ako to už konštatoval aj Okresný súd Bratislava II vo svojom rozsudku č.k. 42Cb/37/2011-419 zo dňa
27.10.2015, odvolací súd dodáva, že Okresný súd Bratislava II vo svojom rozhodnutí vychádzal z toho,
že Zápočet č. I je neplatný, nakoľko úhrady žalovaného boli použité na úhradu pohľadávok žalobcu voči
žalovanému, ktoré sú uvedené v PPD zo dňa 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. Odvolací súd však v tejto veci

vyslovil iný právny názor a to, že PPD vystavené pôvodným veriteľom žalovaného nemožno považovať
za dôkaz preukazujúci vôľu dlžníka.

K tvrdeniu žalobcu, že súd nevykonal výsluch svedka Y. S. odvolací súd dodáva, že súd sa s
nevypočutím svedka náležite vysporiadal.

13. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca z faktúry č. XXXXX zo dňa 14.
8. 2010 znejúcej na sumu 9.063,78 eur zanikla jednostranným započítaním Zápočtom č. I zo dňa 29.
9. 2010, a ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky z 15. 3. 2012 už pohľadávka neexistovala.
Preto nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky.

14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu
trov konania.

16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

18. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).