Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 45Sa/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200250
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: MUDr.

V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpeného: Advokátska kancelária
ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 2840-2/2017-BA zo dňa 20.06.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 2840-2/2017-BA zo dňa
20.06.2017 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím č. 700-0600001917-GC09/17 zo dňa 05.01.2017
podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZSP", príp. „zákon o sociálnom poistení") rozhodla, že žalobcovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO") povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28. februára 2009. Správny orgán prvého stupňa dôvodil výrok
rozhodnutia poukazom na ustanovenia § 5 a § 21 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení v relevantnom

znení, ďalej poukazom na informáciu poskytnutú z elektronickej evidencie Slovenskou lekárskou
komorou, že žalobca je aj po dátume 28.02.2009 držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe L1A, ako aj poukazom na údaje získané od Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) o výške príjmov žalobcu z
podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007, ktoré boli vyššie ako zákonom stanovená
hranica. Orgán sociálneho poistenia prvého stupňa zdôraznil, že dňom nadobudnutia právoplatnosti
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár L1A, jej držiteľ, ak už predtým nemal

postavenie SZČO na základe iného oprávnenia, nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby.

2. Žalovaná na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č.
700-0600001917-GC09/17 zo dňa 05.01.2017 postupom podľa § 218 ods. 1 a 2 ZSP rozhodnutím
č. 2840-2/2017-BA zo dňa 20.06.2017 odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a predmetné
rozhodnutie prvého stupňa potvrdila. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk
dňa 29.06.2017. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila s právnym názorom správneho

orgánu prvého stupňa, čo do vzniku statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. nadobudnutím
licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, ktoré žalovaná považuje
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zakladajúce status SZČO podľa
definície samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.Žalovaná v rozhodnutí druhého stupňa konštatovala nesplnenie podmienok na zánik povinného
nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31.12.2010, v danom prípade ku dňu 28.02.2009, pretože žalobca bol

naďalej držiteľom licencie na výkon zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0508/05 a žalovaný mal za rok 2007
príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, presahujúce
zákonom stanovenú sumu za rok 2007. Podľa názoru žalovanej skutočnosť, že žalobca vykonával
lekárske povolanie ako zamestnanec v pracovnom pomere odo dňa 01.03.2009 v obchodnej spoločnosti
OMNIX s.r.o., IČO: 44 502 826, nemá vplyv na zmenu alebo zrušenie administratívneho rozhodnutia

prvého stupňa, nakoľko zmenou formy výkonu lekárskej praxe žalobcovi nezaniklo právne postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 a v zmysle
§ 21 ods. 4 citovaného zákona povinné sociálne poistenie SZČO zaniká až zánikom týchto oprávnení na
podnikanie (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár na základe licencie L1A). Podľa
žalovanej zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym
postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo

činnej osoby. Ohľadom odvolacej námietky napádajúcej existenciu prekážky rozhodnutej veci čo do
určenia zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO (vyznačením jeho zániku podľa
registračného listu /odhlášky/, podaného žalobcom na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne), žalovaná
v druhostupňovom rozhodnutí uviedla, že podanie predmetného registračného listu má len deklaratórny
charakter, ale nie je rozhodnutím, ktoré nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť.

II. Žaloba a jej dôvody

3. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a
nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len

„SSP") na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 2840-2/2017-
BA zo dňa 20.06.2017 a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods.
1 písm. c) a písm. g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na
náhradu trov konania.

4.Žalobcazopakovalskutkovéokolnostimajúcevplyvnazánikjehopovinnéhonemocenskéhopoistenia
a povinného dôchodkového poistenia ako SZČO ku dňu 28.02.2009. V tejto súvislosti uviedol, že
k uvedenému dátumu zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo
postavenie SZČO. Dôkazom toho je podľa žalobcu aj skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie
registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu Slovenskej

republiky skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie, o čom k žalobe ako
dôkazy doložil potvrdenie Daňového úradu Trnava a výpis zo štatistického registra organizácií. Žalobca
uviedol, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobca predmetnú licenciu nikdy nevyužíval, a to
ani pred 28.02.2009, ani potom; na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Žalobca ukončil

prevádzkovanie ambulancie, ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.03.2009 zdravotnícke zariadenia
začala prevádzkovať obchodná spoločnosť OMNIX s.r.o., so sídlom Hlavná 1409/38, 924 01 Galanta,
IČO: 44 502 826, ktorej bol žalobca zamestnancom. Od 01.03.2009 žalobca riadne a včas odvádzal
odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

5. Žalobca postup a aplikáciu ustanovení zákona o sociálnom poistení považuje za nesprávne,
pretože žalovaná aplikovala zákon mechanicky bez tohto, aby skúmala, či žalobca skutočne vykonáva
samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky.
Rovnako žalobca dôsledky napadnutého rozhodnutia v podobe následne predpísaného dlžného
poistného a penále, ktoré bude musieť znášať, považuje za príliš prísne a nespravodlivé, osobitne

za situácie, keď žalobca: a) Nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej
licencie L1A a naďalej si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už
ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. b) Vykonal úkony, z ktorých vyplýva,
že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO, a to zrušením registrácie fyzickej osoby pre daň z
príjmov z podnikania a zrušením IČO. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne závery rozhodnutia

na Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017 v obdobnej veci, ktorý s poukazom
na zásadu materiálnej pravdy konštatoval, že správne orgány sa nezoberali tým, že či žalobca skutočne
vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. V rámci uvedeného súdneho prieskumu Krajský
súd v Prešove dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom z dôvodunesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako poistenec pod režim povinného
poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z..

6. Žalobca má za to, že po 28.02.2009 reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby,
a preto nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 5 písm. c) ZSP, pričom formalistický výklad zákona žalovanou je voči žalobcovi nespravodlivý a
žalovaná vec nesprávne právne posúdila.

7. Vo vzťahu k administratívnemu konaniu predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutí oboch stupňov
žalobca v žalobe s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší
súd") a na závery rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, v zmysle
ktorých sa zásady správneho konania majú aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny
poriadok nevzťahuje, namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi
konania (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) a konanie vo veci zániku povinného sociálneho poistenia

SZČO napriek existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Konkrétne žalobca s poukazom na §
184 ods. 8 a § 185 ods. 4 ZSP namietal postup správneho orgánu prvého stupňa voči nemu, pretože
Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta žalobcu neupovedomila o začatí predmetného nedávkového
konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím žalobcovi znemožnila vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy.

8. V súvislosti s prekážkou rozhodnutej veci žalobca uviedol, že Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta
oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia SZČO k 28.02.2009. Po preskúmaní všetkých skutočností predmetná pobočka žalovanej vo
veci bez vydania písomného rozhodnutia rozhodla o zániku povinného nemocenského a povinného

dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO vyznačením v spise, pričom žalobca vychádzal z toho, že
mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jeho podaniu sa vyhovelo v
plnom rozsahu. S poukazom na ustanovenia § 209 ods. 1 ZSP a § 222 ods. 3 a 4 citovaného zákona,
upravujúce podmienky a lehotu na podanie návrhu na nariadenie obnovy konania, žalobca uviedol, že
od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia

uplynul viac ako rok, a preto pobočka Sociálnej poisťovne nemohla nariadiť obnovu konania vo veci
zániku týchto poistení, čo je taktiež dôvod, pre ktorý žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej
za nezákonné.

9. V neposlednom rade žalobca namietal formálne a obsahové nedostatky žalobou napadnutého

rozhodnutia žalovanej, predovšetkým z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Galanta nie
je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem uvedeného,
ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka
Galanta zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Podľa názoru žalobcu tento nedostatok
rozhodnutia prvého stupňa neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovanej.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

10. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. S poukazom na definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa
§ 5 písm. c) ZSP, t. j. osoby majúcej oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,
žalovaná uviedla, že v zmysle zákonnej úpravy účinnej do 31.12.2010, takáto osoba nadobúda status
samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa

osobitného predpisu vykonáva. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobcu, že zrušil registráciu pre daň
z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej
právne irelevantné. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že registrácia podľa osobitného predpisu, t. j.
podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov, bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia

samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.01.2011 do 30.06.2014 (§ 5 zákona o sociálnom poistení v
znení zákona č. 543/2010 Z. z.).
12. Žalovaná dôvodila, že v danom prípade sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu, zakladajúce status SZČO podľa § 5 písm. c) ZSP, považuje získanie, resp. udelenieoprávnenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti podľa podmienok stanovených v osobitnom
predpise, ktorým je pre účely vzniku postavenia SZČO zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z."). Žalovaná poukázala
na podmienky poskytovania zdravotníckej starostlivosti stanovené v § 3 ods. 4 citovaného zákona,
pričom ako relevantnú skutkovú okolnosť dôležitú pre vznik a trvanie právneho postavenia SZČO
žalobcu uviedla, že žalobca bol považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm.
c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia (toto bolo dňom 28.02.2009 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/5399/2008/
OZaHF-003 zo dňa 05.12.2008 zrušené) a na základe skutočnosti, že žalobca bol držiteľom licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. č.
L1A/TT/0508/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 16.02.2006. Žalovaná poukazujúc na
zákona č. 578/2004 Z. z. uviedla, že držiteľ licencie L1A (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. č. 578/2004
Z. z., vykonávanej podľa § 10 citovaného zákona) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je priamo

oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie (§ 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z.) a poskytovať
zdravotnú starostlivosť (§ 4 písm. b/ citovaného zákona) v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje
iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004
Z. z.) a je oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6
ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

dani z príjmov"). Držiteľ licencie L1A, na základe ktorej môže vykonávať samostatnú zdravotnícku prax v
povolaní lekár, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá
držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. V tejto
súvislosti žalovaná konkretizovala upozornenia a odborné články uverejnené na internetovej stránke
Slovenskej lekárskej komory, ktorými boli lekári informovaní o vyššie uvedenom právnom názore a o

povinnostiach držiteľov licencie L1A.

13. Podľa názoru žalovanej pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely
sociálnehopoistenianiejeprávnevýznamné,čidotknutáosobaskutočnesamostatnúzárobkovúčinnosť
vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá osoba disponuje oprávnením, ktoré jej

zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že zákon
o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala
splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status SZČO a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať
ďalšie podmienky zakladajúce fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalovaná
zdôraznila,žeSociálnapoisťovňajepovinnáaplikovaťprávnenormytak,abyprivydávaníindividuálnych

právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V
tejto súvislosti poukázala napr. na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov,
architektov.

14. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že v čase, kedy žalobca požiadal o zrušenie povolenia na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, mal možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na výkon
samostatnej zdravotnícke praxe L1A/TT/0508/05. Táto licencia bola Slovenskou lekárskou komorou
zrušená až dňom 21.02.2017, čo však nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Ani
zmena formy poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá za následok zánik oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, ak k zániku tohto oprávnenia nedošlo spôsobom ustanoveným

zákonom č. 578/2004 Z. z..

15. Vo vzťahu k posudzovanej výške dosiahnutého príjmu z podnikania žalobcu za rok 2007 žalovaná
uviedla, že žalobca dosiahol za rok 2007 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu. Na základe tejto skutočnosti a v zmysle § 21

ods. 1 ZSP vzniklo žalobcovi od 01.07.2008 do 30.06.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom uvedené zákonné ustanovenie
odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa
osobitného predpisu, t. j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov. V tejto súvislosti žalovaná argumentovala výkladom ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o

sociálnom poistení, ktoré bližšie nešpecifikuje dosiahnuté príjmy, a preto nie je rozhodujúce, na základe
akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla uvedený príjem.16. Ohľadom otázky zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO
žalovaná vyjadrila právny názor, že ak je lekár držiteľom platnej licencie L1A, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či ju aj aktívne využíva alebo nie, a v rozhodujúcom období dosiahne príjem z podnikania a z

inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, v takom prípade lekárovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Zákon o
sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca
nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO (§ 138 ZSP súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú

viacerým sociálnym poisteniam).

17. Vyššie uvedený právny názor žalovaná podporila poukazom na rozhodovaciu prax správnych
súdov a najvyššieho súdu v obdobných veciach; napr. právny záver vyplývajúci z rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 zo dňa 9. mája 2017, podľa ktorého: „... nie je rozhodujúce, na
základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti nadobudla,

rozhodujúcim je podľa právneho názoru krajského súdu iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom
kalendárnomrokupríjmypodľa§6ods.1a2zákonaodanizpríjmov.",právnyzáveruvedenývrozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017: „Vznik a trvanie
povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou."

18. V súvislosti s námietkou žalobcu, že si nebol vedomý, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, žalovaná poukázala
na prezumpciu znalosti v zbierke zákonov vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov,
uplatňovanú v právnom systéme Slovenskej republiky (§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v

zmysle ktorej žalobcovi svedčala nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti zákona a jeho povinností
vyplývajúcich mu z príslušných právnych predpisov ako držiteľovi licencie L1A.

19. K apelu žalobcu na spravodlivosť rozhodovania žalovaná uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia
patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy majú kogentný prikazujúci a zakazujúci charakter, čo je

dôvodom, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Žalovaná
je povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení a nemôže
hľadať také riešenia, ktoré by boli v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Princíp právnej istoty
a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia podľa názoru žalovanej znamená, že je potrebné
zabezpečiť, aby v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

V tejto súvislosti poukázala na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016.

20. Ohľadom namietanej prekážky rozhodnutej veci žalovaná poukázala na ustanovenie § 209 ods. 1
ZSP a na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že rozhodnutie vo veci

zániku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto
tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise,
je bez právnej opory. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že žalobca dňa 23.10.2009 predložil pobočke
Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia
28.02.2009, avšak podľa žalovanej, takáto odhláška sama osebe nespôsobuje zánik povinného

sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zánik týchto poistení nastáva až
na základe právnych skutočností ustanovených zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do
31.12.2010. Deklaratórny a evidenčný charakter predmetnej odhlášky z povinného sociálneho poistenia
žalovaná podporila poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017.

21. Podľa názoru žalovanej žalobca ako poistenec mal v zmysle ustanovenia § 227 ods. 2 písm. a) ZSP
povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na zánik sociálneho poistenia. Ak by tak žalobca v prípade
predloženia predmetného registračného listu FO urobil, bol by pobočkou Sociálnej poisťovne ihneď
upozornený, že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia

na podnikanie podľa osobitného predpisu, t. j. licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
AvšaktútoskutočnosťzistilaSociálnapoisťovňa,pobočkaGalantaažzúdajovposkytnutýchSlovenskou
lekárskou komorou dňa 07.04.2016, pričom do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť
zistiť túto skutočnosť. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na neexistenciu zákonného časovéhoobmedzenia a určenia lehoty na vydanie rozhodnutia o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch. Taktiež pobočka Sociálnej poisťovne nemohla nariadiť obnovu konania,
nakoľko vo veci sporného zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO do 05.01.2017

neexistovalo právoplatné rozhodnutie.

22. Vo vzťahu k formálnym a obsahovým náležitostiam rozhodnutia prvého stupňa žalovaná uviedla, že
ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý ZSP, podľa ktorého pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla,
je uvedený vo výroku rozhodnutia.

23. K napádanému porušeniu procesných práv účastníka administratívneho konania, najmä zásady
súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, žalovaná s poukazom na rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.7Sžso/20/2010zodňa24.februára2011uviedla,žezákonosociálnom
poistení taktiež neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť
sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Zároveň poukázala na ustanovenie § 172 ods. 1 ZSP, ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu o
správnom konaní v konaniach vo veciach sociálneho poistenia.

24. Žalovaná má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 ZSP. Výrok rozhodnutia je dostatočne

určitý a presný, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky príslušné
ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie.

25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v lehote určenej správnym súdom nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

29. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

31. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

32. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

33. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

34. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.35. Podľa § 5 písm. a) až f) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,

d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

36. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne
nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9.

37. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinného

od 01.01.2008), povinne dôchodkovo poistená osoba je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je
povinne nemocensky poistená.

38. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla

kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinné
nemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobe

uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať
oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

40. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí
rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

41. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej
žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

42. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

43. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.44. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

45. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

46.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka

Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

48. Podľa § 242 ods. 1 zákona o sociálnom poistení kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto
zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).

49. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z."), samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať
zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný

pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/).

50. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na

základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom
zariadení.

51. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je
poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach

sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

52. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný

lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,

b) na výkon zdravotníckeho povolania (§ 3 ods. 1 písm. a/) zdravotníckym pracovníkom v povolaní
lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky
laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik

pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný
pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,

c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár,
farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent

výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke
pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a
laboratórny diagnostik,

d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom53. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 13.09.2018, na ktoré sa nedostavila ani
jedna z procesných strán. Podaním došlým správnemu súdu elektronicky dňa 13.09.2018 žalovaná
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadrila súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci

v jej neprítomnosti. Riadne a včas predvolaný právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie bez
ospravedlnenia nedostavil. Z uvedených dôvodov a za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1
písm. a/ v spojení s § 114 SSP) správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho
spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej vec prejednal bez prítomnosti účastníkov
konania a vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie predchádzajúce jeho vydaniu v celom rozsahu, súc
neviazaný žalobnými bodmi žaloby fyzickej osoby (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

54. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné určenie dňa zániku povinného
nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby,

v nadväznosti na právnu otázku zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní lekár,
ktorý je držiteľom licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č.
578/2004 Z. z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom odbore.

55. V konaní bolo oboma stranami zhodne konštatované, že žalobca disponoval licenciou L1A, ktorá

bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 16.02.2006, pričom žalobca bol jej držiteľom do
21.02.2017. Rovnako medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že na základe rozhodnutia Trnavského
samosprávneho kraja, ktorým bolo zrušené povolenie žalobcu na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, č. TA/5399/2008/OZaHF-003 zo dňa 05.12.2008, ukončil žalobca ako SZČO odo dňa
28.02.2009 prevádzku zdravotníckeho zariadenia a od 01.03.2009 vykonával lekárske povolanie ako

zamestnanec v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie,
OMNIX s.r.o., IČO: 44 502 826.

56. Podľa názoru žalovanej pre vznik, trvanie a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO v povolaní
lekár postačuje splnenie podmienky podľa § 5 písm. c) ZSP - existencia oprávnenia posudzovaného

lekára na podnikanie podľa osobitného predpisu (t. j. držba licencie L1A ako jeho oprávnenia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe) a zároveň dosiahnutie zdaniteľného príjmu v relevantnom období z
podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presahujúci zákonom stanovenú hranicu, a to
bez ohľadu na to, z výkonu ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. realizáciou ktorého oprávnenia na
podnikanie podľa osobitného predpisu sa posudzovaný príjem z podnikania dosiahol.

57. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti žalobcu na povinnom
sociálnom poistení z titulu jeho postavenia SZČO, správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu
názoru žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení žalobcu ako SZČO postačuje len
držba licencie L1A posudzovaným lekárom, pričom nie je rozhodujúce, či predmetnú licenciu L1A na

dosahovanie príjmov aj v skutočnosti využíval a či z nej dosahoval zdaniteľné príjmy podľa osobitného
právneho predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov).

58. Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom
poistení, by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so

samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia,
ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti
pre účely SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. b) ZSP. Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom
poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a
trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na

dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej
činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, príp. povolení (§ 14 ods. 1
písm. b/ ZSP a § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP v spojení s § 5 písm. c/ a § 21 ods. 1 citovaného zákona).

59. Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v §

14 ods. 1 písm. b) za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú
SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.60. Z úpravy osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia v ustanovení § 14 ods. 1 písm.
b) zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by kumulácia v zákone stanovených podmienok, t. j.

dosahovanie príjmov z podnikania vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, bola viazaná
len na formálnu držbu oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu posudzovanou
fyzickou osobou, resp. že pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky príjmu z podnikania v relevantnom
období, medzičasom na základe zaniknutého oprávnenia na podnikanie alebo na vykonávanie inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, by postačovala len formálna držba

oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, hoci sa na jej základe posudzovaný príjem
v relevantnom období ani čiastočne, resp. vôbec nedosahoval. Na uvedenom nič nemení možnosť
výkladu uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že pre účely posudzovania povinnej účasti SZČO na
nemocenskom poistení sa príjmy z podnikania dosahované touto SZČO na základe viacerých oprávnení
na podnikanie podľa osobitného predpisu sčitujú, resp. nie je rozhodujúce, na základe výkonu ktorej
podnikateľskej činnosti bol príjem z podnikania dosiahnutý.

61. Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok
na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencii viacerých oprávnení
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom
sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak

s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp.
samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, príp. oprávnenia príslušným
orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti,
samo osebe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe nezakladá. Pre účely posúdenia spornej

otázky splnenia podmienok vzniku, trvania, príp. zániku povinného sociálneho poistenia SZČO je
potrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon
podnikateľskej činnosti samostatne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre
účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne
však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe

týchto oprávnení. Preto možno ustáliť, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A potrebnej na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) u iného poskytovateľa
zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom
poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne
využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej

starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V prípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie
na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B, účasť na povinnom nemocenskom a povinnom
dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len na základe formálnej existencie týchto licencií, hoci
prerealizáciulicencieL1Bjepotrebnépovoleniepríslušnéhosamosprávnehoorgánunaprevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia - ambulancie.

62. Vo vzťahu k zákonnej definícii statusu SZČO možno konštatovať, že táto z dôvodu častých zmien
zákona o sociálnom poistení nie je ustálená a jednotlivé zmeny zákona zodpovedajú najmä v tom ktorom
čase aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23. februára 2013, ktorý sa týkal obdobného,

aj keď nie skutkovo totožného problému s účasťou na povinnom sociálnom poistení advokátov).

63. Práve z dôvodu nestálej právnej úpravy relevantných zákonných ustanovení správny súd
nemôže prisvedčiť čisto formálnemu výkladu kogentných právnych noriem verejného práva, hoci
zabezpečujúcich napĺňanie verejných fondov nemocenského poistenia založeného na princípe solidarity

a proporcionality vyjadrenej stanovením vymeriavacích základov, ale čo je podstatné, ide o ich napĺňanie
zo súkromných príjmov z podnikania fyzických osôb. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd pri
posúdení právnej otázky vzniku, trvania a zániku povinnej účasti SZČO na povinnom nemocenskom
poistení prijal za spravodlivé vychádzať okrem jazykového aj z teleologického výkladu zákona o
sociálnom poistení, s prihliadnutím na účel sledovaný zákonom a na vyššie uvedené vzájomné súvislosti

ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) citovaného
zákona o sociálnom poistení.64. V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný
súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z

hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry
ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je
interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,

najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu
aplikovanej právnej normy."

65. Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v
náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa

musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje
účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí
zároveňvyvarovaťsvojvôle(arbitrárnosti)asvojuinterpretáciuprávnejnormymusízaložiťnaracionálnej
argumentácii."

66. Správny súd, vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu, sa priklonil k teleologickému
výkladu ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b)
a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a vyhodnotil
právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože potiera samotný účel zákona

o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo
zárobkovej činnosti, čo je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou
povolenia na výkon tej ktorej činnosti podľa osobitných predpisov.

67. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem,

ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického
výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky
účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 a 2 písm. b) ZSP v
spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia
podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) ZSP vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje

súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31.12.2010 zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení
podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b) ZSP sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak
oprávnenie,nazákladektoréhosavýlučnedosahovalpríjempodľa§138ods.9,zaniklo.Vtejtosúvislosti
správny súd zároveň vyjadruje súhlas s výkladom žalovanej, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje

súbeh viacerých sociálnych poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za
následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, avšak
správny súd zároveň dodáva, že je tomu tak za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba
súčasne vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) ZSP.

68. Pokiaľ ide o žalobnú námietku napádajúcu existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei
iudicatae), správny súd túto hodnotí ako nedôvodnú. Rovnako nie je namieste posudzovať v súvislosti
s vydaním prvostupňového administratívneho rozhodnutia splnenie podmienok na obnovu konania,
nakoľko v danom prípade nešlo o vydanie rozhodnutia v rámci mimoriadneho opravného prostriedku.
Vyznačenie zániku povinného sociálneho poistenia v spise na základe odhlášky registračným listom

fyzickej osoby nie je rozhodnutím v predmetnej veci, je to však deklarácia fyzickej osoby o určitých
skutočnostiach majúcich vplyv na zánik jej povinnej účasti na sociálnom poistení SZČO, ktoré má
takáto fyzická osoba povinnosť preukázať a zároveň Sociálna poisťovňa ako príslušný správny orgán
má povinnosť a právo splnenie deklarovaných skutočností verifikovať. Sociálna poisťovňa na základe
zákona o sociálnom poistení disponuje oprávneniami, prostredníctvom ktorých môže vykonávať kontrolu

plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (§ 242 ods. 1 ZSP), môže si obstarávať podklady
pre rozhodnutie (§ 233 ZSP) a využívať skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z
jej činnosti, pričom zákon nestanovuje lehotu na preverenie skutočností tvrdených povinne poistenou
SZČO o vzniku alebo zániku jej povinnej účasti na sociálnom poistení. V danom kontexte však neobstojíobrana žalovanej, že pobočka Sociálnej poisťovne až do poskytnutia elektronického zoznamu držiteľov
licencie L1A Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016, nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca
bol v posudzovanom období držiteľom licencie L1A. Naopak, túto skutočnosť si mohla pobočka Sociálnej

poisťovne po podaní odhlášky žalobcom, s využitím výmeny informácií s príslušnými orgánmi a s
využitím súčinnosti so žalobcom, zistiť oveľa skôr.

69. V preskúmavanom administratívnom konaní ako žalobca, tak aj žalovaná, zhodne konštatovali, že
žalobca dosahoval príjem na základe povolenia Trnavského samosprávneho kraja na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v kategórii lekár v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo,
pričom uvedené povolenie bolo vydané na základe tzv. licencie L1B.

70. Avšak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k držbe licencie L1A žalobcom
správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutočný stav potrebný na riadne posúdenie veci.
Prvostupňový správny orgán pri posúdení skutočného stavu veci ohľadom zistenia podmienok zániku

povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO vychádzal z elektronickej evidencie poskytnutej
Slovenskou lekárskou komorou, pričom v administratívnom spise na č. l. 9 sa nachádza len vytlačené
zobrazenie tabuľky s názvom „Oprávnenie od iných orgánov", s identifikačnými údajmi žalobcu, v ľavom
hornom roku pod označením „Číslo oprávn." sa nachádza údaj TT/0508/05 a pod označením „Druh
oprávnenia" je uvedené licencia, nasleduje kód registrácie, uvedenie dátumu vzniku (16.02.2006) a

dátumu zániku (21.02.2017). Je zrejmé, že tento výtlačok zobrazenia z obrazovky počítača správne
orgány oboch stupňov vyhodnotili ako podstatný dôkaz o dobe držby licencie L1A žalobcom, ktorý má
predstavovať informáciu poskytnutú podľa § 233 ods. 9 ZSP Slovenskou lekárskou komorou Sociálnej
poisťovni o vydaní a zrušení povolenia na výkon činnosti žalobcu podľa § 5 ZSP. Keďže vo vzťahu
k vydaniu a zrušeniu povolenia žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár,

licencie L1A, sa v administratívnom spise žiaden relevantný dôkaz okrem tohto nenachádza, možno
konštatovať, že zistenie skutočného stavu správnymi orgánmi oboch stupňov bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, nakoľko uvedený listinný dôkaz nemá potrebnú vypovedaciu hodnotu o
skutočnostiach z jeho obsahu vyvodených. Z predmetnej tabuľky „Oprávnenie od iných orgánov"
nevyplýva, ktorý príslušný orgán uvedené informácie poskytol, z označenia čísla licencie nevyplýva, že

ide o licenciu L1A. Informáciu poskytnutú príslušným orgánom uvedenou formou, bez toho, aby bolo
orgánu sociálneho poistenia poskytnutá overená kópia predmetnej licencie L1A, možno považovať len
za vstupnú informáciu, ktorú bolo potrebné v súčinnosti so žalobcom overiť čo do existencie držby v
posudzovanom období a v nadväznosti na vyššie uvedené, aj čo do reálneho vykonávania zárobkovej
činnosti na základe predmetnej licencie a dosahovania súvisiacich príjmov z podnikania. I keď žalobca

držbu licencie L1A v relevantnom období v priebehu preskúmavaného administratívneho konania
nespochybňoval, za daných okolností bolo povinnosťou pobočky Sociálnej poisťovne zabezpečiť
vierohodné podklady pre rozhodnutie, na ktorých mohla založiť tvrdenia v podstatnej otázke držby
predmetnej licencie L1A žalobcom.

71. S vyššie uvedeným nedostatkom preskúmavaného rozhodnutia úzko súvisí i nezákonnosť postupu
predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, spočívajúca v
podstatnom porušení zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s účastníkom konania a v
porušení jeho procesných práv, predovšetkým práva byť informovaný o začatí konania v spornej
veci zániku povinného sociálneho poistenia, ďalej práva byť informovaný o podkladoch na vydanie

rozhodnutia a práva vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť dôkazy na
podporu tvrdení účastníka konania. Tieto porušenia procesných práv žalobcu neodstránila ani žalovaná
v rámci odvolacieho administratívneho konania.

72. S prihliadnutím na charakter preskúmavaného rozhodnutia a na zákonné dôsledky výroku v určení

dňa zániku povinného sociálneho poistenia, nemožno prisvedčiť argumentom žalovanej, spočívajúcim v
poukazochnazákonnúúpravuadministratívnehokonaniapodľazákonaosociálnompoistení(§185ods.
4 citovaného zákona), podľa ktorého prvým úkonom voči účastníkovi konania v administratívnom konaní
začatom na základe podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je doručenie mu rozhodnutia.
Zároveň nemožno prisvedčiť argumentu, vychádzajúcemu zo striktného vylúčenia použitia všeobecného

predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia (§ 172 ods. 1 veta prvá
ZSP) a z absencie zákonnej úpravy povinnosti Sociálnej poisťovne informovať účastníka konania o
začatí konania vo veci sporného zániku sociálneho poistenia a absencie zákonnej úpravy ďalších právúčastníka konania spojených s oboznámením sa s podkladmi pre rozhodnutie, práva vyjadriť sa k nim
a práva navrhovať dôkazy na podporu jeho tvrdení.

73. V nadväznosti na uvedené neobstojí poukaz žalovanej na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, dôvodiac ním, že
zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje prvý úkon v konaní, a preto sa zaň môže považovať aj
doručenie rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi, a

rovnako, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania
možnosť sa vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Podľa názoru správneho súdu
citované rozhodnutie najvyššieho súdu je na prejednávanú vec nepoužiteľné, nakoľko ide o skutkovo
odlišné situácie, pričom v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu išlo o predpísanie dlžnej sumy
poistnéhoapríspevkovnazáklademesačnýchvýkazovpoistnéhoapríspevkovpredloženýchsamotným
zamestnávateľom, ktoré nielen žalovaná, ale aj najvyšší súd považoval za dostatočné.

74. V prejednávanom prípade ide o rozhodnutie vydané vo veci sporného zániku povinného poistenia
SZČO, kedy na základe získaných listinných dôkazov bez súčinnosti účastníka konania, správny
orgán po viac ako siedmych rokoch od podania odhlášky z povinného nemocenského a povinného

dôchodkového poistenia SZČO žalobcom (dňa 23.10.2009, rozhodnutie prvého stupňa vydané
05.01.2017), t. j. po vyše siedmych rokoch od vtedy, čo žalobca ako účastník preskúmavaného
administratívneho konania v dobrej viere mal z dôvodu nečinnosti Sociálnej poisťovne za to, že dátum
zániku predmetného sociálneho poistenia nie je sporný. Uvedeným postupom zo strany žalovanej boli
vo vzťahu k žalobcovi porušené jeho základné procesné práva, garantované princípmi a zásadami

ovládajúcimi výkon dobrej verejnej správy v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte.

75. Napriek tomu, že podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach
sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom

administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania
a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)
31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z
Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl.
17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej

podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré
boli vydané.

76. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl.
7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy
platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez
ohľadu na to, či sa na ne explicitne vzťahuje použitie Správneho poriadku, alebo nie. Zásada súčinnosti,
ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť obligatórne uplatňovaná

vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho
poriadku.

77. Preto bolo potrebné, aby pobočka Sociálnej poisťovne upovedomila žalobcu o začatí konania vo
veci sporného zániku sociálneho poistenia, keďže žalobca nebol nečinný, i keď oneskorene, ale splnil si

oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni a oprávnene mal za to, že ním vyznačený deň zániku
povinného sociálneho poistenia SZČO nie je sporný. Pokiaľ tento deň zániku povinného sociálneho
poistenia Sociálna poisťovňa na základe preverovania tvrdení žalobcu a na základe získania listinných
dôkazov považovala za sporný, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu o zistených
rozporoch a získaných podkladoch informovať žalobcu, dať mu priestor na vyjadrenie sa k predbežným

záverom správneho orgánu na základe získaných dôkazov a dať mu príležitosť navrhnúť dôkazy
na preukázanie jeho tvrdení. Z povahy veci determinovanej predmetom administratívneho konania
vyplývala minimálne opodstatnenosť použitia procesného inštitútu ústneho pojednávania podľa § 188ZSP zaznamenaného v zápisnici (§ 189 ZSP), prípadne písomnej korešpondencie so žalobcom za
účelom dodržania jeho vyššie uvedených procesných práv.

78. Dodržanie uvedeného postupu a zásady súčinnosti správnych orgánov oboch stupňov so žalobcom
pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, čo je i
dôvodom, pre ktorý správne orgány oboch stupňov vychádzali pri vydávaní rozhodnutia z nedostatočne
zisteného skutočného stavu veci. Z dôvodu nedostatočnej súčinnosti správnych orgánov so žalobcom,
tieto nemohli dostatočne vyhodnotiť, príp. preveriť skutočnosti, či žalobca v relevantnom období

vykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v príslušnom odbore na základe licencie L1A
a či poberal z tejto činnosti príjmy z podnikania podliehajúce povinnému sociálnemu poisteniu SZČO.

79. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej po doplnení konania, za súčinnosti so žalobcom, po riadnom
zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vyššie naznačeným
spôsobom, opäť ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia žalobcu ako SZČO.

80. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

81. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhovel petitu žaloby a
rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c), e) a g) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie

konanie v naznačenom smere.

82. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho

doručenia (§ 443 ods. 1 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak
bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2.

(§ 442 ods. 1 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)