Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609204082
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609204082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: NAUTILUS, spol. s.r.o.,
Hrobákova 21, 851 05 Bratislava, IČO: 35 693 142, zast.: JUDr. Milan Škultéty, advokát, Hlaváčikova
43, 841 05 Bratislava proti žalovanému: Obec Malé Leváre, 908 74 Malé Leváre č. 177, IČO: 00
309 711, zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky o zaplatenie sumy
425.571,86 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky
č.k. 10Cb/157/2009-864 zo dňa 30.1.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/157/2009-864 zo dňa 30.1.2017 v

napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konanie voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
425.571,86 eura s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 425.571,86 eura od 1.11.2008
do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2009,
doplnenou v časti príslušenstva podaním doručeným súdu dňa 10.3.2010, domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 425.571,86 eura s príslušenstvom. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na
základe výsledkov verejnej súťaže vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 68 zo dňa
10.4.2007 uzatvoril so žalovaným dňa 3.7.2007 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela
„Revitalizácia jazera a čistenie vôd v rekreačnej oblasti Rudava“, na základe ktorej mal žalobca v

súlade s projektovou dokumentáciou, časovým harmonogramom a výkazom výmer vykonať uvedené
dielo pozostávajúce zo šiestich objektov depónií A a B pre kaly a štyroch častí jazera, resp. štyroch
vzájomne prepojených jazier postupom spočívajúcim vo vytvorení depónií A a B, odsatí dnových
sedimentov, prehĺbení a úprave dna jazier, svahov, pláží a konečnej úprave depónií s kalmi. Žalobca
od žalovaného v zmysle zmluvných podmienok dňa 10.7.2007 prevzal stavenisko a zahájil práce
na dohodnutom diele. Žalobca zrealizoval práce a výkony v súlade s dohodnutými podmienkami v
rozsahu špecifikovanom v súpisoch vykonaných prác a priebežne mesačne za výkony realizované

v mesiacoch júl, august, september, október a november 2007, vystavil žalovanému nasledovné
faktúry: č. 307073 na sumu 1.270.325 Sk / 42.167,06 eur splatnú 28.10.2007, č. 307079 na sumu
2.672.606,70 Sk / 88.714,29 eur splatnú 25.11.2007, č. 307090 na sumu 3.390.014,90 Sk / 112.527,88
eur splatnú 26.12.2007, č. 307101 na sumu 2.523.671,10 Sk / 83.770,53 eur splatnú 27.1.2008,č. 307116 na sumu 3.165.945 Sk / 105.090,12 eur splatnú 26.2.2008. Prílohou faktúr boli súpisy
vykonaných prác v členení podľa jednotlivých položiek vyplývajúcich zo vzájomne odsúhlaseného
výkazu výmer. Žalovaný tak ako to vyplýva z jednotlivých súpisov vykonaných prác a súhrnného

protokolu o vykonaných prácach, práce a výkony riadne prevzal a svojim podpisom prevzatie potvrdil.
Predmet zmluvy o dielo mal byť financovaný v rozsahu 5 % celkových nákladov z vlastných
zdrojov žalovaného a 95 % celkových nákladov z Európskych štrukturálnych fondov prostredníctvom
nenávratného finančného príspevku poskytnutého Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Na základe výsledkov kontroly priebehu verejného obstarávania vykonanej u žalovaného Ministerstvom

výstavby a regionálneho rozvoja SR a zistených nedostatkov spôsobených žalovaným, bolo poskytnutie
nenávratnéhofinančnéhopríspevkužalovanémupozastavené,čomalozanásledokzastavenieprác.Po
vzájomnej dohode žalobca práce dňa 30.11.2007 ukončil a žalovanému predložil podrobný rozpis prác a
výkonov uskutočnených ku dňu uzavretia písomnej Dohody o ukončení zmluvy o dielo dňa 19.12.2007.
Žalovaný vystavené splatné faktúry neuhradil.

3.Súdprvejinštanciemalnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázané,žestranysporuuzatvorili
na základe výsledku verejnej súťaže vyhlásenej žalovaným zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo
vykonanie diela „Revitalizácia jazera a čistenie vôd v rekreačnej oblasti Rudava“ zo dňa 3.7.2007 za
dohodnutú cenu 2.059.532,08 eura bez DPH. Cena bola dojednaná ako cena pevná podľa cenovej
kalkulácie vypracovanej zhotoviteľom podľa PD a výkazu výmer. Splatnosť ceny za dielo bola dohodnutá

priebežne, na základe zhotoviteľom vystavených faktúr. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že žalobca
za práce v mesiacoch júl, august, september, október a november 2007 vystavil žalovanému faktúry.
Strany sporu ďalej dňa 19.12.2007 uzatvorili dohodu o ukončení zmluvy o dielo ku dňu podpisu
dohody z dôvodov na strane žalovaného, a to neschopnosti žalovaného plniť záväzky zo zmluvy pre
nedostatky zistené kontrolou MVaRR SR v procese verejného obstarávania, ktoré mali za následok

neúčinnosť zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a pozastavenie jeho poskytnutia.
Tieto skutkové zistenia neboli stranami sporované. Strany v dohode výslovne deklarovali, že žalobca do
času pozastavenia prác realizoval práce a výkony v celkovom objeme 13.022.562,70 Sk / 432.269,89
eura.

4. Prvoinštančný súd sa v konaním prioritne zaoberal platnosťou/neplatnosťou zmluvy o dielo zo dňa
3.7.2007 s poukazom na absenciu súhlasu obecného zastupiteľstva podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podľa § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V
tejto súvislosti dospel k záveru, že uzatvorená zmluva o dielo je absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obecné zastupiteľstvo dotknutým

uznesením č. 4 prijatým dňa 26.5.2006 neschválilo žiadny právny úkon týkajúci sa majetku obce, ani
konkrétnu finančnú operáciu, jej prípravu a realizáciu nad 100.000 Sk.

5. V ďalšom konajúci súd posudzoval námietku premlčania vznesenú žalovaným. Žalovaný námietku
premlčania voči nároku žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia odôvodnil tak, že pri práve na

plneniezáväzkuzačínaplynúťpremlčaciadobaododňa,keďsamalzáväzoksplniť,tedavprípadefaktúr
č. 307073 na sumu 42.167,06 eur so splatnosťou 28.10.2007 a faktúry č. 307079 na sumu 88.714,29 eur
so splatnosťou 25.11.2007 je právo žalobcu podľa žalovaného premlčané. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania v nadväznosti na podanie žalobcu doručené súdu dňa 28.11.2011, v ktorom žalobca uviedol,
že „pre prípad, že súd posúdi zmluvu o dielo zo dňa 3.7.2007 ako neplatný právny úkon, žiadal

aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 425.571,86 eur s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia“, čo žalovaný považoval za zmenu žaloby. Súd prvej inštancie mal za to, že
podanie žalobcu doručené súdu dňa 28.11.2011 nie je možné považovať za zmenu žaloby podľa § 95
O.s.p.účinnéhodo30.6.2016ztohodôvodu,žežalobcapožadovalrovnaképlnenienazákladeidenticky
tvrdeného skutkového stavu, ako ho uviedol v pôvodnej žalobe. Obsahom podania bola výlučne zmena

právnej kvalifikácie uplatneného nároku z dôvodu vyslovenia predbežného právneho hodnotenia veci
súdom. Ďalej uviedol, že súd je viazaný navrhovaným petitom, nie však tým, ako účastník sám svoj
nárok právne posúdil, pričom o zmene právnej kvalifikácie nie je potrebné osobitne rozhodnúť, nakoľko
táto nie je zmenou žaloby. Zdôraznil, že právna kvalifikácia nároku je vždy úlohou súdu a táto zásada sa
prenáša aj do posudzovania námietky premlčania, ktorú súd skúma vo vzťahu k nároku uplatnenému

žalobou a je bez významu, ako účastníci nárok kvalifikovali po právnej stránke a z akých právnych
dôvodov bola námietka premlčania vznesená (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 21.8.2003, sp. zn.
29 Odo 162/2003, R 13/2005).6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej
zmluvy v obchodno-záväzkových vzťahoch začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu
došlo. Ako vyplynulo z dokazovania, revitalizačné práce (ako plnenie z neplatnej zmluvy o dielo) bolo

žalovaným poskytované a vyúčtované priebežne, o čom svedčia súpisy prác signované zhotoviteľom,
štatutárnym zástupcom objednávateľa, starostom Milanom Perneckým a stavebným dozorom V. Š..
Odovzdanie tej-ktorej časti plnenia žalobcom žalovanému prvoinštančný súd považoval za okamih, keď
došlo k plneniu vo vzťahu k tej-ktorej časti uplatneného nároku tak, ako táto bola aj následne vyúčtovaná
jednotlivými faktúrami. S poukazom na jednotlivé súpisy vykonaných prác a uplatnenie nároku žalobu

na súde vyhodnotil súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným ako nedôvodnú.

7. Vzhľadom na záver o neplatnosti zmluvy o dielo mal konajúci súd za to, že žalobcovi vznikol
nárok na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy, pričom tento nárok v obchodno-
záväzkových vzťahoch predstavuje obvyklú cenu, ktorú by v danom mieste a čase musel vynaložiť
obohatený (žalovaný) na nadobudnutie porovnateľného plnenia, ako žalobca poskytol žalovanému.

Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca
vykonal práce v rozsahu uplatneného nároku. Záver o tom, že práce, ktoré boli žalovanému žalobcom
vyúčtované (a ich zaplatenie bez ohľadu na právne posúdenie nároku uplatneného v konaní) vyplýva
zo všetkých vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie. Prílohou vyúčtovania vykonaných prác
jednotlivými faktúrami boli súpisy prác, tieto boli bez pripomienok signované zhotoviteľom, štatutárnym

zástupcom objednávateľa, a stavebným dozorom, skutkové tvrdenie žalovaného, že práce neboli
vykonané riadne a v uplatnenom rozsahu nevyplýva ani zo súhrnného protokolu o vykonaných prácach
na diele Revitalizácia jazera a čistenie vôd v rekreačnej oblasti Rudava, Malé Leváre, realizovaných
od 16.7.2007 do 30.11.2007, ani zo zisťovacích protokolov prác na diele, ktorých prílohou je za každé
obdobie súpis vykonaných prác, všetky dokumenty sú opatrené aj pečiatkou žalovaného a podpisom

jeho štatutára. Napokon nevykonanie prác v tvrdenom a vyúčtovanom rozsahu nevyplýva ani z dohody
o ukončení zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 19.12.2007, keď strany v čl. I. bod 3 deklarovali, že
zhotoviteľ do času pozastavenia prác realizoval v súlade so zmluvou práce a výkony v celkovom objeme
13.022.562,70 Sk / 432.269,89 eur. V tomto stave boli práce žalovaným bez vád aj prevzaté, pričom
žalovaný netvrdil a ani nepreukazoval, že zistil a uplatnil akékoľvek vady plnenia u žalobcu, tieto

skutkové tvrdenia prezentoval až v konaní pred súdom v rámci procesnej obrany. Procesnú obranu
žalovaného, že práce neboli žalobcom vykonané riadne v súlade s projektom a účel projektu dosiahnutý
nebol, nakoľko dno jazera nebolo prehĺbené a prúdenie vody na dne jazera sa neobnovilo, považoval
prvoinštančný súd za nedôvodnú a nepreukázanú. Pokiaľ ide o protihodnotu plnenia s ohľadom na
záver o neplatnosti zmluvy o dielo konajúci súd uviedol, že nárok na vrátenie plnenia uskutočneného

podľa neplatnej zmluvy predstavuje obvyklú cenu, ktorú by v danom mieste a čase musel obohatený
vynaložiť na nadobudnutie porovnateľného plnenia. Poukázal na záver odborného vyjadrenia č. 36
vypracovaného súdom ustanoveným znaleckým ústavom Technická univerzita v Košiciach zo dňa
16.4.2016, v zmysle ktorého v súdenej veci všeobecnú hodnotu skutočne vykonaných prác nie je
možné stanoviť podľa platnej metodiky USI z dôvodu, že ide v danom prípade o špecifické práce.

Nakoľko však zo žiadneho listinného dôkazu produkovaného žalovaným v rámci procesnej obrany
nevyplývalo, že by cena prác tak, ako bola stanovená v procese verejného obstarávania a napokon
dohodnutá stranami, nezodpovedala cene porovnateľných prác, súd prvej inštancie mal takto zistenú
hodnotu plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia za preukázanú
a žalobe v časti istiny vyhovel. Prvoinštančný súd žalobu v časti zaplatenia príslušenstva od 1.1.2008 do

31.10.2008 ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zaväzujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V
úvode odvolania konštatoval, že pokiaľ v predmetnej veci súd prejudikoval neplatnosť základnej zmluvy

o dielo od počiatku, je zrejmé, že z tejto zmluvy pre žiadnu zo strán nemohli ďalej byť uplatňované
žiadne práva ani povinnosti. Obidve strany si boli povinné vrátiť dovtedajšie plnenie „in natura“ a ak
to nebolo možné, malo dôjsť k finančnému vyrovnaniu. Vzhľadom k uvedenému žalovaný namietal,
že z dôvodu prejudikovania neplatnosti zmluvy o dielo, nemohli ako základe následnej žaloby slúžiť
podklady, zmluvné ujednania, fakturácie, ktoré „sui generis“ boli obsahom spomínanej zmluvy alebo z

jej ujednaní vychádzali. Podľa žalovaného mal žalobca preukázať, aké práce reálne vykonal, aká bola
ich reálna hodnota a ako sa táto premietla do finančného vyjadrenia, ktoré by eventuálne po splnení
ďalších podmienok bol povinný žalovaný z titulu neplatnosti základnej zmluvy vrátiť. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že tento v rozpore so súdnou praxou preniesol ťarchu dôkazného bremena na žalovaného,keď žalobcovi bez opodstatnenia a reálneho dokazovania uznal s presnosťou na stotiny desatinných
miest množstvá práce a cien vychádzajúcich právo zo zmluvy, ktorú sám prehlásil na neplatnú ex
tunc. Žalovaný tiež namietal, že pribratý znalecký ústav z Košíc žiadne dokazovanie nespravil, znalci

na pojednávaní vypovedali rozporne a jeden z nich klamal. Podľa vyjadrenia jedného zo znalcov by
sa úloha súdu dala splniť veľmi obtiažne, toto dokazovanie znalci nerealizovali, ale otrocky prevzali
do svojho odborného vyjadrenia, nie znaleckého posudku. V ďalšom sa žalovaný nestotožnil ani so
záverom prvoinštančného súdu, že bolo možné zmeniť právnu podstatu žaloby tak, ako to akceptoval
konajúci súd v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že pri požiadavke náhrady škody bol nárok

žalobcu premlčaný. Namietal, že hoci súd konštatoval, že k preberaniam diel a ich fakturácii došlo po
častiach, bez bližšieho vysvetlenia akceptoval pre plynutie času konečný záverečný protokol. Vo vzťahu
k výške bezdôvodného obohatenia žalovaný namietal, že žalobca musí preukázať, že práve následkom
vynaloženia svojich nákladov preukázateľne zhodnotil majetok žalovaného. V danom prípade podľa
názoru žalovaného takýto dôkaz predložený nebol. Po celú dobu žalobca preukazuje iba hodnotu
svojich nákladov, ku ktorým priratúva pôvodne dohodnutú maržu. V uvedených súvislostiach poukázal

žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.11.2014, sp. zn. 13Cob/147/2014, na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2015, sp. zn. III. ÚS 451/2015 a na rozsudok NS ČR
zo dňa 8.7.2014, sp. zn. 32Cdo/1164/2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.5.2017 uviedol, že nemožno prisvedčiť
žalovanému, že súd preniesol dôkazné bremeno ohľadom bezdôvodného obohatenia na žalovaného.
Bezdôvodné obohatenie žalovaného v posudzovanom prípade spočívalo vo výkonoch, ktoré nie je
možné vydať, a preto musí byť poskytnutá peňažná náhrada. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné
za základ pre určenie peňažnej náhrady vychádzať z platných cenových predpisov tak, ako by ju

vyúčtovala organizácia, ak by urobila konkrétne výkony (viď. R25/1986). Žalobca od počiatku konania
celým radom objektívnych listinných dôkazov verifikovaných žalovaným a jeho stavebným dozorom
nad akúkoľvek pochybnosť preukázal a potvrdil nielen rozsah vykonaných prác (výkonov) ale aj ich
kvalitu a cenu, ktorá bola ustálená v súlade s cenovými predpismi. Skutkový stav vyplývajúci z týchto
dôkazov bol následne potvrdený výsluchmi nestranných svedkov, ktorí boli v priebehu konania vypočutí.

Takisto ustálenie ceny poskytnutých výkonov a jej súlad s cenovými predpismi boli potvrdené dvomi
nezávislými znaleckými organizáciami, ktoré konštatovali nielen korektnosť ceny ale aj to, že túto cenu
je potrebné považovať za cenu obvyklú, t.j. za cenu, ktorú by žalovanému vyúčtovala aj iná organizácia,
ak by urobila rovnaké výkony. Za vecne správny považuje žalobca aj postup prvoinštančného súdu
pri posudzovaní predmetu konania a námietky premlčania, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a

nepovažuje za potrebné ho komentovať. Súčasne podotkol, že predmetom konania nebola náhrada
škody, ale plnenie z obchodno-právneho vzťahu, resp. alternatívne vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca ďalej uviedol, že po celú dobu trvania obchodného vzťahu so žalovaným konal v presvedčení,
že zmluvný vzťah, ktorému predchádzala verejná súťaž vyhlásená vo vestníku verejného obstarávania,
je platný a obojstranne korektný. Žalobca v dôvodnom očakávaní serióznosti nemal najmenší dôvod

spochybňovať platnosť zmluvy, na základe ktorej poskytoval žalovanému po dobu piatich mesiacov,
sedem dní v týždni technologicky náročné výkony spojené s prípravou (vybudovanie odkalových jám)
a následnou revitalizáciou jazier. V tejto etape si žalobca dokonca prostriedky na realizáciu výkonov
zabezpečovalsámprostredníctvomfaktoringovejspoločnosti.Počascelejdobyrealizácieprácžalovaný,
ani nikto z kompetentných (vrátane poslancov obecného zastupiteľstva) žalobcu neupozornili na to, že

starosta obce prekročil svoje kompetencie, že zmluvu uzatvoril bez súhlasu obecného zastupiteľstva a
že ich zmluvný vzťah neplatný. Žalovaný až po úplnom dokončení druhej etapy revitalizácie, v rámci
predsporových rokovaní (v ktorých pôvodne uznal nárok žalobcu čo do dôvodov a výšky) uplatnil dňa
15.12.2008 na Okresnom súde Bratislava V žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o dielo, v ktorej začal
namietať absentujúci súhlas obecného zastupiteľstva. Urobil tak až v čase, keď vedel, že jeho snahy

o prefinancovanie tejto etapy projektu z eurofondov zostali bezúspešné. Žalobca vyjadril presvedčenie,
že aj žalovaný (vrátane všetkých poslancov obecného zastupiteľstva) považoval po celú dobu zmluvný
vzťah so žalobcom za platný a riadne odsúhlasený. Žiaľ povrchne a nepresne vedené zápisnice a
uzneseniazrokovaníobecnéhozastupiteľstvaumožniližalovanémuvrámciobranyformálnespochybniť
platnosť zmluvného vzťahu, v ktorom im vznikol neodškriepiteľný záväzok. Ďalej uviedol, že rovnakou

„právnou vadou“ trpí aj druhá zmluva týkajúca sa druhej etapy revitalizácie, ktorá bola v rozsahu 95 %
uhradená bez akýchkoľvek výhrad z verejných zdrojov. V tomto prípade žalovaný už neplatnosť zmluvy
nenamietal a ani ministerstvo financií, ktoré na čerpanie eurofondov dohliadalo, si absentujúci súhlas
zastupiteľstva nevšimlo. Rovnakou „vadou“ trpia aj ostatné zmluvy, ktoré mal žalovaný uzatvorené napr.so stavebným dozorom a manažérom projektu, ktorý zabezpečoval jeho financovanie. S poukazom na
uvedené skutočnosti je podľa názoru žalobcu evidentné, že eventuálnu protiprávnosť zmluvného vzťahu
účastníkov zavinil výlučne žalovaný, ktorý po celú dobu konal v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

Preto žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

10. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 6.6.2017 uviedol, že stanovisko žalobcu považuje za účelové,
pričom zotrval na všetkých doposiaľ uvedených argumentoch a tvrdeniach.

11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej
častivecnesprávny,keďsúdprvejinštanciedostatočnezistilskutkovýstav,správnevyhodnotilvykonané
dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

14. Žalovaný svoje odvolacie dôvody koncentroval predovšetkým do námietky, že nárok žalobcu je
premlčaný v dôsledku zmeny žaloby a ďalej do námietky, že žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného

obohatenia, keď nemal preukazovať, aké náklady vynaložil na zveľadenie majetku žalovaného, ale mal
preukázať, o akú hodnotu zvýšil svojím konaním majetok žalovaného.

15. V prvom rade je nutné uviesť, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
vyhodnotil zmluvu o dielo uzavretú dňa 3.7.2007 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako

objednávateľom, ktorá bola výsledkom užšej súťaže vyhlásenej v súlade s vtedy platným zákonom
o verejnom obstarávaní, ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie súhlasu obecného zastupiteľstva podľa § 11 ods. 4 písm.
a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podľa § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí. Uvedený záver nebol stranami sporu rozporovaný.

16. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal otázkou, či v danom konaní došlo k zmene žaloby, a to
podaním žalobcu zo dňa 28.11.2011 (č.l. 109). Žalobca si žalobou doručenou súdu uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že pre žalovaného vykonal dotknuté
činnosti v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. V podaní zo dňa 28.11.2011 žalobca uviedol, že „pre

prípad, že po vykonanom dokazovaní dospeje konajúci súd k názoru, že zmluva o dielo uzavretá dňa
3.7.2007 je neplatná, dopĺňame petit nášho návrhu na zaplatenie istiny vo výške 425.571,86 eur s prísl.
doručený súdu dňa 1.7.2009 a navrhujeme, aby súd zaviazal odporcu k peňažnej náhrade v prospech
navrhovateľa vo výške 425.571,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % p.a. od 1.1.2008
do zaplatenia, titulom zodpovednosti odporcu za bezdôvodné obohatenie“. Odvolací súd v názorovej

zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že písomné podanie žalobcu zo dňa 28.11.2011 nie je možné
považovaťzazmenužalobypodľa§95O.s.p.(účinnéhodo30.6.2016).Obsahompredmetnéhopodania
je iba zmena právnej kvalifikácie uplatneného nároku, a nie zmena skutkových tvrdení. Žalobca počas
celého konania zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v žalobe, a síce že pre žalovaného vykonal
činnosti v súvislosti s revitalizáciou jazera a čistením vôd v rekreačnej oblasti Rudava, pričom za tieto

činnosti nedostal žiadne protiplnenie. Ani samotný žalovaný, ktorý zastáva názor, že v tomto prípade
došlo k zmene žaloby, neuviedol, aké nové skutočnosti mal tvrdiť žalobca, v dôsledku ktorých by bolo
možné podanie žalobcu zo dňa 28.11.2011 kvalifikovať ako návrh na zmenu žaloby.17. Odvolací súd ďalej dopĺňa, že žalobca žalobou uplatnenou na súde dňa 1.7.2009 požadoval
prisúdenie peňažného plnenia na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorá bola súdom vyhodnotená
ako (absolútne) neplatná. Otázka absolútnej neplatnosti zmluvy je otázkou právnou a nie skutkovou,

a preto v danej veci právne posúdenie zmluvy ako neplatnej nemohlo znamenať zmenu skutkového
stavu vymedzeného žalobou. Nejde teda o zmenu žaloby, ale len o iný ako žalobcom uvedený právny
dôvod požadovaného plnenia, ktorým súd nie je viazaný. Z konštantnej judikatúry okrem uvedeného
vyplýva, že pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, umožňujúcich
podriadiť uplatnený nárok po právnej stránke pod inú hmotnoprávnu normu, ako ju uvádza žalobca, je

povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na
to, aký právny dôvod požadovaného plnenia uvádza žalobca. V danom prípade bol žalobou uplatnený
nárok na peňažné plnenie, vychádzajúci zo skutkového tvrdenia o vykonaní diela na základe uzavretej
zmluvy o dielo, za ktoré žalobca neobdržal protiplnenie - cenu diela. V prípade, že je podľa názoru
súdu uvedená zmluva o dielo neplatná, nie je zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak súd
posúdi nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej čiastky podľa hmotnoprávnych noriem upracujúcich

nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (totožne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
31.7.2003, sp. zn. 25 Cdo 1934/2001). Odvolací súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 58/99, publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe 6/2000 pod č. 61,
v zmysle ktorého „odvolávanie sa na to, že pri zmene právnej kvalifikácie mohol žalovaný uplatniť
námietku premlčania, nie je v danej veci opodstatnené z dôvodu, že takáto námietka nemá vplyv ani

pre zmene právnej kvalifikácie na plynutie premlčacej doby, lebo nárok na plnenie bol uplatnený aj v
takomto prípade včas; zmena právnej kvalifikácie totiž nemá povahu zmeny žaloby podľa § 95 O.s.p.“.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že zmena právnej kvalifikácie, na rozdiel od zmeny návrhu
podľa§95O.s.p.,niejedispozícioustranysporusožalobou.Zmenaprávnejkvalifikáciejevynútenátým,
že na základe prípravy súdu na konanie, resp. na základe doterajších výsledkov konania (vykonaných

dôkazov a skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu konania) súd posúdil uplatnený nárok po právnej
stránke inak, ako ho posúdila sama sporová strana v žalobe.

18. K námietke žalovaného týkajúcej sa výšky bezdôvodného obohatenia odvolací súd uvádza, že
vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o dielo, vznikol žalobcovi nárok na

vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy. Občiansky zákonník priorizuje pri záväzkovom
právnom vzťahu z bezdôvodného obohatenia formu naturálnej reštitúcie, t.j. obnovenia predošlého
a narušeného stavu majetkovej rovnováhy subjektov právnych vzťahov. Iba výlučne v prípadoch
objektívnej nemožnosti naturálnej reštitúcie ustanovuje in eventum zákon formu relutárnej náhrady.

19. Keďže žalobca realizoval pre žalovaného výkony, ktoré reálne nie je možné vrátiť, preto vznikla
žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi finančný ekvivalent vykonaných prác. Pokiaľ ide o rozsah
vykonaných činností, tento vyplýval zo súpisov vykonaných prác, ktoré tvorili prílohu jednotlivých
faktúr a ktoré boli podpísané žalobcom ako zhotoviteľom, štatutárnym zástupcom objednávateľa, teda
žalovaným a stavebným dozorom. Práce boli žalovaným bez vád riadne prevzaté. Žalovaný v konaní

v rámci svojej procesnej obrany namietal, že práce neboli vykonané v dohodnutom objeme. Súd prvej
inštancie vyhodnotil správne uvedenú námietku ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný na preukázanie
tohto tvrdenia neprodukoval žiadne dôkazy. Prvoinštančný súd považoval sumu uplatnenú predmetnou
žalobou za cenu obvyklú, ktorú by v danom mieste a čase musel obohatený vynaložiť na nadobudnutie
porovnateľného plnenia. V zmysle záveru Odborného vyjadrenia č. 36 vypracovaného znaleckým

ústavnom Technická univerzita v Košiciach, všeobecnú cenu skutočne vykonaných prác nebolo možné
stanoviť podľa platnej metodiky USI z dôvodu, že ide v danom prípade o špecifické práce. Žalovaný
v konaní tiež nepredložil dôkazy, ktoré by osvedčovali, že cena prác tak, ako bola stanovená v
rámci verejného obstarávania a napokon dohodnutá stranami, nezodpovedala cene porovnateľných
prác. Správnosť záveru súdu prvej inštancie o vrátení peňažnej náhrady zodpovedajúcej ekonomickej

protihodnote toho, čo nemožno vrátiť in nautra podporuje i rozhodnutie publikované v Civilnej zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 1/1979 (str. 17), v zmysle ktorého „... má dôjsť k navráteniu
do predošlého stavu... ak táto reštitúcia nie je dobre možná, treba poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá
znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura“ (obdobne pozri tiež rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Odo 805/2001).

20. Keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť alebo vyvrátiť záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti podanej žaloby, preto odvolací súdrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).